{"guid": "a0ac218f-7214-41a9-a3d9-99bc5019b16d:cf125b1d-50bf-4f81-87b6-26d0d8da7597", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200544.1", "spisova_znacka": "6Sžf/96/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/96/2013 z 26. 11. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. novembra 2014, sp. zn. 6Sžf/96/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200544.1", "identifikacne_cislo": "4012200544", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2014-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-5", "nazov": "§ 46 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-46.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf125b1d-50bf-4f81-87b6-26d0d8da7597", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200544.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200544.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200544.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/96/2013\n4012200544\n26. 11. 2014\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200544.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na členov senátu Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej, v právnej veci žalobkyne : L., bytom\nv B., zastúpenej JUDr. Jindřichom Stoszekom, so sídlom v Bratislave, Černyševského 26, Bratislava,\nproti žalovanému : Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. 9410301/1/528040/2012 z 19. marca 2012, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/29/2012-37 z 23. apríla 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Nitre č. k. 11S/29/2012-37 z 23. apríla 2013\npotvrdzuje.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho\nzastúpenia v sume 165,57 € na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozhodnutia len ako „krajský súd“ alebo\n„prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/, e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“\nzrušil rozhodnutie žalovaného č. 9410301/1/528040/2012 z 19. marca 2012 a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume\n397,13 € na účet jej právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nŽalovaný rozhodnutím č. 9410301/1/528040/2012 z 19. marca 2012 podľa § 46 ods. 5 zák. č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) v nadväznosti\nna § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov zastavil konanie vo veci odvolania daňového subjektu\n- žalobkyne proti rozhodnutiu o zastavení odvolacieho konania č. 621/230/62690/11/Bern zo 6. októbra\n2011 vydaného Daňovým úradom Komárno.\nZ odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že žalobou napadnuté procesné rozhodnutie o\nzastavení odvolacieho konania je potrebné považovať za predčasne vydané, pretože správca dane ho\nvydal bez toho, aby zisťoval, prečo adresát - žalobkyňa doručované zásielky správcu dane (oznámenie\no predĺžení lehoty, výzvu na doplnenie odvolania) neprevzala a kde sa v čase doručovania zásielky\nzdržiavala. Uviedol, že je zrejmou skutočnosťou, že žalobkyňa sa v mieste doručovania v rozhodnom\n\nčase zdržiavala, ale bola práceneschopná (ďalej len „PN“) od 01.04.2011 do 13.08.2011, čo doložila\ni lekárskym potvrdením. Podľa názoru súdu sa správca dane dôsledne neriadil zákonom, pretože za\nneprítomnosť v mieste doručovania treba považovať prípady, keď sa správca v obci síce zdržuje, ale\npre svoj zdravotný stav sa objektívne nemôže dostaviť na adresu doručovateľa a takto nemá možnosť\ndozvedieť sa o uložení zásielky.\nÚpravou náhradného doručenia uvedenou v § 17 ods.3 zák. č. 511/1992 Zb. zákonodarca nepochybne\nsledoval účel a cieľ odstrániť určité prípady právnej neistoty, spôsobenej bezdôvodným nepreberaním\nzásielok adresátom a zabrániť prieťahom v konaní alebo zmariť konanie. Na strane žalobkyne išlo\nnesporne o objektívnu prekážku, lebo svoje odvolanie proti dodatočnému platobnému výmeru v zmysle\nvýzvy správcu dane zo dňa 22.07.2011 doplnila o správu a dôvod, prečo nepreberá listové zásielky a\nnemôže reagovať na výzvy správcu dane. Vzhľadom na dlhodobú PN žalobkyne a následné opakované\nhospitalizácie pre nepriaznivý zdravotný stav súvisiaci s jej tehotenstvom a materstvom, nemohla\nzásielky, ktoré jej žalovaný doručoval v tomto období, vybaviť v stanovených lehotách a nebolo ani jej\npovinnosťou na ne reagovať, pokiaľ jej to zdravotný stav nedovoľoval.\nPrvostupňový súd prisvedčil argumentácii žalobkyne, že lekárske správy obsahujúce zdravotné údaje\npacienta a originály lekárskych správ pacient nie je povinný vydať, tobôž zakladať do úradných spisov\ndaňového orgánu. Správca dane pokiaľ dospel k záveru, že predložené fotokópie nie sú dostatočné\nna posúdenie objektívnych dôvodov na pokračovanie v odvolacom konaní, mal možnosť písomne sa\nobrátiť na žalobkyňu, sledovať jej zdravotný stav a predvolať ju na preukázanie originálov doložených\nlekárskych správ o jej zdravotnom stave a opätovne ju zápisnične vyzvať na odstránenie nedostatkov\njej podania podľa § 46 zák. č. 511/1992 Zb. s poučením o následkoch. Žalovaný mal tiež možnosť urobiť\ndopyt na ošetrujúceho lekára podľa predložených lekárskych správ a zistiť odkedy je žalobkyňa PN,\ndokedy trvala jej PN, teda overiť si tvrdenia žalobkyne podľa predložených lekárskych správ, čo neurobil.\nSprávca dane takto nepostupoval a tak porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces pred správnym\norgánom. Vzhľadom na to, že zákon správnemu orgánu neumožňuje zastaviť odvolacie konanie v\nprípade podania blanketárneho odvolania daňovým subjektom, ale len vtedy, ak odvolateľ nedoplní\nsvoje podanie v zmysle jeho výzvy, ktorá musí obsahovať náležitosti podľa daňového poriadku, pričom\nsamotný „petit“ spôsobu rozhodovania zákon nevyžaduje.\nPrvostupňový súd dal do pozornosti žalovaného nálezy Ústavného súdu SR č. III ÚS 322/2001, II\nÚS 78/05, I ÚS 342/2010, ktoré riešia rôzne prípady sťažovateľov, avšak závery z nich sú jednotné a\nzdôrazňujú, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru a\njedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri\nrozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite\nodôvodniť (prípad Garcia Ruiz c. Španielsko).\nPrvostupňový súd s poukazom na závažné vecné a procesné pochybenia žalovaného správneho\norgánu, rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania\npozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 66 € a z trov právneho zastúpenia 275,94 € a 20% DPH\nv sume 55,19 €.\nII.\nProti horeoznačenému rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z\ndôvodu, že vo veci konal výhradne v zmysle zákona č. 511/1992 Zb.\nV rámci odvolania podrobne opísal chronologický priebeh konania. Poukázal na skutočnosť, že daňový\nsubjekt nevyužil zákonnú možnosť v zmysle ustanovenia § 9 zák. č. 511/1992 Zb., umožňujúceho\ndaňovému subjektu, ktorý nemôže prevziať zásielku, zvoliť si zástupcu v daňovom konaní v rozsahu\nplnomocenstva.\n\nNapriek skutočnosti, že daňový subjekt zdôvodnil nepreberanie zásielok svojou hospitalizáciou, v čase\npokusov o doručenie a v čase uloženia zásielok na pošte mohol zásielky prebrať a reagovať na ne.\nŽalovaný uviedol, že výzva na doplnenie odvolania č. 621/230/47802/11/Gál bola uložená na pošte\na poskytnutá na prevzatie od 29.7.2011 až do 16.8.2011 (úložná doba určená poštovým poriadkom),\npričom daňový subjekt podľa neskôr predložených lekárskych potvrdení bol hospitalizovaný od\n10.8.2011 do 15.8. 2011, to znamená, že v deň prvého aj druhého pokusu o doručenie zásielky, t. j.\n28.7.211 a 29.7.2011 mohol prevziať na adrese svojho trvalého pobytu, pričom taktiež bol doručovateľom\noboznámený o uložení zásielok na pošte. V zmysle § 17 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. deň 13.8.2011 je\ndeň doručenia fikciou.\nŽalovaný trval na tom, že správca dane postupoval vo veci doručovania v súlade so zákonom a\npísomnosti doručoval v zmysle § 17 ods.3 zák. č. 511/1992 Zb. Zásielky boli doručované na adresu\ntrvalého pobytu daňového subjektu, ktorú uviedol pri plnení svojej registračnej povinnosti a správcovi\ndane neoznámil žiadnu inú adresu na doručovanie, prechodný pobyt alebo adresu inej osoby, ktorú by\noprávnil na preberanie písomností, či zastupovanie v daňovom konaní. Uviedol, že správca dane nemal\npovinnosť zisťovať, prečo sa daňový subjekt na ním uvedenej adrese nenachádzal v čase doručenia\npísomností a s poukazom na § 9 a § 17 ods.12 zák. č. 511/1992 Zb. nemohol akceptovať zdôvodnenie\nnevybavenia požiadavky daňovým subjektom pre správcu dane. Poukázal na to, že daňový subjekt\nna výzvu správcu dane nereagoval z dôvodu, že sa o výzve ani nedozvedel a nie z dôvodu, že bol\npráceneschopný. Na skôr zaslané zásielky, ako napr. dodatočný platobný výmer č. 621/230/32064/11/\nGál zo 17.5.2011 reagoval odvolaním, pričom zásielku prevzal počas deklarovanej PN, a to 17.6.2011,\nnapriek tomu, že bol PN, ako uviedol v potvrdení o PN od 1.4.2011 do 13.8.2011 a predmetný dodatočný\nplatobný výmer prevzal na tej istej adrese, na akú bolo zaslané Oznámenie č. 621/230/47778/11/Gál z\n22.7.2011 a výzva na doplnenie odvolania č. 621/230/47802/11/Gál z 22.7.2011. Z uvedeného dôvodu\nsprávca dane nepochybil v konaní pri doručovaní zásielok daňovému subjektu.\nPokiaľ prvostupňový súd uviedol, že žalovaný mal možnosť urobiť dopyt na ošetrujúceho lekára a\nzistiť odkedy - dokedy je žalobkyňa PN, teda overiť jej tvrdenia podľa predložených lekárskych správ,\nžalovaný uviedol, že v zmysle toho času platnej legislatívy ust. § 32 zák. č. 511/1992 Zb. a ani žiadne iné\nustanovenie neumožňovalo správcovi dane v rámci súčinnosti s tretími osobami vykonávať zisťovania\nu ošetrujúcich lekárov daňových subjektov. Zároveň podotkol, že po predložení úradne overených\nfotokópií lekárskych potvrdení daňovým subjektom, správca dane tieto dokumenty akceptoval, a preto\nnie je relevantné zaoberať sa dokazovaním pravdivosti tvrdení žalobkyne o jej PN a hospitalizácii.\nŽalovaný uviedol, že z dôvodu, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu o zastavení odvolacieho\nkonania ev. č. 621/72979/2011 neobsahovalo náležitosti podľa § 46 ods.4 zák. č. 511/1992 Zb., vyzval\nju na doplnenie odvolania výzvou č. 621/230/73931/11/Bern z 29.11.2011 tak, že uvedie :\n1. rozpor s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré preukazujú nesprávnosť\nalebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,\n2. dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi\npredpismi, napr. predloží dôkaz a samostatné potvrdenie o hospitalizácii,\n3. navrhované zmeny alebo zrušenie rozhodnutia.\nŽalobkyňa - ktorá bola zároveň poučená, že ak odvolanie v požadovanom rozsahu nedoplní, odvolacie\nsa zastaví - na výzvu súdu reagovala podaním, avšak len v bode 2., keďže doložila iba fotokópie\nlekárskych potvrdení o hospitalizácii a PN. Žalobkyne teda na výzvu nereagovala v dostatočnom\nrozsahu, pretože prvej a tretej požiadavke naďalej nevyhovela.\nŽalovaný naďalej trval na tom, že postupoval v zmysle zákona tým, že vyzval žalobkyňu na doplnenie\nodvolania, pričom vo výzve ju zrozumiteľne poučil v akom smere má byť odvolanie doplnené, ako\naj o následkoch jeho nedoplnenia a určil primeranú lehotu. Jeho postup bol v súlade so zákonom a\ntak neporušil ani právo žalobkyne na spravodlivý proces pred správnym orgánom. Keďže žalobkyňa\nnereagovala na jeho výzvu v požadovanom rozsahu, bolo jeho povinnosťou vydať rozhodnutie č.\n9410301/1/528040/2012 z 19. marca 2012 o zastavení konania vo veci odvolania daňového subjektu -\n\nžalobkyne proti rozhodnutiu o zastavení odvolacieho konania č. 621/230/62690/11/Bern zo 6. októbra\n2011 vydaného Daňovým úradom Komárno.\nNa základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu Nitre č. k. 11S/29/2012-37 z 23. apríla 2013 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\nIII.\nŽalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok prvostupňového\nsúdu považuje za zákonný, spravodlivý a presvedčivo odôvodnený. Poukázala na skutočnosť, že vo veci\nvedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/24/2012, ktorá je vecne a právne identická s vecou,\nktorá je predmetom odvolania žalovaného, sa žalovaný stotožnil s právnym názorom prvostupňového\nsúdu a jeho výkladom zákona, nakoľko odvolanie proti priloženému rozsudku 15S/24/2012-25 z 26.\nseptembra 2012, nepodal.\nVzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej trovy právneho\nzastúpenia v odvolacom konaní za 1 úkon právnej pomoci v sume 165,57 € vrátane DPH.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10\nods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1\nveta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného\na dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O.s.p.,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk/>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 26. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods.1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods.1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého\nstupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\n\nÚlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam\na postupom správnych orgánov - na základe žaloby žalobkyne preskúmať zákonnosť postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. 9410301/1/528040/2012 z 19. marca 2012, ktorým podľa § 46 ods.5 zák. č.\n511/1992 Zb. v nadväznosti na § 165 ods.2 zák. č. 563/2009 Z. z. zastavil konanie vo veci odvolania\ndaňového subjektu - žalobkyne proti rozhodnutiu o zastavení odvolacieho konania č. 621/230/62690/11/\nBern zo 6. októbra 2011 vydaného Daňovým úradom Komárno.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že skutkový stav\nmedzi procesnými stranami sporný nebol.\nSpornou bola otázka právneho posúdenia veci v tom smere, či boli splnené zákonné podmienky pre\nzastavenie konania. Aby mohol súd zaujať k tejto otázke stanovisko, musí poznať dôvody, ktoré správny\norgán k vydaniu napadnutého rozhodnutia viedli.\nPodľa ustanovenia § 30 ods.3 zák. č. 511/1992 Zb., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak\nustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké\núvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa ustanovenia § 30 ods.8 zák. č. 511/1992 Zb., rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych\nopravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa\nnavrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu § 30 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb..\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že povinnosťou žalovaného bolo napadnuté rozhodnutie riadne\nodôvodniť. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je zrejmé, z akých\nkonkrétnych dôvodov bolo odvolacie konanie vo vzťahu k žalobkyni zastavené - keď v rámci\nodôvodnenia žalovaný poukázal len na fotokópie lekárskych potvrdení, ktoré žalobkyňa predložila.\nNeuniklo pritom pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že\núradne overené fotokópie lekárskych potvrdení akceptoval.\nZa stavu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného nespĺňalo zákonnom stanovené\npožiadavky v zmysle cit. ustanovenia § 30 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb., odvolaciemu súdu neostávalo\nnič iné ako skonštatovať, že ide o rozhodnutie postihnuté deficitom nepreskúmateľnosti.\nKrajský súd v Nitre, preto vyvodil správny právny záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, ktorý sám osobe postačoval pre zákonný postup v zmysle ustanovenia § 250j ods. 2 O.s.p.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok krajského súdu podľa súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s\n§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p.\nv spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby\nvo výške 165,57 € (písomné vyjadrenie k odvolaniu - 130,16 €, režijný paušál - 7,81 € a 20% DPH 27,59 €, lebo právny zástupca žalobkyne je platiteľom DPH).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}