{"guid": "8ae08c41-977d-440d-a073-b61726a25115:3a2e2ec0-4102-46c7-bf84-3b03fd3429a6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200538.1", "spisova_znacka": "2Sžf/41/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/41/2013 z 16. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2014, sp. zn. 2Sžf/41/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200538.1", "identifikacne_cislo": "4012200538", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "sudca_id": 339, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stefan-juhas-339", "datum_vydania": "2014-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250ja ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214", "nazov": "§ 214 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-22", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a2e2ec0-4102-46c7-bf84-3b03fd3429a6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200538.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200538.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200538.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/41/2013\n4012200538\n16. 04. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200538.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nW., W. zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1020504/1/613332/2012 zo dňa 2. apríla 2012 o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/25/2012-99 zo dňa 9. januára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/25/2012-99 zo\ndňa 9. januára 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1020504/1/613332/2012 zo dňa 2. apríla 2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Šurany\nč. 633/230/15286/11/Dan zo dňa 25. októbra 2011, ktorým bol za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009\nžalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 3496,64 eura.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že z predloženého spisového materiálu žalovaného,\nktorého súčasťou je i spis prvostupňového správneho orgánu krajský súd zistil, že Daňový úrad Šurany\nako správca dane listom zo dňa 1. októbra 2010 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly DPH\nza zdaňovacie obdobie I. - IV. štvrťrok 2009. Daňová kontrola sa začala dňa 25. októbra 2010. O\nvýsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 633/320/13905/2011/Agh zo dňa 21.\nseptembra 2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 21. októbra 2011. Následne správca dane\nzačal vyrubovacie konanie, v rámci ktorého vydal dodatočný platobný výmer č. 633/230/15286/11/Dan\nzo dňa 25. októbra 2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009\nv sume 3496,64 eura. Tento rozdiel vznikol tým, že žalobca pri predaji ojazdených vozidiel uplatňoval\nosobitnú úpravu dane podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, pričom daň odviedol zo základu\ndane, ktorý predstavoval kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou, znížený o daň, hoci\nmal priznať a odviesť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a pri predaji vozidla\npoužiť bežný režim, t. j. uplatniť daň z celej predajnej ceny. Takýmto postupom žalobca neuviedol a\nnezaplatil daň z predaja ojazdených motorových vozidiel v celkovej výške 3496,64 eura. Proti tomuto\ndodatočnému platobnému výmeru správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol\nnapadnutým rozhodnutím tak, že tento dodatočný platobný výmer potvrdil. Podľa názoru krajského\n\nsúdu žalovaný postupoval správne, nakoľko dodatočný platobný výmer bol vydaný v nadväznosti na\nnesprávny postup žalobcu v súvislosti s nákupom ojazdených motorových vozidiel v Rakúsku a ich\nnásledným predajom, pričom žalobca nesprávne použil osobitnú úpravu DPH stanovenú v § 66 zákona\no DPH, v dôsledku čoho nesprávne stanovil základ dane ako rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou\ncenou zníženou o daň. Krajský súd poukázal na to, že táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z faktúr\nrakúskeho dodávateľa, na ktorých je uvedené, že dodávka je oslobodená od dane podľa čl. 6(1) o\ndani z predaja, resp., že ide o nezdanenú dodávku v rámci EU podľa čl. 6(1) UStG. Išlo teda o tovar\nv štáte dodania - Rakúsko oslobodený od dane, ktorý však v tuzemsku mal žalobca zdaniť postupom\npodľa § 69 ods. 6 v nadväznosti na § 11 a § 22, § 23 zákona o DPH. Tento právny názor krajského\nsúdu podporuje i čl. 226 Smernice rady 2006/112/ES, podľa ktorého v prípade uplatňovania jednej z\nosobitných úprav na použitý tovar musia faktúry obsahovať odkaz na články 313, 326 alebo 333, alebo\nna príslušné vnútroštátne ustanovenia alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto\núprav. Dodávateľské faktúry však neobsahujú odkaz na osobitnú úpravu dane. Žalobca bol preto podľa\nnázoru krajského súdu povinný tovar zdaniť v bežnom režime zdanenia. V tomto smere sa krajský súd\nstotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že z dodatočného platobného výmeru správcu dane, ktorým bol\nžalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 v sume 3496,64 eura, ako z\npísomnej, tak i tabuľkovej časti tohto výmeru jednoznačne vyplýva akým spôsobom, na základe akých\npodkladov a z akých právnych dôvodov bol tento rozdiel DPH žalobcovi vyrubený, pričom správnosť\njeho výpočtu je matematicky ľahko overiteľná. Ostatne, žalobca v podanej žalobe voči výške dodatočne\nvyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty ani nič konkrétne nenamietal.\nK tvrdeniu žalobcu, že žalovaný svoje rozhodnutie (vrátane správcu dane) založil na údajoch, ktoré\nsi žalobca nemôže overiť a to na akomsi šetrení vykonanom rakúskou daňovou správou krajský\nsúd uviedol, že toto tvrdenie považuje za účelové, nakoľko bez konkrétneho tvrdenia žalobcu,\nnapr. v čom sú tieto údaje nepravdivé v porovnaní so skutočnosťou, nemá dôvod upodozrievať a\nspochybňovať pravdivosť ich vypovedacej hodnoty. Z uvedeného dôvodu preto nie je napadnuté\nrozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.\nK námietke žalobcu, že žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane aj v\nčasti označenia žalobcu ako: W., DIČ: XXXXXXXXXX, IČO: XXXXXXXX., W. i napriek zániku jeho\nživnostenského oprávnenia dňa 31. decembra 2010 sa krajský súd vyslovil v tom smere, že táto\nnámietka vzhľadom na kontrolované obdobie nie je právne významná. Bezpochyby žalobca v tomto\nkontrolovanom období náležitosti takéhoto označenia spĺňal.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že sa zrušia rozhodnutia daňových orgánov. V prípade, že odvolací súd zistí dôvody na\nzrušenie rozsudku krajského súdu v zmysle § 221 OSP, navrhol ho zrušiť. Uviedol, že k zamietnutiu\nžaloby viedli krajský súd skutočnosti, ktoré vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a\nz nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdil, že krajský súd nielenže vec nesprávne právne posúdil,\nale sa ani v celom rozsahu nevysporiadal s tvrdeniami a argumentáciou žalobcu, čím rozhodnutie\nkrajského súdu je nielen nesprávne, ale mu chýba i jeden zo základných predpokladov a to presvedčivosť\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia, ktoré má nielen zhrnúť skutkový stav a uviesť prijaté rozhodnutie,\nale i vzbudiť v účastníkoch konania presvedčenie, že rozhodnutie je správne a spravodlivé. V\nrozhodnutí krajského súdu podľa názoru žalobcu chýbajú tieto základné atribúty rozhodnutia, a to jeho\npresvedčivosť a vyporiadanie sa s tvrdeniami žalobcu, ktoré sú zásadného významu.\nV odvolaní ďalej žalobca uviedol, že ako daňový subjekt počas celého výkonu podnikateľskej činnosti,\nt.j. v roku 2007 aj v roku 2008 dovážal použitý tovar - ojazdené motorové vozidlá. Počas celého\nuvedeného obdobia postupoval pri zdaňovaní a odvode DPH v zmysle § 66 zákona o DPH. Počas\ncelého uvedeného obdobia výkonu podnikateľskej činnosti žalobcu nedošlo k zmene právnej úpravy,\ntýkajúcej sa zdaňovania použitého tovaru dovážaného z iného členského štátu. Preto žalobca nemal\ndôvod postupovať v roku 2008 pri zdaňovaní a odvode DPH inak ako v roku 2009. Pritom protokol o\nvýsledku daňovej kontroly za rok 2007 bol vyhotovený 20. januára 2009, t.j. v čase, keď žalobca podával\ndaňové priznanie za rok 2008 a teda ani v roku 2008 nemal pochybnosť o správnosti svojho postupu pri\nzdaňovaní DPH a to už aj preto, že jeho postup i správnosť postupu pri zdaňovaní DPH bola odobrená\nkontrolou správcu dane za zdaňovacie obdobia roku 2007. Následne o cca 3 roky neskôr pri vykonaní\n\ndaňovej kontroly za rok 2008 už správca dane ako aj žalovaný konštatovali, že došlo k nesprávnemu\nzdaňovaniu a žalobca mal postupovať podľa § 69 ods. 6 v spojení s § 11 a § 22 a § 23 zákona o DPH\na to napriek tomu, že pri výkone rovnakej daňovej kontroly za rok 2007 nekonštatovali daňové orgány\nnesúlad so zákonom o DPH, nedošlo k zmene právnej úpravy ani k účtovaniu na základe iných faktúr.\nŽalobca ďalej uviedol, že krajský súd pochybil, keď akceptoval odlišný postup daňových orgánov pri\nvýklade a následnej aplikácii totožnej právnej normy na totožné skutkové okolnosti za obdobie roku 2007\na 2008, že krajský súd pochybil, keď sa nezaoberal tým, že ak by aj došlo k pochybeniu žalovaného\npri výklade právnej normy pri výkone daňových noriem, nie je možné, aby uvedené pochybenie išlo\nna ťarchu žalobcu, nakoľko nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu\nadresáta právnej normy, t.j. daňového subjektu, že krajský súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav,\nkeď jednostranne konštatoval, že z faktúr rakúskeho dodávateľa (na ktorých je uvedené, že dodávka je\noslobodená od dane podľa čl. 6(1) o dani z predaja) jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nesprávne\npoužil osobitnú úpravu dane stanovenú v § 66 zákona o DPH, mal za to, že krajský súd sa nevyporiadal s\npochybeniami v obsahu preskúmavaného rozhodnutia, poukázal aj na rozhodnutia Európskeho súdneho\ndvora, poukazujúce na tú skutočnosť, že je potrebné poskytnúť právnu ochranu daňovníkom, ktorí v\ndobrej viere vykonávali zdaňovanie DPH. V závere uviedol, že z právnej úpravy je nepochybné, že cieľom\nzákonodarcu ako aj Európskej únie je (viď smernica rady 2006/112/ES), aby sa použité tovary zdaňovali\nosobitnou sadzbou dane. V záujme právnej istoty a predvídateľnosti právnych noriem nie je možné, aby\ndaňový úrad ako aj žalovaný pri kontrole roku 2007 aplikovali a vykladali zákon o DPH určitým spôsobom\na o 5 rokov ten istý zákon o DPH už spôsobom úplne odlišným - opačným, že obdobným spôsobom,\nako postupoval v danej veci Daňový úrad Šurany, postupovalo aj ďalších cca 33 daňových úradov u\ncca 70 daňových subjektov. Išlo o bežnú prax zdaňovania ojazdených motorových vozidiel, ktoré boli\ndovážané na územie Slovenskej republiky. Uvedená prax nebola v rozpore so zákonom, nakoľko daňové\núrady rozpor so zákonom nekonštatovali a až v roku 2012 začali hromadnú akciu a vykonali daňové\nkontroly a opakované daňové kontroly, na základe, ktorých mali dôjsť k záveru, že doterajší postup bol\nnesprávny a bolo potrebné prekvalifikovať postup zdaňovania. Uvedeným postupom nielen žalobca, ale\nakýkoľvek daňovník stráca právnu istotu, že, ak postupuje určitým spôsobom, pričom uvedený postup\nzdaňovania bol uznaný ako správny aj samotným daňovým úradom ako orgánom verejnej moci, dôjde\nk náhlej zmene pri výklade a aplikácii zákona práve orgánom, ktorý má byť jeho vykonávateľom.\nŽalovaný sa k odvolaniu písomne vyjadril podaním zo 16. júla 2013 a žiadal, aby odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. apríla 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPredmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 1020504/1/613332/2012 zo dňa 2.\napríla 2012, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Šurany č. 633/230/15286/11/Dan zo\n\ndňa 25. októbra 2011, ktorým bol za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 žalobcovi vyrubený rozdiel\nDPH v sume 3496,64 eura.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi spornou otázka,\nči v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom členskom štáte došlo k\nriadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda, či žalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej\núpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku stanovené jednak v § 66 zákona o DPH, ako\naj v Smernici Rady 2006/112/ES v článkoch 312 až 332.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov,\nresp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové\nsubjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o\nfiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje\nosobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre\nsprávne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nV danej veci najvyšší súd zistil, že v obdobných veciach už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nnapr. rozsudkami sp. zn. 6Sžf/20/2011 z 28. marca 2012, 6Sžf/29/2011 z 25. apríla 2012, 2Sžf/30/2012\nz 24. apríla 2013 a 2Sžf/40/2013 z 19. marca 2014.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Sžf/40/2013 z 19. marca 2014, ktorého text uvádza nasledovne:\n„Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku\nz iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným\nmajetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na\nich účet do tuzemska z iného členského štátu.\nPodľa § 11 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje predmetom dane, ak\na) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo\nzahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a\nb) dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za\nprotihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a\nokrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z\niného členského štátu vzniká\na) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo\nnadobudnutie tovaru, alebo\nb) dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa\npísmena a).\nPodľa § 20 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa\npovažuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko,\nčo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za\ndodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\n\nOsobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach\na použitom tovare je upravená v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z..\nPodľa § 66 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci\nsvojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho\npredaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom\nmene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo\nna odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských\npredmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev,\nje povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná\npre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa §\n42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte.\nPodľa § 42 vety prvej zákona č. 222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal\nvýlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49\nods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7\npísm. a), b), c) a e).\nPodľa § 66 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný\nrozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa\nodseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok\na na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.\nPodľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu\nje povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.\nPodľa článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia\nuvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované podľa článkov 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje:\nv prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety\na starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo\niný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu,\npovažujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa\nvo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.\nPredovšetkým podľa názoru najvyššieho súdu možno prisvedčiť postupu daňového úradu, ktorý v pozícii\nprvostupňového správneho orgánu vydal po vykonanej daňovej kontrole, podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod\n1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z\npridanej hodnoty, lebo v uvedenom zdaňovacom období v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.\npriznal v nesprávnej výške zdaniteľné obchody pri dodaní a predaji ojazdených motorových vozidiel, keď\nv daňovom priznaní vykázala ako základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou podľa\nosobitnej úpravy pri použitom tovare podľa § 66 citovaného zákona, pričom na uplatnenie osobitnej\núpravy dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare\nneboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené motorové\n\nvozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 citovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa\nneobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle článku 226 bod 14 Smernice\nRady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007.\nV danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na\ntom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ\nprebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania\ntovaru je v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k\nintrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré\nje zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane\nz pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa\nuplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom\nsa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.\nVo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť uplatnenia osobitnej úpravy\nzdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu neuviesť, že predovšetkým\nsprávny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom, aj prostredníctvom dožiadania\npodľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej\nspolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil\nskutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a\nnásledne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Na základe\ntakto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na\nuplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom tovare, nakoľko sa jednalo, ako bolo\nuž zdôvodnené vyššie o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území SR;\nžalobca podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom túto\nskutočnosť nespochybňoval).\nOdvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto podľa jeho názoru, sú náležite a podrobne\nodôvodené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým\nspôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, vznesenými v jej odvolaní.\nOdvolací súd, rovnako zhodnotiac spôsob, akým sa prvostupňový súd jednotlivo vyporiadal so žalobnými\nnámietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia musí konštatovať, že tento náležite, správne\naplikujúc príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia na každú vznesenú námietku žalobcu a realizoval tak jeho\nústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v\nzmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj\nprvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného\nskutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu\nza nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nv spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP.“\nVzhľadom na to, že skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány oboch stupňov v citovanom\nrozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia vo veci, ktorá je predmetom tohto\nsúdneho preskúmavacieho konania (dodávateľské faktúry z Rakúska, týkajúce sa dodávky tovaru použité motorové vozidlá - tu v zdaňovacom období II. štvrťrok 20069), dospel v danej veci senát\nnajvyššieho súdu k záveru, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/25/2012-99 je\npotrebné podľa § 250ja ods. 3 druhá veta v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdiť\nz jeho vecne a právne správnych dôvodov.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že účastníkom náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nebol ani v odvolacom konaní úspešný a žalovanému\nnáhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15S/25/2012", "guid": "0cde0eee-2bf1-4c1d-8b1e-3c32d2a86f55:3b37e654-6551-4f3a-9615-da68e2322852", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}