{"guid": "5d4e307f-4e1e-48da-981a-5381584b2090:e65a97e1-ad46-43f4-b3bc-09e2377c2c10", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:4012200145.1", "spisova_znacka": "2Sžf/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/10/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 2Sžf/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:4012200145.1", "identifikacne_cislo": "4012200145", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e65a97e1-ad46-43f4-b3bc-09e2377c2c10", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200145.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200145.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:4012200145.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/10/2013\n4012200145\n29. 01. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:4012200145.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: SUGAR\nSR s.r.o., so sídlom Sedmikrásková 8/2336, Topoľčany, zastúpeného advokátkou: JUDr. Zuzanou\nValaskou, so sídlom Škultétyho 6, Topoľčany, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z\n30. novembra 2011, č. I/224/22991-126038/2011/990886-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre č. k. 11S/14/2012-31 z 25. septembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/14/2012-31 z 25. septembra\n2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/14/2012-31 z 25. septembra 2012, podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutia žalovaného z 30. novembra 2011, č. I/224/22991-126038/2011/990886r, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Topoľčany z 29. júla 2011, č.\n642/230/40104/11/Luc, ktorým správca dane znížil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty (ďalej\nlen „DPH\") za zdaňovacie obdobie jún 2010 zo sumy 30 044,10 € na sumu 10,86 €, za porušenie §\n43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o DPH\").\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že z predloženého administratívneho\nspisu krajský súd zistil, že žalobca podal 13. júla 2010 daňové priznanie k DPH za zdaňovacie\nobdobie jún 2010. Na základe poverenia na výkon kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie\nnadmerného odpočtu č. 642/320/40084/2010/Hor zo dňa 11. augusta 2010, správca dane dňom 23.\naugusta 2010 začal vykonávať kontrolu (v priestoroch Daňového úradu Topoľčany), ktorej predmetom\nbolo zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún\n2010, v nadväznosti na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane pri\nvykonávaní kontroly vyzval žalobcu na splnenie si povinnosti a predloženie prekladu zmluvy do štátneho\njazyka medzi spoločnosťami SUGAR SK s.r.o. a spoločnosťou AGDAR s.r.o., Ovocný trh 572/11,\nPraha, na čo žalobca reagoval zapožičaním žiadaného prekladu. Taktiež vyzval žalobcu na predloženie\nlistinných dôkazov a písomností k obchodným transakciám (medzinárodné nákladné listy k faktúram a\nbankové výpisy za mesiac jún 2010), na čo žalobca reagoval tak, že správcovi dane zapožičal žiadané\ndoklady. Zo zápisnice z ústneho pojednávania 24. mája 2010 vyplýva, že vo veci bola ako svedok\n\nvypočutá U. H., pri výsluchu ktorej konateľ žalobcu nebol prítomný napriek tomu, že o tomto úkone bol\nriadne upovedomený.\nKonateľ spoločnosti SUGAR SK s.r.o. N.. I. D. bol oboznámený s výsledkami dožiadania u odberateľa\nspoločnosti AGDAR s.r.o., a to v tom smere, že uvedená spoločnosť nepriznala nadobudnutie tovaru od\nspoločnosti SUGAR SK s.r.o. (žalobca), je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje.\nSprávca dane vyhotovil o výsledku zistenia vykonanej daňovej kontroly Protokol č. 642/320/33464/2011/\nHor zo dňa 24. júna 2011, ktorý bol dňa 27. júla 2011 prerokovaný s daňovým subjektom (žalobcom).\nVo vyrubovacom konaní správca dane - Daňový úrad Topoľčany dňa 29. júla 2011 vydal dodatočný\nplatobný výmer č. 642/230/40104/11/Luc, ktorým žalobcovi znížil nadmerný odpočet za zdaňovacie\nobdobie jún 2010 zo sumy zo sumy 30 044,10 € na sumu 10,86 €, a zároveň rozhodol, že uvedený\nodpočet bude žalobcovi vrátený do 10 dní od ukončenia kontroly podľa § 79 ods. 4 zákona o DPH. Proti\nuvedenému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie o ktorom žalovaný ako odvolací orgán žalobou\nnapadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že dodatočný platobný výmer potvrdil.\nNa základe toho, že daňovú kontrolu začatú dňa 23. augusta 2010 nebolo možné z dôvodu\nmedzinárodných dožiadaní skončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, zaslal Daňový úrad\nTopoľčany žalobcovi upovedomenie zo dňa 21. februára 2011, v ktorom mu oznámil, že lehota na\nvykonanie kontroly bola predĺžená nadriadeným orgánom do 22. augusta 2011\nVzhľadom na rozsah a obsah žaloby a jej dôvodov sa krajský súd zameral na výklad ust. § 43 zákona\no DPH, v súvislosti so splnením podmienok pre oslobodenie od dane, nakoľko podľa jeho názoru práve\ntáto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal na to, že jednou zo základných zásad daňového konania je\nzásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na\nzachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených\nv daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi\nzákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods.\n3 citovaného zákona. O takýto prípad v danej veci išlo a krajský súd nezistil pochybenie v postupe oboch\ndaňových orgánov, ani ich porušenie podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení\nneskorších predpisov, ako uvádzal žalobca, pretože i správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie\nsám a voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje,\nobjasniť vzhľadom na predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a\npodaným vysvetlením daňového subjektu. Neznamená to však, že správca dane má povinnosť v\ndaňovom konaní zabezpečovať dôkazy (listiny) v prospech daňového subjektu, pretože v daňovom\nkonaní neplatí vyhľadávacia ale prejednávacia zásada, ako to sám žalovaný konštatuje v rozhodnutí.\nTakto postupoval i správca dane v preskúmavanej veci, keď sa obrátil s konkrétnymi otázkami na\nvypočutých svedkov i dožiadané daňové úrady v krajine nadobúdateľa (odberateľa) zdaniteľného plnenia\npodľa žalobcom predložených faktúr, t. j. v Českej republike v rámci medzinárodnej výmeny informácií.\nKrajský súd ďalej poukázal na to, že úlohou správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej\ntransakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt preukázal a deklaroval správne. Správca dane ani pri\njednom fakturovanom zdaniteľnom obchode u daňového subjektu nemal možnosť zistiť a preveriť,\nči deklarovaný tovar reálne (skutočne fyzicky) opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi do\niného členského štátu Európskeho spoločenstva - Českej republiky, na ktorého prešlo právo nakladať s\ntovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 6 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní\").\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný správne poukázal na výsledky daňovej kontroly a v napadnutom\nrozhodnutí jasne a zrozumiteľne vysvetlil základný princíp fungovania DPH pri dodaní tovaru z jedného\nčlenského štátu do druhého členského štátu v Európskom spoločenstve. V preskúmavaných prípadoch\nsa krajský súd stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom žalovaného a niet pochýb,\nže musí ísť o vzťah dodávateľ - odberateľ, v ktorom dodávateľ musí byť identifikovaný pre DPH v\nkrajine dodania tovaru a odberateľ v štáte nadobudnutia tovaru. Teda tovar má byť zdanený v krajine\nnadobudnutia tovaru a dodávateľ tovaru si uplatní oslobodenie dane, lebo ide o cezhraničné dodanie\ntovaru a platí princíp určenia. Niet pochýb, že podľa predložených listín dodávateľ tovaru je žalobca\n\nako daňový subjekt identifikovaný pre DPH na Slovensku a odberateľom mala byť spoločnosť - daňový\nsubjekt identifikovaný pre DPH v Českej republike, ktorá ale daň zo žalobcom deklarovaných daňových\nobchodov neodviedla a registrácia DPH bola zrušená 5. novembra 2010.\nKrajský súd poukázal na to, že v prejednávanom prípade niet pochýb, že žalobca v daňovom konaní\nprezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t. j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky,\navšak zároveň zdôraznil, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná.\nPodľa názoru krajského súdu z ust. § 43 zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru\npri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to\nprechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.\nV § 43 ods. 5 zákona o DPH zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový\nsubjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Preto nestačí iba formálne\npreukázanie (faktúra, CMR, zmluva a pod.), že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol\ndodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Keďže pri vnútro\nspoločenských (intrakomunitárnych) obchodoch prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je\nsledovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Preto nie je v rozpore so zákonom o správe\ndaní, zákonom o DPH ani s právom Európskeho spoločenstva požadovať, aby sa daňový subjekt, ktorý\nvystupuje ako dodávateľ, uistil o dôveryhodnosti svojho partnera v tom zmysle, že zdaniteľné obchody,\nktoré uskutoční, nebudú súčasťou daňových podvodov.\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný správne poukázal na rozhodnutia ESD č. C-409/04 04 (Teleos)\nv ktorom je riešená práve otázka opustenia územia tovarom a bol vyslovený právny názor, že musia byť\nsplnené podmienky preukázania, že tovar opustil územie dodávateľa a bol zdanený titulom nadobudnutia\nv inom členskom štáte, t. j. u odberateľa, rozhodnutie C-146/05 (Albert Collé), rozsudok NSS ČR č. 2 Afs\n177/2006-61, ktorý rieši otázku listinných dôkazov, ktoré nemožno inak overiť, a preto nemôžu obstáť\nako dôkaz vedľa toho, že by dodávatelia vyvíjali akékoľvek aktivity ako aj rozsudok č. 9 Afs 73/2008,\nktorý vyslovil právny názor, že daňový subjekt je povinný preukázať svoje tvrdenia, že ide o spoločnosť\nuvedenú na daňových dokladoch, lebo odpočítanie DPH je možné len medzi platiteľmi DPH navzájom,\npričom pri zdaniteľných osobách, ktoré nie sú platiteľmi DPH odpočítanie nie je možné.\nObchodné prípady, ktoré žalobca považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia a ku ktorým predložil\nfaktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) a zmluvy vzťahujúce sa na zdaniteľné obchodné prípady,\nvšak podľa názoru krajského súdu nespĺňajú atribúty daňových transakcií podľa ust. § 43 ods. 1 zákona\no DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by boli spôsobilé privodiť daňovému\nsubjektu uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že\nby bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej republiky a dodaný\ntovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte v rámci Európskeho\nspoločenstva, čo preukázané nebolo. Žalobca preto podľa názoru krajského súdu neuniesol dôkazné\nbremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov, nakoľko oslobodenie od DPH pri vývoze\nsa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda daňovú\ntransakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom\nčlenskom štáte. V prejednávanom prípade konkrétne nepreukázal dodanie tovaru z územia Slovenskej\nrepubliky do Českej republiky pre odberateľa AGDAR s.r.o., t. j. skutočnosť, že tovar opustil územie\nSlovenskej republiky a že tovar bol dodaný nadobúdateľovi do iného členského štátu, na ktorého prešlo\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPokiaľ ide o námietku žalobcu, že on má doklady v poriadku, obchod sa realizoval a on má záväzky\nvoči svojmu odberateľovi vyporiadané, preto nemôže ovplyvniť konanie tohto odberateľa, krajský súd\npoznamenal, že zákon o DPH, ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich\nobchodných partnerov, avšak musí si byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto\nnevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona o DPH, ktorý má prísne hmotnoprávne\npodmienky na vrátenie, resp. uplatnenie nároku na oslobodenie od DPH vzhľadom k tomu, že ide o\nverejné prostriedky daňových poplatníkov.\nV žalobe žalobca ďalej namietal i dĺžku trvania daňovej kontroly zo strany správcu dane, ktorá presiahla\nšesť mesačnú lehotu, v dôsledku čoho dôkazy použité z nej ako aj samotné rozhodnutie žalovaného\npovažoval za nezákonné. K tejto námietke krajský súd poznamenal, že táto námietka taktiež nie je\ndôvodná, pretože z daňového spisu vyplýva, že správca dane postupoval v zmysle zákona a ešte pred\nskončením zákonnej šesť mesačnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly požiadal svoj bezprostredne\n\nnadriadený daňový orgán o jej predĺženie, ktorému bolo vyhovené (oznámenie DR SR zo dňa 21.\nfebruára 2011) a daňová kontrola skončila v zmysle tohto predĺženia 23. augusta 2011. Poukázal pritom\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III 24/2010 ktorý sa síce týka inej veci rieši avšak rieši\nobdobnú problematiku.\nS poukazom na vyššie uvedené dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutia správcu dane ako aj\nžalovaného sú vecne správne, názor v nich vyslovený zodpovedá zásadám logického myslenia a\nsprávneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami, § 43 ods. 1 zákona o DPH\nplatného v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne\nsprávne vyporiadal s námietkami žalobcu a krajský súd nezistil také vady konania, na ktoré by podľa §\n250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zruší a vráti im vec na ďalšie konanie\na rozhodnutie, pričom poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EU\") v\nspojených veciach C-80/11 a C-142/11 (Mahagében kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli\nRegionális Adó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális\nAdó Fóigazgatósága), z ktorého odcitoval nasledujúce:\nPodľa bodu 40 uvedeného rozsudku otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo\nnasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá\nvplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. DPH sa totiž uplatňuje na všetky\nplnenia výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky\ntvoriace cenu (pozri uznesenie z 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26;\nrozsudky z 12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako\naj Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 49).\nV bode 45 rozsudku sa ďalej uvádza, že nárok na odpočet dane zdaniteľnej osobe môže byť zamietnutý\niba na základe judikatúry vyplývajúcej z bodov 56 až 61 už citovaného rozsudku Kittel a Recolta\nRecycling, podľa ktorého musí byť s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému\nbol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca nárok na odpočet dane, vedel alebo mal vedieť,\nže toto plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho\nsubjektu.\nBod 47 rozsudku uvádza, že naopak v súlade s režimom práva na odpočet dane stanoveným v\ndanej smernici, ako je uvedený v bodoch 37 až 40 tohto rozsudku, nie je potrestanie prostredníctvom\nzamietnutia tohto práva platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo\nsúčasťou podvodu spáchaného dodávajúcim alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského\nreťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo\nvzťahu k DPH (pozri v tomto zmysle rozsudky Optigen a i., už citovaný, body 52 a 55, ako aj Kittel a\nRecolta Recycling, už citovaný, body 45, 46 a 60).\nPodľa bodu 48 rozsudku založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa totiž prekračuje rozsah\nnevyhnutný na ochranu práv verejných financií (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. mája 2006,\nFederation of Technological Industries a i., C-384/04, Zb. s. 1-4191, bod 32, ako aj z 21. februára 2008,\nNetto Supermarkt, C-271/06, Zb. s. 1-771, bod 23).\nPodľa bodu 49 rozsudku keďže zamietnutie práva na odpočet dane v súlade s bodom 45 tohto rozsudku\nje výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo, je povinnosťou daňového\norgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že\nplatiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou\ndaňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského\nreťazca.\nBod 57 rozsudku hovorí, že okrem opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku\n273 smernice 2006/112 s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom,\nnesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu\npoužívať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH,\n\nktorá predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky\nGabalfrisa a i., už citovaný, bod 52; Halifax a i., už citovaný, bod 92; z 21. októbra 2010, Nidera\nHandelscompagnie, C-385/09, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 49, ako aj Dankowski, už citovaný,\nbod 37).\nPodľa bodu 61 rozsudku daňový orgán však nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na\nodpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa\nna tovar a služby, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej\nosoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať\ndaňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov\nnedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala\ntakýmito dokumentmi.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 17. januára 2013 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť. K námietkam žalobcu v odvolaní uviedol, že podané odvolanie obsahuje skutočnosti,\nku ktorým sa už žalovaný vyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 29. januára 2014 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, oslobodené od dane je dodanie\ntovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo\nnadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom\nčlenskom štáte.\nPodľa ods. 4, oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného\nčlenského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo\noslobodené od dane podľa odseku 1.\nPodľa ods. 5, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa\nodsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\nPodľa ods. 8, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju\nzabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/\ndo konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom\nsa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a/ alebo c/ v lehote\n\npodľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie\nobdobie, v ktorom uplynula táto lehota.\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\nktorým bol znížený nadmerný odpočet DPH za mesiac jún 2010 uplatnený žalobcom z dôvodu, že\nžalobca nevedel preukázať skutočné dodanie tovaru odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte\nEurópskej únie, konkrétne v Čechách a taktiež z dôvodu, že v daňovom konaní sa nepreukázalo, že\npredmetný tovar bol v tomto inom štáte aj skutočne zdanený.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a\nna potvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že účelom daňového konania je zistenie,\nči si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\nštátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov,\naby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu\nzisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nalebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nŽalobca v odvolaní cituje rozsudky SD EU v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft\nproti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Fóigazgatósága a Peter Dávid proti\nNemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alfoldi Regionális Adó Fóigazgatósága (ďalej len „Mahagében\"),\navšak neuvádza, akým spôsobom by tieto mohli ovplyvniť právny názor, ku ktorému dospel krajský súd\nv napadnutom rozsudku.\nPreto v prvom rade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v rozsudku vo veci Mahagében\n(C-80/11 a C-142/11) SD EU v prvom rade pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a\nprípadným zneužitiam, ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES (bod 41). Z tohto\ndôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s\nohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci\npoložené prejudiciálne otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na\nodpočet dane, sa uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje\npožadované smernicou 2006/112/ES (bod 44).\nV prejednávanej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, nakoľko\nžalobca nevedel preukázať, že tovar vôbec opustil územie Slovenskej republiky a už vôbec nepreukázal,\nže sa tento dostal do dispozície ním označeného odberateľa. Nebola teda splnená jedna z podmienok,\nza ktorých došlo k položeniu prejudiciálnej otázky vo veci Mahagében; zároveň v predmetnej právnej veci\nnebolo preukázané splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené\nv smernici 2006/112/ES.\nNa tomto mieste odvolací súd pripomína, že z judikatúry SD EU vyplýva, že členské štáty sú povinné\noverovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné dokumenty\n(medzi inými pozri rozsudky SD EU zo 17. júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko, C-132/06, Zb. s.\nI-5457, bod 37; z 29. júla 2010 Profaktor Kulesza, Frankowski, Jóźwiak, Orłowski, C-188/09, Zb. s.\nI-7639, bod 21; z 21. júna 2012 Mahagében, C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64). Každá zdaniteľná\nosoba je povinná viesť dostatočne podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie DPH a jej\nkontrolu daňovým orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej\nsi nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany\npredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej. Na\nzáklade uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozsudok SD EU\nvo veci Mahagében nemožno aplikovať v predmetnej právnej veci spôsobom, aký mal pravdepodobne\nna mysli žalobca, t. j. v jeho prospech.\n\nZákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Pre odpočet\nDPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom,\nfaktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami, bolo zároveň reálne materiálne preukázané. Navyše, v\nprejednávanom prípade, keďže žalobca si nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením\nod platenia dane podľa § 43 zákona o DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že\nnadobudnutý tovar bol v Čechách aj zdanený, čo sa však nepreukázalo (medzi inými rozsudok SD EU\nC-409/04 vo veci Teleos). K splneniu zákonných podmienok na odpočet DPH bol preto žalobca povinný\npredložiť doklad o uskutočnenom obchode - dodanie tovaru spoločnosti AGDAR s.r.o. Namiesto toho\nžalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predložených faktúr z obchodu, ktorý reálne\nneuskutočnil. Najvyšší súd zhodne so záverom daňových orgánov, ako aj so záverom krajského súdu\nkonštatuje, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak\nmateriálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, na základe\nktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.\nPokiaľ sa žalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré\nrozsudky SD EU, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav jeho daňovej transakcie\nmá prvky niektorého z rozsudkov SD EU a nielen uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch\nuvedené.\nAvšak aj napriek tejto skutočnosti, tvrdenie žalobcu (v konaní pred prvostupňovým súdom), že z\nuvedených rozsudkov vyplýva záver SD EU, že nie je možné pričítať na ťarchu daňového subjektu,\nže si jeho obchodný partner (dodávateľ alebo odberateľ) neplní svoje daňové povinnosti, alebo sa\ndopustí podvodu na DPH nie je podložené, nakoľko takéto konštatovanie sa v predmetných rozsudkoch\nnenachádza.\nNaopak, z rozhodnutí SD EU z 3. marca 2004, Transport Service, C-395/02, Zb. s. 1-1991, bod 26; z\n12. januára 2006, Optigen a i., C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Zb. s. 1-483, bod 54, ako aj Kittel a\nRecolta Recycling, bod 49 vyplýva, že právo platiteľa DPH, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenia, na\nodpočítanie DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto\nplnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je\nbez toho, aby to platiteľ vedel, alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Avšak, tento\nprípad sa týka plnení, ktoré samé osebe nie sú poznačené podvodom.\nV danom prípade jadrom problému je, že podvodom je poznačené priamo plnenie, ktoré mal uskutočniť\nžalobca, t. j. nie plnenie, ktoré tomuto plneniu predchádzalo, alebo nasledovalo v reťazi dodávok. A preto\nokrem vyššie uvedeného aj z tohto dôvodu nie je možné použiť tieto rozsudky na daný prípad.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd\nani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\n\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods.\n1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}