{"guid": "572ca444-03ba-439b-b4ba-eee0d6d6a1da:c2bf6aeb-b8fd-4372-948f-4ae758fa4841", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3813204118.1", "spisova_znacka": "8Sžo/69/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/69/2013 z 27. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014, sp. zn. 8Sžo/69/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3813204118.1", "identifikacne_cislo": "3813204118", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "nazov": "§ 247 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c2bf6aeb-b8fd-4372-948f-4ae758fa4841", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3813204118.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3813204118.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3813204118.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/69/2013\n3813204118\n27. 02. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:3813204118.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: H.. S. B., bytom F. XXXX/XX, L., proti\nžalovanému: Okresný úrad Prievidza, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Medzibriežková 2,\nPrievidza (právny nástupca bývalého Obvodného úradu Prievidza), v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11 zo dňa 12. októbra 2012, na odvolanie\nžalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. júla 2013, č. k. 13S/43/2013-26,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/43/2013-26 zo dňa\n23. júla 2013, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým uznesením č. k. 13S/43/2013-26 zo dňa 23. júla 2013 v zmysle\n§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zastavil konanie o žalobe žalobkyne\nproti rozhodnutiu bývalého Obvodného úradu Prievidza č. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11 zo dňa 12.\noktóbra 2012. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa napadla prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré nie je\npreskúmateľné súdom, nakoľko podľa § 247 ods. 2 OSP predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Pre úplnosť dodal, že odvolanie proti\ntomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, a to napriek riadnemu\npoučeniu o práve podať odvolanie.\nProti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Uviedla, že dňa 18. novembra 2012 na pošte prevzala rozhodnutie žalovaného, ktorým bola\nuznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Namietala, že pri doručovaní\npreskúmavaného rozhodnutia dostala len jedno oznámenie o uložení zásielky, a to dňa 31. októbra 2012,\ns vyznačenou odbernou lehotou pre vyzdvihnutie zásielky 18 kalendárnych dní, v ktorej lehote listovú\nzásielku aj prevzala. Ďalej namietala, že rozhodnutie neobsahovalo poučenie podľa § 24 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok\"). Zdôraznila, že doručovateľ ju žiadnym spôsobom neupovedomil, že písomnosť príde znovu\ndoručiť v určitý deň a hodinu, iba 31. októbra 2012 nechal v schránke oznámenie o uložení zásielky s\nodbernou lehotou pre vyzdvihnutie zásielky 18 kalendárnych dní. Zároveň poukázala na skutočnosť, že\nsúd prvého stupňa žalobkyňu v zmysle § 250f OSP vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s prejednaním veci\nbez pojednávania s tým, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať že nemá námietky.\nKrajskému súdu vyčítala, že napriek jej vyjadreniu, že s prejednaním veci bez pojednávania nesúhlasí,\n\nvydal vo veci uznesenie, ktorým konanie zastavil. Mala za to, že uvedeným postupom jej odňal možnosť\nkonať pred súdom a právo na spravodlivý súdny proces.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania žalobkyne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky jej odvolanie zamietol a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne v celom rozsahu potvrdil.\nUviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne, a to z pohľadu správneho\nskutkového zistenia, ako aj správneho právneho posúdenia veci. Odôvodnenie predmetného uznesenia\npokladal za riadne zdôvodnené, presvedčivé a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi,\nprocesnými pravidlami, aktuálnou judikatúrou a právnou teóriou. Mal za to, že odvolanie žalobkyne\nneobsahuje právne relevantné dôvody na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenia veci na nové\nkonanie. Zdôraznil, že základnou podmienkou na preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov v rámci\nsprávneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby predmetom\nsúdneho preskúmavania boli len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť až po vyčerpaní riadnych\nopravných prostriedkov, ktoré sa pre ne pripúšťajú. Poznamenal, že aj podľa § 83 zákona č. 72/1990\nZb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch\") návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku\nsúdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, pričom v\ntakom prípade sa postupuje podľa § 244 a nasl. OSP. V tejto súvislosti dal do pozornosti nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 20/97 zo dňa 22. mája 1997. Konštatoval, že v prejednávanej\nveci napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť už v prvostupňovom konaní, bez využitia práva\núčastníka konania podať riadny opravný prostriedok v zákonnej lehote, ktorý zákon o priestupkoch\npripúšťa, a to aj napriek riadnemu poučeniu účastníka v žalovanom rozhodnutí. Vo vzťahu k odvolacím\nnámietkam žalobkyne uviedol, že pri doručovaní zásielok do vlastných rúk a následnom vyznačovaní\nprávoplatnosti na rozhodnutiach postupuje správny orgán podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Dal\ndo pozornosti, že posledná veta cit. ustanovenia predstavuje výnimku zo zásady, že doručenie pôsobí\naž od okamihu, keď sa písomnosť dostala do rúk adresáta. Ďalej uviedol, že bez ohľadu na to, či sa\nadresát o uložení zásielky na pošte fakticky dozvedel, zo zákona vyplýva, že uplynutím tejto zákonnej\nlehoty sa má za to, že mu bola písomnosť doručená aj so všetkými právnymi dôsledkami. Doplnil, že\ntakýmto spôsobom bolo doručované aj preskúmavané rozhodnutie, pričom doručovateľ vyznačil, že prvý\nneúspešný pokus o doručenie vykonal 30. októbra 2012, opakované doručenie 31. októbra 2012 a v ten\nistý deň zásielku uložil. Následne bola táto žalobkyňou prevzatá dňa 18. novembra 2012, avšak za deň\ndoručenia zásielky sa podľa cit. ustanovenia považuje 5. november 2012. V tejto súvislosti poukázal na\nskutočnosť, že správny orgán nemá právny dôvod preskúmavať, alebo spochybňovať údaje uvedené na\ndoručenke, ktorá má charakter verejnej listiny. Súčasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie obsahovalo\nzákonné poučenie v zmysle § 47 ods. 4 správneho poriadku, teda zákonom stanovené podmienky na\nvydanie a doručenie rozhodnutia tým boli naplnené. Zdôraznil však, že poučenie o spôsobe písania,\ndoručovania podaní a o spôsobe a lehotách doručovania rozhodnutí a iných písomných dokumentov\nvydaných správnym orgánom a o iných právach a povinnostiach účastníka konania, nie je obligatórnou\nnáležitosťou poučenia v písomných vyhotoveniach rozhodnutí správneho orgánu. Preto vyslovil názor,\nže správny orgán žiadnu povinnosť vo veci poučenia účastníka konania neporušil a ani porušiť nemohol.\nMal za to, že v danej priestupkovej veci prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom o\npriestupkoch a subsidiárne so správnym poriadkom bez akejkoľvek ujmy na právach účastníka konania.\nV závere vyjadrenia uviedol, že preskúmavané rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. novembra\n2012, pričom žalobkyňa podala odvolanie dňa 2. decembra 2012, ktoré bolo z tohto dôvodu v súlade\nso správnym poriadkom posúdené ako oneskorené. Podľa § 60 správneho poriadku bolo toto zaslané\nodvolaciemu orgánu - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, ktorý odvolanie preskúmal, avšak v\npostupe prvostupňového orgánu nezistil porušenie zákona, zakladajúce dôvody na obnovu konania v\nzmysle § 62 správneho poriadku, alebo na zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania podľa § 65 správneho poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP)\npreskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel\nk záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP.\nSprávne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však\n\nnegatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov\npodliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je\npotrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247\nods. 2 OSP, teda či ide o rozhodnutie, ktoré\n- bolo vydané v správnom konaní,\n- zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb,\n- po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť.\nŽalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné\nnapadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým\nbol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4\nOSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná\nv spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie\nsamostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste\npreto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis\nžalovaného, zistil, že žalobkyňa podala žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nprávneho predchodcu žalovaného - Obvodného úradu Prievidza č. ObU-PD-OVVS-2012/01149-11\nzo dňa 12. októbra 2012, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Rozhodnutie obsahuje správne\npoučenie o opravnom prostriedku s tým, že proti rozhodnutiu je možné podať riadny opravný prostriedok\n(odvolanie) na Obvodný úrad Prievidza. Súčasne bolo správne uvedené, že až právoplatné rozhodnutie\nsprávneho orgánu druhého stupňa je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve.\nV tomto kontexte sa Najvyšší súd Slovenskej republiky zaoberal aj odvolacou námietkou žalobkyne,\ntýkajúcou sa závad v doručovaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, dospejúc k záveru, že\nna túto nie je možné prihliadnuť. Stotožnil sa so zisteniami súdu prvého stupňa, ktorý sa v napadnutom\nrozhodnutí okolnosťami doručovania preskúmavaného správneho rozhodnutia podrobne zaoberal, keď\npoukázal na skutočnosť, že v súlade s § 24 ods. 2 správneho poriadku dňa 30. októbra 2012 doručovateľ\nuskutočnil neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakovanom doručení, pričom aj opakovaný pokus\nostal neúspešný, na základe čoho zásielku ten istý deň (31. októbra 2012) uložil na pošte. Túto si\nžalobkyňa do troch dní od jej uloženia nevyzdvihla. Posledný deň úložnej lehoty 3. november 2012\npripadol na sobotu, preto sa považoval za deň doručenia 5. november 2012 ako najbližší budúci\npracovný deň (§ 27 ods. 2, veta posledná správneho poriadku). Lehota na podanie odvolania tak začala\nplynúť dňom 6. novembra 2012 a jej koniec pripadol na deň 20. november 2012, t.j. piatok. Teda\nbol správny záver krajského súdu, ktorý uviedol, že odvolanie, ktoré žalobkyňa odovzdala na poštovú\nprepravu až dňa 2. decembra 2012, bolo podané oneskorene.\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Trenčíne, že žalobkyňa v žalobe napadla\nprvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok\n- odvolanie. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v\nsprávnom súdnictve (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná\npodmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2\nOSP). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa riadny opravný prostriedok proti\nprvostupňovému rozhodnutiu podala, ani skutočnosť, že tento podala oneskorene. Opätovne Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že žalobkyňa nenapadla právoplatné rozhodnutie správneho\norgánu, ktorý by rozhodoval v poslednom (druhom) stupni, t.j. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nale prvostupňové správne rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného Obvodného úradu Prievidza.\n\nNebola preto splnená základná podmienka konania pred súdom v správnom súdnictve podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia\nsprávneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 12/1997,\nz ktorého vyplývajú závery:\n1. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na\nsvojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek,\nale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky vymedzuje zákon.\n2. Podľa § 247 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom súdnictve podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie rozhodnutia, ktoré\nnadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov.\n3. Ak žalobca v konaní pred správnym orgánom nevyužil riadne opravné prostriedky, všeobecný\n(správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť podľa § 250d ods. 3 OSP. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky teda konal tak, ako mu to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej\nosoby priznané čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila požiadavku, ktorou sa\npodmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalobkyne\nuvedené v odvolaní proti uzneseniu krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli mať vplyv na\nposúdenie danej veci, a preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správne\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho\nrozhodnutia (§ 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v zmysle § 224 ods.\n1 v spojení s § 250k ods. 1 a s použitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP, keď neúspešnej žalobkyni ich\nnáhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.\nV zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov s účinnosťou od 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných\ndo 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Preto, hoci napadnuté rozhodnutie vydal\nešte Obvodný úrad Prievidza, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 107 ods. 4 OSP už ako so\nžalovaným konal a ako žalovaného označil Okresný úrad Prievidza.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}