{"guid": "3364ba9d-46ba-44b5-8c6d-1703975c163f:ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "spisova_znacka": "7MCdo/1/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/1/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 7MCdo/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "identifikacne_cislo": "3610202418", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Šramková", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146", "nazov": "§ 146 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211", "nazov": "§ 211 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-211"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "nazov": "§ 243e OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "nazov": "§ 243f OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237f", "nazov": "§ 237f OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-211", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba5957f6-506d-4182-822f-e6e268e1b90e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/1/2014\n3610202418\n29. 04. 2014\nJUDr. Mária Šramková\nECLI:SK:NSSR:2014:3610202418.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa X. X., bytom X., proti odporcom 1)\nKOVOMONT BM s.r.o., so sídlom v Partizánskom, Záhradnícka č. 1135, právne zastúpený JUDr.\nEditou Balážikovou, advokátkou, Advokátska kancelária JUDr. Edity Balážikovej, s.r.o., so sídlom v\nPartizánskom, Jesenského č. 231/5, 2) Sociálna poisťovňa, a. s., Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, o\nnáhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3 C 69/2010,\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu\nPartizánske 28. júna 2012, č. k. 3 C 69/2010-182 a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára\n2013, sp. zn. 19 Co 345/2012-216, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára 2013, sp. zn. 19\nCo 345/2012 v časti, ktorým bol výrok rozsudku Okresného súdu Partizánske z 28. júna 2012, č. k. 3 C\n69/2010 - 182 o trovách konania potvrdený a vo výroku týkajúceho sa náhrady trov odvolacieho konania\nako aj rozsudok Okresného súdu Partizánske z 28. júna 2012, č. k. 3 C 69/2010 - 182 vo výroku o\nnáhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Partizánske na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Partizánske rozsudkom z 28. júna 2012, č. k. 3 C 69/2010 - 182 určil mieru zavinenia\nodporcu 1) na pracovnom úraze navrhovateľa, ktorý sa stal dňa 16. júla 2007 v rozsahu 20%. Návrh na\núhradu bolestného a sťaženia a sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Konanie v časti o náhrade\nnákladov na spojených s liečením a konanie o úhradu úrazovej renty a jednorazového vyrovnania\nzastavil. Odporcom 1) a 2) náhradu trov konania nepriznal. O trovách konania rozhodoval podľa § 142\nods. 1 a 2 O.s.p. Navrhovateľ\nbol v časti predmetu konania o určenie miery zavinenia do výšky 20\n% úspešný a v zvyšnej časti neúspešný. Odporca 1) bol v časti o určenie miery zavinenia v pracovnom\núraze\ndo výšky 20 % neúspešný, preto mu náhradu trov konania nepriznal. Odporca 2) bol\nv konaní v plnom rozsahu úspešný - smerovala proti nemu žaloba v časti o priznanie plnenia, v ktorej\nbola zamietnutá a v ktorej bolo konanie zastavené, náhradu trov konania si však neuplatnil, preto mu\nsúd náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom z 28. februára 2013, sp. zn. 19 Co 345/2012 rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania tak,\nže žiaden z účastníkov nemá\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd mal\nza to, že súd prvého stupňa správne\nvo veci zistil skutkový stav a správne aj rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že nie\nje možné súhlasiť s odvolaním odporcu 1), že sa jedná u neho len o neúspech len v pomernej časti,\npreto odvolací súd podanému odvolaniu odporcu 1) nevyhovel. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania\nuviedol,\nže nie je možné ani v odvolacom konaní dospieť k názoru, že navrhovateľ\na odporca 1) mali v odvolacom konaní úspech. Odvolaniu navrhovateľa, ale ani odvolaniu odporcu 1)\nnebolo odvolacím súdom vyhovené. Odporca 2) si náhradu trov konania neuplatňoval, preto rozhodol\npodľa § 141 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p., že účastníkom sa náhrada trov odvolacieho\nkonania nepriznáva.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu odporcu 1)\na mimoriadnym\ndovolaním napadol rozsudok Okresného súdu Partizánske z 28. júna 2012, č. k. 3 C 69/2010 - 182\nvo výroku o náhrade trov konania v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 28. februára\n2013, sp. zn. 19 Co 345/2012 v časti výroku týkajúceho\nsa náhrady trov konania. Podľa\njeho názoru bol týmito rozhodnutiami vo výrokoch o trovách konania porušený zákon, a preto navrhol\nuvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Partizánske na ďalšie konanie. Súdy sa pri\nrozhodovaní o trovách konania neriadili ustanoveniami § 1, § 2, § 142 ods. 1 až 3, § 146 ods. 2, § 157\nods. 2 a § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku dôsledne neriadili. V konaní a pri rozhodovaní\nsúdu nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ podal návrh voči odporcovi 1) vo všetkých\nčastiach petitu, nielen v časti, v ktorej sa domáhal určenia miery zavinenia odporcu 1) na pracovnom\núraze. Súd napriek tomu pri rozhodovaní o trovách konania vôbec túto skutočnosť nezohľadnil. V\nsporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo\nveci. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je\npreto miera úspechu vo veci. Úspech návrhu (žaloby) závisí\nod toho, do akej miery výrok rozsudku\nakceptuje návrhom uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. Ak je\nv petite návrhu uplatňovaných viacero samostatných nárokov, úspech navrhovateľa ohľadne jedného\n(niektorého) nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania súvisiacich s ďalším (iným) nárokom,\nak v tomto navrhovateľ nebol úspešný. Pokiaľ súd z týchto zásad pri aplikácii uvedených ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku nevychádzal, vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/\nO.s.p.). Súdy v napadnutých rozhodnutiach nesprávne právne posúdili otázku úspešnosti účastníkov v\nkonaní, v ktorom sú uplatňované viaceré samostatné nároky\n(R 116/1967). Nezohľadnil\ntú skutočnosť, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje\nsa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takomto prípade\ntreba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, a tiež je potrebné zvážiť , či neúspech\nnebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku\nalebo úvahy súdu a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Súdy sa v rozhodnutiach o trovách\nkonania vo vzťahu k odporcovi 1) zamerali len na posúdenie miery úspechu v prípade rozhodnutia\ntýkajúceho sa určenia miery zavinenia na pracovnom úraze. Mierou úspechu odporcu 1) v nároku na\núhradu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, v ktorom\nbol návrh zamietnutý,\nako aj v prípade nároku na náhradu nákladov spojených s liečením, o ktorom bolo konanie zastavené\nz dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom sa súdy vôbec nezaoberali. Akékoľvek odôvodnenie tejto\nčasti výroku ich rozsudkov úplne absentuje. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia\njedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\nmá zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne\nsprávne a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné\nkritériá vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Zákonu zodpovedajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, jeho štruktúra je rámcovo upravená\nv § 157 ods. 2 O.s.p. Odporca 1) mal vo výroku súdu o nároku na náhradu bolestného a sťaženia\nspoločenského uplatnenia a vo výroku súdu o nárokoch\nna náhradu nákladov spojených s\nliečením plný úspech. V takomto prípade mal súd nárok\nna náhradu trov posúdiť podľa § 142 ods.\n1 resp. § 146 ods. 2 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutí však nie je zrejmé, akým spôsobom aplikovali\nv tejto časti ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a z akého dôvodu v tejto časti náhradu trov\nkonania odporcovi 1) nepriznali. Rozhodnutie tak trpí nielen nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť\na nedostatok dôvodov, ale v dôsledku toho aj vecnou nesprávnosťou (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nNavrhovateľ a odporca 2) sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.\nOdporca 1) vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že\ngenerálny prokurátor sa stotožnil s jeho tvrdeniami uvedenými v návrhu\nna podanie\nmimoriadneho dovolania. Voči nemu nemá námietky. Žiadal aby dovolací súd rozsudky odvolacieho\nsúdu i súdu prvého stupňa v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Zároveň si\nuplatnil aj trovy dovolacieho konania, ktoré špecifikoval a vyčíslil v podnete na podanie mimoriadneho\ndovolania.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e\nods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal\nnapadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,\nže mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nPodľa § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho\nrozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená týmto\nrozhodnutím súdu namieta.\nPodľa § 243e ods. 3 O.s.p. generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu\nv prípadoch, v\nktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov\n(§ 242 ods. 2).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom dovolania,\nako aj uplatneným dovolacím dôvodom\nvrátane jeho obsahového vymedzenia (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligátorne\nsa zaoberá len vadami konania uvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 vetu druhú O.s.p. skúmať vždy, či\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných\nvád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto\nveci nie je postihnuté niektorou\nz vád vymenovaných v písmenách a/ až g/\n§ 237 O.s.p. (či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti\núčastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,\no prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na\nzačatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať\npred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a\nrozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p.) ako aj namietal, že účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nDôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,\nje procesne\nnesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním\nkonať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania priznané\nmu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nGenerálny prokurátor v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nnamieta porušenie práva účastníka spočívajúceho v nepreskúmateľnosti,\nv nezrozumiteľnosti a v\nnedostatku dôvodov rozsudku. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako\naj Ústavného súdu Slovenskej republiky\nje požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia\njedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie\n\nmá zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne\nsprávne a náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné\nkritériá vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Zákonu zodpovedajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, jeho štruktúra je rámcovo upravená\nv § 157 ods. 2 O.s.p.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo\nna to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nObsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení\npráva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04).\nPrávo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami\na právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).\nDovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vyššie uvedená námietka generálneho prokurátora\ntýkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí oboch súdov je dôvodná.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu ale\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,\nže súčasťou obsahu\nzákladného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých\n\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nŠtruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa\nuplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nvšak nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré\nmajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov nezodpovedajú\npožiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že nie je splnená\npožiadavka riadneho odôvodnenia rozsudkov súdov obidvoch stupňov.\nZo žalobného návrhu podaného na súd 4. júna 2010 je nesporné, že navrhovateľ voči odporcovi 1) sa\ndomáhal priznania náhrady za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia\na náhrady nákladov\nspojených s liečením. Žalobný návrh v časti nároku na náhradu nákladov spojených s liečením vzal na\npojednávaní konanom 6. decembra 2011 späť a zároveň\nsi uplatnil nárok na určenia miery\nzavinenia odporcu 1) na pracovnom úraze (č. l. 115 a nasl.). Svoje nároky opätovne špecifikoval na\npojednávaní konanom 28. júna 2012. Súd prvého stupňa rozsudkom určil mieru zavinenia odporcu 1)\nna pracovnom úraze v rozsahu 20 %, v nárokoch na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia\nnávrh navrhovateľa zamietol. V časti nároku na náhradu nákladov spojených s liečením konanie zastavil.\nOdporcovi 1) trovy konania nepriznal. O trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p.\nNepriznanie trov konania odporcovi 1) odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v časti predmetu konania o\nurčenie miery zavinenia do výšky 20 % úspešný a v zvyšnej časti neúspešný. Odporca 1) bol v časti\no určenie miery zavinenia v pracovnom úraze do výšky\n20 % neúspešný, preto mu\nnáhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd o odvolaní odporcu 1) voči trovám konania uviedol, že z\nvýroku rozhodnutia vo veci samej je jednoznačne zrejmé, že navrhovateľ bol v časti predmetu konania\no určenie miery zavinenia do výšky\n20 % úspešný a vo výške 80 % neúspešný a odporca 1) bol\nv časti určenia miery zavinenia\nna pracovnom úraze do výšky 20 % neúspešný a vo výške 80\n% úspešný. Porovnaním úspechu a neúspechu nemožno súhlasiť s odvolaním odporcu 1), že sa jedná\no neúspech\nlen v nepomernej časti. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho uviedol, že nie je možné\nani v odvolacom konaní dospieť k názoru, že navrhovateľ a odporca 1) mali v odvolacom konaní úspech.\nV odôvodneniach rozsudkov oboch súdov absentuje zdôvodnenie, prečo súdy rozhodovali len o nároku\nna náhradu trov konania len vo vzťahu k jednému z petitov návrhu ako aj na základe akých úvah súdy\ndospeli k záveru, že by malo ísť o úspech odporcu 1)\nlen v nepatrnej časti v tomto nároku.\nĎalej absolútne absentuje zdôvodnenie priznania,\nresp. nepriznania trov odporcovi 1) v ďalších\nnárokoch. Nároky navrhovateľa v časti priznania bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia boli\nzamietnuté a v časti nároku\nna priznanie nákladov spojených s liečením navrhovateľ vzal späť.\nTakéto rozhodnutie\nsú preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a sú nezrozumiteľné.\nNajvyšší súd sa ďalej zaoberal námietkou generálny prokurátora že napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a rozhodnutie súdu prvého stupňa spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods.\n1 písm. c/ O.s.p.)\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretoval. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii\npráva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny\n\npredpis,\nako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne\nho vyložil. Dovolateľ vytýka predmetnú vadu pri právnom posúdení veci dôvodne.\nPodľa § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\nPodľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže\nmu súd priznať\nplnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške\nplnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu;\nv takom prípade sa základná\nsadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.\nPodľa 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný\nuhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je\npovinný uhradiť trovy konania odporca.\nUstanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. upravuje prípady, kedy konajúci súd neprizná žiadnemu z účastníkovi\nprávo na náhradu trov konania voči inému účastníkovi konania. Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. takto\nsúd postupuje aj v prípade, ak je konanie zastavené. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo\nzastavené nie je pritom obmedzené na určité konania či dôvody zastavenia. Platí pre každé konanie\nbez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. V prípade zastavenia konania tak všeobecne platí,\nže žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve\nvýnimky, a to jednak v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť podľa\n§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. pričom platí, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad\npodľa\n§ 146 ods. 2 veta druhá, a teda nevzal návrh späť v dôsledku odporcu, z procesného\nhľadiska platí že zavinil zastavenie konania, čo zakladá jeho povinnosť nahradiť trovy konania. Naopak,\nak vzal navrhovateľ dôvodne podaný návrh späť pre správanie odporcu platí,\nže trovy\nkonania je povinný nahradiť odporca. Až po vylúčení uvedených prípadov náhrady trov konania podľa\n§ 146 ods. 2 O.s.p. možno rozhodnúť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov\nkonania, ak bolo konanie zastavené.\nUstanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru\núspechu vo veci vo veci vyjadrenej v § 142 O.s.p. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie\núčastníka, ktorého procesný úkon má za následok zastavenie konania. Z previazanosti § 146 ods. 1\npísm. c/ O.s.p. s § 146 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia,\nmusí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že\nkonanie muselo byť zastavené. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z\nhmotného, ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z\nprocesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu (žalovaného) k požiadavkám\nnavrhovateľa (žalobcu). Ide teda o to, či sa navrhovateľ domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom\nsúd neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný alebo nie (Uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR, sp. zn.: 3Sžo 225/2010).\nPri rozhodovaní o priznaní trov konania však vždy musí prihliadať na zásadu uvedenú v § 142 ods.\n1 O.s.p. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd pri priznávaní trov konania účastníkovi, ktorý mal vo veci\nplný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti\núčastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd rozhodujúci\no priznaní náhrady trov konania podľa\n§ 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným\núčastníkom konania v spore. Účelnosť\nje vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť\nspravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje\nich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby,\n\nštátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc.\nTrovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako\ncelok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov\ntreba posudzovať samostatne (viď NS SR vo veci sp. zn.\n4 M Cdo 21/2009).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ak odporca\nnevyčíslil trovy konania v zmysle § 151 ods. 1, veta druhá O.s.p., postupovali súdy oboch stupňov\nnesprávne, ak priznali odporcovi trovy právneho zastúpenia.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že mimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov\n(o trovách konania) spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci\na že generálny prokurátor\ndôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených\nzáujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 243e O.s.p. v\nspojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté\nuznesenie krajského súdu\nako aj uznesenie okresného súdu o náhrade trov konania zrušil\na vec vrátil Okresnému súdu Partizánske na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s §\n243i ods. 2 O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej\no veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom\nrozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní\n(pozri primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}