{"guid": "e94f1e5a-9bc3-4e14-a9e8-7efe8506828c:c5f9a654-24a1-4456-b0d2-885e3352bad4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1", "spisova_znacka": "7Cdo/408/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/408/2014 z 27. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2014, sp. zn. 7Cdo/408/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1", "identifikacne_cislo": "3112225357", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ján Auxt", "sudca_id": 521, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jan-auxt-521", "datum_vydania": "2014-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a", "nazov": "§ 10a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-10a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15a", "nazov": "§ 15a OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71", "nazov": "zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-16", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-10a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15a", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-239"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c5f9a654-24a1-4456-b0d2-885e3352bad4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/408/2014\n3112225357\n27. 10. 2014\nJUDr. Ján Auxt\nECLI:SK:NSSR:2014:3112225357.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?\nsslingova 4 Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12 C 229/2012, o dovolaní\nnavrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 11.12.2013, sp. zn. 16 Co 155/2013,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie odmieta.\nOdporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej krajský súd alebo odvolací súd) ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.)\nuznesením zo dňa 11.12.2013 potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín (ďalej len okresný súd)\nzo dňa 7.11.2012, č. k. 12 C 229/2012-14, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume\n66,- eur, podľa položky 17a/ sadzobníka\nsúdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch).\nNavrhovateľ podal návrh, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 27.9.2012 a ktorým sa voči odporcovi\ndomáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon o zodpovednosti\nza škodu). Predmetnú ujmu\nmal navrhovateľovi spôsobiť nesprávnym úradným postupom okresný súd, preto sudcovia tohto súdu\nnemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť a z toho dôvodu navrhovateľ žiadal, aby krajský súd rozhodol\no prikázaní predmetnej veci inému súdu toho istého stupňa podľa § 12 ods. 1 O.s.p.\nOkresný súd zistil, že obsahom návrhu v predmetnej veci je aj námietka zaujatosti sudcov okresného\nsúdu , a preto predložil vec krajskému súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.), ako súdu nadriadenému s vyjadrením\nsudcov tohto súdu, na rozhodnutie o námietke zaujatosti.\nKrajský súd uznesením zo dňa 18.10.2012, sp. zn. 17 NcC 251/2012 rozhodol,\nže sudkyňa\nokresného súdu Trenčín JUDr. Judita Knociková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci\nsp. zn. 12 C 229/2012 vedenej na okresnom súde.\nOkresný súd uznesením zo dňa 7.11.2012, č. k. 12 C 229/2012-14 uložil navrhovateľovi povinnosť\nzaplatiť súdny poplatok v sume 66,- eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a/\nsadzobníka súdnych poplatkov , ktorý tvorí prílohu zákona\no súdnych poplatkoch.\n\nProti uzneseniu okresného súdu zo dňa 7.11.2012 podal navrhovateľ odvolanie,\nv\nktorom namietal, že nepodal námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého\nstupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.) a ak by aj podal námietku zaujatosti, nebol by povinný zaplatiť súdny\npoplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.\n1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého je súdne konanie vo veciach náhrady škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nod poplatkov oslobodené. Rovnako\nsa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej,\nznalecké dokazovanie, či návrhy\nna vylúčenie sudcov. Navrhovateľ tvrdil, že v zmysle\nuvedeného ustanovenia sa súdny poplatok v tomto konaní neplatí.\nKrajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením zo dňa 11.12.2013, sp. zn. 16\nCo 155/2013 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s\nodôvodnením, že sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového v predmetnej\nveci navrhovateľ podal aj námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom okresného súdu a preto správne\npostupoval súd prvého stupňa,\nkeď navrhovateľovi vyrubil súdny poplatok za námietku zaujatosti.\nNestotožnil sa s tvrdením odvolateľa, že na danú vec sa vzťahuje oslobodenie od súdnych poplatkov\npodľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch a poukázal na názor, ktorý vyslovil Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení zo dňa 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné\noslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4\nods. 1 zákona o\nsúdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky\nč. 17a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Od povinnosti\nzaplatiť súdny poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Vecné oslobodenie\núčastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch\nsa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie,\ndovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona\no\nsúdnych poplatkoch).\nProti uzneseniu krajského súdu zo dňa 11.12.2013 podal navrhovateľ dovolanie,\nv ktorom žiadal\nzrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vec vrátiť súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodňoval § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. e/\nO.s.p. tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, keďže navrhovateľ\nnepodal námietku zaujatosti a v podanom odvolaní výslovne uviedol, že jeho podanie nepredstavuje\nnámietku zaujatosti podľa § 15a O.s.p., ďalej, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a že rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne\nobsadený, podľa ustanovenia § 237 písm. g/ O.s.p. Za nepodanie návrhu na začatie konania považoval\nnepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jeho vôle. Tvrdil,\nže\nbez vykonania poplatkového úkonu nemôže existovať poplatková povinnosť. Ďalej dovolateľ namietal,\nže odvolací súd založil právnu podstatu napadnutého uznesenia\nna nesprávnom\nposúdení návrhu ako námietky zaujatosti podľa § 15a O.s.p., pričom za tento návrh okresný súd vyrubil\nsúdny poplatok podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu\nprax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej najvyšší súd alebo dovolací súd) v danej otázke\na z ustálenosti rozhodovacej praxe vyvodzuje prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorá je\nzároveň zásahom do princípu právnej istoty. Judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila v tom, že vydanie\nprekvapivého rozhodnutia\nje potrebné kvalifikovať ako procesný postup, ktorým súd odníma\núčastníkovi konania možnosť konať pred súdom. Za danej situácie nemohol racionálne predpokladať, že\nodvolací súd bude postupovať v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku\na Zákona o súdnych poplatkoch, ako aj v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu\na že o odvolaní v danej veci rozhodne iným spôsobom, ako zrušením napadnutého rozhodnutia bez\nnáhrady. Navrhovateľ preto tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, a z toho dôvodu mu\nbola odňatá možnosť ako účastníkovi konať\npred súdom, z ktorého dôvodu namietal vadu\nkonania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a tiež\nz dôvodu, že uznesenie odvolacieho súdu nie je\ndostatočne odôvodnené, absentuje v ňom náležité odôvodnenie zaujatého právneho názoru, prečo súd\nrozhodol o merite odvolania odlišne od ustáleného právneho názoru najvyššieho súdu. Rozhodovanie\nvylúčeným sudcom\nv konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzoval z toho, že išlo o sudcu\nsúdu, ktorého nezákonným postupom mu mala byť spôsobená uplatnená ujma. Vyčítal odvolaciemu\nsúdu\naj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych\npoplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Zároveň navrhol odložiť\n\nvykonateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že mu hrozí značný zásah\ndo základných\npráv, najmä práva vlastniť majetok a práva majetok pokojne užívať\na to nelegálnym\nznížením jeho majetku, pri vymáhaní bezpredmetnej a neopodstatnenej justičnej pohľadávky.\nOdporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Os.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania,\nzastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon\npripúšťa dovolanie.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\n(§ 236 ods. 1 O.s.p.).\n\nto zákon pripúšťa\n\nPodmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené\n§ 237 a § 239 Občianskeho súdneho poriadku.\n\nv ustanoveniach\n\nDovolací súd zistil, že prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.\nNejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval\nvo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)\nna zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil\nprípustnosť dovolania, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.\nRovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým\nbolo rozhodnuté\no návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského\nrozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné\n(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.\nPrípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy,\nlen ak by v konaní\ndošlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia\nje dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu),\nak a/ sa rozhodlo vo veci,\nktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť\núčastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej\nistej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal\nnávrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu\nodňala možnosť konať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne\nobsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nNavrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O.s.p. netvrdil\na existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto\nz týchto ustanovení\nnevyplýva.\nV dovolaní navrhovateľ výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/ O.s.p., t. j. že sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej\nv § 237 písm. f/ O.s.p.\nže sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom\na ďalej existenciu vady\nuvedenej v § 237 písm. g/ O.s.p., t. j. že rozhodoval vylúčený sudca\na súd bol nesprávne obsadený.\nDovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie konania, bola zjavne\nnedôvodná a nenáležitá. Z odôvodnenia tejto vady je zrejmé,\nže dovolateľ v skutočnosti\nnamietal nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p.\nv otázke správneho posúdenia\nobsahu podaného návrhu a tvrdil, že obsahom návrhu nebola\naj námietka zaujatosti. Namietal\npreto nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke, ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať,\nlen ak by dovolanie bolo prípustné.\nV súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z § 237 písm. e/ O.s.p. dovolací súd považuje za potrebné\nuviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti\ns ustanovením § 79 ods. 1 O.s.p.,\npodľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní o dvojstranných právnych vzťahoch medzi\nžalobcom a žalovaným (t. j. v spornom konaní)\nsa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže\nsúd začať konanie iba v prípadoch,\nv ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na\nzačatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok\n\nv priebehu konania, konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie,\nhoci\nten bol potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací\ndôvod podľa § 237 písm. e/ O.s.p. Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie\nnámietky zaujatosti účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky nie je podmienkou konania, ale\nprocesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti zákon priamo ani nepriamo\nnespája účinok začatia konania. Prípadné nesprávne posúdenie prejavu vôle účastníka konania v tom\nsmere, či chcel alebo nechcel vzniesť námietku zaujatosti,\nsa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z\nuvedeného ustanovenia, ktorého účelom je možnosť odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania,\nv ktorom sa rozhodlo o právach\na povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie\nvôbec začalo.\nK rovnakej námietke navrhovateľa sa už najvyšší súd vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne\nobdobných právnych veciach, v ktorých ten istý navrhovateľ proti tomu istému odporcovi vystupoval v\nprocesnom postavení dovolateľa. Ako príklad uvádza najvyšší súd rozhodnutia z 11. marca 2013, sp.\nzn. 3 Cdo 90/2013, ďalej zo 14. marca 2013, sp. zn.\n3 Cdo 31/2013, ako aj zo 4. apríla 2013,\nsp. zn. 3 Cdo 136/2013, v ktorých už bolo konštatované, že:\na) o prípad neexistencie návrhu na začatie konania ide len vtedy, ak chýba návrh\nako procesný\núkon účastníka, ktorým sa začína konanie (viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 23. júna 2005, sp. zn. 3\nCdo 56/2005 a z 19. októbra 2006, sp. zn.\n3 Cdo 186/2006), keďže ale navrhovateľ podal\nnávrh (ktorým začalo konanie vo veci),\nje neopodstatnená jeho námietka o existencii vady v zmysle\n§ 237 písm. e/ O.s.p.\nb) v občianskom súdnom konaní, ktoré začalo podaním žaloby (§ 79\nveta prvá O.s.p.), súd spravidla rozhoduje o viacerých parciálnych otázkach významných pre konanie,\nnerozhoduje o nich ale v nejakom samostatnom konaní, ktoré by začínalo osobitným návrhom, preto\naj vtedy, keď súd rozhoduje o námietke zaujatosti vznesenej účastníkom (pokiaľ bola podaná) alebo o\npovinnosti účastníka zaplatiť súdny poplatok, rozhoduje ako súd v konaní, ktoré začalo podaním návrhu\nna začatie konania v predmetnej veci.\nNajvyšší súd sa s vyššie uvedenými závermi stotožňuje aj v danom prípade\nže v preskúmavanej veci nedošlo k vade konania v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p.\n\na konštatuje,\n\nK ďalšej namietanej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že v\nrozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým\nodvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú\nnikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa.\nPrekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než\nrozhodnutie súdu prvého stupňa (uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009, sp. zn. 3 Cdo\n102/2008),\nresp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“\nzaložené nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd\nprvého stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť\n„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla\n2011, sp. zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu\nsúdu prvého stupňa nie je prekvapivé\na ani nečakané a súdy oboch stupňov založili svoje\nrozhodnutia na rovnakých skutkových\na právnych záveroch. Navrhovateľ musel vzhľadom\nna priebeh a výsledky prvostupňového konania predvídať, čo bude odvolací súd v odvolacom konaní\nposudzovať a preskúmavať\ns prihliadnutím na rozsah a dôvody podaného odvolania.\nPokiaľ navrhovateľ namietal ďalšiu vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.,\nže k jeho odňatiu\nmožnosti pred súdom konať došlo tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné,\ndovolací súd uvádza, že v danej veci odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti\nodôvodnenia súdneho rozhodnutia ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.,\npreto táto námietka dovolateľa opodstatnená nie je.\nDôvodnou nebola ani námietka dovolateľa, že v konaní pred súdom prvého stupňa uznesenie o\npoplatkovej povinnosti vydal a rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). I keď ustanovenie\n§ 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania\na rozhodovania vo veci\nnielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich\nnezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej\nústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len\ncelkom výnimočne\na len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia\nrozhodnúť v súlade\nso zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny\nnázor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania\na rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a\nnezaujatého rozhodovania.\nNajvyšší súd už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť,\nže sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd,\nna ktorom tento\nsudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu\nz 31. mája 2010, sp.\nzn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje,\nže dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý\núdajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil\nzodpovednosť odporkyne\nza majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona o zodpovednosti\nza škodu. Neopodstatnená je preto aj námietka dovolateľa podľa § 237 písm. g/ O.s.p.\nSo zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5\nv spojení\ns § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, vzhľadom na to, že v dovolacom\nkonaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených navrhovateľom v podanom dovolaní\nproti právoplatnému uzneseniu krajského súdu\nako súdu odvolacieho (§ 237 písm. e/,f/,g/\nO.s.p.) a neboli zistené ani iné vady uvedené\nv ustanovení § 237 O.s.p. a prípustnosť\npodaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p. Dovolací súd dovolanie odmietol bez toho,\naby sa mohol zaoberať správnosťou právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd nezistil splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v\nzmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu\no tom nevydal\nsamostatné rozhodnutie.\nO náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 142\nods. 1 O.s.p., tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,\ni keď mal právo na ich\nnáhradu voči navrhovateľovi, pretože odporcovi v súvislosti\ns dovolacím konaním\nžiadne trovy nevznikli a tiež nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle §\n151 ods. 1 O.s.p.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Co/155/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}