{"guid": "b5f3a44b-d369-41b0-a269-1a98a6152fe2:84814aec-362d-4799-89bf-0a8d3a98a06c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3111010116.1", "spisova_znacka": "2Tdo/18/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/18/2014 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 2Tdo/18/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:3111010116.1", "identifikacne_cislo": "3111010116", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Peter Krajčovič", "sudca_id": 695, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-peter-krajcovic-695", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-381", "nazov": "§ 381 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-381", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-381"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-381"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84814aec-362d-4799-89bf-0a8d3a98a06c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3111010116.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3111010116.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3111010116.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/18/2014\n3111010116\n29. 04. 2014\nJUDr. Peter Krajčovič\nECLI:SK:NSSR:2014:3111010116.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 29. apríla 2014 v Bratislave, v\nsenáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. René\nŠtepánika v trestnej veci proti obvinenému C. A. a spol. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa\n§ 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 o dovolaní obvineného\nC. A. proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 14. februára 2013 sp. zn. 23 To 135/2012 takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného C. A. sa o d m i e t a.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2 T 11/2011 zo dňa 17. septembra 2012 bol obžalovaný\nC. A. (spolu s T. Z. a Y. M.) uznaný za vinného z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa\n§ 9 ods. 2 Tr. zák. k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. augusta\n1999 preto, že\nv presne nezistený deň začiatkom roku 1999, potom ako bolo zistené v skupine R. V., že V. Z. si mal\nobjednať vraždu R. V., sa obžalovaní C. A., T. Z., Y. M. a C. C. (vylúčený na samostatné konanie) stretli\ns R. V. a následne C. C. prikázal v blízkosti chaty pod Tlstou horou v katastrálnom území Bolešov\nvykopať hrob, ktorý spolu s obžalovaným T. Z. vykopali a keď bol hrob vykopaný, opätovne sa všetci\nobžalovaní a C. C. stretli s R. V. a rozdelil úlohy tak, že C. A. vyláka V. Z. na stretnutie, pôjde s ním\nobžalovaný Y. M., C. C. odnesie na chatu pod Tlstú horu krátku guľovú zbraň a túto prinesie na miesto,\nkde vražda bude vykonaná, obžalovaný T. Z. donesie vrece vápna k vykopanej jame, obžalovaní T. Z.,\nY. M. a C. C. sa postarajú o odstránenie tela V. Z. a o jeho uloženie do ilegálne vykopaného hrobu;\nnásledne dňa 15.02.1999 po predchádzajúcej dohode a rozdelení úloh medzi obžalovanými, bol V. Z.,\nnar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., ul. U.. XX, obžalovaným C. A. vylákaný na stretnutie pri moteli\nTrója v Dubnici nad Váhom, kam na vozidle Seat Córdoba VIN U., kde v čase asi po 18.05 hod. aj prišiel,\nnásledne prestúpil do motorového vozidla Opel Frontera, nezisteného VIN, ktoré viedol obžalovaný C.\nA. a za prítomnosti obžalovaného Y. M. v tomto vozidle, bol odvezený do katastrálneho územia obce\nBolešov, okres Ilava, miestna časť Chrasť, kde potom ako zastali na rázcestí lesných ciest, na odbočke\nsmerujúcej do obce Tlstá hora, obžalovaný C. A. vystúpil z motorového vozidla Opel Frontera a za\npomoci obžalovaného Y. M. vytiahol poškodeného V. Z. z vozidla a začal ho biť a udierať do hlavy, kde\nvtedy sa na dané miesto činu dostavil aj C. C., ktorý po predchádzajúcej vzájomnej dohode a následnej\ntelefonickej výzve obžalovaného C. A. priniesol krátku guľovú zbraň, nezistenej značky, kalibru 9 mm,\nopatrenú tlmičom, ktorú obvinený C. A. mal trhnúť z rúk C. C. a opakovane ňou udieral poškodeného\nV. Z. do oblasti hlavy, ktorý zostal v polohe pokľačmo a vtedy mu k zadnej časti hlavy priložil zbraň a\nvystrelil, čím mu spôsobil poranenie skeletu lebky, tkaniva mozgu a štruktúru lebečnej dutiny a okamžitú\nsmrť, ktorá vznikla mechanizmom strelného poranenia hlavy poškodeného - priestrelom hlavy, následne\nobžalovaný C. A. nastúpil do motorového vozidla Opel Frontera a odišiel na neznáme miesto. Následne\nobžalovaní Y. M., C. C. spoločne s obžalovaným T. Z., ktorý sa na miesto udalosti dostavil po telefonickom\nrozhovore s C. C. na motorovom vozidle Toyota Land Cruiser, VIN R. zelenej farby, telo naložili do vozidla\n\na odviezli do lesa v blízkosti osady Tlstá hora a uložili do ilegálneho hrobu, ktorý obžalovaný T. Z. s C.\nC. vopred vykopali a kde bol V. Z. nájdený dňa 28.04.2000, pričom finančnú hotovosť, ktorá sa mala\nnachádzať vo vozidle Seat Córdoba si po spáchaní činu obžalovaní ponechali.\nZa to bol obvinený C. A. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 33 písm. c/, ch/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného\ndo 31. augusta 1999 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov a pre jeho výkon podľa §\n39a ods. 3 Tr. zák. bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny.\nProti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Trenčíne. Tento\nsvojim rozsudkom zo 14. februára 2013 sp. zn. 23 To 135/2012 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm.\nb/, c/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného\nC. A. vinným z trestného činu vraždy formou spolupáchateľstva podľa §§ 9 ods. 2, 219 ods. 1, ods. 2\npísm. f/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999, pretože\nv presne nezistený deň začiatkom roku 1999, potom ako bolo zistené v skupine R. V., že V. Z. si mal\nobjednať vraždu R. V., sa obžalovaní C. A., T. Z., Y. M. a C. C. (vylúčený na samostatné konanie) stretli\ns R. V. a následne C. C. prikázal v blízkosti chaty pod Tlstou horou v katastrálnom území Bolešov\nvykopať hrob, ktorý spolu s obžalovaným T. Z. vykopali a keď bol hrob vykopaný, opätovne sa všetci\nobžalovaní a C. C. stretli s R. V. a rozdelil úlohy tak, že C. A. vyláka V. Z. na stretnutie, pôjde s ním\nobžalovaný Y. M., C. C. odnesie na chatu pod Tlstú horu krátku guľovú zbraň a túto prinesie na miesto,\nkde vražda bude vykonaná, obžalovaný T. Z. donesie vrece vápna k vykopanej jame, obžalovaní T. Z.,\nY. M. a C. C. sa postarajú o odstránenie tela V. Z. a o jeho uloženie do ilegálne vykopaného hrobu;\nnásledne dňa 15.02.1999 po predchádzajúcej dohode a rozdelení úloh medzi obžalovanými, bol V. Z.,\nnar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W., ul. U.. XX, obžalovaným C. A. vylákaný na stretnutie pri moteli\nTrója v Dubnici nad Váhom, kam na vozidle Seat Córdoba VIN VSSZZZ6kztr197002, kde v čase asi\npo 18.05 hod. aj prišiel, následne prestúpil do motorového vozidla Opel Frontera, nezisteného VIN,\nktoré viedol obžalovaný C. A. a za prítomnosti obžalovaného Y. M. v tomto vozidle, bol odvezený do\nkatastrálneho územia obce Bolešov, okres Ilava, miestna časť Chrasť, kde potom ako zastali na rázcestí\nlesných ciest, na odbočke smerujúcej do obce Tlstá hora, obžalovaný C. A. vystúpil z motorového vozidla\nOpel Frontera a za pomoci obžalovaného Y. M. vytiahol poškodeného V. Chlebanu z vozidla a začal\nho biť a udierať do hlavy, kde vtedy sa na dané miesto činu dostavil aj C. C., ktorý po predchádzajúcej\nvzájomnej dohode a následnej telefonickej výzve obžalovaného C. A. priniesol krátku guľovú zbraň,\nnezistenej značky, kalibru 9 mm, opatrenú tlmičom, ktorú obvinený C. A. vytrhol z rúk C. C. a opakovane\nňou udieral poškodeného V. Z. do oblasti hlavy, ktorý zostal v polohe pokľačmo a vtedy mu k zadnej\nčasti hlavy priložil zbraň a vystrelil, čím mu spôsobil poranenie skeletu lebky, tkaniva mozgu a štruktúru\nlebečnej dutiny a okamžitú smrť, ktorá vznikla mechanizmom strelného poranenia hlavy poškodeného priestrelom hlavy, následne obžalovaný C. A. nastúpil do motorového vozidla Opel Frontera a odišiel na\nneznáme miesto. Následne obžalovaní Y. M., C. C. spoločne s obžalovaným T. Z., ktorý sa na miesto\nudalosti dostavil po telefonickom rozhovore s C. C. na motorovom vozidle Toyota Land Cruiser, VIN\nJT111TJ8007011492 zelenej farby, telo uložili do vozidla a odviezli do lesa v blízkosti osady Tlstá hora\na uložili do ilegálneho hrobu, ktorý obžalovaný T. Z. s C. C. vopred vykopali a kde bol V. Z. nájdený\ndňa 28. 4. 2000.\nZa to bol obvinený C. A. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák., § 33 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31.\naugusta 1999 odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov a pre jeho výkon podľa § 39a ods.\n3 Tr. zák. bol zaradený do II. nápravnovýchovnej skupiny.\nProti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie. V\njeho odôvodnení uviedol ako dovolacie dôvody uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/\nTr. por., z ktorých prvý predpokladá, že bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, druhý,\nže rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nV písomných dôvodoch svojho dovolania argumentoval tým, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal hlavne z výpovede svedka C. C.. V jeho výpovedi je však viacero rozporov, s ktorými sa súd\nnáležite nevysporiadal a nezobral do úvahy, že tento svedok má k nemu nepriateľský vzťah a sám je\ntrestne stíhaný pre vraždu V. Z.. Uvedené má preto podstatný význam pre hodnotenie jeho výpovede,\nčo krajský súd náležite pri hodnotení dôkazov nezohľadnil. Odvolací súd ako nedôveryhodnú vyhodnotil\n\ntiež výpoveď C. H., ktorý potvrdzoval uvádzaný vzťah k C. C. a dokonca nevyhovel ani návrhu na výsluch\nsvedka Y. V., čím vo svojom súhrne boli porušené jeho práva na obhajobu.\nK dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. uviedol, že krajský súd ho uznal vinným z\ntrestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999, t.\nj. trestného činu vraždy zo zvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky. V odôvodnení však argumentuje, že čin\nbol spáchaný obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom. Z odôvodnenia súdu však nevyplýva, resp. súd\nneuvádza konkrétne dôkazy, ktoré by odôvodňovali a preukazovali, že konal z obzvlášť zavrhnutiahodnej\npohnútky. Preto samotný skutok mal byť správne kvalifikovaný len podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného\ndo 31. augusta 1999.\nZ uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí\npreskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho\nkonania so zameraním na dôvody uvedené v dovolaní a rozsudkom vyslovil porušenie zákona, zrušil\nnapadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie jemu predchádzajúce a vec prikázal prvostupňovému súdu\nna nové prerokovanie a rozhodnutie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým skúmal, či podané\ndovolanie spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti, či je podané oprávnenou osobou a či je\nprípustné. Dovolaním bol napadnutý právoplatný rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 14. februára\n2013, sp. zn. 23 To 135/2012, ako súdu odvolacieho, ktorým súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por.\nzrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 17. septembra 2012 sp. zn. 2 T 11/2011 a podľa § 322 ods.\n3 sám uznal obvineného za vinného už uvedeným trestným činom vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2\npísm. f/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999.\nProti takémuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por. Dovolanie\nbolo taktiež podané prostredníctvom obhajcu, čím bola splnená aj podmienka jeho podania oprávnenou\nosobou podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 Tr. por. Bolo podané včas a na zákonom určenom\nmieste (§ 370 Tr. por.), po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a označuje\nchyby konania a dôvod dovolania (§ 374 Tr. por.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ďalej na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie\npodané obvineným C. A. nie je dôvodné a preto ho podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.\nDovolací súd skúmal najprv naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1\npísm. c/ Tr. por. (v súlade s § 371 ods. 3 Tr. por.), t.j., že zásadným spôsobom bolo porušené právo\nna obhajobu obvineného. Obvinený tento dovolací dôvod postavil predovšetkým na tom, že súdy\ndostatočne neprihliadli pri hodnotení dôkazov na jeho vzťah k svedkovi C. C., neuverili výpovedi C. H.\na odmietli vykonať ním navrhované dôkazy.\nK tomu treba uviesť, že tento dovolací dôvod (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) bude spravidla naplnený pri\nnerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov\nbez prítomnosti obhajcu a pod. Nie je možné sa preto stotožniť s názorom obvineného, že bolo porušené\njeho právo na obhajobu. Z predloženého spisového materiálu totiž vyplýva, že počas celého súdneho\nkonania obvinený bol zastúpený obhajcom. Svedkovia, o ktorých výpovede súd oprel svoje rozhodnutie,\nboli ako v prípravnom, tak aj v konaní pred súdom, vypočutí za prítomnosti obhajcu obvineného.\nK tomu treba ešte dodať aj to, že za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať však obsah\na rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní, alebo súdu o voľbe použitých dôkazných\nprostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10, 11 Tr. por., ako aj ich vlastné hodnotenie dôkazov\npodľa § 2 ods. 12 Tr. por. Súd sám rozhoduje o vykonaní dôkazov, ktoré zabezpečia náležité zistenie\nskutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.\nPreto nesúhlas obvineného s rozsahom vykonaného dokazovania a jeho hodnotením nemôže zakladať\nžiaden dovolací dôvod.\nPre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj išlo o porušenie práva na obhajobu, bolo by potrebné skúmať,\nči toto právo bolo porušené zásadným spôsobom, t.j. či by porušenie práva na obhajobu mohlo vyvolať\nodlišné rozhodnutie o vine obvineného. Keďže, ako už bolo vyššie konštatované, v tomto prípade\n\nporušenie práva na obhajobu nebolo zistené, potom neprichádza do úvahy ani skúmanie rozsahu\nporušenia tohto práva.\nPosudzujúc ďalší obvineným uvádzaný dovolací dôvod je zrejmé, že argumenty obvineného stoja\núplne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože v tomto\nprípade môže byť dovolacím dôvodom len skutočnosť, že rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia,\npričom však správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. V rámci takto\nvymedzeného dovolacieho dôvodu je možné účinne namietať právne vady, ale nie je možné účinne\nnamietať vady skutkové, t.j. nie je prípustné namietať, že skutok tak ako bol zistený súdmi prvého a\ndruhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne.\nV prípade právneho posúdenia zisteného skutku Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že súd\ndruhého stupňa správne právne kvalifikoval konanie obvineného (vyjadrené v skutkovej vete rozsudku),\nktoré bezosporu naplňuje zákonné znaky trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/\nTr. zák. účinného do 31. augusta 1999. Je síce pravdou, že odvolací súd na str. 12, ods. 2 prvá veta\nuvádza „Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že trestný čin bol spáchaný obzvlášť zavrhnutiahodným\nspôsobom.“ V ďalšom texte a zvlášť aj na str. 12 pri odôvodnení právnej kvalifikácie skutku tento\nodôvodňuje správne v súlade aj s doterajšou súdnou praxou ako trestný čin vraždy spáchaný zo zvlášť\nzavrhnutiahodnej pohnútky. Súd v tomto ohľade podrobne a výstižne uviedol skutočnosti, ktoré takúto\nprávnu kvalifikáciu odôvodňujú a táto právna kvalifikácia jednoznačne vyplýva zo zisteného a ustáleného\nskutku. Najvyšší súd k tomu ešte zvýrazňuje, že vražda V. Z. bola spáchaná z pomsty, čo zo skutku je\núplne zrejmé, čo len potvrdzuje správnosť právnej kvalifikácie skutku odvolacím súdom. Jedna chybná\nveta v odôvodnení rozsudku krajského súdu preto na jeho správnosti a odôvodnenosti nemôže nič\nzmeniť.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd musel po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí dovolanie\nobvineného C. A. odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., keďže je zrejmé, že nie sú splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 Tr. por.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23To/135/2012", "guid": "bcb56590-69be-44eb-b194-3f0f58e70979:3066bf00-8a40-44df-8c21-20f3df7e9764", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}