{"guid": "4976408b-355d-4fb6-bd10-f64fc4528b10:08befa5c-40af-4df0-93bb-6141708b54ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3106223142.1", "spisova_znacka": "7MCdo/9/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/9/2013 z 6. 8. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 6. augusta 2014, sp. zn. 7MCdo/9/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3106223142.1", "identifikacne_cislo": "3106223142", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Oľga Trnková", "sudca_id": 80, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-olga-trnkova-80", "datum_vydania": "2014-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-4", "nazov": "§ 118 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-118.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 214 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-118", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08befa5c-40af-4df0-93bb-6141708b54ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3106223142.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3106223142.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3106223142.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/9/2013\n3106223142\n06. 08. 2014\nJUDr. Oľga Trnková\nECLI:SK:NSSR:2014:3106223142.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. A., bývajúceho v G., zastúpeného JUDr.\nJozefom Kováčikom, advokátom v Trenčíne, Legionárska č. 2, proti žalovaným 1/ Obci Adamovské\nKochanovce, zastúpenej JUDr. Jozefom Opetom, advokátom v Trenčianskych Tepliciach, M. R.\nŠtefánika 22, 2/ COOP Jednote Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom v Trenčíne, Hasičská 2,\nzastúpenému JUDr. Jánom Martákom, advokátom Dolné Srnie 362, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy,\nvedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 20 C 150/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 28. augusta 2012, sp. zn.\n17 Co 109/2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 28. augusta 2012,\nsp. zn. 17 Co 109/2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín rozsudkom z 25. novembra 2008, č. k. 20 C 150/2006-89 žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 11. mája 1999, uzavretej medzi žalovanými zamietol a\nžalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 1/ trovy konania v sume 3 869,- Sk (128,43 €) a žalovanému\n2/ v sume 6 053,- Sk (200,92 €). Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že ako nájomcovi nebytového\npriestoru (Pohostinstva) nachádzajúcemu sa v prevádzkovej budove G., súp. číslo XXX, ktorú žalovaný\n2/ (predávajúci) previedol na žalovanú 1/ (kupujúcu) kúpnou zmluvou uzavretou dňa 11. mája 1999,\nbolo porušené jeho predkupné právo podľa § 16 ods. 4 za použitia § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.\nz. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení novely č. 158/1998 Z. z. s účinnosťou do 15. júla\n1999 (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“). Preto dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva, určenia\nneplatnosti, ktorej sa žalobca domáhal, nie je neplatným právnym úkonom, keďže neodporuje § 16 ods.\n4 uvedeného zákona. Bol toho názoru, že ustanovenie § 24 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa\nktorého ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového\ndomu, je potrebné interpretovať len primerane s prihliadnutím na účel tohto zákona a všeobecné princípy\nsúkromného práva, t. j. vo vzťahu k predkupnému právu rozhodne reštriktívne. Predkupné právo je\ntotiž vo vzťahu k vlastníkovi jeho obmedzením, preto právo vlastníka nakladať s vecou nemôže byť\nobmedzené inak, ako výslovným ustanovením zákona, čo sa deje len výnimočne. V zákone č. 182/1993\nZ. z. je výslovným ustanovením, ktoré upravuje predkupné právo ustanovenie § 16, ktoré prípady, v\nktorých ho treba rešpektovať, vymedzuje taxatívne. Nemožno ho preto výkladom rozširovať, a to ani za\npoužitia ustanovenia § 24. Predkupné právo k nebytovému priestoru sa vzťahuje výlučne na nebytové\npriestory nachádzajúce sa v bytovom (obytnom) dome. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.\n1 O.s.p.\nKrajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu (v poradí prvým) rozsudkom\nz 11. novembra 2009,\nsp. zn. 5 Co 6/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.). Žalobcovi\nuložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania 54,97 € k rukám jeho právneho\nzástupcu do troch dní. Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.).\n\nVyslovil proti svojmu rozsudku prípustnosť dovolania. V plnom rozsahu sa stotožnil s argumentáciou\nsúdu prvého stupňa, podľa ktorej je aplikácia ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o predkupnom práve\nnájomcu nebytového priestoru v inom ako bytovom dome aj za použitia jeho ustanovenia § 24 ods. 1,\nneprípustná. Uviedol, že legislatívny termín primerané použitie, ktorý stanovuje § 24 ods. 1 uvedeného\nzákona, je potrebné chápať ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého sa\nna právne vzťahy\naplikujú len niektoré zodpovedajúce časti právnej úpravy, ktorá má byť použitá. Pri úvahe o primeranosti\npoužitia právnej úpravy je potrebné vychádzať z cieľa, ktorý je sledovaný danou právnou úpravou\nprávnych vzťahov a zo spôsobu, akým sú tieto právne vzťahy upravené. Predkupné právo nájomcu\nnebytového priestoru v bytovom dome spočíva v tom, že vlastník nebytového priestoru, resp. bytového\ndomu, v ktorom sa nebytový priestor nachádza, pri odpredaji (má na mysli tak odpredaj celého bytového\ndomu, ako aj odpredaj len nebytového priestoru) nemôže so svojím vlastníctvom slobodne nakladať v\ncelom rozsahu ius disponendi. V prípade prevodu svojho vlastníctva musí rešpektovať predkupné právo\nnájomcu nebytového priestoru. Vo svojej podstate teda ide o obmedzenie vlastníckeho práva vlastníka\nnebytového priestoru, resp. vlastníka bytového domu, v ktorom sa tento nebytový priestor nachádza.\nPoukázal na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v jeho náleze\nzo 4.4.2002,\nsp. zn. Pl. ÚS 26/00, pokiaľ ide o obmedzenie vlastníckeho práva (práva scudziť byt komukoľvek\nmimo nájomcu za trhovú cenu) opodstatnené ochranou nájomcov v sprivatizovaných domoch, ktoré sú\npoužiteľné aj na obmedzenie vlastníckeho práva predkupným právom nájomcu nebytového priestoru\npodľa § 16 ods. 4 zákona č. 182/1993\nZ. z. Rozšírenie aplikácie tohto ustanovenia za\npoužitia § 24 ods. 1, aj na prípady iných ako bytových domov, však podľa jeho názoru nie je ústavne\nkonformné s ústavne garantovanou ochranou vlastníckeho práva. Od prijatia zákona došlo k vytvoreniu\nplnohodnotného trhu s nebytovými priestormi. Ponuka nebytových priestorov, či už na predaj alebo\nnájom, prevyšuje dopyt. Z hľadiska ceny, polohy, výmery, či vybavenia je táto ponuka veľmi široká.\nOchrana nájomcu nebytového priestoru v inom ako bytovom dome, teda nijako nevyžaduje predkupné\nprávo na užívaný nebytový priestor. Takéto predkupné právo by v konečnom dôsledku aj deformovalo trh\ns nehnuteľnosťami. V súčasnosti je na Slovensku postavených nespočetne veľa polyfunkčných budov,\nzábavných a nákupných centier, v ktorých sa nachádzajú nebytové priestory užívané titulom nájmu. Ak\nby bol žalobcom prezentovaný výklad ustanovenia § 16 ods. 4 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993\nZ. z. správny a nájomcom týchto nebytových priestorov by rovnako ako nájomcom nebytových priestorov\nbytových domov patrilo predkupné právo na nebytový priestor, viedlo by to minimálne k značnému\nobmedzeniu prevoditeľnosti takýchto budov. Ich vlastník, v prípade vôle nakladať s nimi formou prevodu,\nby musel rešpektovať predkupné právo každého jedného nájomcu nebytového priestoru v danej budove.\nStav právnej istoty vo vzťahoch medzi vlastníkom takejto budovy, ktorá by bola predmetom prevodu,\na jej nadobúdateľom by sa znížil, lebo účastníci prevodu si ani nemusia byť vedomí toho, že došlo k\nporušeniu predkupného práva nájomcu (toto pri iných budovách ako bytových domoch nie je zjavné len\nzo samotného výslovného znenia zákona, ale iba za použitia interpretačného pravidla § 24 ods. 1 zákona\nč. 182/1993 Z. z.) nebytového priestoru, a tento sa môže dovolávať neplatnosti právneho úkonu. Na\nzáklade týchto úvah dospel k záveru, že primerané použitie ustanovení zákona podľa § 24 ods. 1 aj\nna budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, nemôže sa vykladať tak, že nájomca nebytového\npriestoru v takejto budove má pri prevode nebytového priestoru alebo samotnej budovy predkupné právo\nna nebytový priestor. Súd prvého stupňa, preto správne žalobu zamietol ako nedôvodnú, pretože pri\nuzatvorení kúpnej zmluvy\nz 11. mája 1999 nedošlo k porušeniu predkupného práva\nžalobcu, lebo toto neexistovalo. Otázka, či nájomca nebytového priestoru v inej budove ako bytovom\ndome má podľa § 16 ods. 4 v spojení s § 1 ods. 1 za použitia § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. k\nnebytovému priestoru predkupné právo v prípade, že sa tento, prípadne budova, v ktorej sa nachádza,\nprevádza, predkupné právo, nebola podľa vedomostí odvolacieho súdu doposiaľ predmetom skúmania\nv rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nebola ani riešená v právnoteoretickej\nrovine. Keďže sa podľa názoru odvolacieho súdu jedná z hľadiska riešenia tejto otázky o rozhodnutie po\nprávnej stránke zásadného významu, podľa § 238 ods. 3 O.s.p. pripustil vo výroku svojho potvrdzujúceho\nrozsudku dovolanie. O náhrade trov odvolacieho konania (vo vzťahu k žalovanému 2/) rozhodol podľa\n§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 19. januára 2012, sp. zn.\n2\nCdo 71/2010 (čl. 130 spisu) rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu\nvýskytu, tzv. inej vady konania. Uviedol, že relevantnou skutočnosťou, ktorou sa bolo treba pri zistení\nskutkového stavu, a z neho vyplývajúceho právneho záveru zaoberať, bol charakter nehnuteľnosti, v\nktorej sa nachádza predmetný nebytový priestor a účel, ktorému od svojej výstavby slúžil a slúži aj v\n\nsúčasnosti. A následne z nej výkladom príslušných ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. vychádzajúc z\njeho účelu a cieľa, zohľadňujúcim konkrétne okolnosti danej veci, vyvodiť existenciu alebo neexistenciu\npredkupného práva žalobcu, a z toho vyplývajúceho záveru o (ne)dôvodnosti samotnej žaloby.\nKrajský súd v Trenčíne po vyžiadaní dokumentácie (pôvodne založenej v spise Okresného súdu Trenčín\nsp. zn. 20 C 150/2006 pod značkou 474/2007) od žalovanej 1/ a jej pripojení do spisu, rozhodol bez\nnariadenia pojednávania (v poradí druhým), a rozsudkom z 28. augusta 2012, sp. zn. 17 Co 109/2012\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu trov\nodvolacieho konania v sume 54,97 € k rukám právneho zástupcu a žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na správnych\ndôvodoch, s jeho odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach naň poukázal (§ 219\nods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodal, že z vykonaného\ndokazovania je medzi účastníkmi nesporné, že 11. mája 1999 uzatvoril žalovaný 2/ ako predávajúci so\nžalovanou 1/ ako kupujúcou kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola okrem iného aj stavba - prevádzková\nbudova č. XXX., postavená na pozemku parc. č. X,\nk. ú. G.. Z úhrnu podlahových plôch\nnachádzajúcich sa v predmetnom dome na byty nepripadá viac ako 2/3, preto v zmysle vyhlášky č.\n465/1991 Zb. ide o dom prevádzkového charakteru. V čase uzatvorenia zmluvy bol žalobca, na základe\nzmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej so žalovaným 2/ z 24. januára 1995, nájomcom\nnebytového priestoru na prízemí uvedeného domu, a to na dobu určitú 5 rokov. Uvedený skutkový stav\nnebol medzi účastníkmi sporný a dôvodnosť žaloby, tak stála na posúdení otázky, či napriek skutočnosti,\nže sa v danom prípade nejedná o tzv. bytový dom v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. mal žalobca ako\nnájomca nebytového priestoru v tomto dome zákonné predkupné právo na predmetný nebytový priestor,\nktorého nerešpektovanie žalovaným 2/ robí kúpnu zmluvu z 11. mája 1999 absolútne neplatnou. Citoval\npríslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z., vyhlášky č. 465/1991 Zb. a č. 83/1976 Zb., poukázal\nna pripojenú projektovú dokumentáciu a znalecký posudok a v nadväznosti na ustanovenia\n§ 24,\n§ 16 ods. 4 a § 1 zákona č. 182/1993 Z. z. ako aj § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru,\nže definovanie pojmu primerané použitie (§ 24), by znamenalo aplikáciu zákonného predkupného práva\ntak, ako to predpokladá § 16 ods. 4 za predpokladu, že by sa jednalo o predaj samostatných nebytových\npriestorov v budovách, ktoré nemajú charakter obytného domu, čo však nie je prejednávaný prípad.\nUviedol, že z charakteru danej nehnuteľnosti vyplýva, že nebytový priestor, kde mal žalobca, právo nájmu\nnepredstavuje reálnu samostatne vyčleniteľnú časť domu tak, aby mohla byť samostatným predmetom\nobčianskoprávnych vzťahov. Z hľadiska štruktúry danej nehnuteľnosti je potom zrejmé, že sa jedná o\nnehnuteľnosť, ktorá nemá spoločné priestory a zariadenia domu tak, ako ich definuje § 2 zákona č.\n182/1993 Z. z. Preto s poukazom na charakter daného prevádzkového domu dospel odvolací súd k\nzáveru, že z hľadiska výkladu pojmu primerané použitie tak, ako to predpokladá § 24 v nadväznosti na §\n16 ods. 4 neznamená, že by vzniklo žalobcovi z titulu nájmu nebytových priestorov zákonné predkupné\nprávo na celú danú nehnuteľnosť, preto v konečnom dôsledku bol správny postup prvostupňového súdu,\nktorý žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z charakteru nehnuteľnosti je okrem toho zrejmé, že v danej\nnehnuteľnosti má nájomný vzťah nielen žalobca, ale v predmetnej nehnuteľnosti sídlil aj obecný úrad,\nt. j. žalovaný 1/ mal v danej nehnuteľnosti spoločenskú sálu, klub, kuchyňu, kulisáreň, ale aj miestnosť\npredsedu, vrátane sekretariátu a knižnicu, čo samo osebe zakladá nedôvodnosť nájomcu nebytového\npriestoru (pohostinstva s príslušenstvom) na predkupné právo. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil\ncharakter danej nehnuteľnosti, prevádzkovej budovy, v ktorej sa nachádzalo pohostinstvo a správne\nvyvodil, že primerané použitie zákona\nč. 182/1993 Z. z. neznamená porušenie zákonného\npredkupného práva žalobcu k danej nehnuteľnosti. Vo zvyšku odvolací súd zotrval na svojom stanovisku\nprezentovanom v jeho predchádzajúcom rozsudku. Za správne považoval aj rozhodnutie o trovách\nkonania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1\nO.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal na podnet žalobcu mimoriadne dovolanie generálny\nprokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal vadu\nkonania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a tzv. inú vadu konania (§ 243f ods.\n1 písm. b/ O.s.p.). Uviedol, že krajský súd za účelom doplnenia dokazovania vyžiadal od žalovaných\npísomné podklady (geometrický plán, výpis z pozemkovej knihy a znalecký posudok č. 28/1999), ktoré\nmal Okresný súd Trenčín k dispozícii (čl. 52), a následne bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 O.s.p.,\n28. augusta 2012 vyhlásil rozsudok, ktorým opätovne potvrdil rozsudok okresného súdu.\nTým, že krajský súd nenariadil pojednávanie, nevykonal dostatočne dokazovanie v zmysle uznesenia\n\nnajvyššieho súdu, ktorý poukázal aj na dôležitosť zisťovania charakteru a účelu nehnuteľnosti v minulosti\naj v súčasnosti, postupoval v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Žalobcovi neumožnil k predloženým\ndôkazom riadne sa vyjadriť, prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy na určenie charakteru stavby, resp.\nk otázke, na aký účel stavba slúžila a doposiaľ slúži. Zákonným spôsobom neinformoval žalobcu o\nopätovnom odvolacom konaní, nedal mu možnosť sa vyjadriť k „novým“ dôkazom, prípadne k charakteru\nstavby, ktorým postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. K tejto procesnej vade viedlo aj ďalšie\npochybenie súdu a to postup v rozpore s § 118 ods. 4 O.s.p. Je nesporné, že krajský súd ignoroval\nžalobcu a vo veci rozhodol bez jeho účasti, navyše mu nedal možnosť vyjadriť sa k predloženým\npísomným dôkazom, a možnosť na záver pojednávania sa vyjadriť k doplneným dôkazom, ako aj k\nprávnej stránke veci.\nŽalovaná 1/ vzhľadom na procesnoprávny charakter vytýkaných nedostatkov, ktoré nemôžu mať vplyv\nna právne posúdenie veci, uviedla, že rozsudok krajského súdu je vecne správny a vychádza z\ndostatočne zisteného skutkového stavu.\nŽalovaný 2/ považoval mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok za vecne správny s tým, že konanie\nsúdov nemá žiadne vady, pre ktoré by bolo treba ho zrušiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a\nods.3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len\nproti tomu\nvýroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\nPodľa ods. 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237\nO.s.p., a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal vadu konania uvedenú\nv § 237 písm. f/\nO.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.), spočívajúcu v tom, že krajský súd vyhlásil rozsudok bez nariadenia\npojednávania v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.\nO vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Postup\nsúdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“),\nporovnaj napr.\nII. 174/04, III. ÚS 331/04, III. ÚS 156/06.\nPodľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej\nnariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť\ndokazovanie.\n\nZ uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že ak sa má vykonať dokazovanie, treba, aby odvolací súd\nnariadil pojednávanie a nerozhoduje, či ide o zopakovanie dokazovania alebo o nové dokazovanie.\nSúvisí to s umožnením účastníkom vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu.\nDokazovaním si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Robí tak postupom upraveným\nv § 120 a nasl. O.s.p. Vykonávanie dôkazov je ovládané zásadou priamosti, ktorá určuje, že dokazovanie\nsa zásadne vykonáva na súde, ktorý rozhoduje o veci, a to na pojednávaní, ku ktorému je potrebné\npredvolať účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Účastníci sa majú vyjadriť ku každému\nvykonanému dôkazu (§ 123 O.s.p.).\nZ obsahu spisu vyplýva, že po zrušení rozsudku krajského súdu z 11. novembra 2009, najvyšším súdom\npre tzv. inú vadu konania spočívajúcu v nezaoberaní sa relevantnou skutočnosťou z hľadiska ustálenia\nskutkového stavu a z neho vyplývajúceho právneho záveru, odvolací súd neumožnil účastníkom vyjadriť\nsa k doplnenému dokazovaniu\nna pojednávaní, ktoré podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.\nnenariadil, a ktorým postupom im odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nPreto generálny prokurátor dôvodne namietal vadu konania podľa § 243f ods. 1\npísm. a/ O.s.p.\nv spojení s § 237 písm. f/ O.s.p. nielen postupom odvolacieho súdu v rozpore\ns § 214 ods. 1\npísm. a/ O.s.p., ale aj znemožnením uplatnenia ich práv vyplývajúcim im následne z ustanovenia § 118\nods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov,\naby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Na záver súd uznesením\nvyhlási dokazovanie\nza skončené.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že konanie krajského súdu\nje\npostihnuté závažnou procesnou vadou. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal\nmimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže to\nvyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/109/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}