{"guid": "8cf49ea8-6e99-4109-9d7b-fcf8d46111fd:770f2094-cf0c-46cb-a440-f514cc331f2c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3104899938.1", "spisova_znacka": "4MCdo/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/10/2013 z 27. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2014, sp. zn. 4MCdo/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3104899938.1", "identifikacne_cislo": "3104899938", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Edita Bakošová", "sudca_id": 510, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-edita-bakosova-510", "datum_vydania": "2014-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/437", "nazov": "zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, pod", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/437", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/437-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/32", "nazov": "vyhláška č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/32", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/32-1965"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/770f2094-cf0c-46cb-a440-f514cc331f2c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3104899938.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3104899938.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3104899938.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/10/2013\n3104899938\n27. 05. 2014\nJUDr. Edita Bakošová\nECLI:SK:NSSR:2014:3104899938.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Bakošovej\na sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v právnej veci žalobkyne A. bývajúcej v T., proti\nžalovanej Allianz -Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151\n700, o zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, vedenej na Okresnom\nsúde Trenčín pod sp. zn. 11 C 90/2004, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 20. októbra 2011 sp. zn. 19 Co 229/2010, v spojení\ns rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 19. februára 2010 č.k. 11 C 90/2004-196, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nŽalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín 28. júna 2004 sa (po zmene petitu) žalobkyňa domáhala\nvoči žalovanej zaplatenia sumy 197.400,- Sk (6.552,48 Eur) s 11% úrokom z omeškania od 24.\napríla 2004 do zaplatenia, sumy 7.686.000,- Sk (255.128,46 Eur) predstavujúcej 60-násobné zvýšenie\nsťaženia spoločenského uplatnenia a sumy 4.275.000,-Sk (141.904 Eur) predstavujúcej 60-násobné\nzvýšenie náhrady za bolesť spôsobenú jej poškodením zdravia a jeho liečbou ako následkami úrazu,\nktorý utrpela 22. novembra 2003 pri dopravnej nehode ako spolujazdkyňa. Uplatnený nárok odôvodnila\nťažkými zraneniami, mimoriadne bolestivým priebehom liečby, jej dĺžkou, vykonanými operáciami,\nrehabilitáciami a trvalými následkami pre ďalší život v stave úplnej invalidity.\nOkresný súd Trenčín rozsudkom z 19. februára 2010 č.k. 11 C 90/2004-196 uložil žalovanej povinnosť\nzaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu 16.323,94 Eur, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia\nsumu 121.011,75 Eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.552,48 Eur od 10. júla\n2004 do 14. marca 2005, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol\na rozhodnutie o trovách konania ponechal na samostatné rozhodnutie. Právne svoje rozhodnutie\nodôvodnil ustanovením § 427, § 444 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2\na § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia\n(ďalej len „vyhláška“). Zodpovednosť v danej veci vyvodil z § 427 Občianskeho zákonníka a pasívnu\nlegitimáciu žalovanej z § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že 22. novembra 2003\ndošlo k dopravnej nehode, pri ktorej žalobkyňa utrpela ťažké zranenia, v dôsledku ktorých sa podrobila\nviacerým operáciám s následnou dlhodobou liečbou a rehabilitáciami. S prihliadnutím k okolnostiam\nsúvisiacimi s úrazom žalobkyne pri dopravnej nehode, súd posúdil danú vec ako prípad hodný\nosobitného zreteľa, ktorý pripúšťa zvýšenie náhrady aj nad najvyššie výmery odškodnenia stanovené\n\nv § 7 ods. 1, 2 vyhlášky. Zohľadnil okrem intenzity bolestí utrpených žalobkyňou i konkrétne dôsledky,\naké malo toto poškodenie zdravia na jej životné úkony a najmä skutočnosť, že poškodenie zdravia\nutrpela v mladom a vysoko produktívnom veku, v čase, keď plánovala založiť rodinu, a že po úraze\nzostala ochrnutá a odkázaná na pomoc iných, pričom prognóza jej zdravotného stavu je trvalá invalidita.\nDôvody, umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť, vyvodil súd predovšetkým z okolností\nvymedzených v bode I. odsek 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť, tvoriacich prílohu A.\nvyhlášky, najmä, keď ani zvýšenie na 2-násobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie\nich následkov. Pri stanovení výšky náhrady odškodnenia za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia\nprihliadol na znalecký posudok a tiež intenzitu bolesti a náhradu za bolesť preto zvýšil na 15-násobok,\nčo predstavuje sumu 16.323,94 Eur (491.775,- Sk) po odpočítaní už zaplatenej sumy 42.600,- Sk pri\nzákladnom bodovom ohodnotení bolestného počtom bodov 593,75 a hodnote bodu 60,- Sk a náhradu\nza sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšil na 30-násobok, čo predstavuje sumu 121.011,75 Eur\n(3,645.600,- Sk) po odpočítaní už zaplatenej sumy 197.400,- Sk pri základnom bodovom ohodnotení\nsťaženia spoločenského uplatnenia počtom bodov 2.135 a hodnote bodu 60,- Sk. Súd prvého stupňa\npriznal žalobkyni aj úrok z omeškania od 10. júla 2004 do 14. marca 2005 zo sumy 6.552,48 Eur (z\nodškodnenia zodpovedajúceho časti základnému počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia\npožadovaného žalobkyňou od 24.04.2004 do zaplatenia vo výške 11%) vo výške 2-násobku diskontnej\nsadzby, t.j. 9 % ročne, keď mal za to, že túto časť odškodnenia bola žalovaná povinná zaplatiť podľa §\n11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. v lehote 3 mesiacov od predloženia lekárskych posudkov 8. apríla\n2004 listom o oznámení škodovej udalosti zo 6. apríla 2004. Keďže žalovaná uvedenú sumu uhradila\n15. marca 2005, bola v období od 10. júla 2004 do 14. marca 2005 v omeškaní. Vo zvyšnej časti súd\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\nNa odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 20. októbra 2011 sp. zn. 19 Co 229/2010\nrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2\nO.s.p. potvrdil. Uviedol, že podrobne preskúmal námietky, ktoré boli žalobkyňou v odvolaní vznesené a v\nplnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa, osvojil si aj dôvody\nnapadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukázal. Uviedol, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla\nžiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. O trovách konania\ns poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval.\nNa základe podnetu žalobkyne podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom\nsúdu prvého stupňa do výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, s poukazom na § 243e ods.\n1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ a § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, v ktorom navrhol zrušiť rozsudok\nkrajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu a vec v napadnutej časti vrátiť Okresnému súdu\nTrenčín na ďalšie konanie. Uviedol, že súdy sa dôsledne neriadili § 1, § 2, § 3, § 157 ods. 2 O.s.p., § 2\nods. 1, § 7 ods. 1, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. a časti A. bod I. prílohy vyhlášky. Namietal, že rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa v časti zvýšenia odškodnenia za bolesť nie je možné považovať za správne, pretože\nsúd prvého stupňa nesprávne vychádzal zo základného bodového ohodnotenia bolestného 593,75\nbodu. S poukazom na zásady pre hodnotenie odškodnenia za bolesť uvedené v prílohe A. bod I. ods.\n2, 3, 4, 6, 7 uviedol, že lekár pri hodnotení poškodenia zdravia spôsobeného úrazom vychádza zo\nzákladnej sadzby počtu bodov tak, ako sú stanovené pod písm. B. bod I. prílohy vyhlášky a ak sú dané\ndôvody uvedené v ods. 6 a 7 zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (príloha A. bod I. vyhlášky),\nhodnotenie základnej sadzby zvýši a výsledný takto stanovený počet bodov potom predstavuje základné\nbodové ohodnotenie bolestného. V prejednávanej veci znalec základnú sadzbu 593,75 bodu zvýšil na\ndvojnásobok, t.j. 1.187,5 bodu, preto pokiaľ súd do základného počtu bodov pre hodnotenie bolestného\nnezahrnul aj zvýšenie odškodnenia podľa prílohy A. bod I. ods. 6 a 7 vyhlášky, rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nĎalej uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy má súd oprávnenie, aby v každom jednotlivom a\nindividuálnom prípade podľa svojej úvahy posúdil, v akom rozsahu zvýšenie za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Namietol, že súd prvého stupňa\nnepostupoval dôsledne pri rozhodovaní (úvahe - pozn. dovolacieho súdu) o výnimočnom zvýšení\nodškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle zásad pre hodnotenie tohto\nodškodnenia, keď podľa ustálenej súdnej praxe v obdobných prípadoch súdy priznávajú poškodeným\nzvýšenie bolestného v rozmedzí 50 a viac násobku a rovnako aj pri určení výšky mimoriadneho zvýšenia\nsťaženia spoločenského uplatnenia. Vyslovil v tejto súvislosti názor, že rozhodnutie súdu prvého stupňa\n\nnevystihuje rozsah miery utrpenia žalobkyne pri stanovení o výške bolestného, ale ani rozsah, v akom\nje žalobkyňa obmedzená a prakticky vylúčená z osobného, rodinného, spoločenského a kultúrneho\nživota, preto rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nNapokon uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., pretože\nnespĺňa požiadavky ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia. Uviedol, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu. Na zvýraznenie správnosti poukázal na skutkové\na právne závery vyslovené pred súdom prvého stupňa, na základe ktorého do svojho rozhodnutia\nprevzal jeho právne závery, „avšak bez ich logického vysvetlenia a bez uvedenia konkrétnych dôvodov,\nprečo považuje rozsudok prvostupňového súdu za správny.“ Ďalej uviedol, že odvolací súd v dôvodoch\nrozhodnutia žiadnym spôsobom nereagoval „na námietky odvolania žalovanej“ a obmedzil sa iba na\nskonštatovanie, že nejde o podstatné okolnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia. Vzhľadom\nna tieto skutočnosti odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, čo malo\nza následok porušenie práva žalobkyne na spravodlivé súdne konanie a odňatie jej možnosti konať pred\nsúdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nŽalobkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že nie je rozhodujúce, z akého základu\nsúd prizná zvýšenie bolestného (t.j. zo základného alebo zvýšeného), pretože pre poškodeného je\ndôležitá výsledná suma, ktorú požaduje a ktorú súd upraví len príslušným násobkom, teda v oboch\nprípadoch ide o sumu totožnú. Generálny prokurátor však neuviedol, v čom spočíva porušenie zákona\nv tomto prípade, keď súd priznal žalobkyni sumu, ktorú uznal za vhodnú. Za nespresvedčivé považuje\nmimoriadne dovolanie v časti, v ktorej generálny prokurátor posudzuje správnosť či nesprávnosť\nrozhodnutia oboch súdov, pokiaľ rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, najmä tvrdenie,\nže je ustálenou súdnou praxou, že v obdobných prípadoch poškodenia zdravia súdy priznávajú zvýšenie\no 50 a viac-násobok. Za nedôvodnú považoval aj námietku nedostatočného odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu, keď odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa,\nktorý sa vyporiadal so všetkými argumentmi uvádzanými účastníkmi v konaní. Navrhla preto mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nokresného aj krajského súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k\nzáveru, že mimoriadne dovolanie nie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j., či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\n\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/\nO.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť mimoriadneho\ndovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\nGenerálny prokurátor ako dovolací dôvod uvádza, že konanie na odvolacom súde je postihnuté vadou\nkonania podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., a rozhodnutia oboch súdov\nspočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkanú nesprávnosť, ktorej sa mal dopustiť odvolací súd,\nsa preto dovolací súd najskôr zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola žalobkyni odňatá\nmožnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nPod odňatím možnosti konať pre súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania\nodnímajú tie jeho procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu konania, ktorá je z hľadiska § 237\npísm. f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne\ns ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania\njeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Takáto vada konania znamená porušenie\nzákladného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý súdny proces, ktoré právo zaručujú v\npodmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“).\nZ hľadiska posúdenia existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. ako dôvodu\nzakladajúceho prípustnosť mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (v danej veci\nproti potvrdzujúcemu rozsudku) nie je pritom významný subjektívny názor dovolateľa, že v konaní k\ntakejto procesnej vade došlo, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je\nskutočne takouto vadou postihnuté, t.j. že nastali skutočnosti v dôsledku, ktorých vada vznikla (prejavila\nsa) v rozhodnutí odvolacieho súdu.\nGenerálny prokurátor namietal, že konanie je postihnuté vadou tejto povahy z dôvodu absencie\ndostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý rozsudok súdu prvého\nstupňa s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil bez konkrétnych dôvodov, prečo považuje rozsudok\nprvostupňového súdu za správny, pričom žiadnym spôsobom nereagoval na námietky žalovanej\nuvádzané v odvolaní.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nPovinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov\nriadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a\nslobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane\ndruhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., vo svojich dôsledkoch\nvedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového\nale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o\ntom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Právo na odôvodnenie,\n\nktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§\n211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nzo 16. marca 2005 sp. zn. II. ÚS 78/05). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákonom č. 384/2008 Z.z.,\nktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného\nodsekom 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú\nvyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne\npredpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne\nzávery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu\npodstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, v\nčom videl dôvod na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia u\nžalobkyne a podrobne uviedol aj výpočet, ktorým dospel k výslednej sume, ktorú uložil žalovanej zaplatiť.\nV prejednávanej veci sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového\nsúdu, rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne. V celom rozsahu sa stotožnil\naj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, a preto sa v dôvodoch svojho\nrozhodnutia obmedzil na konštatovanie správnosti postupu prvostupňového súdu pri skúmaní splnenia\npodmienok pre zvýšenie náhrady za bolesť na 15-násobok základného bodového ohodnotenia a\npre zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na 30-násobok základného bodového ohodnotenia.\nSamotná skutočnosť, že žalobkyňa sa s týmito dôvodmi nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie\nnezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.\nZa daného stavu potom nemožno považovať za vadný postup odvolacieho súdu, keď v zmysle § 219\nods. 2 O.s.p. si osvojil dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a v celom rozsahu na ne poukázal.\nPokiaľ generálny prokurátor vytýka odvolaciemu súdu, že žiadnym spôsobom nereagoval na námietky\nžalovanej uvádzané v odvolaní, dovolací súd poznamenáva, že žalovaná odvolanie proti rozhodnutiu\nsúdu prvého stupňa nepodala, preto dovolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú. Pokiaľ išlo\no námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní, z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že\nnámietky žalobkyne podrobne preskúmal, dospel však k názoru, že nie sú spôsobilé privodiť zmenu\nnapadnutého rozhodnutia. Dovolací súd na tomto mieste poznamenáva, že žalobkyňa v odvolaní len\nopakovala skutočnosti uvádzané v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa\nv dôvodoch svojho rozhodnutia vysporiadal, pričom odvolací súd sa so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil (por. vyššie uvedené).\nVychádzajúc z uvedeného a so zreteľom na obsah dovolaním napadnutého rozsudku, dospel dovolací\nsúd k záveru, že právo žalobkyne na riadne odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu porušené\nnebolo (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uplatnil tiež dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.\nNesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej\nvtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne\nho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nGenerálny prokurátor konkrétne nepovažoval za správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti\nzvýšenia odškodnenia za bolesť z dôvodu, že súd vychádzal pri zvýšení náhrady za bolesť zo\n\nzákladného bodového ohodnotenia bolestného 593,75 bodu a tiež nepovažoval za správnu úvahu súdu\npri stanovení násobku zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7\nods. 3 vyhlášky na 15-násobok za bolesť a 30-násobok za sťaženie spoločenského uplatnenia, keď v\ntýchto prípadoch súdy priznávajú odškodnenie zvýšené o 50-násobok a viac.\nV prejednávanej veci pri určovaní náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd\nsprávne vychádzal z vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského\nuplatnenia v znení účinnom v čase vzniku škody (por. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.).\nPodľa § 1 vyhlášky, bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou\nz povolania alebo iným poškodením na zdraví (ďalej len \"poškodenie na zdraví\") sa odškodňujú\njednorazovo.\nPodľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na\nzdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených\nv prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a\npriebehu liečenia.\nPodľa § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na\nzdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho\nživotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len \"následky\").\nOdškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich\npredpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v\nživote a spoločnosti.\nPodľa § 6 ods. 1 vyhlášky, pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo\nzákladného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.\nPodľa § 6 ods. 2 vyhlášky, suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa\nprimerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol\npoškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia\nobmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom,\npolitickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom\nsa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie\nlekára podľa § 10.\nPodľa § 7 ods. 1 vyhlášky, výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa\nurčuje sumou 60 Sk za jeden bod.\nPodľa § 7 ods. 2 vyhlášky, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia\nz jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť\nnesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.\nPodľa § 7 ods. 3 vyhlášky, v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a\nza sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.\nGramatickým, logickým aj systematickým výkladom je treba dospieť k záveru, že § 6 ods. 1, 2 vyhlášky\nsa vzťahuje k bodovému hodnoteniu tak sťaženia spoločenského uplatnenia ako aj bolesti, pretože\nvyhláška tieto nároky neposudzuje rozdielne.\n\nRozsah a spôsob poškodenia zdravia, jeho závažnosť, priebeh liečenia vrátane náročnosti použitej\nliečby a vzniknuté komplikácie sú zohľadnené už pri určení základného bodového ohodnotenia bolesti\nv medziach sadzieb stanovených v prílohe vyhlášky.\nZásady pre hodnotenie za bolesť sú uvedené v prílohe A., bod I. vyhlášky a sadzby pre hodnotenie\nbolestného pri úrazoch v prílohe B. bod I. vyhlášky. Podľa prílohy A., bod I. ods. 2 vyhlášky, lekár\npodávajúci posudok ohodnotí poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb.\nPodľa ods. 6, hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa odsekov 2 až 4 sa zvýši až o polovicu,\nak a/ došlo k infekcii rany (s výnimkou tetanu); ohodnotenie možno zvýšiť len za to zranenie, ktorého\ndoba liečenia sa infekciou predĺžila, b/ poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, ako\nsú opätovné transfúzie a infúzie, alebo pri liečbe nastali komplikácie, ako sú zápal žíl, preležaniny, zápal\npľúc a pod., c/ povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný výkon sa nepovažujú\ninjekcie, punkcie kĺbu, hrudníka a abscesov, infúzie a transfúzie; toto zvýšenie sa však nevykoná,\nak operačný výkon je už uvedený a hodnotený v základnej sadzbe pre príslušné poškodenie. Podľa\nods. 7, pri súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť\nnajviac na dvojnásobok základnej sadzby. Taký posudok možno však vydať iba vtedy, ak ho potvrdil\nprednosta príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupca. Výsledný takto stanovený počet bodov\npotom predstavuje základné bodové ohodnotenie bolestného. (por. tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 175/2009, 3 Cdo 64/2008, 3 Cdo 72/2008, 3 Cdo 229/2008, 5 Cdo\n27/2008).\nV prejednávanej veci z posudku o bolestnom z 29. marca 2004 vyplýva, že lekár pri hodnotení bolestného\npo úraze vychádzal zo základného počtu bodov ako sú stanovené pod písm. B. bod I. prílohy vyhlášky,\nktoré u všetkých položiek (okrem položky 231) znížil na 3, pričom len u položky 107.b zvýšil bodové\nhodnotenie na dvojnásobok (131,25 x 2), čo potvrdil svojim podpisom prednosta príslušného oddelenia\na celkový počet bodov tak bol stanovený na 710 bodov.\nSúdom ustanovený znalec vo svojom znaleckom posudku ohodnotil bolestné žalobkyne základným\npočtom bodov 593,75 (ktorú výšku generálny prokurátor v dovolaní ani žalobkyňa v konaní\nnespochybnila - por. č.l. 130) v zmysle zásad pre hodnotenie za bolesť uvedených v prílohe A., bod\nI. vyhlášky a sadzieb pre hodnotenie bolestného pri úrazoch v prílohe B. bod I. vyhlášky. Pokiaľ\nvšak znalec takto celkom stanovený počet bodov s poukazom na zásady pre hodnotenie uvedené\nv prílohe A. bod I. vyhlášky a jeho ods. 6 písm. b/, c/, a ods. 7 zvýšil na dvojnásobok celkového\npočtu bodov, dostal sa mimo limitov práva, pretože takéto zvýšenie možno priznať iba so súhlasom\nprednostu príslušného odborného oddelenia alebo jeho zástupcu, kedy by takto stanovený počet bodov\npredstavoval základné bodové ohodnotenie bolestného. V prejednávanej veci totiž zvýšenie bodového\nhodnotenia na dvojnásobok potvrdil prednosta oddelenia len u položky č. 107.b (por. vyššie uvedené).\nZvýšenie bodového hodnotenia znalcom na dvojnásobok celkového počtu bodov bolo preto v predmetnej\nveci potrebné posudzovať len ako odporúčanie znalca poskytnúť žalobkyni odškodnenie za vytrpenú\nbolesť vo výške dvojnásobku podľa ustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky.\nNámietka generálneho prokurátora, že súd prvého stupňa do základného počtu bodov pre hodnotenie\nbolestného nezahrnul aj zvýšenie odškodnenia za bolesť podľa prílohy A. bod I. ods. 6 a 7 vyhlášky,\ntak nebola dôvodná.\nGenerálny prokurátor ďalej vytýka obom súdom, že v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky, nepriznali\nžalobkyni zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dostatočnej výške, keď 15násobné zvýšenie za bolesť a 30-násobné zvýšenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v obdobných\nprípadoch súdy zvyšujú o 50-násobok a viac.\nUstanovenie § 7 ods. 3 vyhlášky, ktoré umožňuje mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia patrí k právnym normám, ktoré neurčujú presne podmienky a predpoklady,\nza ktorých sa má aplikovať toto ustanovenie, ale jeho aplikácia závisí na úvahe súdu. Toto ustanovenie\nprenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám podľa svojho uváženia posúdil, či sa jedná\n\no prípad hodný osobitného zreteľa a v prípade, že tomu tak je, aké zvýšenie náhrady je v konkrétnej\nveci primerané. V prípadoch, v ktorých predpis poskytuje súdu možnosť uváženia, môže dovolací súd\nspochybniť úvahu súdu len v prípade, ak je zjavne neprimeraná.\nZvyšovanie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia pomocou násobkov nie je výslovne\nupravené v právnom predpise a podstatná je primeranosť celkovej čiastky odškodnenia, pričom\nnásobky sú zaužívanou pomôckou, ktorá prispieva k zjednocovaniu rozhodovacej praxe súdov. Súd pri\nurčovaní výšky požadovanej náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia rieši právnu otázku\npredpokladov zvýšenia odškodnenia podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky.\nUstálená súdna prax považuje za východisko úvah v tomto smere skutočnosť, že už základné\nbodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov\nutrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach v rôznych smeroch. Primerané zvýšenie podľa\nustanovenia § 6 ods. 2 vyhlášky potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver,\nže obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Dopadá na prípady, kedy\nkonkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred zranením a po ňom umožňujú\nzáver, že základné odškodnenie plne nevyjadruje dôsledky zhoršeného zdravotného stavu pre životné\núkony poškodeného, lebo škoda na zdraví viedla ku zvlášť ťažkým následkom, ktoré sú charakterizované\nako také následky, ktoré podstatne obmedzujú alebo významne menia alebo znemožňujú ďalšie\nuplatnenie v živote a to s ohľadom na vek poškodeného a jeho predpokladané uplatnenie v živote.\nPostup podľa ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky (t.j. zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit\nuvedený v § 7 ods. 2, ktorý prináleží len súdu, potom prichádza do úvahy, len vo výnimočných prípadoch\nhodných osobitného zreteľa, kedy ani zvýšené bodové ohodnotenie podľa § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne\nnevyjadruje následky, ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia trvalo obmedzené, alebo celkom stratené.\nDovolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie zisteného skutkového stavu v prejednávanej veci\nzodpovedá právnym záverom vyplývajúcim z ustálenej judikatúry. Súd prvého stupňa správne dospel\nk záveru (s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd), že v prípade žalobkyne sa jedná o výnimočný prípad\nhodný osobitného zreteľa, keď predovšetkým zohľadnil okrem intenzity bolestí utrpených žalobkyňou\ni konkrétne dôsledky, aké malo toto poškodenie zdravia na jej životné úkony a najmä skutočnosť,\nže poškodenie zdravia utrpela v mladom a vysoko produktívnom veku, v čase keď plánovala založiť\nrodinu, a že po úraze zostala ochrnutá a odkázaná na pomoc iných, pričom prognóza jej zdravotného\nstavu je trvalá invalidita. Výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a bolesť stanovil na\nzáklade zhodnotenia, ako sa následky úrazu žalobkyne prejavili v jej živote a nakoľko sú možnosti pre\nuplatnenie v živote a spoločnosti obmedzené v porovnaní s predchádzajúcou kvalitou jej celkového\nuplatnenia. Tomuto zodpovedá súdom správne odôvodnené zvýšenie náhrady za bolesť vo výške 15násobku základného bodového ohodnotenia a 30-násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia\nspoločenského uplatnenia.\nAk právne posúdenie nároku oboma súdmi zodpovedá uvedeným právnym princípom, nie je možné\npovažovať za dôvodné námietky generálneho prokurátora týkajúce sa potreby zvýšenia odškodnenia na\n50 a viac násobky s tvrdením, že priznané odškodnenie nevystihuje rozsah miery utrpenia žalobkyne.\nDôvod zasiahnuť do úvahy súdu o výške odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia\npodľa § 7 ods. 3 vyhlášky dovolacím súdom, by mohol byť daný len v prípade, ak by bola porušená\nzásada primeranosti. Preskúmaním veci však dovolací súd dospel k záveru, že táto zásada pri\nposudzovaní primeranosti zvýšenia odškodnenia v prípade žalobkyne porušená nebola (por. tiež\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 64/2008, 3 Cdo 92/2008, 5 Cdo 49/2012, 7 Cdo\n44/2013).\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozsudky nespočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) a konanie\nnie je postihnuté ani vytýkanou vadou podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.\nVzhľadom na to, že nie je daný dôvod mimoriadneho dovolania uplatnený generálnym prokurátorom a\n\nneboli zistené ani vady konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky\nmimoriadne dovolanie ako neopodstatnené zamietol (§ 243i a § 243b ods. 1 O.s.p.).\nDovolací súd nepriznal v dovolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania proti žalobkyni,\nktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.), pretože\nsi trovy v tomto konaní neuplatnila.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "5a63f732-364a-4c05-9b8a-47aeeef1026a:b023110b-f8bd-4182-b6c8-29c43b96d8c8", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6322202741.2", "spisova_znacka": "15Co/136/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/136/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6322202741.2"}, {"guid": "71f8aa29-3bc8-4e6c-a76e-ce7f71c14738:9e70973c-966d-4878-965f-531dea5673ac", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5015896068.1", "spisova_znacka": "6Co/210/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/210/2015 z 27. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5015896068.1"}]}