{"guid": "7b761f5d-a6e7-4ac7-a2b4-0d1bd90f5aa6:ed1278a0-f786-4ec6-b66b-b7ea62a70637", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3013200293.1", "spisova_znacka": "10Sžd/1/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/1/2014 z 7. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 7. mája 2014, sp. zn. 10Sžd/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:3013200293.1", "identifikacne_cislo": "3013200293", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2014-05-07", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-23", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed1278a0-f786-4ec6-b66b-b7ea62a70637", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3013200293.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3013200293.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3013200293.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/1/2014\n3013200293\n07. 05. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:3013200293.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu Z. O., bytom\nZ., zastúpeného Mgr. Petrom Švarcom, advokátom so sídlom Prievidza, Námestie slobody 1/17,\nproti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, (predtým Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne, Krajský dopravný inšpektorát, Jilemnického 1, Trenčín), o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRPZ-TN-KDI-P-167/2012 zo dňa 18. februára\n2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/44/2013-64 zo dňa 30.\noktóbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/44/2013-64 zo dňa 30.\noktóbra 2013 p o t v d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnymi orgánmi\nRozhodnutím žalovaného č.: KRPZ-TN-KDI-P-167/2012 zo dňa 18. februára 2013 bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Okresného dopravného\ninšpektorátu v Prievidzi č. p. ORP-376, 407, 541, 560, 563, 593, 660, 663, 714, 724/DI-SK-2012 zo dňa\n21. novembra 2012, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „ZP“)\nporušením § 23 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ZCP) a za to mu bola uložená sankcia vo výške 100 €.\nŽalobca sa mal priestupku dopustiť na tom skutkovom základe, že\n1) v priebehu obdobia odo dňa 1. júna 2012 od 16.00 hod. až do presne nezisteného času dňa 23.\naugusta 2012 v obci Prievidza na ulici Koncovej na parcele č. 3029/1, ktorá parcela je vo vlastníctve\nmesta Prievidza so spôsobom využitia 22 - pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná,\nmiestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti,\nparkoval motorové vozidlo zn. FIAT Ducato, evidenčné číslo: Z. a to tak, že obmedzil jazdu iných vozidiel,\nnakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, že neponechal voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej\n3 metre pre každý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekážku cestnej premávky, ktorú napriek výzve\npríslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to možnosti a prostriedky,\n\n2) dňa 24. augusta 2012 v čase o 15.40 hod. v Prievidzi na ulici Koncovej na parcele č. 3029/1, ktorá\nparcela je vo vlastníctve mesta Prievidza so spôsobom využitia 22 -pozemok, na ktorom je postavená\ninžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodníky, nekryté\nparkovisko a ich súčasti, parkoval motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, evidenčné číslo: Z. a to tak, že\nobmedzil jazdu iných vozidiel, nakoľko s uvedeným vozidlom stál tak, že neponechal voľný aspoň jeden\njazdný pruh široký najmenej 3 metre pre každý smer jazdy, s vozidlom tak vytvoril prekážku cestnej\npremávky, ktorú napriek výzve príslušníka policajného zboru neodstránil, aj keď mal na to možnosti a\nprostriedky.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nVoči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorú krajský súd\nnapadnutým rozsudkom podľa §250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože dospel k záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie je v súlade so zákonom. V odôvodnení uviedol, že z priestupkového spisu zistil nepochybne,\nže miesto, na ktorom s vozidlom vytvoril žalobca prekážku, je miestna komunikácia. Na tejto komunikácii\nnebol parkovaním vozidla žalobcom ponechaný priestor na prejazd o šírke najmenej 3 metre, pričom v\nkonaní nezistil porušenie správneho poriadku pri povoľovaní odkladu konania a vydania rozhodnutia a\nnapokon sankciu uloženú žalobcovi považoval za primeranú.\nKrajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia a procesných postupov\npredchádzajúcich jeho vydaniu konštatoval, že záver, ktorý správny orgán I. stupňa zo zistených\nskutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho\nuváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 8/2009 Z. z. a zákona č. 372/1990\nZb. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po\ntom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých\nv dôvodoch napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu uvedené v žalobe považoval za nedôvodné.\nKrajský súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho\nnemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade\nso zákonom.\nK námietke žalobcu ohľadne posúdenia druhu pozemku parcely registra „C“ (sporná parcela č. 3029/1,\nk.ú. Z. je parcelou registra „C“) je v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona potrebné vychádzať z\núdajov obsiahnutých v katastri nehnuteľností, ktoré údaje sa považujú za hodnoverné a záväzné, pokiaľ\nnie je preukázaný opak. Pokiaľ teda správny orgán I. stupňa ako i žalovaný dospeli k záveru, ktorý\nkorešponduje s údajom vychádzajúcim z katastra nehnuteľností, t. j. že sporná CKN parcela 3029/1 k.ú.\nZ. je zastavanou plochou a nádvorím so spôsobom využitia označeným kódom 22 (pozemok, na ktorom\nje postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,\nchodník, nekryté parkovisko a ich súčasti), teda miestnou komunikáciou, ich záver je správny. Potvrdzuje\nho i tá skutočnosť, že Mesto Prievidza zaradilo uvedenú miestnu komunikáciu do svojej siete (pasportu)\nmiestnych komunikácií. K ďalším námietkam žalobcu, že 1. sporná parcela (parcela č. 3029/1 k. ú. Z.,\nkde žalobca spáchal predmetný priestupok) je do dnešného dňa zapísaná nesprávnym spôsobom jej\nvyužitia a že po správnosti nejde o zastavanú plochu a nádvorie, ale o ornú pôdu, 2. že Mesto Prievidza\nnesprávne postupovalo pri zápise parcely č. 3029/1 do pasportu miestnych komunikácií, 3. že asfaltová\nplocha na parcele č. 3029/1 je vybudovaná v rozpore so zákonom a zápis o spôsobe jej využitia pod\nč. 22 (ako pozemku, na ktorom je postavená inžinierska stavba) nie je legálny, keď v žiadnej evidencii\nsa nenachádza žiadny záznam o vydaní stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia na účely\nstavby miestna komunikácia IBV Kopanice - ulica Koncová a 4. že počas celého správneho konania\nnebol preukázaný zákonný dôvod na zmenu druhu pozemku parcela č. 3029/1 z ornej pôdy na zastavané\nplochy a nádvoria, krajský súd uvádza, že všetky tieto námietky zostali len v rovine tvrdenia, žalobca v\nsprávnom konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o ním tvrdených skutočnostiach, preto ich krajský\nsúd vyhodnotil ako námietky účelové s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.\n\nĎalej poukázal na ust. § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. s tým, že z neho jednoznačne vyplýva, že pri\nstátí musí vždy zostať voľný pruh široký úhrnom 6 metrov (2 x 3 metre). Citovaný zákon, a ani iný právny\npredpis neuvádza žiadnu výnimku z citovaného ustanovenia, t. j. výnimku, že by v prípade státia mohol\nzostať voľný jazdný pruh užší ako 6 metrov. Takúto výnimku nezakladá ani skutočnosť, že samotná\nmiestna komunikácia má len šírku 4 metre, ani tá skutočnosť, že sporná miestna komunikácia nie je\nosadená značkou „zákaz zastavenia\" alebo značkou „zákaz státia\" a ani že ide o „slepú\" ulicu. Námietky\nžalobcu v tomto smere nie sú dôvodné a žalobca bol povinný pri odparkovaní (státí) svojich motorových\nvozidiel ponechať prejazd v šírke aspoň 3 metre pre každý smer jazdy, t. j. úhrnom 6 metrov. Pokiaľ tak\nneučinil, porušil § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z..\nPre posúdenie toho, či žalobca spáchal priestupok, t. j. či bol zo strany správneho orgánu I. stupňa\na následne zo strany žalovaného zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.\n1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., keď porušil povinnosť ustanovenú v paragrafe 23 ods. 1, §\n43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., je právne irelevantné sa zaoberať otázkou súhlasu susedov s\nkonaním žalobcu, ktorý odparkoval motorové vozidlá na spornej parcele č. 3029/1, k.ú. Z., pretože by\nodporcu nezbavoval zodpovednosti za spáchanie uvedeného priestupku. To isté platí i o skutočnosti, či\nparkovaním motorových vozidiel zabránil žalobca vjazdu vlastníkov susediacej nehnuteľnosti k domovej\nnehnuteľnosti súpisné číslo 99 na parcele číslo 3032/1, a či títo susedia (rodina E.) majú alebo nemajú\npovolený vjazd k svojej nehnuteľnosti z ulice Koncová, a či títo susedia k svojej domovej nehnuteľnosti\nmajú zabezpečený iný prístup. Uvedené skutočnosti neboli obsiahnuté ani v skutkovej vete vo výrokovej\nčasti rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku. Uvedená námietka\nžalobcu tak nie je dôvodná.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nK ďalšej námietke súd uviedol, že nevyhovením opakovanej žiadosti žalobcu na odklad správneho\nkonania a odklad vydania rozhodnutia do doby vybavenie sťažnosti žalobcu, ktorú adresoval bývalému\nObvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, nemohlo ani hypoteticky dôjsť k\nporušeniu ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Ako už bolo vyššie uvedené, údaje obsiahnuté v\nkatastri nehnuteľnosti sú dôveryhodné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 Katastrálneho\nzákona). Správny orgán vykonal vo veci rozsiahle šetrenie a jeho závery sú v súlade s údajmi,\nktoré vyplývajú z katastra nehnuteľností. Navyše posúdenie, či sporná parcela č. 3029/1, k.ú. Z.\nje pozemnou komunikáciou nie je otázkou skutkovou, ale otázkou právnou. Samotným vyjadrením\nbývalého Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie zo dňa 24. septembra 2013\n(ktorý uviedol, že spornú parcelu nemožno považovať za miestnu komunikáciu) nemôžu byť správne\norgány oboch stupňov viazané, nakoľko nejde o rozhodnutie, ale len o vyjadrenie (§ 40 ods. 1 Správneho\nporiadku). Naopak, správne orgány oboch stupňov boli povinné vychádzať z údajov pre nich záväzných,\nktoré sú obsiahnuté v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu v tomto smere\ndôvodnou nie je.\nV súdenej veci je nesporné, že sankcia bola uložená žalobcovi v maximálnej výške 100 euro. Z\nnapádaného rozhodnutia je zrejmé, že v neprospech žalobcu, teda ako priťažujúce okolnosti možno\npovažovať to, že uvedené páchanie priestupku je úmyselným konaním, ktorým žalobca bráni ostatným\núčastníkom cestnej premávky v slobodnom užívaní predmetnej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve\nmesta Prievidza. Žalobca svojvoľne využíval komunikáciu pre vlastné účely, čím ostatných obmedzoval.\nTaktiež je zrejmé a nesporné, že žalobca bol niekoľkokrát zo strany polície upozorňovaný na protiprávnu\nčinnosť a bol viackrát vyzvaný, aby upustil od tohto konania a vozidlo preparkoval, nakoľko toto tvorilo\nprekážku v cestnej premávke, pričom ani na jednu výzvu žalobca nereagoval a odmietol ju splniť.\nCelkovo bol žalobca v čase od 1. júna 2012 do dňa 24. augusta 2012 za uvedené páchanie priestupku\nriešený a priestupok bol zadokumentovaný v desiatich prípadoch. V súdenej veci sa tak jedná o trvajúci\númyselný protiprávny stav, ktorý žalobca vytvára už dlhšiu dobu, a to už od 1. júna 2012. Taktiež\nza priťažujúcu okolnosť možno u žalobcu považovať skutočnosť, že z výpisu jeho evidenčnej karty\nje zrejmé, že bol viackrát postihnutý za spáchanie aj iných priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky. Poľahčujúce okolnosti správne orgány oboch stupňov nezistili žiadne. Vychádzajúc\nz uvedeného, i Krajský súd v Trenčíne je toho právneho názoru, že žalobcovi nebolo možné uložiť inú\nsankciu ako sankciu v maximálnej výške 100 euro.\n\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/44/2013-64 zo dňa 30. októbra 2013 podal žalobca\nv zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že vo veci sa vyskytla vada, ktorá viedla k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý súdny proces, pretože sa nezistila podstatná skutočnosť, či miesto, kde žalobca parkoval\nje pozemnou komunikáciou alebo nie, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a vykonané dôkazy,\nnajmä vypracovaný znalecký posudok o uvedenej komunikácii, súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal pritom na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd zruší preskúmavané\nrozhodnutie i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť zotrvávajúc na svojich\nzáveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca sa k spáchaniu priestupku\npriznal, uviedol, že skutky páchal úmyselne s cieľom, aby jeho susedia - rodina E. nemohla\npredmetnú komunikáciu využívať nákladnými vozidlami. Uvedené tvrdenie je však v rozpore s polohou\nzaparkovaného vozidla zn. Fiat Ducato, ktoré stojí šikmo a priečne po celej šírke komunikácie, z čoho\nmožno usúdiť, že účastník konania chcel svojim konaním zamedziť aj pohybu chodcov po komunikácii.\nŽalovaný má za to, že v predmetnej veci bol dostatočne a správne zistený skutkový stav a konajúce\norgány postupovali v súlade so zákonom, navyše v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré\nby už nebol namietal v podanej žalobe.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v\nzmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Bratislave, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny\norgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p., Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nOdvolací súd vzhľadom na nepochybné dôkazy preukazujúce vinu žalobcu nepovažoval za potrebné na\nprejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 7. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 23 ods. 1 ZCP platného a účinného v čase spáchania priestupku, vodič smie zastaviť a stáť len\nvpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom cesty, čo najbližšie k okraju cesty a na\njednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, vodič\nsmie v obci zastaviť a stáť kolmo, prípadne šikmo na okraj cesty alebo zastaviť v druhom rade. Pri státí\nmusí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre každý smer jazdy. Pri zastavení\nmusí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej 3 m pre oba smery jazdy.\nPodľa § 43 ods. 1 ZCP, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť.\nAk to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni\nprekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov\nprekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP platného a účinného v čase spáchania priestupku, priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách\na) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\nKrajský súd v Trenčíne podrobne rozobral dôkaznú situáciu ohľadne komunikácie, na ktorej žalobca\nnedovolene parkoval. Správne poukázal i na to, že podľa citovaného § 23 ods. 1 ZCP musia po\nzaparkovaní vozidla na komunikácii ostať aspoň tri metre šírky pre každý jazdný pruh. Tam, kde taká\nšírka vozovky, či komunikácie nie je, musí ostať voľná celá šírka komunikácie, hoc i užšia ako dvakrát tri\nmetre. Odvolací súd sa so zreteľom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v plnej miere odvoláva na obsah\nodôvodnenia tohto rozsudku, s ktorým sa stotožňuje a dopĺňa v podstate len tri podstatné skutočnosti.\nŽalobca používal a používa komunikáciu pred svojim domom a domom rodiny E. ako cestnú komunikáciu\n- v súlade so záznamom v katastri nehnuteľností a keďže ju tak používajú viacerí účastníci cestnej\npremávky - minimálne príslušníci uvedených dvoch rodín, niet pochýb, že účel cestnej komunikácie\nprevažuje, aj keď niet dokladov o kolaudácii tejto stavby.\nMiestna komunikácia je v zmysle zákona o pozemných komunikáciách č. 135/1961 Zb. súčasťou cestnej\nsiete a platia na nej predpisy a pravidlá uvedené v ZCP, bez ohľadu na to, či je doplnená vodorovným,\nzvislým alebo iným dopravným značením. Ak dopravné značenie chýba, neznamená to, že nejde o\ncestnú komunikáciu. V určitých kolíznych situáciách, napr. pri dopravných nehodách platia dopravné\npredpisy i tam, kde nejde o pozemnú komunikáciu, ale napríklad o miesto ležiace mimo cesty.\nNiet preto pochybnosti o správnom postupe žalovaného, ktorý niekoľkokrát opakovane vyzýval žalobcu\nna odstránenie prekážky z miestnej komunikácie, ktorá bránila prejazdu susedov okolo domu žalobcu.\nŽalobca bol za svoje úmyselné konanie veľmi mierne postihnutý, keď najnebezpečnejšia protiprávnosť\njeho konania nespočíva ani tak v prekážke vozidlom, ktorú pravidelne spôsoboval nielen vozidlám ale\ni chodcom, ale najmä v svojvoľnom zaberaní verejného priestranstva, narušovaní verejného poriadku,\nneuposlúchnutí výzvy verejných činiteľov a vytváraní svojráznych pravidiel svojpomoci, pričom žalobcovi\nnebránilo jazdenie vlastnými vozidlami po uvedenej komunikácii, ale len jazda susedov po nej, akoby\nbola jeho výlučným majetkom.\nOdvolací súd považuje preukázanie skutkového i právneho stavu za dostatočné a úplné, nepovažuje\nznalecký posudok za dôkaz, ktorý by mohol spochybniť záver o charaktere komunikácie vyplývajúci z\nkatastra nehnuteľností, pričom odpoveď Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie\nv Prievidzi z 22. marca 2013 na sťažnosť žalobcu v predpísanom konaní tiež toto zistenie nevyvrátila a\nteda súd bol viazaný stavom, ktorý vyplýval z predložených dôkazov.\nPokiaľ ide o spôsob parkovania žalobcu, okrem jeho priznania je dostatok dôkazov o tom, že bol\nprekážkou v jazde i chôdzi ostatným vozidlám, ba i chodcom. Odvolací súd preto považuje priestupok\nza bezpečne preukázaný a sankciu zaň uloženú, vzhľadom na subjektívnu stránku konania priestupcu i\ndĺžku trvania páchania priestupku, za neprimerane miernu, i keď na hornej hranici zákonom stanovenej\nsadzby. Vzhľadom na motív konania žalobcu a jeho priznanie by bolo v budúcnosti potrebné zvažovať\nmožný postih i za iné priestupky proti občianskemu spolunažívaniu či verejnému poriadku a v prípade\nopakovania i postih za príslušný trestný čin. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa\n§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\n\nV.\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal, pretože žalobca nemal úspech v odvolacom konaní a žalovaný nemá na ich náhradu\nzákonný nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}