{"guid": "dc9f234f-907a-42c7-8889-2fe33090f90e:9b5d1ebf-3a4b-4f41-aa5f-8ba267436801", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3013010003.1", "spisova_znacka": "4Tost/10/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tost/10/2014 z 22. 7. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júla 2014, sp. zn. 4Tost/10/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:3013010003.1", "identifikacne_cislo": "3013010003", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Hana Hubináková", "datum_vydania": "2014-07-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 194 ods. 1 písm. b) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-5", "nazov": "§ 194 ods. 5 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-194", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-35", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9b5d1ebf-3a4b-4f41-aa5f-8ba267436801", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3013010003.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3013010003.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3013010003.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tost/10/2014\n3013010003\n22. 07. 2014\nJUDr. Emil Bdžoch\nECLI:SK:NSSR:2014:3013010003.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Emila Bdžocha a sudcov JUDr.\nMartina Piovartsyho a JUDr. Richarda Bureša na neverejnom zasadnutí 22. júla 2014 v trestnej veci\nproti odsúdenému Q. R. vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 23Ntok 2/2013, o sťažnosti\nodsúdeného proti uzneseniu z 25. februára 2014 takto\nrozhodol:\nPodľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu sa z r u š u j e .\nKrajskému súdu v Trenčíne sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením krajského súdu bol zamietnutý návrh odsúdeného Q. R. na obnovu konania\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 1T 5/2005-683, zo 4. novembra 2005 v spojení s\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 To 14//2005, z 25. januára 2006, pretože\nneboli zistené podmienky obnovy podľa § 394 Tr. por.\nProti tomuto uzneseniu podal sám i prostredníctvom obhajcu v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený Q. R..\nV podstate poukázal na to, že na podklade Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS\n106/2011, z 28. novembra 2012 mal súd povoliť obnovu konania ex lege, pretože trest odňatia slobody\nbol mu uložený s aplikáciou asperačnej zásady, i keď podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.\ndecembra 2005 a nie podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. účinného od 1. januára 2006, ktorý bol „Nálezom\nzrušený“.\nNavrhol, aby sťažnostný súd zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu\nkonal a rozhodol.\nNa podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.\npreskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že\nsťažnosť odsúdeného Q. R. je dôvodná.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd sa zaoberal Nálezom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012 vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods.\n2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, na podklade ktorého bol odsúdenému uložený\ntrest odňatia slobody podľa tzv. asperačnej zásady a dospel k záveru, všeobecný súd nie je oprávnený\nrobiť rozširujúci výklad nálezu ústavného súdu, a to ani v prípade, ak by sa takýto výklad (rozširujúci)\nmohol v konečnom dôsledku javiť ako výklad spravodlivý.\n\nV podstate poukázal na to, že v danom prípade bola síce použitá asperačná zásada, avšak v ustanovení,\nktorého sa nález ústavného súdu nedotýkal.\nNavyše aj z hľadiska testu proporcionality asperačná zásada podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. bola\npoužívaná v trestných sadzbách, ktoré vo všeobecnosti sú o 10 rokov odňatia slobody prísnejšie, ako v\npredchádzajúcom Trestnom zákone. Takéto podstatné zvýšenie trestných sadzieb v novom Trestnom\nzákone malo pritom odraz aj v podstatnom zvýšení dolných hraníc trestnej sadzby odňatia slobody v\nosobitnej časti Trestného zákona.\nNapokon podľa krajského súdu v danom prípade u tohto odsúdeného bola tzv. asperačná zásada\naplikovaná v obmedzenom rozsahu, keďže mu bol ukladaný trest výnimočný v rámci trestnej sadzby\nupravenej podľa § 29 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, teda v rámci zákonnej\ntrestnej sadzby, ktorej horná hranica bola u neho 25 rokov a nemuselo preto dôjsť k jej zvýšeniu o jednu\ntretinu a trest sa neukladal v hornej polovici takto zvýšenej trestnej sadzby.\nNajvyšší súd po preskúmaní veci zistil, že úvahy krajského súdu o použití tzv. asperačnej zásady nie\nsú správne.\nTrestný zákon č. 140/1961 Zb. účinný od 1. januára 1962 vo vzťahu k trestaniu súbehu nerátal s\nvyužitím asperačnej zásady v súvislosti s hornou hranicou trestnej sadzby úhrnného trestu, len stanovil,\nže ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho\nzákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Prvky asperačnej\nzásady boli využité len v rámci právnej úpravy ukladania trestu odňatia slobody obzvlášť nebezpečnému\nrecidivistovi.\nPrelom v uplatňovaní asperačnej zásady pri trestaní súbehu priniesol zákon č. 171/2003 Z.z. (ďalej\nlen „zákon č. 171/2003 Z.z.\"), ktorým sa s účinnosťou od 1. septembra 2003 novelizoval Trestný\nzákon č. 140/1961 Zb. Novelou sa do §35 ods. 2 tohto Trestného zákona zaviedlo pravidlo, v\nzmysle ktorého platilo, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných\ntrestných činov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby\ntrestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd uloží\npáchateľovi trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Po prvýkrát sa\ntak súčasťou asperačnej zásady stáva nielen zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby, ale aj určenie\n(obmedzenie)ďalšieho postupu súdu pri rozhodovaní o konkrétnej výške trestu.\nPrístup k trestaniu viacčinného súbehu zavedený zákonom č. 171/2003 Z.z. bol následne prevzatý i do\nTrestného zákona č. 300/2005 Z.z., ktorý len v súvislosti so zavedením bipartície trestných činov v §\n41 ods. 2 spresnil, že z dvoch alebo viacerých zbiehajúcich sa úmyselných trestných činov, musí byť\naspoň jeden zločinom. Za splnenia tejto podmienky sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia\nslobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu, pričom súd obligatórne musí uložiť\npáchateľovi trest nad jednu polovicu, takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. V porovnaní s\npôvodnou úpravou zavedenou zákonom č. 171/2003 Z.z. teda asperačnú zásadu bolo možné aplikovať\nv menšom rozsahu, keďže v prípadoch, keď súd bude páchateľovi ukladať trest za dva alebo viac\númyselných prečinov spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, použitie tejto zásady neprichádzalo\ndo úvahy.\nPorovnaním zákona č. 140/1961 Zb. a zákona č. 300/2005 Z.z. možno zistiť, že sporné ustanovenia\n(§ 35 ods. 2, § 41 ods. 2) sú systematicky zaradené do časti zákonov, ktorými sa upravujú zásady pre\nukladanie trestov (sankcií). Sporný text ustanovenia § 35 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou v zákone č.\n140/1961 Zb. v znení účinnom od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005 je obsahovo úplne totožný\ns textom ustanovenia § 41 ods. 2, veta prvá za bodkočiarkou zákona č. 300/2005 Z.z., ktoré zákonné\n\nustanovenie Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom, sp. zn. PL. US 106/2011, zo dňa 28. novembra\n2012 označil za nesúladné s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nÚstava Slovenskej republiky prijatá ústavným zákonom č. 406/1992 Zb. je platná od 1. novembra 1992\na jej text v čl. 1 ods. 1 je k dnešnému dňu nezmenený.\nIde teda o ustanovenia obsahovo rovnorodé, ktoré navyše spája uloženie trestu v hornej polovici\nzvýšenej trestnej sadzby so spáchaním akýchkoľvek viacčinne zbiehajúcich sa úmyselných trestných\nčinov, teda nepožaduje, aby aspoň jeden z nich bol trestným činom kategorizovaný ako zločin (§ 41 ods.\n2, § 11 Trestného zákona v znení účinnom od 1. januára 2006). Dotknutý nález nemohol ustanovenie\n§ 35 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005 zasiahnuť spôsobom uvedeným\nv čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, resp. v § 41a ods. 1 zák. č.38/1993 Z. z. (ďalej len\nzákon o organizácii ústavného súdu), keďže ide o ustanovenie v čase rozhodovania ústavného súdu už\nzrušeného zákona (zrušeného ustanovením § 439 zák. č. 300/2005 Z. z.). Také ustanovenie, resp. jeho\nčasť teda nemôže stratiť účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov, ako to\npredpokladá skôr uvedené ústavné aj zákonné ustanovenie - inak by ústavný súd mohol vysloviť nesúlad\nprávnych predpisov aj vo vzťahu k ustanoveniu, neuvedenému v návrhu na začatie príslušného konania\n(§ 40 zákona o organizácii ústavného súdu). Rozširujúci výklad, je potrebné použiť a takto dotvoriť, resp.\nvyplniť medzeru v zákone. Práve v takej situácii sa v záujme racionálneho a principiálne spravodlivého\nriešenia môže a má použiť i tzv. sudcovská tvorba práva (formou tzv. precedensu - ako prameňa práva).\nVo vyššie popísanej situácii sa v obnovenom konaní použije na uloženie trestu ustanovenie § 35 ods.\n2 Trestného zákona v znení použitom na posúdenie trestnosti činu, prispôsobenom obsahu nálezu\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, teda v znení bez\nčasti prvej vety za bodkočiarkou (ak ide o znenie účinné od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005).\nPoužitie naposledy označeného ustanovenia v znení účinnom od 21. decembra 2012 (t.j. od vyhlásenia\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky v zbierke zákonov) je možné, keďže ako už bolo uvedené,\nzákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov bol zrušený ustanovením § 439\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon s účinkami od 1. januára 2006.\nZ uvedeného vyplýva, že\n„rovnaké právne účinky, aké v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov\n(ďalej len dotknuté ustanovenie) vyvoláva vyhlásenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (k vyhláseniu\ndošlo 21. decembra 2012) vo vzťahu k § 41 ods. 2 Trestného zákon, je potrebné pri použití extenzívnej\ninterpretácie dotknutého ustanovenia vyvodiť i vo vzťahu k ustanoveniu § 35 ods. 2, vety prvej za\nbodkočiarkou Trestného zákona v znení zákona č. 171/2003 Z.z. účinného od 1. septembra 2003 do\n31. decembra 2005\".\nV posudzovanej veci preto krajský súd ako súd prvého stupňa mal pri posudzovaní návrhu na povolenie\nobnovy konania postupovať ústavne konformným spôsobom a v súlade s uvedeným nálezom ústavného\nsúdu, vyriešiť otázku aplikácie § 35 ods. 2 vety prvej za bodkočiarkou Tr. zák. v znení zákona č. 171/2003\nZ.z. účinného od 1. septembra 2003 do 31. decembra 2005.\nAk za toho stavu krajský súd zamietol návrh odvolania Q. R., postupoval v rozpore so stavom veci a\nzákonom, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie a prikázal krajskému\nsúdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol, rešpektujúc pritom ust. § 194 ods. 5 Tr. por.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}