{"guid": "eca6a767-2803-4409-a80b-e39a24a28415:08d4b72c-38fe-446a-8eb8-caa6626effb8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200754.1", "spisova_znacka": "3Sžf/106/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/106/2013 z 3. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. júna 2014, sp. zn. 3Sžf/106/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200754.1", "identifikacne_cislo": "3012200754", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2014-06-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08d4b72c-38fe-446a-8eb8-caa6626effb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200754.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200754.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200754.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/106/2013\n3012200754\n03. 06. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200754.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: W. Y.,\nJ. právne zastúpený JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou, Jilemnického 27, Nové Mesto nad\nVáhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/1123210/2012/5048-r zo\ndňa 15. augusta 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k.\n13S/143/2012-69 zo dňa 20. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13S/143/2012-69 zo dňa 20. júna 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 1020506/1/1123210/2012/5048-r zo dňa 15.08.2012 a nepriznal mu náhradu trov konania.\nPredmetným rozhodnutím žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trenčín,\npobočka Nové Mesto nad Váhom č. 9311401/5/233647/2012 zo dňa 04.05.2012, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH) za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2008 v sume\n12.232,68 € podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom ku dňu vydania napadnutých\nadministratívnych rozhodnutí (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.).\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1\npísm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v kontrolovanom období\n(ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.) sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže\nnárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady\ndokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť),\naby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na\nodpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí\nbyť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou\nna faktúre. Napriek tomu, že žalobca disponuje faktúrami od svojho dodávateľa - spoločnosti Z + M\n\nINVESTMENT, s.r.o., (ktorý je subdodávateľom vo vzťahu G + G Slovakia, s.r.o., a ktorý mal reálne\nvykonať stavebné práce), avšak rozsiahlym šetrením, ktoré vykonal správca dane, či už výsluchom\nžalobcu, alebo svedkov nebolo potvrdené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a to práve preto,\nže žiaden z týchto subjektov nevedel uviesť a popísať podrobnosti samotného obchodného prípadu. Na\nzáveroch krajského súdu nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.06.2012\nč. C-80/11 a č. C-142/11, na ktorý žalobca poukázal. Uvedený rozsudok na prejednávanú vec nemožno\naplikovať z toho dôvodu, že závery rozsudku vychádzajú jednoznačne z predpokladu, že k zdaniteľnému\nplneniu reálne došlo, pričom táto podmienka v prejednávanej veci splnená nebola.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok súdu prvého stupňa zmenil a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. V dôvodoch uviedol, že predmetom sporu je posúdenie, či došlo k reálnemu uskutočneniu\nzdaniteľného plnenia. Podľa názoru žalobcu preukázanie zdaniteľného obchodu faktúrou, výdavkovým\npokladničným dokladom žalobcu a príjmovým pokladničným dokladom dodávateľa je dostatočne\npodloženým daňovým výdavkom, a teda aj dostatočným preukázaním realizácie zdaniteľného obchodu.\nŽalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 a 3Sžf/44/2012, ako aj na\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 21.06.2012 vo veci praxe vnútroštátnych daňových\norgánov pri uplatňovaní práva na odpočet DPH podľa Šiestej smernice Rady 77/38/8 EHS a smernice\n2006/112/ES pri zamietnutí práva na odpočet dane. V zmysle uvedeného rozsudku je úlohou Súdneho\ndvora Európskej únie zabezpečiť, aby sa právne predpisy Európskej únie vykladali a uplatňovali\nrovnakým spôsobom vo všetkých krajinách Európskej únie, teda aby právo platilo rovnako pre\nvšetkých. Taktiež sa má Súdny dvor Európskej únie starať o to, aby národné súdy a štátne orgány\nnevydávali rozdielne rozhodnutia týkajúce sa rovnakej záležitosti. V zmysle uvedeného rozsudku\nvnútroštátne orgány, ako aj súdy zamietnu priznanie práva na odpočet DPH, ak sa s ohľadom na\nobjektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Daňový orgán nemôže od osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať preverenie, či osoba, ktorá vystavila\nfaktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie tohto nároku (odpočtu), spĺňa\npodmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila\nsi svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, či na strane\npredchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu a aby disponovala\ntakýmito dokumentmi. Daňový orgán pri uplatňovaní práva na odpočet DPH podľa Šiestej smernice\nRady 77/38/8 EHS a smernice 2006/112/ES nie je oprávnený zamietnuť právo zdaniteľnej osobe právo\nna dopočet DPH, ak zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha\nby preukazovala, že podmienky pre odpočet DPH boli splnené, napriek tomu, že vecné a formálne\npodmienky vzniku a výkonu práva na odpočet DPH upravené v smernici boli splnené a že zdaniteľná\nosoba nedisponovala informáciou, ktorá by ju oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti alebo\ndaňového podvodu na strane uvedeného vystaviteľa faktúry. Podľa názoru žalobcu, je potrebné, aby\nbola skutočnosť neexistencie zdaniteľného plnenia riadne preukázaná zo strany žalovaného správneho\norgánu a nepostačuje len pochybnosť. Dôkazné bremeno v takomto prípade znáša správca dane.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\nnajvyšší súd) odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil.\nUviedol, že trvá na svojich záveroch uvedených v žalobe napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to,\nže dokazovanie v daňovom konaní bolo vykonané zo zistení daňového konania, ktorého predmetom\nbola daň z príjmov fyzických osôb a vykonané dôkazy sú tak identické. Zistené rozpory v skutkovom\nstave, ktoré vyplynuli z predložených dôkazov neodrážajú reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu.\nNezrovnalosti vyplývajú zo Zmluvy o dielo so zhotoviteľom Z+M INVESTMENT, s.r.o., ktorá bola\npodpísaná už dňa 07.11.2008, pričom dohoda s objednávateľom G + G Slovakia, s.r.o., bola uzatvorená\naž dňa 10.11.2008 (o tri dni neskôr). Hoci správca dane vychádzal aj z dôkazov získaných pri daňovej\nkontrole na dani z príjmov fyzických osôb (za rovnaké zdaňovacie obdobie), dôkazy vyhodnotil z pohľadu\ndodržiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. a splnenia podmienok pre oprávnené uplatnenie\nodpočítanej dane. V priebehu daňovej kontroly na DPH ani v odvolacom konaní žalobca vierohodne\n\nnepreukázal prijatie dodaných služieb - stavebných prác od dodávateľa Z+M INVESTMENT, s.r.o., ktoré\nmali byť uskutočnené týmto dodávateľom v zmysle zmlúv o dielo uzatvorených dňa 04.11.2008 a dňa\n07.11.2008. Preto právo na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. nebolo žalobcovi za\ntýchto okolností priznané.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho a súdneho spisu odvolací súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu\ndaňovú kontrolu o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9311401/1/546589/2012 zo dňa 20.03.2012, ktorý\nbol prerokovaný a doručený dňa 24.04.2012. Správca dane zistil, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane\nz faktúr od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o.,\n- dodávateľská faktúra č. 0800312/5 zo dňa 03.12.2008 za natieranie a tmelenie VZT potrubia na sumu\n98.115,50 Sk, uhradená v hotovosti,\n- dodávateľská faktúra č. 0800912/5 zo dňa 09.12.2008 za natieranie a tmelenie VZT potrubia na sumu\n74.970,- Sk, uhradená v hotovosti,\n- dodávateľská faktúra č. 0801312/5 zo dňa 13.12.2008 za natieranie a tmelenie VZT potrubia na sumu\n80.729,50 Sk, uhradená v hotovosti,\n- dodávateľská faktúra č. 0801912/5 zo dňa 19.12.2008 za natieranie a tmelenie VZT potrubia na sumu\n92.653,50 Sk, uhradená v hotovosti,\n- dodávateľská faktúra č. 0802212/12 zo dňa 22.12.2008 za dodanie a montáž kompletnej fasádnej\nskladby na sumu 1.961.643,50 Sk, postupne uhradená v hotovosti v 7 splátkach.\nSprávca dane za účelom preverenia skutočností a poskytnutia informácií potrebných k výkonu daňovej\nkontroly položil žalobcovi otázky napr.: „Ako sa začala Vaša spolupráca so spoločnosťou Z+M\nINVESTMENT, s.r.o., kto, koho, kedy a ako kontaktoval? S kým konkrétne ste rokovali? Kto vystavil a\npodpísal faktúry a príjmové pokladničné doklady o ich úhrade? Komu, kedy a kde ste odovzdali finančnú\nhotovosť uvedenú na účtovných dokladoch? Kto konkrétne vykonával fakturované práce?“ Žalobca však\nna všetky položené otázky odpovedal, že si nepamätá alebo že nevie.\nZ ďalšieho preverovania vyplynulo, že spoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o., so správcom dane\nnespolupracuje, na adrese sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom registri nebol nikdy nikto zastihnutý\na nachádza sa tam bytový dom bez označenia predmetnej spoločnosti, pri miestnych zisťovaniach\nvykonaných na adrese, kde mala spoločnosť prenajaté priestory, zamestnanci správcu dane našli len\nprázdne, nezariadené priestory a konateľ spoločnosti Michal Obeda so správcom dane nekomunikoval,\nna adrese trvalého pobytu sa nezdržiaval a miesto jeho pobytu je neznáme. Správca dane vypočul\nbývalého konateľa spoločnosti Mareka Harmadyho, ktorý uviedol, že žalobcu spoznal pred piatimi rokmi\nna jednom šrotovisku v Žiline, kde si aj vymenili svoje kontaktné údaje. Za účelom spolupráce ho v roku\n2008 kontaktoval žalobca. Uviedol, že faktúry a účtovné doklady o ich úhradách vystavovala na jeho\npokyn účtovníčka a on si po ne chodil a osobne ich odovzdával žalobcovi. Finančnú hotovosť uvedenú\nna dokladoch preberal od žalobcu osobne na rôznych miestach. Kde presne sa uskutočňovalo natieranie\na tmelenie potrubia si nevedel spomenúť. Uviedol, že tieto práce vykonávalo aspoň dvanásť ľudí, pričom\n\nvšetci boli živnostníci a vyplácal ich na základe vystavených faktúr. Práce sa začali začiatkom novembra\n2008 a ukončené boli v decembri 2008, pričom bol dodaný aj potrebný materiál.\nSprávca dane rozsiahlym šetrením prišiel k záveru, že predložené účtovné doklady sú nevierohodné a\ndostatočným spôsobom nepreukazujú vznik uplatnených výdavkov za rok 2008. Predložením dôkazov\nžalobca nepreukázal správcovi dane, že natieranie, tmelenie a dodanie a montáž kompletnej fasádnej\nskladby vykonala práve spoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o., listinné dôkazy - zmluvy o dielo, faktúry\na pokladničné doklady v daňovom konaní nie sú bez ďalšieho preukazovania dôkazom o tom, že\nfakturované práce boli dodávateľom uvedeným na dokladoch aj uskutočnené. Pri kontrole nebolo\npreukázané, či predložené faktúry a pokladničné doklady od spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., sú\nriadne zaúčtované v účtovníctve tejto spoločnosti, či táto spoločnosť má riadne zaúčtované aj doklady o\nobstaraní materiálu a teda či k riadnemu dodaniu fakturovaných prác spoločnosťou Z+M INVESTMENT,\ns.r.o., aj skutočne došlo. Pochybnosti o uskutočnení fakturovaných prác zvyšuje aj fakt, že daňový\nsubjekt si na ústnom pojednávaní dňa 11.11.2010 nepamätal, kde presne sa uskutočnilo natieranie a\ntmelenie VZT potrubia, kto fakturované práce vykonával, komu za vykonané práce v hotovosti zaplatil,\nod koho obdržal faktúry a pokladničné doklady o ich úhrade a ani to, s kým konkrétne za spoločnosť Z\n+M INVESTMENT, s.r.o., jednal. Bývalý konateľ spoločnosti Z+M INVESTMENT, s.r.o., síce zodpovedal\nurčité otázky správcu dane, avšak nevedel kde presne sa predmetné práce uskutočňovali, nevedel\npresne označiť miesto, kde sa budova SONY v Nitre nachádza, nepoznal mená osôb, ktoré fakturované\npráce vykonávali a nevedel určiť ani farbu fasády na budove SONY, pričom v tomto prípade dodala\nspoločnosť Z+M INVESTMENT, s.r.o., práve aj potrebný materiál. Uvedené tvrdenia bývalého konateľa\nvšak nepotvrdila ani označená zamestnankyňa spoločnosti. Na základe takto zisteného skutkového\nstavu správca dane dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH z označených faktúr.\nZ uvedeného vyplýva, že v rámci administratívneho konania bolo vykonané rozsiahle dokazovanie\nprostredníctvom výsluchu svedkov, predloženia listín a pod. Súd prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku podrobne popísal skutkový stav, ako vyplynul z administratívneho spisu.\nSprávca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní\nplnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a\numožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.).\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb.).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na\njeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom\nje povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu\nv Trenčíne po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.\n511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nDokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie (§ 29 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb.). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).\nV tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009\nz 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z\n23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi\n(§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne\nje nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je\njeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.\n\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia\nspoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“.\nNajvyšší súd sa preto stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, že dodanie\npredmetných prác a tovarov bolo uskutočnené tak, ako to deklaroval. Teda, že predmetné stavebné\npráce - natieranie a tmelenie VZT potrubia boli skutočne zrealizované a zároveň že boli vykonané\ndodávateľom uvedeným na faktúrach. Záznamy z priebehu stavebných prác, prípadne o ich rozsahu,\nktoré by podporili reálnosť deklarovaných skutočností žalobca nepredložil. Výpovede svedkov rovnako\nnepreukázali reálnosť tvrdených skutočností. Ani senát odvolacieho súdu zo skutkového stavu nezistil,\nže by boli žalobcom predložené také doklady, ktoré by podporili fakt, že predmetné práce sa uskutočnili\npráve tým dodávateľom, ktorý bol uvedený na faktúrach.\nPodmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ,\nktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil.\nOdpočet DPH si žalobca uplatnil sám, preto je povinný uchovávať a následne preukázať všetky doklady,\nktoré preukazujú reálne uskutočnenie skutočností, uvedených na faktúrach.\nŽalobca neuniesol ani v administratívnom ani v súdnom konaní dôkazné bremeno a nebolo možné\nsúhlasiť ani s jeho opakovanými odvolacími námietkami, keď neuviedol žiadne také skutočnosti,\ns ktorými by sa daňové orgány nevysporiadali. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte\na dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú kontrolu daňovníkom deklarovaných\nskutočností a dokladov. Aj keď faktúry obsahujú po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre\ndaňové účely musia byť skutočnosti na nich deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi.\nJednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre správcu dane\nv daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992\nZb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú\nkontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov\n(§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a\nto každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky\ndaňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, vo svojej podstate vychádza z\nústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).\nZáver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno-právnymi ustanoveniami zákona\nč. 222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1, § 51\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH) nevzniklo. Potom je správne aj konštatovanie, že nebola\ndodržaná Šiesta Smernica Rady, 77/388/EEC zo dňa 17.05.1977, v znení neskorších zmien, ktorá\nzakladá spoločný systém DPH a podľa ktorej právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je\nsplatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre. Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy,\nak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou vo faktúrach. Dôkazné\nbremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo\nk pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových\ndokladoch. Keďže v daňovom konaní leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez\nvšetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s\nurčitým časovým odstupom.\n\nZávery uvedené v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2011 je možné aplikovať len v prípade, ak\nsa dodávka tovaru alebo služieb bez akýchkoľvek pochybností uskutočnila. V prejednávanom prípade\nvšak bolo dokazovaním zistené, že k uskutočneniu dodaných služieb uvedených na faktúrach nemohlo\ndôjsť spôsobom, akým to žalobca deklaroval. Prejednávaná vec sa týka na rozdiel od veci vedenej pod\nsp. značkou 3Sžf/1/2011, skutkového stavu a preukázania samotnej existencie zdaniteľného plnenia.\nV konaní podľa senátu odvolacieho súdu neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena\nna správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a to\npráve z dôvodu nepreukázania reálnosti zdaniteľného plnenia.\nSúd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v podanej\nžalobe, uviedol, že postup finančných orgánov oboch stupňov bol v súlade so zákonom. Úlohou\nžalovaného i správcu dane pri posudzovaní práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov\ndeklarovaných predloženými faktúrami, je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených\ndaňovým subjektom, ale aj z výsledkov zistení o preukázateľnosti skutočností na nich deklarovaných.\nStav veci zistený správcom dane a žalovaným, bol podľa názoru senátu odvolacieho súdu, dostatočne\npreukázaný a v rozhodnutiach náležite odôvodnený. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým\nzisteniam správcu dane a zaujať stanovisko. Rovnako je možné konštatovať, že krajský súd sa vyjadril\ni k judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne k žalobcom predloženým záverom z rozsudku\nzo dňa 21.06.2012 bez bližšieho označenia značky, či veci, v ktorej mal byť vydaný. Odvolací súd\nzdôrazňuje, že v tomto prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie deklarovaného\nplnenia a z výpovede bývalého konateľa dodávateľa žalobcu sa javí, že prichádzalo len k formálnemu\nvystavovaniu daňových dokladov, čo má znaky podvodného konania. Z tohto dôvodu nie je možné na\ntakýto skutočný stav veci aplikovať judikatúru SD EÚ vo veciach dane z pridanej hodnoty v prospech\nžalobcu, keďže z jej záverov vyplýva, že nemožno chrániť daňovníkov na účely priznania odpočtu dane,\nak má ich konanie alebo konanie ich dodávateľov znaky nezákonnosti alebo daňového podvodu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny a v súlade so zákonom potvrdil. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú\nvšetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona\na logického uvažovania, všetky dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v\ndaňovom konaní vyšlo najavo. Z týchto podstatných dôvodov napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nTrenčíne ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l, 2 O.s.p.\npotvrdil.\nV senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c\nods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}