{"guid": "25a60cbd-49b0-4252-90c5-4c25244408c1:600f2d13-bc58-4ca0-baee-7342296cc29c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200695.1", "spisova_znacka": "3Sžo/52/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/52/2013 z 1. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1. júla 2014, sp. zn. 3Sžo/52/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200695.1", "identifikacne_cislo": "3012200695", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2014-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-144", "nazov": "§ 144 zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-144", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-144"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/400#paragraf-131", "/SK/ZZ/2001/312#paragraf-40", "/SK/ZZ/2001/312#paragraf-144"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/600f2d13-bc58-4ca0-baee-7342296cc29c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200695.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200695.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200695.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/52/2013\n3012200695\n01. 07. 2014\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200695.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej\nveci žalobcu: N. I., C., zastúpený: JUDr. Andrejom Kolárikom, advokátom, Hviezdoslavovo námestie\n14, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor, (pôvodne Katastrálny úrad\nv Trenčíne, resp. Správa katastra v Trenčíne), Piaristická 25, Trenčín, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Katastrálneho úradu v Trenčíne č. 92/2010-VSÚ-2 zo dňa 07. augusta 2012, konajúc o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/133/2012-34 zo dňa 05. júna 2013,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/133/2012-34 zo dňa\n05. júna 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 92/2010-VSÚ-2 zo dňa 07. augusta 2012 podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 140 € na účet právneho\nzástupcu žalobcu JUDr. Andrej Kolárik, advokát, Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) žalobu žalobcu zamietol a nepriznal mu právo na náhradu trov konania. Žalobca\nsa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Katastrálneho úradu v Trenčíne\nč. 92/2010-VSÚ-2 zo dňa 07.08.2012, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie vedúceho\nslužobného úradu, Katastrálneho úradu v Trenčíne č. 26/2012-VSÚ zo dňa 28.05.2012. Týmto\nprvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu\nodvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 04.02.2008 (deň, kedy sa žalobca mal dopustiť\nporušenia služobnej disciplíny), ďalej len zákon č. 312/2001 Z.z. z dôvodu závažného porušenia\nslužobnej disciplíny. Porušenia služobnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť dňa 04.02.2008 tým, že v\nautomatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN), v súbore popisných informácií\nkatastrálneho operátu (WISKN) k.ú. V. položkou výkazu zmien č. 14/2008 zrušil bezdôvodne celkovo 15\nlistov vlastníctva, čím narušil integritu údajov katastra o evidovaných nehnuteľnostiach, o právach k nim\na o ich vlastníkoch a spôsobil tým pochybnosti o správnosti, aktuálnosti a vierohodnosti údajov katastra.\n\nTento skutok bol posúdený ako závažné porušenie služobnej disciplíny podľa vnútornej smernice\nslužobného úradu - Katastrálneho úradu v Trenčíne č. 5/2006 zo dňa 31.10.2006.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že vo veci bol spoľahlivo zistený skutkový stav v zmysle § 3 ods.\n4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok). Prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie a odstránil nedostatky vytýkané\nNajvyšší súdom Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) v rozsudku sp. zn. 8Sžo/253/2010 zo dňa\n24.11.2011. Prvostupňový správny orgán upovedomil žalobcu listom zo dňa 04.04.2012, že pokračuje\nv konaní o skončení jeho služobného pomeru a súčasne ho vyzval na predloženie dôkazov, resp. na\npredloženie návrhu na vykonanie dôkazov. Žalobca však nenavrhol žiadne dôkazy. Prvostupňový súd\nsa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný nepreukázal, že žalobca sa dňa 04.02.2008 dopustil\nkonania, ktoré je mu kladené za vinu a že uvedený skutok nemôže byť hodnotený ako závažné porušenie\npracovnej disciplíny. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu obsahuje označenie veci,\no ktorej prvostupňový správny orgán rozhodol, ako aj ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol,\nvýrok rozhodnutia je jasný, zrozumiteľný a skutok, ktorý je považovaný za závažné porušenie služobnej\ndisciplíny je uvedený tak, že niet pochýb, aké konanie žalobcu je považované za závažné porušenie\nslužobnej disciplíny.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/133/2012-34 zo dňa 05.06.2013 tak, že\nžalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté administratívne rozhodnutia zruší a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V dôvodoch uviedol, že rozhodnutia\nžalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu boli posudzované najvyšším súdom\nuž dvakrát. V oboch prípadoch najvyšší súd žalobcovi vyhovel (1Sžo/125/2009-75, 8Sžo/253/2010).\nPodľa názoru žalobcu žalovaný nevykonal dokazovanie v súlade s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n8Sžo/253/2010 zo dňa 24.11.2011, keďže neskôr vykonané dôkazy nijakým spôsobom nevypovedajú\no tom, že sa skutok stal tak, ako ho žalovaný uvádza. Žalovaný tiež nezabezpečil jediný dôkaz, ktorý\nby preukázal, že listy vlastníctva skutočne vymazal žalobca svojím zavineným konaním. Podľa názoru\nžalobcu, žalovaný nesprávne posúdil intenzitu konania, ktoré bolo posúdené ako dôvod na okamžité\nskončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný zrušil štátnozamestnanecký pomer žalobcu ku\ndňu 14.03.2008, t.j. viac ako 4 roky spätne, čo nezodpovedá ustanoveniam § 40 ods. 4 a § 44 vtedy\nplatného zákona č. 312/2001 Z.z.\nNevyhnutným zákonným predpokladom okamžitého zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru je\nzavinené konanie zamestnanca. Zodpovednosť za zavinenie je subjektívna, a teda žalobcovi\nmusí byť jednoznačne preukázané, že sa predmetného konania dopustil on sám. Povinnosť\npreukázať tieto skutočnosti má výlučne žalovaný. Objektívna zodpovednosť pri okamžitom skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru neprichádza do úvahy. Žalovaný sa nijako nezaoberal skutočnosťou,\nči žalobca v rozhodnom čase s počítačom skutočne pracoval a či to bol skutočne on, kto predmetné\nlisty vlastníctva vymazal, a to napriek tomu, že žalobca tvrdil, že sa nedopustil konania, ktoré\nsa mu pripisuje a poukazoval na nedostatky v ochrane počítačov zamestnancov žalovaného pred\nmožným zásahom zo strany tretích osôb. Dokumenty (protokoly), ktoré mali byť získané z počítača\nžalobcu pri jeho sprístupnení dňa 22.02.2008 sú kľúčovým dôkazom, na ktorom je postavené celé\nrozhodnutie žalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu. Žalovaný neprizval\nžalobcu k sprístupneniu jeho počítača, pričom bol žalobca v ten deň v práci. Právo vyjadriť sa k\nvykonávaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) žalobca\nnemohol efektívne uplatniť, keď nebol prítomný pri sprístupnení jeho počítača. Žalobca sa v samotnom\nkonaní mohol vyjadriť iba k stručnému písomnému záznamu zo sprístupnenia jeho počítača a ku\nskutočnostiam uvedeným v tomto zázname. Žalovaný tiež znemožnil žalobcovi, aby svoje prípadné\nnámietky k postupu žalovaného alebo k jeho zisteniam uviedol v zázname zo sprístupnenia počítača.\nTýmto postupom došlo k porušeniu práva žalobcu efektívne sa vyjadriť ku kľúčovému dôkazu, na ktorom\nje postavené okamžité skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Výtlačky protokolov, ktoré sú\n\npodľa žalovaného stiahnuté z počítača žalobcu mohli byť podľa žalobcu vytvorené aj v inom programe,\nvytlačené z akéhokoľvek iného počítača, prípadne mohli byť do počítača žalobcu vnesené treťou osobou.\nAk bol počítač žalobcu sprístupnený bez jeho prítomnosti v danom čase, mohol byť rovnako použitý\ntreťou osobu aj predtým. Žiaden z dokumentov nepreukazuje, že zmeny listov vlastníctva boli vykonané\nz počítača žalobcu, ale iba to, že boli vykonané s použitím prístupových práv žalobcu. Zmeny mohli\nbyť rovnako vykonané z akéhokoľvek iného počítača. Žalobca od začiatku upozorňoval na to, že u\nžalovaného nie je fungujúci systém zabezpečenia zneužitia počítača treťou osobou. Podľa názoru\nžalobcu je preto potrebné tento dôkaz považovať za zabezpečený v rozpore so zákonom, na ktorý sa\nv konaní neprihliada.\nDňa 03.05.2012 bola vykonaná obhliadka pracovisku žalobcu, z ktorej bola vyhotovená zápisnica. Zo\nžiadnych výpovedí však nevyplýva, že by žalobca v rozhodnom čase pracoval s počítačom, z ktorého\nmalo dôjsť k vykonaniu zmeny v listoch vlastníctva. Žiadna zo skutočností nevypovedá o tom, ako došlo\nk výmazu listov vlastníctva a či sa tohto konania dopustil žalobca svojím zavineným konaním. Dôkazy\nvykonané v reakcii na závery z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/253/2010 zo dňa 24.11.2011\nnevypovedajú o pomeroch na pracovisku žalobcu v roku 2008 a nijakým spôsobom nepreukazujú, že\nby predmetné listy vlastníctva vymazal skutočne žalobca osobne.\nNajvyšší súd vo svojom rozsudku sp. zn. 8Sžo/253/2010 zo dňa 24.11.2011 skonštatoval, že predloženie\nprezenčnej listiny žalobcu nemožno považovať za dôkaz o tom, že žalobca bol oboznámený so\nsmernicami žalovaného tvoriacimi prílohu administratívneho spisu, keďže z označenia tejto prezenčnej\nlistiny nevyplýva zameranie školenia na oboznámenie s uvedenými smernicami. Nie je zrejmé, čo\nbolo predmetom školenia. Žalobca poukázal tiež na výpoveď svedka S. J., ktorý ohľadom školenia\no bezpečnosti informačných systémov, ktoré bolo spojené so školením o požiarnej ochrane a o\nbezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o ochrane osobných údajov, ktoré malo byť podľa jeho\nvýpovede ukončené riaditeľkou I. po jej vstupe s poukázaním na to, že je potrebné pracovať a\nnie zaoberať sa zbytočnosťami. Táto svedecká výpoveď mala preukázať, že žalobca nebol riadne\noboznámený s predmetnými smernicami. Výpoveď svedkyne Bc. K.A. je podľa žalobcu značne\nvšeobecná a nič nehovorí o tom, ako prebehlo konkrétne školenie dňa 05.06.2007. Žalobca nie je\npovinný preukazovať, že nebol so smernicami oboznámený, ale je povinnosťou žalovaného preukázať,\nže žalobcu s predmetnými vnútornými smernicami riadne oboznámil.\nKu konštatovaniu o výskyte listov vlastníctva k.ú. A. dňa 26.02.2008 u žalobcu, s ktorými však nemal\npracovať uviedol, že dňa 26.02.2008 žalobca čerpal už druhý deň dovolenku, a teda žiadnu prácu vo\nsvojej kancelárii nevykonával. Tieto listy vlastníctva mohli byť počas jeho dovolenky vnesené do jeho\nkancelárie treťou osobou bez jeho vedomia.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím z roku 2012 zrušil štátnozamestnanecký pomer žalobcu spätne\ns účinnosťou k 14.03.2008, čo však nekorešponduje s ustanoveniami § 40 ods. 4 a § 44 zákona\nč. 312/2001 Z.z. Krajský súd nesprávne posúdil predmetnú právnu otázku, keď priznal právne účinky\nrozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo právoplatným rozhodnutím súdu zrušené ako rozhodnutie\nvydané v rozpore so zákonom. Právoplatne zrušený nezákonný individuálny správny akt nemôže\nvyvolávať právne účinky vo sfére účastníka správneho konania a nemôže ním byť ani zrušený\nštátnozamestnanecký pomer. Rozhodnutie žalovaného č. VSÚ 1/2008 zo dňa 18.04.2008, ktorým\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 247/2008-VSÚ zo dňa 07.03.2008, ako aj neskoršie rozhodnutie\nžalovaného č. 92/2010-VSÚ zo dňa 02.03.2010, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie č.\n26/2010-VSÚ, boli v rámci súdneho preskúmania právoplatne zrušené ako nezákonné. Tieto rozhodnutia\ntak vo sfére žalobcu nemohli vyvolať žiadne právne účinky. Teraz sú predmetom žaloby rozhodnutia\nžalovaného, vydané v roku 2012. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu tak trval prinajmenšom\ndo 30.08.2012, keď žalovaný doručil žalobcovi zatiaľ jeho posledné rozhodnutie o odvolaní proti\nprvostupňovému rozhodnutiu. Podľa názoru žalobcu nemôže byť jeho štátnozamestnanecký pomer\nskončený spätne k 14.03.2008 a zároveň poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen ústavný súd) sp. zn. IV. ÚS 77/02 zo dňa 27.11.2002.\nIII.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Poukázal na to, že zo žiadnych právnych predpisov\nnevyplýva, že žalobca mal byť prítomný pri sprístupnení svojho počítača, a teda by sa nemalo na tento\ndôkaz prihliadať. K výpovedi S. J. o priebehu školenia o bezpečnosti informačných systémov uviedol, že\nz jeho svedeckej výpovede nevyplýva, že ide práve o to školenie zo dňa 05.06.2007, ktoré bolo venované\nbezpečnostnému projektu informačných systémov. Podľa žalovaného sa žalobca snaží sugestívnym\nspôsobom podsunúť predstavu o vykonštruovaní dôvodu na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu. Žalovaný v konaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu postupoval v súlade so\nzákonom. Správne orgány oboch stupňov vykonali dokazovanie, dôkazy podrobne vyhodnotili a vyvodili\nz nich záver, že boli splnené podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\n5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu senát najvyššieho súdu zistil, že Katastrálny\núrad v Trenčíne rozhodnutím č. 26/2012-VSÚ zo dňa 28.05.2012 ukončil štátnozamestnanecký pomer\nžalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. dňom 14.03.2008 z dôvodu\nzávažného porušenia služobnej disciplíny. Porušenia služobnej disciplíny sa mal žalobca dopustiť dňa\n04.02.2008 tým, že v automatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN), v\nsúbore popisných informácií katastrálneho operátu (WISKN) k.ú. V. položkou výkazu zmien č. 14/2008\nzrušil bezdôvodne celkovo 15 listov vlastníctva, čím narušil integritu údajov katastra o evidovaných\nnehnuteľnostiach, o právach k nim a o ich vlastníkoch a spôsobil tým pochybnosti o správnosti,\naktuálnosti a vierohodnosti údajov katastra. Tento skutok bol posúdený ako závažné porušenie služobnej\ndisciplíny podľa vnútornej smernice služobného úradu - Katastrálneho úradu v Trenčíne č. 5/2006 zo\ndňa 31.10.2006. Druhostupňovým rozhodnutím č. 92/2010-VSÚ-2 zo dňa 07.08.2012 bolo prvostupňové\nadministratívne rozhodnutie potvrdené.\nNajvyšší súd svojím rozsudkom sp. zn. 1Sžo/125/2009 zo dňa 18.11.2009 potvrdil rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 11S/31/2008-54 zo dňa 12.11.2008, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného č. VSÚ\n1/2008 zo dňa 18.04.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 276/2008-VSÚ zo dňa 07.03.2008\nzrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Podľa krajského súdu nebol v predmetnej\nveci dostatočne zistený skutkový stav, nebolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca vedome\nzrušil určitý počet listov vlastníctva, okrem iného pracoval v kancelárii s ďalšími dvoma pracovníkmi,\nprakticky nie je možné uzavieranie počítača aj pri minimálnom vzdialení sa z kancelárie a rovnako\nnebol preukázaný dôvod takéhoto konania. Najvyšší súd tiež uviedol, že predloženie prezenčnej listiny\nnemožno považovať za dôkaz o tom, že žalobca bol oboznámený so smernicami žalovaného, ktoré\ntvoria prílohu administratívneho spisu, pretože z označenia prezenčnej listiny nevyplýva zameranie\nškolenia na oboznámenie s uvedenými smernicami.\nNásledne na to bolo dňa 13.01.2010 vydané rozhodnutie Katastrálneho úradu v Trenčíne č. 26/2010VSÚ, ktorým bol ukončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2\npísm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. dňom 14.03.2008 z dôvodu závažného porušenia služobnej\ndisciplíny. Druhostupňovým rozhodnutím č. 92/2010-VSÚ zo dňa 02.03.2010 bolo toto prvostupňové\nadministratívne rozhodnutie potvrdené. Rozhodnutie žalovaného č. 92/2010-VSÚ zo dňa 02.03.2010\nbolo rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/253/2010 zo dňa 24.11.2011 zrušené a vec bola vrátená\nžalovanému na ďalšie konanie. Dôvody zrušenia vtedy videl najvyšší súd najmä v tom, že správne\norgány sa riadne nevysporiadali s námietkami žalobcu, že v záznamoch predložených žalovaným sa\nuvádzajú rozdielne dátumy zistenia skutku, predloženie prezenčnej listiny nemožno považovať za dôkaz\n\no tom, že žalobca bol oboznámený so smernicami žalovaného, keďže z nich nevyplýva zameranie\nškolenia.\nPo zrušení a vrátení veci najvyšším súdom vydal vedúci služobného úradu rozhodnutie č. 92/2010VSÚ dňa 16.03.2012, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie č. 26/2010-VSÚ zo dňa 13.01.2010,\nkeďže žalobcovi nebolo oznámené, že správne konanie vo veci vôbec začalo a nebola mu poskytnutá\nmožnosť vyjadriť sa k veci. Dňa 04.04.2012 bolo žalobcovi oznámené, že konanie o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru pokračuje. Dňa 03.05.2012 sa v budove správy katastra uskutočnila\nohliadka pracoviska, na ktorom vykonával žalobca svoju prácu. Účelom dokazovania malo byť zistenie,\nako prebiehal bežný pracovný deň na tomto pracovisku, akým spôsobom sa zamestnanci prihlasovali do\nsiete a ďalšie okolnosti, za akých mohlo dôjsť k zrušeniu časti databázy, na ktorej boli evidované údaje o\nnehnuteľnostiach. Z formulára služobného hodnotenia žalobcu za obdobie od 01.01.2007 do 31.12.2007\nvyplýva jeho znížená kvalita práce, čiastočné dodržiavanie etického kódexu a služobnej disciplíny. V\nspise sa nachádzal záznam zo dňa 23.11.2007 o miernom konflikte s vtedajšou riaditeľkou správy\nkatastra. Riaditeľka správy katastra prikazovala žalobcovi vykonávanie činností písomnými pokynmi\nuž dlhšiu dobu pred februárom 2008. Dňa 20.02.2008 žiadal občan SR o vyhotovenie výpisu z listu\nvlastníctva k.ú. V., keď bolo zistené, že požadovaný list vlastníctva bol zrušený užívateľom používajúcim\nprihlasovacie meno CIASIK. Následne na to bolo žalobcovi doručené upozornenie, že sa má zdržať\ntakého konania, ktoré nie je v jeho kompetencii a zistené konanie bolo označené ako hrubé porušenie\npracovných povinností. Dňa 22.02.2008 bol na Katastrálnom úrade v Trenčíne za prítomnosti žalobcu\nspísaný záznam z prejednania hrubého porušenia pracovných povinností a žalobcovi bolo nariadené\nčerpanie dovolenky v dňoch 25. - 29.02.2008. Dňa 22.08.2008 bol podľa záznamu zo sprístupnenia\npočítača žalobcu, za účelom preverenia protokolárneho záznamu WISKN - za účasti riaditeľky správy\nkatastra a spolupracovníčiek žalobcu D. V. a G. C. a Ing. K., administrátora na správe katastra,\nsprístupnený počítač žalobcu. V zázname je uvedené, že zásah bol vykonaný z daného počítača, ktorý\nv rozhodnom čase používal žalobca. Dňa 26.02.2008 boli v kancelárii žalobcu nájdené listy vlastníctva\nk.ú. A., hoci na nich žalobca nemal pracovať. Žalovaný preukazoval poučenie žalobcu o používaní\ninformačného systému prezenčnou listinou zo školenia o bezpečnostnom informačnom systéme zo\ndňa 05.06.2007, ktoré pre správu katastra vykonal administrátor bezpečnosti informačného systému.\nMalo ísť o školenie zamerané na bezpečnosť informačného systému „Smernica KÚ v Trenčíne č.\n2-1/2007“ zo dňa 01.04.2007. Medzi povinnosti jednotlivých užívateľov patrilo držať svoje heslá v\ntajnosti. V administratívnom spise sa nachádza prezenčná listina zo školenia Bezpečnostného projektu\ninformačných systémov na Správe katastra v Trenčíne konaného dňa 05.06.2007 o 13.00 hod., na\nktorej je podpísaný aj žalobca. Okrem iného sa v administratívnom spise nachádzajú: záznam zo dňa\n23.11.2007 týkajúci sa neplnenia si pracovných činností žalobcu, upozornenie na hrubé porušenie\npracovných povinností zo dňa 20.02.2008, záznam zo dňa 25.02.2008 o incidente týkajúceho sa\npoškodených originálov listov vlastníctva, kropením rozprašovačom na vodu, vyjadrenie žalobcu k\nupozorneniu zo dňa 01.03.2008.\nPodľa § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len zákon č. 400/2009 Z.z.) v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého\npomeru začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.\nPodľa § 144 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z.z. právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého\npomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.\nPodľa § 125 ods. 1, 2 zákona č. 312/2001 Z.z. konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru\n(ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 40 ods. 2 písm. c/ zákona č. 312/2001 Z.z. v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe\nslužobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov: štátny zamestnanec\nporušil závažne služobnú disciplínu.\n\nPodľa § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí\ndňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.\nZ ustanovenia § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 vyplýva, že štátnozamestnanecký pomer možno\nskončiť najskôr dňom rozhodnutia o odvolaní. V prejednávanej veci bolo rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 11S/31/2008-54 zo dňa 12.11.2008 v spojení s rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n1Sžo/125/2009 zo dňa 18.11.2009 zrušené pôvodné rozhodnutie žalovaného č. VSÚ 1/2008 zo dňa\n18.04.2008, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. 276/2008-VSÚ zo dňa 07.03.2008. V\nkonaní o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu tak muselo byť vydané ďalšie rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu, konkrétne č. 26/2010-VSÚ zo dňa 13.01.2010, ktoré bolo potvrdené\ndruhostupňovým správnym rozhodnutím č. 92/2010-VSÚ zo dňa 02.03.2010, ktoré však bolo tiež na\nzáklade rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžo/253/2010 zo dňa 24.11.2011 zrušené. Po vrátení\nveci najvyšším súdom žalovaný zrušil aj prvostupňové rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého\npomeru žalobcu. Vo veci tak bolo vydané už celkovo tretie prvostupňové rozhodnutie o skončení\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu č. 26/2012-VSÚ zo dňa 28.05.2012, v ktorom bol uvedený ako\ndeň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu 14.03.2008.\nVychádzajúc z ustanovenia § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. je potrebné na uvedené konanie vo\nveciach štátnozamestnaneckého pomeru aplikovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok).\nPodľa názoru najvyššieho súdu skutočnosť, že dňa 22.02.2008 bol sprístupnený žalobcov počítač bez\nprítomnosti žalobcu len preukazuje, že je technicky možné, aby sa do počítača žalobcu dostala tretia\nosoba bez jeho vedomia. Dokumenty, ktoré boli týmto sprístupnením z počítača žalobcu získané senát\nodvolacieho súdu nespochybňuje, keďže pri predmetnom sprístupnení dňa 22.02.2008 boli prítomní\nštyria svedkovia, konkrétne riaditeľka správy katastra, spolupracovníčky žalobcu A. V. a Z.C., ako aj Ing.\nK., vedúci technického oddelenia. Naopak, pokiaľ je vykonávaná ohliadka, či iný dôkaz rozhodujúci pre\nposúdenie veci, je podľa najvyššieho súdu nevyhnutné, aby o takomto úkone bol žalobca informovaný\na to o mieste, čase jeho realizácie tak, aby mohli byť pri vykonávanom úkone prítomné všetky osoby účastníci konania, svedkovia, znalci, atď.; a to vo vzťahu k účastníkom konania za predpokladu, že o\núčasť prejavia záujem (bližšie pozri § 38 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb.).\nUvedené listinné dôkazy však jednoznačným spôsobom nepreukazujú, že listy vlastníctva boli vymazané\npráve žalobcom. Naopak doplnené dokazovanie potvrdzuje záver, že žalovaný neuniesol dôkazné\nbremeno na preukázanie skutku tak, ako je vymedzený vo výroku preskúmavaných rozhodnutí a\nto, že žalobca sa mal dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny tým, že dňa 4. februára\n2008 v automatizovanom informačnom systéme katastra nehnuteľností (AIS KN), v súbore popisných\ninformácií katastrálneho operátu (WISKN) katastrálneho územia V. položkou výkazu zmien č. 14/2008\nzrušil bezdôvodne celkovo 15 listov vlastníctva, čím narušil integritu údajov katastra o evidovaných\nnehnuteľnostiach, opravách k nim a o ich vlastníkoch a spôsobil tým pochybnosti o správnosti,\naktuálnosti a vierohodnosti údajov katastra.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný preukázal v tomto štádiu konania len, že prišlo k\nneoprávneným zmenám v operáte katastra. Neuniesol však dôkazné bremeno na to, aby bolo\nmožné ustáliť, že práve žalobca takýto skutok spáchal. Z vykonaného dokazovania nie je jednoznačne\npreukázané, či prišlo k vyššie uvedeným neoprávneným zásahom v operáte priamo z počítača\nžalobcu alebo, či to bolo z iného počítača, po prihlásení sa neznámou osobou s prístupovými\núdajmi žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepreukázal existenciu bezpečnostného školenia resp.\npoučenia žalobcu, obsahom ktorého by boli presné inštrukcie, akým spôsobom je možné používanie\nbezpečnostných prístupových údajov na prihlasovanie sa do počítača za účelom vstupu do operátu\nkatastra, nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné vyvodiť záver, že prišlo k ich porušeniu žalobcom,\nčo i len z nedbanlivosti. Na podklade uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom č. 312/2001 Z.z., pretože nebolo\npreukázané, že žalobca porušil závažne služobnú disciplínu.\n\nS poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Trenčíne č. k. 13S/133/2012-34 zo dňa 05.06.2013 podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil a\nrozhodnutie žalovaného č. 92/2010-VSÚ-2 zo dňa 07.08.2012 v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím č. 26/2012-VSÚ zo dňa 28.05.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nPodľa § 250j ods.7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods.\n2 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na ich náhradu podľa § 250k ods. 1\nveta prvá O.s.p. Keďže si právny zástupca žalobcu v lehote podľa § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. trovy\nprávneho zastúpenia nevyčíslil, odvolací súd priznal žalobcovi iba náhradu trov konania, vyplývajúcich\nzo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za\nžalobu vo výške 70 € a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 70 €, celkovo v sume\n140 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.\nV senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/133/2012", "guid": "fd189fce-a893-4836-90da-46e90a5d3c8b:12837343-2f02-43fe-adc6-e31b830fb9d5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}], "citovane_v": []}