{"guid": "48bb2940-d602-499e-b12a-2c9c00086daf:f3c91374-1506-443a-a202-905ef6927a54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200682.1", "spisova_znacka": "1So/12/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/12/2013 z 13. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 1So/12/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200682.1", "identifikacne_cislo": "3012200682", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2014-05-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-273.odsek-3", "nazov": "§ 273 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-273.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-273"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-273", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3c91374-1506-443a-a202-905ef6927a54", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200682.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200682.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200682.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/12/2013\n3012200682\n13. 05. 2014\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200682.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Belka a z členov JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, v právnej veci navrhovateľa: R. T., bytom K.\nXX/X, R., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o úrazovú rentu,\nna návrh navrhovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 12626-3/2012-BA zo dňa\n26. júna 2012 o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/244/2012-20\nzo dňa 14. februára 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 12Sd/244/2012-20 zo dňa\n14. februára 2013 p o t v r d z u j e\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil rozhodnutie\nč. 12626-3/2012-BA zo dňa 26. júna 2012, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel\npoškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 5. októbra 1998, podľa § 88 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nemá nárok na úrazovú rentu z\ndôvodu, že nesplnil podmienky nároku na úrazovú rentu, pretože podľa posudku Sociálnej poisťovne,\npobočka Prievidza zo dňa 13. júna 2012 nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu v súvislosti s chorobou\nz povolania zistenou dňa 5. októbra 1998.\nKrajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je vecne\nsprávne a preto ho potvrdil podľa § 250q ods. 2 OSP. Poukázal na to, že pri rozhodovaní vychádzal\nz posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (zo dňa 13. júna 2012, 13. augusta 2012 a 6.\nseptembra 2012), ktorí dostatočne a presvedčivo odôvodnili, prečo sa u navrhovateľa neurčuje miera\npoklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. nakoľko po 1. januári 2004 nedošlo u\nneho k zhoršeniu zdravotného stavu, teda nenastala podstatná zmena pomerov v súvislosti s chorobu\nz povolania zo dňa 5. októbra 1998 a teda vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo\nzhoršeniu zdravotného stavu z titulu choroby z povolania po 1. januári 2004.\nProti rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie žiadajúc prvostupňový rozsudok zmeniť, rozhodnutia\nodporkyne zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie. Namietal, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa\nnesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy. Poukazoval na to, že bol v priebehu roka 2012 opakovane\nhospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin, naposledy\nv období od 24. apríla 2012 do 3. mája 2012, pričom z prepúšťacej správy zo dňa 3. mája 2012 vyplýva,\n\nže u neho došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo vyplýva aj z listu zo dňa 19. júna 2012 doc. MUDr.\nP. E., CSc.\nNavrhovateľ nesúhlasil so závermi posudkových lekárov, poukázal na to, že ak posudkový lekár\nkonštatuje, že jeho ťažkosti môžu byť potenciované všeobecnými ochoreniami, tak toto tvrdenie\nje v rozpore so záverom, že k zhoršeniu zdravotného stavu nedošlo. Ak by aj jeho ťažkosti boli\npotenciované všeobecnými ochoreniami, treba zohľadniť, že práve choroba z povolania je prvotnou\na najvýznamnejšou príčinou navrhovateľových problémov a bez nej by ďalšie všeobecné ochorenia\nzdravotný stav až tak výrazne negatívne neovplyvnili. Za účelom odstránenia rozporov a riadneho\nzistenia skutkového stavu bolo namieste, aby súd napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne zrušil s\ntým, aby Sociálna poisťovňa zabezpečila znalecké posúdenie jeho zdravotného stavu.\nV súvislosti s tvrdením odporkyne, že navrhovateľ nepoberal k 31. decembru 2003 náhradu za stratu\nna zárobku po skončení práceneschopnosti, uviedol, že táto náhrada mu v minulosti bola vyplácaná a\nnárok mu bol priznaný aj rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 9C 189/2000-85. Obdobie do\nkonca roka 2003 si však v dôsledku úmrtia svojho právneho zástupcu už neuplatnil.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa sa pridržiavala svojho\npredchádzajúceho vyjadrenia k podanému návrhu, poukázala na to, že navrhovateľ neuviedol nové\nskutočnosti a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Pripomenula, že navrhovateľovi\nnebola k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, a preto mu nevznikol nárok na\ntransformovanú úrazovú rentu v zmysle § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.\nPodkladom pre jej rozhodnutie bola lekárska správa zo dňa 13. júna 2012, ktorá neurčovala mieru\npracovnej schopnosti navrhovateľa, nakoľko u neho nedošlo po 1. januári 2004 k zhoršeniu zdravotného\nstavu v zmysle choroby z povolania na účely úrazovej renty.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia\npojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ, ktorý je vyučený\nmurár, v tejto profesii krátkodobo pracoval u viacerých zamestnávateľov, pričom bol striedavo evidovaný\nna príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, naposledy pracoval\nako vrátnik a od mája 2010 je opäť nezamestnaný.\nDňa 5. októbra 1998 bola navrhovateľovi zistená choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a\nnervov končatín z dlhodobého, jednostranného a nadmerného zaťaženia.\nRozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XX XX XX XXXX zo dňa 30. marca 2000 bol\nnavrhovateľovi pre uvedenú chorobu z povolania priznaný čiastočný invalidný dôchodok spätne odo dňa\n2. októbra 1999.\nRozsudkom Okresného súdu Prievidza, č.k. 9C 189/00-85 zo dňa 28. septembra 2001 bola za\nzamestnávateľa zodpovedného za vznik choroby z povolania navrhovateľa určená spoločnosť MV\nstaving, a.s., Hviezdoslavova 2, 971 01 Prievidza.\nNavrhovateľ podal dňa 30. novembra 2011 Sociálnej poisťovni, pobočka Prievidza žiadosť o\nprehodnotenie úrazovej renty z dôvodu zmeny poklesu pracovnej schopnosti, na základe ktorej Sociálna\npoisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná organizačná zložka vydala dňa 26. júna 2012 rozhodnutie č.\n12626-3/2012-BA, ktorým navrhovateľovi nepriznala nárok na úrazovú rentu.\n\nPodkladom pre jej rozhodnutie bola lekárska správa posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka\nPrievidza zo dňa 13. júna 2012, ktorá na základe objektívneho vyšetrenia navrhovateľa a na základe\nvýsledkov z hospitalizácie navrhovateľa na Klinike pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej\nnemocnice Martin (ďalej len „KPLaT v Martine\") v dňoch 24. apríla 2012 - 3. mája 2012 neurčila\nmieru poklesu pracovnej schopnosti, nakoľko u navrhovateľa nedošlo po 1. januári 2004 ku zhoršeniu\nzdravotného stavu. Zo správy vyplýva, že: „Posudzovaný mal v r. 1999 hlásenú chorobu z povolania poškodenie HK z DNJZ, sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené naposledy v r. 2000 150\nbodmi. Odvtedy počas kontrolných vyšetrení na PL nebolo konštatované zhoršenie zdravotného stavu\nv zmysle choroby z povolania a nebolo mu zvyšované ani bodové ohodnotenie za SSU. Posudkový\nlekár nekonštatuje zhoršenie zdravotného stavu po 1. januári 2004, preto sa neurčuje miera poklesu\npracovnej schopnosti na účely úrazovej renty\".\nNavrhovateľ nevzniesol proti obsahu lekárskej správy žiadne námietky a súhlas s jej znením, ktoré\nobsahovalo aj prehlásenie („Bol som informovaný o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia\nmôjho zdravotného stavu, posudku a poklesu pracovnej schopnosti, s tým, že sa neurčuje miera\npoklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov, nakoľko po 1. januári 2004 nedošlo u poškodeného k zhoršeniu zdravotného stavu. Bol\npoučený o ďalšom postupe\"), potvrdil svojím podpisom.\nPo podaní opravného prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne zdravotný stav navrhovateľa opätovne\nposudzovala posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, ktorá v lekárskej správe z 13.\naugusta 2012 konštatovala, že: „Po opakovanom prehodnotení zdravotného stavu, posudkový lekár\nzotrváva na pôvodnom posúdení zo dňa 13. júna 2012. Predložené potvrdenie zo dňa 19. júna 2012 Doc.\nMUDr. E. P. W., CSc. neobsahuje žiadne vyšetrenia, ktoré by boli dôvodom na zmenu posudku. Neurčuje\nsa miera poklesu pracovnej schopnosti na účely zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov, nakoľko po 1. januári 2004 nedošlo u poškodeného k zhoršeniu zdravotného\nstavu.\nPotom, čo posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza opravnému prostriedku\nnavrhovateľa nevyhovela v plnom rozsahu, bola spisová dokumentácia navrhovateľa v súlade so\nzákonným postupom odstúpená posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v\nTrenčíne (ďalej len „posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie\"), ktorý vo svojej lekárskej správe\nzo dňa 6. septembra 2012 neurčil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely zákona\ns konštatovaním, že: „Súčasne je zdokumentované, že navrhovateľ je 12 rokov mimo expozície\nprác spojených s preťažovaním HK a súčasné ťažkosti zo strany pohybového aparátu môžu byť\npotenciované všeobecnými ochoreniami. Preto nie je dokázané zhoršenie zdravotného stavu a miera\npoklesu pracovnej schopnosti sa neurčuje. Ošetrujúci lekár z nemocnice (nie prednosta alebo zástupca)\nvydal dňa 19. júna 2012, teda 6 týždňov po prepustení z nemocnice záznam s rovnakým záverom\nako v prepúšťacej správe, súčasne je zaznamenaná progresia bez uvedenia konkrétnych diagnóz\na odôvodnenia. Preto tento záznam považujeme nanajvýš za dobroprajný. Iné nálezy nedoložil, nie\nsú diskrepancie medzi závermi hospitalizácie na KPL a našim posúdením. Prednes navrhovateľa pri\nposúdení a jeho odvolanie neobsahujú žiadne nové skutočnosti. Celkove nemáme dôvod na zmenu\nprvoposudku zo dňa 13. júna a 13. augusta 2012\".\nPodľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon\") náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity\nalebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a\nnárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,\nv akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.\nKeďže v konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi nebola k 31. decembru 2003 vyplácaná náhrada\nza stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej\ninvalidity, nevznikol mu tým nárok na transformovanú úrazovú rentu v zmysle uvedeného § 272 ods.\n3 zákona.\n\nZ obsahu pripojeného spisu ďalej vyplýva, že odporkyňa následne správne skúmala v zmysle §\n88 zákona, či v prípade navrhovateľa jeho zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s priznanou\nchorobou z povolania pretrvávajú, prípadne sa zhoršujú. Potom, čo na základe obsahu lekárskej správy\npríslušného posudkového lekára sociálneho poistenia nezistila progresiu danej choroby z povolania po\n1. januári 2004 dôvodne ustálila záver o neexistencii uplatneného nároku a takáto okolnosť (progresiu\nkonštatovanej choroby z povolania) sa nezistila ani po jej opätovnom zhodnotení posudkovým lekárom\npobočky Prievidza ako aj posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, následne po podaní\nopravného prostriedku navrhovateľa zo dňa 26. júla 2012. Treba pripomenúť, že lekárska správa\npríslušného posudkového lekára sociálneho poistenia s percentuálnym určením, resp. neurčením miery\npoklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rámci rozhodovania o nároku na úrazovú rentu dôvodne\npredstavovala dostatočný podklad v zmysle § 195 zákona, z ktorého vychádzala.\nPodľa § 88 ods. 1 zákona má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania má viac ako 40-percentý pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu\nnebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\n\nPokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh\nuvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením\npracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami (§ 88 ods. 3 zákona).\nPodľa § 153 ods.4 písm. a/ zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa\nposudzovanie poklesu pracovnej schopnosti. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti\nspolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne (§\n153 ods. 8 zákona).\nOdvolací súd neprihliadol na námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní, ktoré nepredstavovali nové\nalebo iné dôvody, s ktorými by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia, odporkyňa resp. súd prvého\nstupňa neboli zaoberali. Samotná prepúšťacia správa KPLaT v Martine zo 7. mája 2012, na ktorú\npoukazuje navrhovateľ, neobsahuje záver o zhoršení zdravotných ťažkostí súvisiacich s chorobou\nz povolania, táto bola k dispozícii posudkovým lekárom, ktorí z jej obsahu pre účely posudkov aj\nvychádzali. Navrhovateľom predložené dodatočné vyjadrenie ošetrujúcej lekárky, ktorá sa podieľala\nna vypracovaní prepúšťacej správy, obsahujúce síce odkaz na v správe uvedené závery, ale\nzároveň bez bližšieho zdôvodnenia konštatujúce zhoršenie profesionálneho ochorenia, súd považoval\nza protirečivé, nepresvedčivé (najmä ak tomuto ničím nepodloženému konštatovaniu nepredchádzali\nžiadne iné vyšetrenia resp. nálezy) a nepredstavujúce tak relevantný dôvod na spochybnenie správnosti\nskutkových zistení a záverov prijatých v konaní (aj k nemu zaujali posudkoví lekári stanovisko).\nPodľa názoru odvolacieho súdu v konaní predložené posudky posudkových lekárov sú z hľadiska\nskutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj pripojenou\nzdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú,\npričom v posudkovej dokumentácii navrhovateľa sa nenachádzajú žiadne iné diagnostické závery,\nktoré by odôvodňovali zmenu kontrolného lekárskeho posudku. Nebol preto daný dôvod na ďalšie\ndokazovanie.\nS poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku\nkrajského súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l a\nnasl. OSP dospel k záveru, že rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním boli správne a v\nsúlade so zákonom a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 219\nOSP potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 v spojení\ns § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože v odvolacom\nkonaní nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}