{"guid": "68608fae-79eb-46c1-8199-f454c10e009b:21261c4f-b3e4-46d6-b967-f6e9f8f650f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200489.1", "spisova_znacka": "5Sžf/71/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/71/2013 z 30. 10. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2014, sp. zn. 5Sžf/71/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200489.1", "identifikacne_cislo": "3012200489", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2014-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21261c4f-b3e4-46d6-b967-f6e9f8f650f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200489.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200489.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/71/2013\n3012200489\n30. 10. 2014\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200489.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo\nsudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Peter\nSagan, miesto podnikania Potočná 121/35, Trenčín, IČO: 345 960 89, zast. advokátkou JUDr. Iveta\nĎurčaťová, sídlom Kollárova 35, Martin, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1020506/1/994135/2012/5041-r, zo dňa 22.05.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/101/2012-44 zo dňa 10. apríla 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/101/2012-44 zo dňa\n10. apríla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou žiadal súd o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/994135/2012/5041-r zo dňa 22. mája\n2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 20.02.2012, ktorým bol žalobcovi\nvyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2009 v sume 3795,92 €. a\nžalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že je zrejmé, že predmetom konania je posúdenie toho,\nči úbytok tovaru - drevenej hmoty prvostupňový správny orgán ako i žalovaný správne považovali za\nzdaniteľné plnenie a ako áno, v nadväznosti na to i otázka, či správne ocenili takýto úbytok tovaru\n(nezaevidovaný príjem) pre daňové účely. Krajský súd mal preukázané, že správca dane aplikujúc\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 b. o správe daní a poplatkov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSDP“) s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal v rámci\ndaňového konania rozsiahle dokazovanie. Krajský súd taktiež považoval za nesporné, že postupom\nsprávcu dane ako i odvolacieho daňového orgánu, boli dodržané procesné práva žalobcu, ktorý bol\no úkonoch správcu dane realizovaných v rámci daňovej kontroly a daňového konania informovaný,\nmohol sa zúčastniť úkonov správcu dane, mohol sa vyjadrovať k priebežným výsledkom vykonaného\ndokazovania.\nDôkazné bremeno ohľadom preukázania, ako bolo v skutočnosti naložené s konkrétnym tovarom musí\npreukázať žalobca. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v roku 2009 predal celý objem v danom\nroku nakúpenej drevenej hmoty (na sklade mu nezostalo nič). Konkrétne žalobca nakúpil drevenú hmotu\nv objeme 10 311,28 m3 a predal drevenú hmotu v objeme 9 697,71 m3, pričom rozdiel 613,57 m3\nzdôvodňoval žalobca percentom strát na hmote pri výrobe sortimentov surového dreva, ktoré má žalobca\nuvedené v internej smernici v intervale od 0% do 12%. Z rozsiahleho dokazovania však vyplýva, že k\nstratám na drevenej hmote mohlo dôjsť len pri nákupe a predaji guľatiny, kmeňov a výrezov, s ktorými\nsa manipulovalo a nebolo v rovnakom objeme predané, t.j. konkrétne pri manipulácii drevenej hmoty v\n\nobjeme 1 998,35 m3, ktoré podľa vystavených faktúr bolo predané len v objeme 1 385,72 m3. Správne\npotom správca dane prípustné percento strát na drevnej hmote porovnával s drevnou hmotou v objeme\n1 998,35 m3 a nie s drevnou hmotou nakúpenou za celý kalendárny rok 2009 v objeme 10 311,28 m3.\nNámietka žalobcu podľa krajského súdu teda v tomto smere dôvodná nie je. Bolo potom povinnosťou\nžalobcu, aby správcovi dane jednoznačne preukázal dôvod straty drevnej hmoty v objeme 612,63 m3,\nresp. 462,63 m3 (po započítaní prípustnej straty 150 m3), k čomu však zo strany žalobcu nedošlo.\nŽalobca relevantným spôsobom nepreukázal, čo sa v skutočnosti s drevnou hmotou v objeme 462,63\nm3 stalo a je teda namieste dospieť k záveru, že za uvedený objem drevnej hmoty 462,63 m3 žalobca\nobdržal príjem z predaja, ktorý nezaevidoval do zdaniteľných príjmov.\nPokiaľ išlo o žalobcom namietanú cenu, ktorou správca dane vynásobil drevnú hmotu v objeme 462,63\nm3, ktorú vynásobil priemernou predajnou cenou palivového dreva, t.j. 39,76 €/m3 (žalobca tvrdí, že\nsprávca dane mal nezaevidované príjmy za objem 462,63 m3 drevnej hmoty oceniť cenou odpadového\ndreva), žalovaný za rozhodujúcu skutočnosť pri oceňovaní považoval to, že žalobca neevidoval vo svojej\núčtovnej evidencii odpadové drevo, t.j. odrezky, hnilobou poškodené časti kmeňov, atď. Preto žalovaný\nvyčíslený rozdiel drevnej hmoty v objeme 462,63 m3 ocenil cenou palivového dreva, t.j. najnižšou\npriemernou predajnou cenou, ktorú žalobca používal pri predaji dreva v roku 2009, pričom žalovaný\nzdôraznil, že tento chýbajúci objem drevnej hmoty mohol byť tak na palivovom dreve, ale aj na inom\ndruhu kvalitnejšieho a drahšie predávaného dreva.\nRozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..\nProti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na\nďalšie konanie. Uviedol, že krajský súd nevyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci\nbez nariadenia pojednávania, ani žalobca nedal písomný súhlas, aby súd rozhodol bez pojednávania.\nTýmto postupom súdu, bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o konanie vo\nveci samej, žalobca sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, že z dokazovania, ktoré správca dane\nvykonal jednoznačne vyplýva, že k stratám na drevnej hmote mohlo dôjsť len pri nákupe a predaji\nguľatiny, kmeňov a výrezov, s ktorými sa manipulovalo a nebolo v rovnakom objeme predané, t.j.\nkonkrétne pri manipulácii drevnej hmoty v objeme len 1 998,35 m3 a nie s drevnou hmotou nakúpenou\nza celý kalendárny rok v objeme 10 311,28 m3. Správca dane totiž roztriedil nakupovaný a predávaný\ntovar žalobcu do sortimentných skupín. Takýto postup nie je správny. Pri manipulácii drevnej hmoty\nvznikajú straty. Posúdenie tejto veci nie je rozhodne v možnostiach správcu dane, prípadne súdu, ale\nlen v schopnostiach odborníka, prípadne znalca z drevárskeho odvetvia. Žalobca si nechal vypracovať\nodborné stanovisko k výške strát na hmote pri výrobe dreva vypracovaného doc. Ing. Y. U. CSc., vedúcim\nkatedry lesnej ťažby a mechanizácie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.\nŽalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že trvá na\nsvojom vyjadrení k žalobe, pričom žalobca uviedol v odvolaní tie isté námietky, ktoré boli predmetom\npojednávania na Krajskom súde v Trenčíne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia\npojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že je namieste odvolaniu žalobcu\npriznať úspech a rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nZákladným poslaním konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je preskúmať\nzákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdov v správnom súdnictve je\nposúdiť, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou neporušili zákon.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené rozhodnutie - dodatočný platobný výmer č.\n9300402/1/167464/2012 zo dňa 20.02.2012, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npríjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009 v sume 3 795,92 €.\n\nNaplnením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie, zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) je okrem iného aj dodržanie procesnoprávneho rámca rozhodovania zo\nstrany konajúceho súdu. Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí, no zároveň sú pri rozhodovaní\nviazaní platnými a záväznými prameňmi práva.\nSúd v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho\norgánu postupuje v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Procesným právom\núčastníka konania je právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ústavy. Žalobca v odvolaní namietal,\nže krajský súd rozhodoval v danej veci bez pojednávania podľa § 250f O.s.p., avšak bez splnenia\nzákonných podmienok. Najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil, že krajský súd síce vyzval\nžalobcu (jeho právneho zástupcu) a doručil mu dňa 27.07.2012 výzvu, či súhlasí s prejednaním veci bez\npojednávania, avšak nepripojil k uvedenej výzve doložku podľa § 250f ods. 2, veta druhá O.s.p., že ak sa\núčastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Žalobca na uvedenú výzvu\nnereagoval vôbec, t.j. nedal súhlas s prejednaním veci bez pojednávania a tým, že krajský súd neuviedol\nv predmetnej výzve doložku, nemohol uplatniť danú zákonnú fikciu a prejednať vec bez pojednávania.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného, krajský súd týmto konaním odňal žalobcovi právo konať pred súdom\na preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V tomto kontexte neobstojí ani vyjadrenie žalovaného\nk odvolaniu, že námietky žalobcu už boli predmetom pojednávania na krajskom súde, pretože žiadne\npojednávanie sa neuskutočnilo.\nV ďalšom konaní krajský súd vec znovu prejedná (na pojednávaní alebo bez pojednávania, za tým\núčelom doručí opätovne výzvu účastníkom konania podľa § 250f ods. 2 O.s.p. vrátane doložky veta druhá\npredmetného odseku) a následne sa dôsledne vysporiada s námietkami žalobcu. Tu dáva do pozornosti\nnajvyšší súd skutočnosť, že krajský súd sa vo svojom rozsudku vôbec nevysporiadal s predloženým\nodborným stanoviskom žalobcu k výške strát na hmote pri výrobe dreva vypracovaného doc. Ing. Y. U.\nCSc., vedúcim katedry lesnej ťažby a mechanizácie Lesníckej fakulty TU vo Zvolene.\nÚlohou krajského súdu bude potom znova o žalobe rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť,\nsúc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).\nV ďalšom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/101/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}