{"guid": "8e0f143f-b8bf-463d-a6ec-1dc918bb6104:de4682c7-90dc-40e4-8ac1-5fe37c187aec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200405.1", "spisova_znacka": "8Sžf/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/11/2013 z 24. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2014, sp. zn. 8Sžf/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200405.1", "identifikacne_cislo": "3012200405", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2014-04-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "nazov": "§ 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de4682c7-90dc-40e4-8ac1-5fe37c187aec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200405.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200405.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200405.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/11/2013\n3012200405\n24. 04. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200405.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: NDP\nSLOVAKIA s.r.o., Potočná 9, Piešťany, IČO: 36 314 455, zast. JUDr. Luciou Halvoňovou, advokátkou so\nsídlom Na vŕšku 2, Bratislava, ako právny nástupca zaniknutého žalobcu GOSTAN s.r.o., Trenčianska\n57, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020506/1/893152/2012/5199-r zo dňa\n13. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčín č. k. 11S/25/2012 - 54 zo\ndňa 20. novembra 2012, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/25/2012 - 54, p o t\nvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu, ktorou sa právny predchodca žalobcu\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa - Daňového úradu Považská Bystrica, ktorým bol právnemu predchodcovi žalobcu\n(ďalej v texte rozsudku len „žalobca\") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2008 v sume 39 831,07 € (rozhodnutie č. 670/230/66567/11/Kav zo dňa 21. decembra 2011).\nKrajský súd ohľadne namietaného nevykonania daňovej kontroly v zákonnej lehote konštatoval, že\ndaňová kontrola za zdaňovacie obdobie január 2008 začala 15. apríla 2009 a mala byť ukončená\ndňa 15. októbra 2009. Dňa 2. júla 2009 bol žalobca upovedomený o prerušení konania, ktoré trvalo\nod 2. júla 2009 do 26. apríla 2010, lehota na výkon kontroly mala uplynúť 9. augusta 2010. Správca\ndane pokračoval v dokazovaní a požiadal o predĺženie lehoty do 9. februára 2011, o čom bol žalobca\ninformovaný. Medzitým došlo k opätovnému prerušeniu konania a rozhodnutie žalobca prevzal dňa 14.\ndecembra 2010. Prerušenie trvalo od 14. decembra 2010 do 26. mája 2011, ktorý postup bol v súlade\ns § 15 ods. 17, 18, § 25a ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v\nsústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák.\no správe daní\"). Zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly vzhľadom na jej opakované prerušenie\na predĺženie mala uplynúť dňom 25. júla 2011. Protokol z daňovej kontroly bol prerokovaný dňa 15. júla\n2011.\nKrajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne vykonania dôkazu počas prerušenia daňovej\nkontroly, keďže žiadosť zo dňa 30. septembra 2009 bola vyhotovená v inom konaní, iným zamestnancom\nsprávcu dane.\n\nPodľa názoru krajského súdu sa v konaní vyskytla zásadná právna otázka posúdenia rozloženia\ndôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, že\nsú pochybnosti o prijatí zdaniteľného plnenia daňovým subjektom, ako aj pochybnosti o osobe\ndodávateľa, keď dodávateľ v rámci miestneho zisťovania správcom dane uviedol spochybnené údaje\no subdodávateľoch zdaniteľného plnenia a rovnako ako daňový subjekt nevie preukázať dodanie\nzdaniteľného plnenia odberateľa (t. j. daňovému subjektu). Podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/\na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zmení neskorších predpisov\nsú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie\nnie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti\nplatiteľa. Zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje,\npreukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil zákon. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje\nnárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\nboli reálne uskutočnené. Žalobca ako podnikateľský subjekt mal byť dostatočne oboznámený so svojimi\npovinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov. Od daňovníka\nsa dá očakávať vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej\ndaňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedený tovar poskytol.\nBolo na žalobcovi, aké dôkazy na dostatočné preukázanie dodania zdaniteľného plnenia si zabezpečí.\nŽalobca okrem faktúry od dodávateľa J.K.Consult nepreukázal nadobudnutie tovaru iným dôkazom.\nFormálny by sa nákup tovaru javil ako preukázaný, ale to nepostačuje pre vyvrátenie pochybností\nsprávcu dane a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Konateľ žalobcu bol v priebehu\ndaňovej kontroly v podstate pasívny a objektívne o obchode nič nevedel. Preverovanie daňových\nsubjektov v obchodnom reťazci nepreukázalo dovoz granitových dosiek z Maďarska, ich spracovanie na\ndlažbu (rôzne názvy - neidentifikovateľné) a skutočný predaj medzi spoločnosťami na Slovensku, keďže\nsa predávalo len v rámci skladu, nesporne len formálnymi faktúrami. Personálne prepojenie spoločností,\nmateriálne prepojenie (jeden sklad), nemali zamestnancov, stroje na opracovanie, dopravné prostriedky,\nneexistencia dokladov o spracovaní, preprave, jednoznačne potvrdzuje pochybnosti správcu dane\na správca dane nemôže neprihliadnuť na skutočnosti, ktoré o obchodníkoch v reťazci vyšli najavo.\nNámietky žalobcu spochybňujú závery daňových orgánov, ale bez predloženia objektívnych dôkazov.\nŽalobca sám uviedol, že sa k pôvodu žulovej dlažby nevie vyjadriť. Z dôkazov nie je preukázané, že\nžulovú dlažbu J.K.Consult, ale z dôkazov nebolo preukázané, že žulovú dlažbu J.K.Consult nadobudla,\na preto ju nemohla objektívne predať žalobcovi. Porušenie § 2 ods. 1, 3, § 29 ods. 4 zák. o správe daní\nnebolo preukázané.\nPokiaľ sa žalobca dožadoval aplikácie ním citovanej judikatúry, krajský súd uviedol, že tieto rozhodnutia\nnemožno automaticky stotožňovať s daným prípadom. Judikatúra sa vyvíja, právne názory sa menia\na nie je jednotná; krajský súd zároveň poukázal na iné rozsudky tunajšieho súdu. V daňovom konaní\nje povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane resp.\nžalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Daňovník nemôže očakávať od správcu dane, že predloží dôkazy\no opaku, teda že sa zdaniteľné plnenie neuskutočnilo.\nO trovách krajský súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.\") tak, že neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zrušenia a\nvrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\nUviedol, že nemal žiadnu možnosť skúmať svojich obchodných partnerov, a to dodávateľov ako aj\nodberateľov obchodných partnerom, pretože výber obchodného partnera pri výkone podnikateľskej\nčinnosti je výsostnou obchodnou politikou každého podnikateľského subjektu, v neposlednom rade\naj nákup tovaru a podmienky realizácie jednotlivých obchodných vzťahov medzi takýmito subjektmi.\nŽalobca nemôže zodpovedať za obchodné vzťahy dodávateľov alebo ďalších dodávateľov, nemôže\nich ovplyvniť, ani predkladať o nich dôkazy, pretože ide o skutočnosti, ktoré vyplývajú z podnikateľskej\nčinnosti iných subjektov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11, ktorého podstata\nspočíva v tom, že daňové úrady nemôžu od podnikateľov chcieť, aby preverovali dodávateľov. Žalobca\nobchody realizoval, tovar z nich vyplývajúci reálne existoval, pričom si splnil všetky povinnosti súvisiace\ns úhradami a odvodmi. Správca dane nemôže vydať rozhodnutia bez toho, aby objektívne preukázal, že\nsamotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok\n\nna odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného\npredchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Vydaním namietaných platobných výmerov došlo\nk porušeniu smerníc Európskej únie.\nŽalobca namietal nezákonný postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly, keď mal žiadať\no medzinárodnú výmenu informácií. Správca dane požiadal o medzinárodnú výmenu informácií aj\nsám, žiadosťou č. 670/320/45279/Zl z 30. októbra 2009, a to počas prerušenia daňovej kontroly.\nJe neprípustné, aby daňové orgány svoje rozhodnutia odôvodňovali skutočnosťami zistenými počas\nprerušenia daňovej kontroly a zároveň popierali, že týmto úkonom nedošlo k opätovnému plynutiu lehôt\ndaňovej kontroly. Daňová kontrola nebola skončená v zákonnej lehote a súčasne došlo k porušeniu §\n25a zák. o správe daní.\nVo vzťahu k predloženej faktúre žalobca uviedol, že § 71 ods. 2 písm. f/ zák. o DPH uvádza, že\nfaktúra musí pri dodaní tovaru obsahovať množstvo a druh tovaru, pričom faktúra 8008001 zo dňa 15.\njanuára 2008 vystavená spoločnosťou J.K.Consult tieto náležitosti obsahovala. Zároveň daň v hodnote\n39 831,07 € bola odvedená a napriek záverom o fiktívnosti predmetného obchodu nebola vrátená, čo\nžalobca označil za hrubý exces z hraníc zákonnosti.\nV ďalšom obsahu odvolania žalobca poukázal na rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo\ndňa 19. augusta 2010, 4Sžf/16/2010 a judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá je súčasťou komunitárneho\npráva, ktorá je záväzná v Slovenskej republike. V zmysle názorov širokej odbornej verejnosti by sa\nsúdna moc mala pridržiavať pri dotvorení zákona judikatúry, najmä vyšších súdov, aby nepoprela obsah\na účel zákona, než odmietať súdne dotváranie práva z dôvodu, že zákon nesplnomocnil súd na to, aby\nvytvoril všeobecne záväzné právne pravidlo s inou právnou silou než akú má zákon. Žalobca považoval\nnapadnutý rozsudok krajského súdu za nepresvedčivý, keď nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým\notázkam a automaticky dal za pravdu žalovanému. Z daňového ako aj súdneho konania jednoznačne\nvyplynulo, že daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho\nplnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru s položkovitým opisom tovaru a ceny dodaných tovarov\nod určitého dodávateľa. Na preukázania opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho\ndodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Správca\ndane postupoval v rozpore so zásadou zákonnosti (§ 2 ods. 2 zák. o správe daní), keď priorizovanie\nzáujmov oprávnených príjemcov daní nemôže ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených\nzáujmov tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho\nrozpočtu nemôže byť nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým\nsubjektom. Pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva sú orgány verejnej moci povinné šetriť\npodstatu a zmysel základných práv a slobôd; v prípade pochybností sú povinné orgány verejnej moci\npostupovať miernejšie.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 21. januára 2013 vyjadril žalovaný tak, že\nnapadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.\nVo vzťahu k rozsudku súdneho dvora C-80/11 a C-142/11 uviedol, že v prípade žalobcu napriek\nformálnemu predloženiu dokladov sa nepreukázalo, že zdaniteľné obchody boli skutočne prijaté\nod deklarovaného dodávateľa J.K.CONSULT s.r.o. Rovnako sa nejedná o založenie systému\nzodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.\nŽalobca zdaniteľné obchody nevykonal tak, ako ich deklaroval dodávateľ J.K.CONSULT s.r.o., faktúra\naj dodací list boli len formálne vyhotovené, pričom tovar deklarovaný vo faktúre mal byť vyvezený\ndo ČR personálne prepojenej spoločnosti SARNA Production s.r.o. a odtiaľ cez personálne prepojenú\nosobu DENIM CZ spol. s.r.o. neexistujúcej spoločnosti do Maďarska. Osoba, ktorá vystavila faktúru\nvzťahujúcu sa na tovar, nevykonala predmetný obchod. Nepreukázalo sa, že bola schopná žulovú\ndlažbu dodať. Žalovaný postupoval v súlade s výkladom súdneho dvora, keď posúdil mieru zapojenia\nžalobcu do podvodného konania a nárok na odpočítanie dane s neuskutočneného obchodu neuznal.\nNie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho\nrozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom\npodvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby\nuplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo\nstrany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej.\nŽalobca vedel (mal vedieť), že zdaniteľné obchody neuskutočnil jeho dodávateľ.\n\nŽalovaný tiež uviedol, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informáciu bola vyhotovená pri kontrole dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2008, teda jednalo sa o iné konanie, a preto námietka\nžalobcu o nezákonnosti daňovej kontroly nie je dôvodná.\nVo vzťahu k náležitostiam daňového dokladu žalovaný uviedol, že vo faktúre ani dodacom liste nebola\nbližšia špecifikácia žulovej dlažby, hoci na faktúre bola kolónka „katalógové označenie\", ktorá však\nnebola vyplnená. Žalobca sa pred správcom dane nevyjadril, akú konkrétnu žulovú dlažbu vyberal, aj keď\nz výpovede konateľa DENIM CZ spol. s.r.o. Praha, ktorý nakupoval žulovú dlažbu od SARNA Production\ns.r.o. Praha, nakúpenú od žalobcu, žulová dlažba mala rôzne rozmery. K faktúre 2008001 priložený\ndodací list neobsahuje dátum vystavenia, dátum dodania, ani podpis osoby, ktorá tovar prebrala. V\nčase začiatku daňovej kontroly by správca dane ani miestnym zisťovaním neoveril, že žulová dlažba\nbez bližšieho označenia v množstve 18 paliet bola skutočne v januári 2008 žalobcovi dodaná od\nJ.K.Consult s.r.o., pretože podľa výsledkov medzinárodnej výmeny informácií mal odberateľ žalobcu\nSARNA Production s.r.o. Praha v skladovej evidencii dňa 24.01.2008 zaevidovaný príjem tovaru od\nžalobcu v množstve 17 800kg.\nŽalovaný tiež uviedol, že v daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte;\nžalobca nepredložil také dôkazy a vysvetlenia, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach\nuvedených v dotknutej faktúre a o dôkazoch získaných správcom dane sa vyjadril ako o takých, ktoré\npreukazujú uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Dôkaznej povinnosti sa žalobca nemôže zbaviť iba\npredložením faktúr, dodacích listov, dokladov o úhrade a tvrdením, že obchodovaný tovar fyzicky\nexistoval. Neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by preukázali vecnú stránku faktúry. Správcovi dane\nsa napriek rozsiahlemu dokazovaniu nepodarilo odstrániť pochybnosti o tom, že tovar bol dodaný v\ndeklarovanom rozsahu a práve dodávateľom J.K.Consult s.r.o.\nK námietke o nesprávnej aplikácii § 71 ods. 6 zák. o DPH žalovaný uviedol, že čl. 203 smernice\nRady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ktorý je premietnutý do § 69 ods.\n5 a § 71 ods. 6 zák. o DPH) stanovuje, že daň z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie\ntúto daň na faktúre. Spoločnosť J.K.CONSULT s.r.o. vystavila faktúru a v zmysle § 71 ods. 6 bola\npovinná DPH uvedenú na faktúre odviesť do štátneho rozpočtu aj napriek tomu, že správca dane\nneuznal reálnosť zdaniteľného obchodu u žalobcu. § 71 ods. 6 zák. o DPH sa vzťahuje aj na faktúry,\nktoré neodrážajú skutočnosť. Žalovaný v ďalšom poukázal aj na vyjadrenie k žalobe a odôvodnenie\nnapadnutých rozhodnutí.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 24. apríla 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 250ja ods. 7 O. s. p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nPodľa § 15 ods. 17 zák. o správe daní, správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo\ndňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých\nprípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o\n\n12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie\nlehoty je ministerstvo.\nPodľa § 15 ods. 18 zák. o správe daní, ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú\nkontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17,\nje povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\nPodľa § 29 ods. 1, 2 zák. o správe daní, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie.\nSprávca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zák. o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť\na objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v\nrozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 30 ods. 3 v spojení s § 30 ods. 6 a 7 zák. o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak\ntak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké\núvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 48 ods. 2 zák. o správe daní odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy\nv rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti\nodvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri\nrozhodovaní prihliadnuť.\nPodľa § 8 ods. 1 písm. a/ zák. o DPH dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza\nk zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným\nmajetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince,\nak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako\nje prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou\nSlovenska.\nPodľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zák. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom\ndodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 71 ods. 2 zák. o DPH faktúra musí obsahovať:\na) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo\nslužbu, a jeho identifikačné číslo pre daň,\nb) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo\nslužby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,\nc) poradové číslo faktúry,\n\nd) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak\ntento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,\ne) dátum vyhotovenia faktúry,\nf) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,\ng) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,\nh) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,\ni) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.\nPredmetom súdneho prieskumu v tejto veci je zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.\n1020506/1/896352/2012/5199-r zo dňa 13. januára 2012, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nPovažská Bystrica č. 670/230/66567/11/Kav zo dňa 21. decembra 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený\nrozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2008 v sume 39 831,07 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa prvotne zaoberal námietkou nedodržania zákonnej lehoty pre\nvykonanie daňovej kontroly, keď správca dane v priebehu daňovej kontroly požiadal o medzinárodnú\nvýmenu informácií.\nZ obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že medzinárodná výmena informácií zo dňa 30. októbra\n2009, č. 670/320/45279/2009/Zl bola vyhotovená pri kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie máj 2008, ako je to na tejto písomnosti aj uvedené. Námietka žalobcu, že touto žiadosťou\nsprávca dane pokračoval v daňovej kontrole nie je dôvodná, keďže v prejednávanej veci sa vykonávala\ndaňová kontrola za zdaňovacie obdobie január - apríl, jún - november 2008, ako to vyplýva z oznámenia\no výkone daňovej kontroly č. 670/320/8848/2009/Jk zo dňa 11. marca 2009.\nPokiaľ žalobca v ďalšom obsahu odvolania namietal hodnotenie dôkazov správcom dane, ako aj to, že\nmal preukazovať skutočnosti, ktoré mu preukazovať nepatrí, poukazuje Najvyšší súd na rozsudok sp.\nzn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012, ktorý sa týkal obdobnej právnej veci, keďže sa jednalo o rovnakých\núčastníkov, rovnaký obchodný reťazec a obchodovaný tovaru, z ktorého odôvodnenia uvádza:\n„Ďalšou právnou otázkou v tomto konaní je posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom\nvyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého\nobchodného reťazca vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho existencia.\nOdvolací súd poznamenáva, že vnútroštátna právna úprava dane z pridanej hodnoty musí byť\nkompatibilná s právom Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu\ndaň, šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov\nčlenských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný\nzáklad jej stanovenia v jej zmenenom a doplnenom znení. Tak je potrebné postupovať i pri výklade\nprocesných noriem slúžiacich na zabezpečenie kontroly a správy nepriamych daní, ako i pri aplikácii\ninštitútov nimi upravených, dodržiavanie podmienok dokazovania nevynímajúc a to za súčasného\nakceptovania a udržania neutrality DPH, predstavujúcej základnú zásadu spoločného systému DPH.\nZ ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym\nprávom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso DPH podmienky na\nzamedzenie zneužívania jednotného systému DPH, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality\nso zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov DPH na vrátenie DPH nimi zaplatenej v\nsúvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je úprava DPH vnímaná\nako právo každého platcu DPH na odpočet DPH zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky\noperácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové\nprvky tvoriace cenu, pričom otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim\npredajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo\nplatiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality DPH vyplýva\n\nz judikatúry Európskeho súdneho dvora, napr. rozsudky ESD v spojených veciach Kittel (C-439/04)\na obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03),\nFulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03). Avšak Súdny dvor vo svojej\njudikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak\nsa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,\nktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,\nna ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť (Kittel a Recolta\nRecycling č. C-439/04, C-440/04).\nTaktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby\nsubjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,\nže plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, rozsudky ESD vo veciach\nnapr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré\nmožno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na\nzabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí\npredovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach\nMahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\nŽalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania,\npričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal no žalobcu neprimerané dôkazné\nbremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré žalobca nemohol\nzabezpečiť. Žalobca má za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom\npožadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukazoval na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžf 1/ 2010 z 19. augusta 2010 a na rozsudky\nEurópskeho súdneho dvora v spojených veciach Optigen Ltd a spol. č. C - 354/03, C - 353/03, C 484/03 z 12. januára 2006.\nV súvislosti s poukazom žalobcu na záväznosť judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nEurópskeho súdneho dvora odvolací súd konštatuje, že v oboch vyššie uvádzaných rozsudkoch sa\nnejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia\nprevádzaného tovaru, a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia.\nZ obsahu rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžf 1/ 2010 z 19. augusta 2010 vyplýva, že v konaní\nbolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako\nplatiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o\nosobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať,\nže dodaný tovar vyrobil, respektíve, ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi.\nZ obsahu odôvodnenia žalobcom spomínaného rozsudku Európskeho súdneho dvora vyplýva, že\ndotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich\nobchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť\nDPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene\npoužíval identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa\nCommissioners (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v Spojenom kráľovstve) podvodmi\ntypu „kolotoč\".\nEurópsky súdny dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy\nnespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že\nzdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že predmetné faktúry\nobsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva\nna odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov.\n\nAvšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal\nbyť predmetom obchodovania, a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca\npristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo zrejme neexistovalo.\nTakýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a\nekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva\nvyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými\nčlánkami obchodného reťazca, maďarskou spoločnosťou HEINTZ VALENTIN KFT., Budapest počnúc\na posledným odberateľom v obchodnom reťazci, maďarskou obchodnou spoločnosťou ROGARE KFT.,\nBudapest, končiac (t. j. spoločnosťami, u ktorých je nemožné skontrolovať a preveriť pôvod a konečnú\nspotrebu prevádzaného tovaru).\nZ obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali\ndoklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom\nreťazci, napríklad doklady o zabezpečení prepravy dovážaného tovaru z Maďarskej republiky\nprvému odberateľovi na územie Slovenskej republiky, obchodnej spoločnosti BANED, s.r.o. Samotná\nskutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady\npreukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými\nčlánkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci\npreverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov\npredkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem\ndaňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov\nrozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom\nskutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu\nskutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného\nzdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientami, prípadne odberateľmi,\nsa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho\nobchodných zvyklostí. Spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný\ntovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.\nVo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia\ndôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať,\nže záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o dani z pridanej hodnoty.\nVzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých\nstupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce\nžalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových\ndokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky\nrozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie\núčelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení\nzneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné,\nže pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a\nprecíznosti jeho opracovania, akým predmetný bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy\nso zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom,\ntakýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa\ndá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená.\nVzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu\nneutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych\npovinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci\nzdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.\n\nV súvislosti s poukazom žalobcu na potrebu súdov nepodriaďovať sa automaticky len pod zákonné\nustanovenia, ale pri rozhodovaní prihliadať na relevantnú judikatúru, a to vždy s prihliadnutím\nk momentálnym sociálno-ekonomickým podmienkam a k dynamickému vývoju v daňovej oblasti,\nodvolací súd poznamenáva, že je bežnou praxou súdov pri rozhodovaní vykladať relevantné právne\nnormy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdneho dvora, prípadne\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať\npovinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej\nmiere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. Pokiaľ sa týka spoločenských podmienok a\nvývoja v daňovej oblasti, odvolací súd nemôže nespomenúť zistenia Inštitútu finančnej politiky MF SR,\npodľa ktorých príjem z DPH do štátneho rozpočtu nekopíruje vývoj ekonomiky, čo je dôsledok daňových\núnikov. Aj takéto informácie odrážajúce stav spoločnosti, predovšetkým vo vzťahu k dodržiavaniu\ndaňových predpisov a deformácii podnikateľského prostredia a dávajú signál pre dôsledné skúmanie\nreálnosti obchodov pre odpočet DPH. Samozrejme aj znalosť súdu o týchto pomeroch v spoločnosti v\nspojení s obsahom administratívneho a súdneho spisu ako i výsledkami dokazovania v ich vzájomnej\nsúvislosti, je jedným z podkladov pre spravodlivé rozhodovanie vo veci.\"\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov v medziach podaného odvolania dospel k záveru, že námietky žalobcu vznesené v\nodvolaní proti prvostupňovému rozsudku nie sú dôvodné a preto rozhodol podľa § 219 O. s. p. v spojení\ns § 250ja ods. 3 druhá veta O. s. p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v\nodvolacom konaní úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/25/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}