{"guid": "6b262a65-9dc6-4baf-9492-9d7c32b1380b:133ecee1-3b60-4ff1-a201-a307877a9c97", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200366.1", "spisova_znacka": "5Sžf/23/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/23/2013 z 27. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2014, sp. zn. 5Sžf/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200366.1", "identifikacne_cislo": "3012200366", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2014-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 35 ods. 5 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-35.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-103", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/133ecee1-3b60-4ff1-a201-a307877a9c97", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200366.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200366.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200366.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/23/2013\n3012200366\n27. 02. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200366.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a\nčlenov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu A., bytom O.,\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu obchodnej spoločnosti FITOP, s. r. o. Nová Dubnica, v konkurze,\nproti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1040508/1/145/2012 z 28. februára 2012, na\nodvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/69/2012-24 zo 04. decembra\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/69/2012-24\nzo 04. decembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 1040508/1/145/2012 z 28. februára 2012. Týmto rozhodnutím žalovaný\npotvrdil rozhodnutia Daňového úradu Dubnica nad Váhom č. 668/230/435551/11/Mar z 28. septembra\n2011, ktorým bola žalobcovi v zmysle § 48 ods. 5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov\na o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165\nods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložená pokuta v sume 1659,69 eura podľa § 35 ods.\n5 písm. b/ zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní“) za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie máj 2010 (od 13. mája 2010 do 31. mája 2010) v lehote určenej správnym\norgánom prvého stupňa (ďalej aj „správca dane“) vo výzve doručenej daňovému subjektu (žalobcovi\nako správcovi konkurznej podstaty).\nKrajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia správcu dane ako\naj konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu sú\nv súlade so zákonom. V dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd skonštatoval, že žalovaný sa\nv odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu, že výrok\nnapadnutého rozhodnutia zodpovedá náležitostiam administratívneho trestného rozhodnutia, obsahuje\nkvalifikáciu skutku, pre ktorý bola žalobcovi uložená pokuta, je dostatočne zrozumiteľný a určitý,\npričom úplne vyjadruje predmet správneho konania. Z výroku je podľa krajského súdu zrejmé, čo bolo\npredmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny orgán\n\nrozhodoval a spĺňa zákonné náležitosti ustanovenia § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Rozhodnutie žalovaného\nbolo vydané v súlade so zákonom a výška pokuty bola žalobcovi vyčíslená v súlade právnymi predpismi,\npreto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O náhrade trov konania krajský sud\nrozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi nepriznal náhradu pre jeho neúspech v konaní.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 13S/69/2012-24 zo 04. decembra\n2012 zmenil tak, že zruší rozhodnutia žalovaného 1040508/1/145/2012 z 28. februára 2012, ako aj\nrozhodnutie Daňového úradu Dubnica nad Váhom č. 668/230/435551/11/Mar z 28. septembra 2011 a\nvec vráti žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nŽalobca považujúc postup žalovaného za nezákonný v rozsahu subjektov a v rozsahu posúdenia\nprávnej otázky, ktorú napádal už v riadnych opravných prostriedkoch, opätovne poukázal na možnosť\nliberácie súc toho názoru, že uvedené právo je nárokovateľné pri splnení zákonnej podmienky, akou\nje konkurzné konanie. Jednoduchý formálny úkon podľa žalobcu, nemôže byť zo zákona postihovaný\nneúmerne vysokou pokutou. Zároveň je podľa žalobcu povinnosťou žalovaného v zmysle zákona o dani\nnevytvárať zo zákona č. 511/1992 Zb. takto neúmernú finančnú situáciu a štandardne zrušiť subjektu\nregistráciu DPH v zmysle svojich oprávnení. Preto zotrval na námietke, že žalovaný vydával ďalšie a\nďalšie rozhodnutia a namiesto toho, aby svojím postupom zastavil konanie, a tým nespôsoboval ďalšie\nvady konania.\nV dôvodoch odvolania žalobca tiež zopakoval, že ako správca úpadcu komunikoval s daňovým úradom\ntelefonicky po výzve na podanie daňového priznania, z dôvodu, že bol v presvedčení, že sa po vyhlásení\nkonkurzu posielala žiadosť na zrušenie DPH registrácie subjektu FITOP, spol. s r. o. v konkurze, a\nže ubezpečil správcu dane, že vo firme sa nevykonáva žiadna činnosť nakoľko je firma v konkurze a\nuvedené podanie daňového priznania by obsahovalo v každej kolónke 0 eur, že subjekt je po celú dobu\ntrvania konkurzu ekonomicky nečinný, a preto konkurzný správca považoval vec za vyriešenú. Teda aj\ns predpokladom, že DPH registrácia je zrušená. Zopakoval i to, že nakoľko v súčasnej dobe sťahuje\nsvoj archív spolu so sídlom kancelárie rovnako aj vykonáva časovo náročnú agendu dozornej správy\nnad subjektom v dozore podľa zákona č. 7/2005 Z. z., konkurznému správcovi unikla skutočnosť, že\nDPH registrácia je v nedoriešenom štádiu. Súc si vedomý, že ide o zanedbanie povinnosti vyplývajúcej\nzo zákona č. 511/1992 Zb. sa však kolegiálne obrátil na Daňový úrad Dubnica nad Váhom udeľujúci\npokutu so žiadosťou o odpustenie pokuty. Tiež zopakoval, že ako konkurzný správca vykonáva zverenú\nverejnoprávnu právomoc nad subjektmi v úpadku a v tejto úzko spolupracuje aj s daňovými orgánmi\npri odhaľovaní príčin konkurzu a zisťovania majetku úpadcu, a že mal s Daňovým úradom Dubnica\nnad Váhom, vždy korektné vzťahy, spolupracoval s ním ako veriteľom pohľadávky, členom veriteľského\nvýboru prípadne zabezpečeným veriteľom. Poukazoval znova na to, že aj nad svoje zákonné povinnosti\ntelefonicky ochotne spolupracoval pri podávaní prihlášok a napr. upozornil no chyby v prihláškach, aby\ntieto v zákonnej lehote opravil.\nĎalej v odvolaní uviedol, že ako konkurzný správca verí v súčasné aj budúce dobré a kolegiálne vzťahy\ns Daňovým úradom v Dubnici nad Váhom pri výkone povinnosti a opätovne žiada, aby Daňový úrad\nDubnica nad Váhom v rámci autoremedúry zrušil uloženie pokuty cit.: „daňovému subjektu FITOP, spol.\ns r. o. v konkurze, IČO: 31595731, DIČ: 2020436737, SNP 74/2, 081 51 Nová Dubnica, Správca v\nkonkurznom konaní A., O.“, za nepodanie daňového priznania za obdobie maj 2011. Správca priložil\ndaňové priznanie za uvedené obdobie.\nNa záver uviedol, že prípadným uložením takto vysokej pokuty v spojení s ostatnými uloženými pokutami\nby smeroval k zániku subjektov tak ako ich označil v prvom odseku. Najmä za fyzickú osobu A. správcu,\nkeď takáto suma 1.659,69 eura by bola likvidačná.\nŽalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu z jeho vecne\na právne správnych dôvodov potvrdiť, pričom sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nÚlohou súdu v tomto konaní bolo preskúmať, či správca dane oprávnene (zákonne) rozhodnutím č.\n668/230/435551/11/Mar z 28. septembra 2011 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť pokutu vo výške\n1.659,69 eura za porušenie povinnosti podať daňové priznanie v zákonnej lehote, ktoré žalovaný potvrdil\nrozhodnutím č. 1040508/1/145/2012 z 28. februára 2012.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na s inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.\nSprávne súdnictvo zabezpečuje kontrolu zákonnosti rozhodnutia. Keďže súd nie je oprávnený rozhodnúť\nvo veci samej, je pre posúdenie veci rozhodujúci právny (ale aj skutkový) stav v čase rozhodovania\nsprávneho orgánu (§ 250i ods. 1 veta prvá OSP).\nAk však správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.\n2 OSP).\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a\nnezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom\nzistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\n\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy je založený i na zistení vady v\nprocesnom postupe alebo rozhodnutí (§ 250i ods. 3 OSP). Pokiaľ takáto vada nie je súdom zistená\nznamená to, že správnym orgánom použitý procesný postup, zistenie skutkového stavu a následná\naplikácia hmotnoprávneho predpisu postupoval zákonne. Ak takáto vada zistená je, súd v zmysle § 250i\nods. 3 OSP vždy skúma, či táto vada mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 77 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o DPH“) v znení účinnom do 30. septembra 2012, ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený\nkonkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu\nkonkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a\nkončí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po\nskončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny\nmesiac.\nPodľa § 78 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2012 platiteľ je povinný do 25 dní\npo skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú\npovinnosť.\nPodľa § 95a ods. 5 zákona o správe daní v daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu\ndo zrušenia konkurzu správca v konkurznom konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto\ndaňového subjektu; v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom\nkonaní považuje za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu\nv konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov, 1) ktoré upravujú\npráva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré\nmajú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu, alebo iných fyzických osôb, alebo\nprávnických osôb podľa tohto zákona, alebo osobitných zákonov, vystavené správcom v konkurznom\nkonaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vystavené daňovým subjektom.\nPodľa § 95a ods. 1 zákona o správe daní vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na\nmajetok daňového subjektu podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné\nkonanie, alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie, alebo výkon daňovej\nexekúcie sa vyhlásením konkurzu zastavujú.\nPodľa § 35 ods. 5 písm. b/ zákona o správe daní, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží\npokutu do 49.790,87 eura, ak ide o právnickú osobu, najmenej 1.659,69 eura.\nPodľa § 103 ods. 1 zákona o správe daní ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov\n3 a 4 a ak nerozhoduje obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu:\na/ odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa\ndaňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu; ak ide o odpustenie sankcie prislúchajúcej\nk dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,\nb/ môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatenie\nviedlo k hospodárskemu zániku daňového subjektu a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší\nnež vyrubená sankcia; ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je\ndaňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,\nc/ môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z\ndôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo nesplnil povinnosť v lehote\nustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho\npredpisu; ak ide o úľavu zo sankcie alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt\npovinný preukázať aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie.\n\nPodľa § 103 ods. 3 zákona o správe daní Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na žiadosť daňového\nsubjektu odpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a/ alebo môžu povoliť úľavu zo\nsankcie, alebo odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku, 1 písm. b/ a c/, ak výška uloženej\nsankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide:\na) o fyzickú osobu, sumu 165.969,59 eura,\nb) o právnickú osobu, sumu 1.659.695,94 eura.\nPodľa § 103 ods. 4 zákona o správe daní Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu\nodpustia sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a/ alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo\nodpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b/ a c/, ak výška uloženej sankcie v jednotlivom\nprípade nepresiahne, ak ide:\na) o fyzickú osobu, sumu 33.193,92 eura,\nb) o právnickú osobu, sumu 331.939,19 eura.\nPodľa § 103 ods. 7 zákona o správe daní žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie\nsa vždy predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu,\nak nie je príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa odseku\n1 písm. a/ až c/ a odsekov 3 až 6 v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom. O povolení úľavy\nzo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie.\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s\nobsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, po preskúmaní\nodvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu\nzaoberajúc sa tým, či krajský náležite preskúmal zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, dospel v\nintenciách dôvodov podaného odvolania k záveru, že krajský súd napriek všeobecnému odôvodneniu\nvec posúdil správne.\nV konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca sa správneho deliktu podľa § 35 ods. 5 písm. b/\nzákona o správe daní nepodaním daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca\ndane, dopustil, za čo bolo povinnosťou správcu dane uložiť mu pokutu. Pokiaľ žalobca v odvolaní proti\nrozhodnutiu správcu dane žiadal zrušiť jeho rozhodnutie s poukazom na § 103 zákona o správe daní,\nneušlo pozornosti najvyššieho súdu, že o odpustenie sankcie osobitne nepožiadal, a že v tomto smere\nnebolo daňovými orgánmi ani vydané žiadne rozhodnutie (§ 103 ods. 3 a ods. 7 zákona o správe daní).\nAj podľa názoru najvyššieho súdu je z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu jednoznačne zrejmé,\nktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce, ako ich vyhodnotil, pričom správne uváženie, na základe\nktorého dospel k rozhodnutiu dostatočne objasnil a toto voľné správne uváženie nie je v rozpore so\nzákonom ani so zásadami logického myslenia, pričom sa žalovaný vysporiadal aj s ustanovením § 103\nzákona o správe daní s tým, že úľavu zo sankcie realizuje správny orgán na základe žiadosti daňovníka,\npričom na takúto úľavu nie je právny nárok a rozhodnutie o nej je plne v kompetencii správcu dane, s\nčím sa stotožnil aj krajský súd.\nUloženie sankcie odôvodnili správne orgány s odkazom na nesplnenie zákonnej povinnosti uvedenej a\nzreteľne limitovanej v paragrafe 35 ods. 5 písm. b/zákona o správe daní. Je nesporné, že, keďže správca\ndane žalobcu na podanie daňového priznania vyzýval, nemôže žalobca tvrdiť, že bol presvedčený, že\nregistrácia DPH po jeho vstupe do konkurzu bola zrušená. Rozhodnutie o uložení sankcie na najnižšie\nmožnej hranici zákonného rozpätia, rozhodne nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nNajnižšia možná zákonná výška sankcie nemôže mať pre žalobcu likvidačný dopad.\n\nNajvyšší súd nedospel k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav jednostranne a vo veci\nurobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho postupom boli porušené základné\npráva žalobcu. Je potrebné zdôrazniť že žalobca v odvolaní iba opakuje tie isté argumenty ktoré uvádza\nv žalobe a s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal, pričom vychádzal z náležite zisteného\nskutkového stavu ktorý ani z pohľadu žalobcu nie je sporný.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v\ntomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2\nOSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k.\n13S/69/2012-24 zo 04. decembra 2012 ako vecne správny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 OSP, § 224 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP a v odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania\nnepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}