{"guid": "c03a3f53-71b4-4edb-8af9-d0d443b3dfc4:487ecf71-2f16-49c6-9372-9ca08427521b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1", "spisova_znacka": "2Sžf/11/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/11/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 2Sžf/11/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1", "identifikacne_cislo": "3012200331", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Štefan Juhás", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6", "nazov": "§ 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/487ecf71-2f16-49c6-9372-9ca08427521b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/11/2013\n3012200331\n29. 01. 2014\nJUDr. Alena Poláčková\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200331.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:\nNoveco Trade, s.r.o., Kamenná 2025/20, Nové Mesto nad Váhom, právne zastúpený JUDr.\nZuzanou Ondrejovičovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Vinohradnícka 35, Nové\nMesto nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1040508/1/376925/2012/5199r zo dňa 16. marca 2012, č. I/226/19245-132339/2011/994159-r zo dňa 5. decembra 2011 a č.\nI/226/19246-132340/2011/994159-r zo dňa 5. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/64/2012-50 zo 4. decembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/64/2012-50 zo 4.\ndecembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/64/2012-50 zo 4. decembra 2012 podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP\") zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal\npreskúmania rozhodnutí žalovaného č. 1040508/1/376925/2012/5199-r zo dňa 16. marca 2012, č.\nI/226/19245-132339/2011/994159-r zo dňa 5. decembra 2011 a č.I/226/19246-132340/2011/994159-r\nzo dňa 5. decembra 2011 z dôvodu nezákonnosti.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že žalovaný rozhodnutím č.\n1040508/1/376925/2012/5199-r zo dňa 16. marca 2012 na odvolanie žalobcu potvrdil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len ,,správca dane\") č.\n643/230/49634/11/Slá zo dňa 23. novembra 2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod\n1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nspráve daní\") vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH\") za zdaňovacie obdobie IV.\nštvrťrok 2010 v sume 31 190,48 Eur. Konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia bolo vedené na krajskom\nsúde pod sp. zn. 13S/64/2012.\nŽalovaný rozhodnutím č. I/226/19245-132339/2011/994159-r zo dňa 5. decembra 2011 na odvolanie\nžalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 643/230/38178/11/Slá zo dňa 16. augusta\n2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel DPH\nza zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 9508,10 Eur. Žaloba o preskúmanie zákonnosti tohto\nrozhodnutia bola doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č. k. 24S/18/2012-24\n\nzo dňa 30. marca 2012 postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodu miestnej príslušnosti. Konanie\no preskúmanie hore uvedeného rozhodnutia bolo vedené na krajskom súde pod sp. zn. 13S/73/2012.\nŽalovaný rozhodnutím č. I/226/19246-132340/2011/994159-r zo dňa 5. decembra 2011 na odvolanie\nžalobcu potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane č. 643/230/38210/11/Slá zo dňa 16. augusta\n2011, ktorým bol žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2010 v sume 27 341,10 Eur. Žaloba o preskúmanie\nzákonnosti tohto rozhodnutia bola tiež doručená Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý uznesením č.\nk. 24S/19/2012-25 zo dňa 30. marca 2012 postúpil vec Krajskému súdu v Trenčíne z dôvodu miestnej\npríslušnosti. Konanie o preskúmanie hore uvedeného rozhodnutia bolo vedené na krajskom súde pod\nsp. zn. 13S/74/2012.\nKrajský súd na pojednávaní dňa 4. decembra 2012 uznesením spojil z dôvodu hospodárnosti veci\nvedené pod sp. zn. 13S/64/2012, 13S/73/2012, 13S/74/2012 na spoločné konanie a rozhodnutie podľa\n§ 112 ods. 1 OSP, ktoré viedol pod sp. zn. 13S/64/2012.\nKrajský súd z podkladov pripojených v jednotlivých administratívnych spisoch žalovaného zistil, že\nsprávca dane vykonal u žalobcu daňové kontroly za II., III. a IV. štvrťrok 2010 v zmysle zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH\"), ktoré boli zamerané na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Žalobca ako registrovaný platiteľ\nDPH v tuzemsku, ktorého predmetom činnosti je nákup a predaj motorových vozidiel, si uplatnil v\nkontrolovaných daňových obdobiach odpočítanie DPH z dodávok za ojazdené osobné motorové vozidlá\nod dodávateľa spol. STAVKOTECH s. r. o. na základe dodávateľských faktúr. C. T., konateľ spol.\nSTAVKOTECH s. r. o. v období od 29. júla 2008 do 3. decembra 2010, pred správcom dane dňa\n15. decembra 2010 potvrdil, že preverované dodávateľské faktúry osobne vystavil a uvedené vozidlá\ndodal žalobcovi. Súčasne uviedol, že on našiel prístup na stránku spoločnosti AUTOROLA s aukciami\nojazdených osobných motorových vozidiel a navrhol p. G. (spoločník a konateľ žalobcu) spoluprácu pri\nnákupe vozidiel. Tvrdil, že spol. STAVKOTECH s. r. o. preverované faktúry zaevidovala v evidencii DPH,\ndaň priznala a aj odviedla. S účtovníctvom a dokladmi (faktúry a bankové výpisy) spol. STAVKOTECH\ns. r. o. disponoval ďalší konateľ T. U., ktorý ich však správcovi dane nepredložil a na jeho výzvy zo\ndňa 22. decembra 2010 a 1. februára 2011 nereagoval. T. U. a C. T. predložili správcovi dane dňa\n1. marca 2011 potvrdenie Obvodného oddelenia PZ v Novom Meste nad Váhom zo dňa 14. júna\n2010 o odcudzení písomností a účtovných dokladov spol. STAVKOTECH s. r. o. a spol. SINATEX s.\nr. o. z osobného motorového vozidla R. F.. Správcovi dane boli dňa 15. marca 2011 doručené CMR\nv počte 18 kusov, výpisy z účtu spol. STAVKOTECH s. r. o. (č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX), ďalej 28\nks prijatých zahraničných faktúr, 1 ks proforma faktúra od spoločnosti AUTOROLA zo dňa 17. júla\n2010. Uvedené doklady doručila správcovi dane p. F., ktorá nepreukázala, že zastupuje žalobcu, alebo\nniektorú z dodávateľských spoločností. Správca dane uzavrel, že všetky predložené dokumenty sú\nbez interných evidenčných čísiel, neboli predložené tuzemské prijaté ani vydané faktúry, príjmové a\nvýdavkové pokladničné doklady, evidencia DPH, hlavná kniha spol. STAVKOTECH s. r. o. za rok 2010\nani výpisy z jej bankového účtu. Predložené doklady nepreukázali, že spol. STAVKOTECH s. r. o.\nnadobudla ojazdené motorové vozidlá z iného členského štátu EU a následne uzavrela so žalobcom v\nII., III. a IV. štvrťroku 2010 zdaniteľné obchody. Správca dane na základe vyjadrenia Daňového úradu\nBratislava III konštatoval, že spol. STAVKOTECH s. r. o., Sliačska 10, Bratislava, na adrese svojho\nsídla uvedeného vo výpise z obchodného registra skutočne neužíva prenajaté priestory, sídlo je len\nvirtuálne, účtovníctvo spoločnosti sa v priestoroch sídla spoločnosti nenachádza a spoločnosť síce\npodáva daňové priznania na DPH, daň však dlhodobo neuhradila. Spol. STAVKOTECH s. r. o. za\nzdaňovacie obdobia roku 2010 nepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ, a preto\nvýpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti C. T. o tom, že daň z týchto obchodov bola priznaná a aj\nodvedená, nezodpovedala skutočnosti. C. T. tvrdil, že účtovné doklady za obdobie od 14. júna do 31.\ndecembra 2010, ktoré neboli odcudzené, odovzdal novému konateľovi T. U.. Označený konateľ na výzvu\nsprávcu dane nereagoval a nepredložil chýbajúce účtovníctvo spol. STAVKOTECH s. r. o. za obdobie\nod 14. júna 2010 do 31. decembra 2010. Pritom neznáme osoby (p. F. dňa 15. marca 2011 a p. U. dňa\n16. júna 2011) doručili správcovi dane doklady, ktorými žalobca mal preukázať, že uzavrel zdaniteľné\nobchody so spol. STAVKOTECH s. r. o. Správca dane preveril aj žalobcove tvrdenie, že v IV. štvrťroku\n2010 uzavrel zdaniteľné obchody s ojazdenými motorovými vozidlami s dodávateľom spol. SINATEX s.\nr. o., Sliačska 10, Bratislava (predtým do 3. decembra 2010 sídlo Odborárska 1375/11, Nové Mesto nad\nVáhom). V čase deklarovaných zdaniteľných obchodov s ojazdenými motorovými vozidlami pre žalobcu\n\nbol C. T. (bývalý konateľ STAVKOTECH s. r. o.) jediným konateľom spoločnosti SINATEX s.r.o. Od 11.\nmája do 26. augusta 2011 bola konateľkou spoločnosti SINATEX s.r.o., N. U., z T. a od 26. augusta 2011\nbol konateľom R. Z. z Q. H., občan Českej republiky. C. T. správcovi dane dňa 7. októbra 2011 tvrdil,\nže z intrakomunitárnych dodávok ojazdených automobilov priznal DPH, účtovníctvo a doklady odovzdal\npri predaji spoločnosti N. U.. Z daňového priznania k DPH spol. SINATEX s. r. o. za rok 2010 vyplýva,\nže táto spoločnosť nepriznala daň z intrakomunitárneho nadobudnutia vozidiel z iného členského štátu\na teda daň ani neodviedla.\nKrajský súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či žalobca\nvierohodným spôsobom preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobia\nII., III. a IV. štvrťrok 2010, v ktorých si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH a či\ndaňové orgány postupovali v súlade so zákonom pred vydaním napadnutých rozhodnutí. V súvislosti\nso žalobcom uplatneným nárokom na vrátenie nadmerného odpočtu dane za kontrolované zdaňovacie\nobdobia roku 2010 krajský súd taktiež skúmal, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, či je\nnapadnuté rozhodnutie zákonné a riadne odôvodnené a či bolo vykonané daňové konanie.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie na zistenie, či spol.\nSTAVKOTECH s. r. o. a spol. SINATEX s. r. o. (dodávatelia žalobcu) nadobudli ojazdené motorové\nvozidlá z iného členského štátu EÚ, t. j. či vlastnili, resp. disponovali s tovarom, ktorý bol predmetom\nfakturácie. Konatelia spol. STAVKOTECH s. r. o. a spol. SINATEX s. r. o. (C. T. a T. U.) ako aj iné\nosoby bez právneho vzťahu k dodávateľským spoločnostiam, predložili správcovi dane v priebehu\ndaňovej kontroly doklady (18 ks CMR, výpisy o vkladoch na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX spol.\nSTAVKOTECH s. r. o. a príkazy na úhradu z účtu tejto spoločnosti, 28 ks prijatých zahraničných faktúr,\n1 ks proforma faktúra od spoločnosti AUTOROLA zo dňa 17. júla 2010), avšak neboli predložené\nrozhodujúce dôkazy, t. j. účtovníctvo týchto spoločností za rok 2010. Označené dôkazy nepreukazujú\nintrakomunitárne nadobudnutie ojazdených motorových vozidiel dodávateľskými spoločnosťami, a preto\nnebolo preukázané ani uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľmi. Kópie\ndaňových priznaní DPH spoločností STAVKOTECH s. r. o. a SINTEX s. r. o. potvrdzujú, že tieto daňové\nsubjekty za zdaňovacie obdobie roku 2010 nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ\na teda nepriznali a ani neodviedli DPH z týchto obchodov. Kúpne zmluvy, ktoré žalobca predložil ako\ndôkaz, že predával ojazdené vozidlá tretím osobám, nemajú v rámci daňového konania charakter dôkazu\na nepreukazujú, že ojazdené motorové vozidlá kúpil od dodávateľov spol. STAVKOTECH s. r. o., alebo\nspol. SINTEX s. r. o.\nKrajský súd námietku žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľské aktivity tretích osôb\na znášať dôkazné bremeno za tretie subjekty, považuje za nedôvodnú. Žalobcovi nebolo priznané\nprávo na odpočítanie DPH z nákupu ojazdených vozidiel z dôvodu, že nepredložil vierohodné dôkazy\no reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle zákona\no DPH neznamená podľa názoru krajského súdu formálne vykázaný stav, ale stav faktický. Žalobca v\npriebehu daňových kontrol síce predložil zaevidované dodávateľské faktúry od spol. STAVKOTECH s.\nr. o. a od spol. SINATEX s. r. o. a doklad o ich úhrade, ktorá však nie je dôkazom o uskutočnení plnenia,\nktoré boli predmetom fakturácie. Žalobca nepreukázal, že dodávateľské spoločnosti vystavili faktúry\nna základe reálneho vecného plnenia. Daňové priznania dodávateľov nepreukazujú nadobudnutie\nojazdených motorových vozidiel z iných členských štátov EÚ. Tento záver potvrdzuje aj vedenie účtovnej\nevidencie týmito dodávateľmi, ich evidencia DPH, daň z intrakomunitárnych obchodov nebola priznaná\na teda ani odvedená. Dodávateľské faktúry od zahraničných dodávateľov, CMR a doklady o pohybe na\núčtoch predložené STAVKOTECH s. r. o. a SINATEX s. r. o. v priebehu daňovej kontroly nie sú účtovnými\ndokladmi v zmysle § 10 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších\npredpisov.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné,\npretože správca dane v rozpore so zákonom mu neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným\ndaňovými kontrolami a nemohol sa zúčastniť výsluchu svedkov C. T. a T. U.. Správca dane s poukazom\nna ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní nemal povinnosť oboznámiť žalobcu o termíne výsluchu\nkonateľov dodávateľských spoločností, pretože neboli vypočutí ako svedkovia, ale ako štatutárni\nzástupcovia. Vo veci je potrebné uviesť, že žalobca bol s obsahom ich výpovedí oboznámený pri\nprerokovaní protokolov z kontrol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane.\nV protokoloch sú uvedené celé výpovede konateľov dodávateľských spoločností s otázkami, ktoré im\n\nboli kladené ako aj s ich odpoveďami. Žalobca k obsahu výpovedí konateľov spol. STAVKOTECH s. r. o.,\nalebo spol. SINATEX s. r. o. nemal pripomienky a až v podanej žalobe namietal, že nebol upovedomený\no ich vypočutí.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu týkajúcu sa prvostupňového daňového\nkonania. Vo vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré sa uskutočnilo v rámci\ndaňovej kontroly, ktorou sa zisťuje, alebo preveruje základ dane, alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane.\nVzhľadom na uvedené sa krajský súd jednoznačne stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca v daných\nprípadoch nepreukázal splnenie podmienok nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobia II., III.\na IV. štvrťrok 2010 podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH. V jednotlivých žalobách uviedol\nlen všeobecné tvrdenia o dodaní tovaru a služieb označenými dodávateľmi, neuviedol však žiaden\nkonkrétny dôkaz, ktorým by preukázal uskutočnenie dodávok tovaru tak, ako bolo uvedené na faktúrach.\nPodľa názoru krajského súdu žalovaný ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav za jednotlivé\nzdaňovacie obdobia, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili správny právny\nzáver.\nVčas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci (§ 250j ods. 2 písm. c/ OSP) a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d/ OSP).\nPodľa názoru žalobcu, on predložil vierohodné dôkazy o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov\nso spoločnosťou STAVKOTECH s. r. o. a SINATEX s. r. o. predložením dokladov o nákupe tovaru, t.\nj. zahraničných faktúr, CMR a výpisov z účtov preukazujúcich ich zaplatenie. I keď podľa zákona č.\n431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov sa tieto nepovažujú za účtovné doklady,\nsú dôkazmi o uskutočnení plnenia, ktoré boli predmetom fakturácie v zmysle § 29 ods. 4 zákona o\nspráve daní. Uvedené dôkazy podľa názoru žalobcu preukazujú, že jeho dodávatelia - spoločnosť\nSTAVKOTECH s.r.o. a SINATEX s.r.o. reálne nakúpili uvedené motorové vozidlá, tieto doviezli na\núzemie Slovenskej republiky a riadne za ne zaplatili. Skutočnosť, že si tieto dodávateľské spoločnosti\nnesplnili svoje daňové povinnosti t.j. nepriznali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu EÚ za\nzdaňovacie obdobie roku 2010, by nemalo zaťažovať žalobcu, ktorý uvedené motorové vozidlá nakúpil\nod dodávateľských spoločností a aj zaplatil vrátane príslušnej DPH.\nK postupu správcu dane, ktorým správca dane žalobcovi neumožnil vyjadriť sa k skutočnostiam\nzistenými daňovými kontrolami a zúčastniť sa výsluchu svedkov C. T. a T. U. žalobca uviedol, že podľa\njeho názoru správca dane mal upovedomiť žalobcu o termíne výsluchu. Zo zákona o správe daní a\npoplatkov vyplýva, že v priebehu daňovej kontroly, ktorou sa zisťuje alebo preveruje základ dane u\nkontrolovaného daňového subjektu, má ten, kto sa vyjadruje k dôležitým okolnostiam týkajúcim sa\nkontrolovaného daňového subjektu, postavenie svedka. Žalobca vidí nezrozumiteľnosť odôvodnenia\nrozsudku v tom, že nie je jasne odôvodnený záver súdu prvého stupňa, kedy správca dane vypočúva\npredvolané osoby v postavení svedka a kedy len v postavení „konateľov dodávateľských spoločností\".\nPodľa názoru žalobcu ide o zrejmú svojvôľu správcu dane, či osoby bude predvolávať ako svedkov alebo\nnie. Žalobca vo svojom vyjadrení k protokolom z uskutočnených daňových kontrol nenamietal obsah\nvýpovede svedkov, keďže tí potvrdili uskutočnenie jednotlivých obchodných transakcií, ale namietal\nskutočnosť, že nebol upovedomený o ich výsluchu, v čom vidí pochybenie správcu dane, v dôsledku\nktorého boli porušené jeho procesné práva. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. I ÚS 269/05 z ktorého citoval: „Pre daňovú oblasť je vo vzťahu k právu na spravodlivé\nsúdne konanie najvýznamnejšia skutočnosť, že daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy\ndaní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv,\nako je napr. podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie námietok a sťažností na postup\npracovníka správcu dane, podanie odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane či prístup k nezávislému\na nestrannému súdu v otázke zákonnosti rozhodnutí či dokonca správcu dane.\"\nŽalobca taktiež namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil jeho námietku, že došlo\npred správnym orgánom k takým vadám konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\n\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP), pričom na tieto vady konania je súd povinný prihliadať z úradnej\npovinnosti. Takouto vadou konania je podľa názoru žalobcu skutočnosť, že v tejto veci neprebehlo\nprvostupňové daňové konanie, čím bolo žalobcovi znemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie a vyrubenie dane tak, ako to vyplýva z ust. § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 zákona\no správe daní, v ktorých je stanovená tzv. preukazná povinnosť daňových subjektov. Poukázal pritom\nna nálezy Ústavného súdu I. ÚS 238/06-39 a III. ÚS 153/07-35. Zároveň žiadal, aby mu odvolací súd\npriznal náhradu trov konania.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 4. februára 2013 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť. K námietkam žalobcu v odvolaní uviedol, že podané odvolanie obsahuje skutočnosti,\nku ktorým sa už žalovaný vyjadril a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 29. januára 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom do 31. decembra 2011 právo odpočítať daň z tovaru,\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa ods. 2 písm. a/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb,\nktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže\nodpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú\nalebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní\ndane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nPodľa § 3 ods. 6 písm. g/ zákona č. 150/2001 Z. z. v platnom znení daňové riaditeľstvo priamo,\nalebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu, alebo\nopakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. c/ daňový úrad rozhoduje v daňovom konaní podľa osobitného predpisu, a to aj\nv prípadoch, keď sa daň vyrubuje na základe kontroly vykonanej dožiadaným daňovým úradom, alebo\ndaňovým riaditeľstvom, alebo vykonanej spoločne.\nPodľa § 15 ods. 15 zákona o správe daní ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako\naj na orgány oprávnené vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 29 ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a\nskutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol\nvyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť\npovinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie rozhodnutí žalovaného, ktorými bol\nžalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/, bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie\nobdobie II., III. a IV. štvrťrok 2010 v sume 9508,10 Eur, 27 341,10 Eur a 31 190,48 Eur.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu ako i s tvrdeniami žalovaného a dal odpoveď na výklad\na aplikáciu použitých zákonných ustanovení v napádaných rozhodnutiach, a preto sa v plnom rozsahu\nstotožňuje s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu tak, ako ich uviedol aj v tomto svojom rozsudku a\nna potvrdenie jeho správnosti považuje za potrebné doplniť, že účelom daňového konania je zistenie,\nči si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči\nštátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov,\naby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu\nzisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nalebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nV odvolaní žalobca predovšetkým namieta, že predložil vierohodné dôkazy o reálnom uskutočnení\nzdaniteľných obchodov so spoločnosťou STAVKOTECH s.r.o. a SINATEX s.r.o. Toto tvrdenie však\nnezodpovedá skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu. Naopak, ani pri jednej daňovej\nkontrole, t. j. za obdobie II., III., ani IV. štvrťrok 2010 žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom, že\npredmetné motorové vozidlá mu v deklarovanom množstve skutočne dodala spoločnosť STAVKOTECH\ns. r. o., resp. spol. SINATEX s. r. o.\nPokiaľ ide o obdobie II. štvrťroku, na predložených CMR je síce uvedená adresa nadobúdateľa\nSTAVKOTECH s. r. o. so sídlom v Považanoch, miesto vykládky je uvedené Nové Mesto nad Váhom\nbez bližšej adresy, avšak z predložených faktúr od zahraničných spoločností žalovaný zistil, že z\ntýchto len tri sa vzťahujú k faktúram vystaveným spoločnosťou STAVKOTECH s. r. o. pre žalobcu a 2\nCMR, pričom faktúra AAT009650 bola vyhotovená pred dátumom oznámenej krádeže dokladov (14.\njúna 2010). Keďže spoločnosť STAVKOTECH s. r. o. nepredložila žiadne účtovné doklady, evidenciu\nDPH, hlavnú knihu za rok 2010, peňažný denník ani iné doklady, takýto dôkaz sám osebe nemôže\npreukázať uskutočnenie plnenia v deklarovanom rozsahu. Navyše, ako vyplýva z administratívneho\nspisu, doklady nepredložili štatutárni zástupcovia dodávateľských spoločností, ale žalobca, respektíve\núplne neznáme osoby. Preto aj odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu a žalovaného, že\nuvedené zistenie nasvedčuje tomu, že existuje personálne aj ekonomické prepojenie medzi žalobcom\na konateľom dodávateľských spoločností a jediným cieľom uskutočnených transakcií, aj vzhľadom na\npodnikateľskú minulosť žalobcu, je zneužitie systému DPH.\nRovnako pokiaľ ide o obdobie III. štvrťroku 2010, z predložených 28 faktúr od zahraničných spoločností\nžalovaný zistil, že z týchto len 15 sa vzťahuje k faktúram vystaveným spoločnosťou STAVKOTECH s. r.\no. pre žalobcu a 4 z 18 ks. CMR. Žalobca opätovne neuviedol, ku ktorému kontrolovanému obdobiu by\nsa predložené dokumenty mali vzťahovať, takže bez predloženia účtovných dokladov, evidencie DPH,\nhlavnej knihy za rok 2010, peňažného denníka a iných dokladov nebolo preukázané, že dodávateľ\nžalobcu o nich účtoval, viedol evidenciu DPH, resp. priznal daň z uskutočneného zdaniteľného obchodu.\nZa obdobie IV. štvrťroku boli predložené kópie 24 faktúr vystavených na spoločnosť STAVKOTECH s.\nr. o. a výpisy z jej účtu v banke za obdobie od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010. CMR neboli\npredložené žiadne. Opätovne bez toho, aby žalobca špecifikoval, ku ktorému kontrolovanému obdobiu u\nžalobu by sa tieto doklady mali vzťahovať a bez predloženia akejkoľvek účtovnej evidencie dodávateľa.\nNa základe vyššie uvedeného dospel i odvolací súd k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať\nhodnoverným spôsobom, že mu boli reálne dodané ojazdené osobné automobily od deklarovaných\ndodávateľov, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu mu nevznikol nárok na odpočet DPH v\nuplatnenom rozsahu.\nPokiaľ ide o namietané porušenie práva žalobcu vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovými\nkontrolami a zúčastniť sa výsluchu svedkov C. T. a T. U., k tomuto odvolací súd uvádza, že zákon\no správe daní rozlišuje predvolanie a výsluch svedka (§ 7 ods. 1 zákona o správe daní; takto boli\n\npredvolané osoby, ktorým žalobca predával automobily, predvolanie obsahovalo poučenie, že ide o\npredvolanie svedka s poučením o všetkých právach a povinnostiach svedka) a predvolanie a vypočutie\ninej osoby (§ 27 ods. 1 zákona o správe daní), pričom tak C. T. ako aj T. U. boli predvolaní v zmysle § 27\nzákona o správe daní, a preto žalovaný nepochybil, keď neupovedomil žalobcu o termíne ich vypočutia.\nNavyše, žalobca bol podrobne oboznámený s obsahom ich výpovedí a mal možnosť sa k týmto vyjadriť,\nčo aj využil. Preto túto námietku posúdil odvolací súd ako neopodstatnenú.\nPokiaľ žaloba namietal, že v jeho veci neprebehlo prvostupňové daňové konanie, čím bolo žalobcovi\nznemožnené preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane tak, ako to\nvyplýva z ust. § 2 ods. 1, 2 a 8 a § 29 ods. 8 zákona o správe daní, k tomuto odvolací súd uvádza, že\nsprávca dane postupoval plne v súlade s § 15 ods. 16 zákona o správe daní, neuprel žalobcovi žiadne\nprocesné práva, umožnil mu vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ako aj predložiť akékoľvek dôkazy\npotvrdzujúce reálnosť uskutočnených, resp. deklarovaných obchodov. Preto v tejto časti považuje\nodvolací súd tvrdenie žalobcu za zavádzajúce.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu.\nZ obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného, je nesporne\nzrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so všetkými relevantnými\nnámietkami uvedenými v žalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané,\nže vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd\nani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by\nmala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a chránených záujmov žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov\nuvedených vyššie, za správny.\nSkutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli\nzistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom\nkonaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny\npodľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 224 ods.\n1 a § 250k OSP tak, že žalobcovi nepriznal ich náhradu, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný a\nžalovanému právo na náhradu trov zo zákona neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}