{"guid": "14f3d82c-0125-4b64-a043-3408d2408ba4:4c17860a-3c70-4d8a-a615-15b63f6ae894", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200220.1", "spisova_znacka": "8Sžf/23/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/23/2013 z 20. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2014, sp. zn. 8Sžf/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200220.1", "identifikacne_cislo": "3012200220", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2014-03-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c17860a-3c70-4d8a-a615-15b63f6ae894", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200220.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200220.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200220.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/23/2013\n3012200220\n20. 03. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200220.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,\nCSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu:\nLadislav Ďurdík-DLD, Mládežnícka 327/4, Považská Bystrica, IČO: 30 184 240, zast. C.. W..\nC. C., zamestnancom spoločnosti, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nLazovná ulica 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n1040508/21851-139811/2012/5048-r zo dňa 10. januára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/17/2012 - 40 zo dňa 27. novembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/17/2012 - 40 zo dňa\n27. novembra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1040508/21851-139811/2012/5048-r zo\ndňa 10. januára 2012 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/34650/11/Zed\nzo dňa 13. júla 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O. s. p. a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 66 € titulom zaplatených súdnych\npoplatkov v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1040508/21851-139811/2012/5048-r zo dňa 10.\njanuára 2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. č.\n670/230/34650/11/Zed zo dňa 13. júla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z priadnej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004 v sume 4348,40 €.\nKrajský súd poukázal, že obsah protokolu o daňovej kontrole je výsledkom komplexného zisťovania\nskutkového stavu, ale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov. V protokole\no zisteniach u daňovej kontroly sa uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane, s ktorými sa v\nprejednávanej veci stotožnil aj žalovaný. Vo vyrubovacom konaní sa zásadne nevykonáva dokazovanie,\npretože už v priebehu daňovej kontroly bol zistený alebo preverený základ dane a iné skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Doručenie protokolu sa považuje\nza úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane. Postup správcu dane, ktorý vo vyrubovacom\nkonaní na základe zistení z daňovej kontroly obsiahnutej v protokole, vydal dodatočný platobný výmer,\nbol v súlade so zákonom.\nNa základe zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nv texte rozsudku len „zák. o DPH\") bolo rozhodujúce, či dodávateľovi vznikla povinnosť podľa faktúr\no dodaní tovaru, pretože až na základe vzniku daňovej povinnosti na strane dodávateľa tovaru alebo\n\nslužby vznikol žalobcovi (odberateľovi) nárok na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH.\nNa základe výsledkov z doplneného dokazovania bolo zistené, že dodávateľ nepredložil účtovníctvo za\nzdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004, neevidoval sporné faktúry vystavené pre žalobcu v záznamoch na\núčely DPH a nezahrnul ich ani do daňového priznania za sledované zdaňovacie obdobie. Dodávateľovi\nnevznikla daňová povinnosť, a preto žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočet DPH zo\nsporných faktúr. Výpoveď D. C., ktorý potvrdil, že spornú faktúru vystavil a tovar žalobcovi dodal, hodnotil\nkrajský súd ako nedôveryhodnú, pretože nebola podložená žiadnym dôkazom, keďže žiadne dôkazy\nnemal. Z rovnakých dôvodov neprihliadal krajský súd ani na tvrdenia žalobcu o tom, že disponoval\ntovarom uvedeným na faktúrach a použil ho na účely svojho podnikania. Podmienky uvedené v § 49\nods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti\ninej osoby za vady dokladu ani za dobromyseľnosti platiteľa. Zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť\npožaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre\nnárok na odpočet stanovil zákon. Platiteľ musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené. Žalobca ako podnikateľský subjekt mal byť dostatočne oboznámený so svojimi\npovinnosťami vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových predpisov. Možno oprávnene\nočakávať od daňovníka vedomosť o tom, že má pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému\nplneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedený tovar skutočne poskytol. Žalovaný ako aj správca\ndane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili\nsprávny záver. Krajský súd považoval za neopodstatnenú argumentáciu žalobcu rozsudkami Súdneho\ndvora EÚ č. C-354/03, C-355/03, nakoľko daňové orgány sa nezaoberali možným podvodným konaním\nniektorého subjektu v reťazci, a teda nešlo o zhodný prípad s tým, ktorý riešil súdny dvor.\nProti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote dňa 31. januára 2013 odvolanie, v ktorom\nsa domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane\nzruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania.\nUviedol, že § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. o\nspráve daní\") nepredstavuje absolútne dôkazné bremeno daňového subjektu, ale len vymedzuje rozsah\ndôkaznej povinnosti daňového subjektu. Dôkazné bremeno znáša daňový subjekt len ku skutočnostiam,\nktoré sám tvrdí, a preto nie je možné dôkazné bremeno rozširovať aj na preukázanie tých skutočností, na\nktoré sa vzťahuje dôkazná povinnosť iných daňových subjektov. Žalobca pri odpočítaní DPH z faktúry č.\n382004 zo dňa 12. decembra 2004 mal preukázať, že tovar kúpil od spoločnosti STENLEYTEX, spol. s\nr.o. a táto spoločnosť mu tovar aj dodala. Dodanie tovaru od spoločnosti STENLEYTEX, spol. s r.o. bolo\ndoložené faktúrou, dodacím listom, prepravou tovaru do skladu, dokladom o úhrade a dodanie tovaru\npotvrdil aj konateľ dodávateľa p. D. C., ktorý uviedol, že spoločnosť STENLEYTEX, spol. s r.o. tovar\nkúpila v Brezne.\nDaňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne\nprávo nakladať s tovarom ako vlastník. Vznik daňovej povinnosti nemožno podmieňovať zaúčtovaním v\núčtovníctve dodávateľa tovaru a vedením záznamov podľa § 70 zák. o DPH. Porušenie týchto povinností\nnemá vplyv na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru. V tejto súvislosti žalobca poukázal na\nrozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, bod 47.\nSprávca dane ako aj žalovaný nepostupovali v súlade s § 2 zák. o správe daní, keď svoje tvrdenia opierali\nhlavne o zistenia a závery založené na skutočnostiach zistených počas daňovej kontroly za október\n- december 2004 vykonanej ešte v r. 2005 u spoločnosti STENLEYTEX, spol. s r.o., teda zistených v\nkonaní, ktoré sa týkalo iného daňového subjektu ako žalobcu a na základe úkonov vykonaných ešte\npred začatím riadnej a opakovanej daňovej kontroly u žalobcu. Skutkové a právne závery v dodatočnom\nplatobnom výmere a v druhostupňovom rozhodnutí neboli založené na výsledkoch daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania vedeného vo veci žalobcu.\nŽalobca ďalej namietal, že správca dane nevykonal v rámci opakovanej daňovej kontroly rozsiahle\ndokazovanie, nakoľko okrem zaslania jednej výzvy žalobcovi, vypočutia svedka p. C. dňa 8. marca 2011\na oboznámenia žalobcu o priebehu opakovanej daňovej kontroly zo dňa 6. mája 2011 iné dokazovanie\nnevykonal. Správca dane nesprávne v rozhodnutí uviedol, že ústne pojednávanie so svedkom E. D.\nbolo uskutočnené dňa 12. apríla 2006, nakoľko zápisnica o ústnom pojednávaní č. 670/320/16640/2007/\nBe je zo dňa 12. apríla 2007. Ústne pojednávanie so svedkom sa teda nekonalo ani počas riadnej\n\ndaňovej kontroly (ukončená prerokovaním protokolu dňa 12. decembra 2006), ani počas vyrubovacieho\nkonania po riadnej daňovej kontrole (dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa 13. decembra 2006), ani\nv odvolacom konaní, ani počas opakovanej daňovej kontroly, ktorý začala 12. januára 2011. Rovnako\núkony vykonávané správcom dane v období 1. februára 2007 až 16. apríla 2007 neboli vykonané\nani počas riadnej daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, ani v odvolacom konaní, ani\npočas opakovanej daňovej kontroly. Vo vzťahu k výpovedi p. D. žalobca uviedol, že so spoločnosťou\nSTENLEYTEX, spol. s r.o. v čase, keď bol konateľom p. D. neobchodoval, a preto je táto výpoveď vo\nveci právne bezvýznamná.\nŽalobca ďalej uviedol, že aj keď sa nepodarilo získať účtovné a daňové doklady dodávateľa, nemá to\nvplyv na vznik daňovej povinnosti dodávateľa, keďže tá mu vznikla dodaním tovaru. Pokiaľ spoločnosť\nSTENLEYTEX, spol. s r.o. nepodávala daňové priznania na DPH od júla 2005 a od r. 2006 nepodávala\ndaňové priznania ani na daň z príjmov, žalobca s uvedenou spoločnosťou obchodoval v roku 2004, teda\nv období, keď daňové priznania podávala.\nKrajský súd ako aj správne orgány nepovažovali výpoveď svedka p. C. za dôveryhodnú, avšak žalobca\ns p. C. uzatvoril kúpne zmluvy, tento mu tovar dodal, a teda pre spoločnosť, v mene ktorej konal, vznikla\ndodaním tovaru daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. o DPH. P. C. žalobcovi predal tovar, vystavil\nfaktúru a prijal úhradu za tovar, čo aj potvrdil. Pre žalobcu je teda jediným dôveryhodným svedkom na\npotvrdenie dodania tovaru od spoločnosti STENLETEX, spol. s r.o., pretože v čase dodania tovaru bol\njedinou oprávnenou osobou, ktorá mohla za spoločnosť konať. Výpoveď svedka je potrebné hodnotiť\nv každej veci samostatne. Vo prejednávanej veci je p. C. dôveryhodným svedkom, lebo žalobca s ním\nuzatvoril kúpne zmluvy.\nŽalobca použil dodaný tovar ako platiteľ, čo v konaní preukázal. Žalovaný riadne nevyhodnotil zistenia\nz daňovej kontroly, neuviedol akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, jediným úkonom vyrubovacieho\nkonania bolo vydanie dodatočného platobného výmeru. Vo vyrubovacom konaní musí správca dane\nhodnotiť dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a\nna základe týchto dôkazov vydať platobný výmer, nemôže len formálne vydať rozhodnutie doslovným\nprepísaním protokolu bez jeho vyhodnotenia, pretože protokol je len jedným z podkladov na začatie\ndaňového konania a súčasne predstavuje zákonom označený dôkazný prostriedok.\nK podanému odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 21. februára 2013 vyjadril žalovaný tak, že navrhol\nnapadnutý rozsudok potvrdiť.\nUviedol, že žalobca pri daňovej kontrole okrem faktúr nedisponoval žiadnym ďalším preukazným\ndôkazom o dodaní tovaru, nemal napr. ani prepravné doklady, aby mohol preukázať prijatie tovaru. V\ndanom prípade dodávateľ nepriznal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zápisom v daňových a účtovných\nevidenciách a neodviedol daň do štátneho rozpočtu. Svedok p. C. potvrdil, že sporné faktúry podpísal,\nale nemôže preukázať ich zaevidovanie v príslušných účtovných či daňových záznamoch, pretože\núčtovníctvo odovzdal novému konateľovi E. D.. Pán D. pri ústnom pojednávaní dňa 12. apríla 2007\nuviedol, že vôbec nevedel, že je konateľom nejakej spoločnosti a nemá žiadne doklady od tejto\nspoločnosti. Tým, že boli správcovi dane z jeho činnosti, konkrétne z daňovej kontroly u dodávateľa,\nznáme okolnosti preverovaného zdaniteľného obchodu, smerovalo zisťovanie skutkového stavu aj do\ntejto oblasti.\nVo vzťahu k zápisnici o výsluchu p. D. zo dňa 12. júla 2007 žalovaný uviedol, že pri písaní napadnutého\nrozhodnutia došlo k zrejmej chybe v dátume, pokiaľ bola táto výpoveď uvádzaná ako uskutočnená dňa\n12. apríla 2006. Táto výpoveď bola vykonaná dňa 12. apríla 2007, to znamená v čase prebiehajúceho\nodvolacieho konania.\nV celom konaní nebolo preukázané, či dodávateľ vôbec disponoval s predmetným tovarom a či ho\nskutočne dodal, pričom by bez akýchkoľvek pochybností vznikla aj daňová povinnosť. Bolo v záujme\ndaňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne\nuskutočnenie dodania nakúpených tovarov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako\naj rozhodnutie správcu dane je potrebné zrušiť pre zistený rozpor so zákonom pri ich vydávaní.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 20. marca 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPredmetom\nsúdneho\nprieskumu\nje\nzákonnosť\nrozhodnutia\nžalovaného\nč.\n1040508/21851-139808/2012/5048-r zo dňa 10. januára 2012, ktorým potvrdil dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/34650/11/Zed zo dňa 13. júla 2011, ktorým bol\nžalobcovi vyrubený rozdiel dane z priadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004 v sume\n4348,40 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom dospel\nk záveru, že pokiaľ krajský súd žalobu zamietol, rozhodol bez náležitého skúmania obsahu\nadministratívneho spisu.\nSprávca dane - Daňová úrad Považská Bystrica, vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dodržiavania zák. o\nDPH ako aj skôr účinného zák. č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov\nza zdaňovacie obdobia I. až IV. štvrťrok 2004. Na základe zistení z daňovej kontroly bol vypracovaný\nprotokol č. 670/320/45494/2006/Be, ktorý bol prerokovaný dňa 12. decembra 2006. Dňa 13. decembra\n2006 vydal Daňový úrad Považská Bystrica dodatočný platobný výmer č. 670/230/56963/06/Zed, ktorým\nvyrubil daňovému subjektu zistený rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 131 000 Sk za zdaňovacie\nobdobie 4. štvrťrok 2004 za porušenie § 49 ods. 2 písm. a/ zák. o DPH. Následne odvolací orgán\nrozhodnutím č. I/226/3002-33342/2007/990565-r zo dňa 12. apríla 2007 dodatočný platobný výmer č.\n670/230/56963/06/Zed zo dňa 13. decembra 2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a\nuložil správcovi dane doplnenie dokazovania.\nDaňový úrad Považská Bystrica začal opakovanú daňovú kontrolu dňa 12. januára 2011, ktorej\npredmetom bola kontrola dodržiavania zák. o DPH za zdaňovacie obdobia 3. a 4. štvrťrok 2004. Na\nzáklade zistení tejto kontroly bol vypracovaný protokol č. 670/320/25585/2011/Be zo dňa 31. mája 2011,\ndodatok k protokolu bol vypracovaný dňa 8. júla 2011. Protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej\nkontroly bol prerokovaný dňa 11. júla 2011. Výsledkom opakovanej daňovej kontroly bol dodatočný\nplatobný výmer č. 670/230/34650/11/Zed zo dňa 13.júla 2011, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel\nDPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2004 vo výške 4348,40 € (131 000 Sk). Odvolací orgán\ndodatočný platobný výmer rozhodnutím č. 1040508/21851-139811/2012/5048-r zo dňa 10. januára 2012\npotvrdil.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p., ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej\nveci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na\npodobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNajvyšší súd vo veci vedenej pod sp. zn. 8Sžf/10/2013 týkajúcej sa totožných účastníkov sa zaoberal\nprávnym posúdením opakovanej daňovej kontroly, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie aj v\nprejednávanej veci, a preto aplikujúc § 250ja ods. 7 O.s.p. poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie,\nrozsudok sp. zn. 8Sžf/10/2013 zo dňa 12. decembra 2013.\nPodľa § 15 ods. 13 zák. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu\ns kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania\nprotokolu sa začína vyrubovacie konanie (§ 44). Je nepochybné, že vyrubovacie konanie musí byť\nukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. V danom prípade správca dane vo veci dodatočný\nplatobný výmer vydal, tento však bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky na základe\n\nodvolania žalobcu zrušený. Z tejto nepochybnej skutočnosti teda vyplýva, že vyrubovacie konanie po\nukončení riadnej daňovej kontroly na daň z pridanej hodnoty za rozhodujúce zdaňovacie obdobie nebolo\nukončené právoplatným platobným ani dodatočným platobným výmerom (v pôvodnom konaní o riadnej\ndaňovej kontrole).\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)\ndodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň\nzistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,\nalebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nSo zreteľom na vyššie citované ustanovenia, správca dane, po zrušení dodatočného platobného výmeru\na vrátení veci na ďalšie konanie v prípade riadnej daňovej kontroly, mal pokračovať vo vyrubovacom\nkonaní preverením výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o opravných prostriedkoch a toto\nvyrubovacie konanie ukončiť vydaním právoplatného platobného výmeru alebo dodatočného platobného\nvýmeru. Pokiaľ žalovaný v danom prípade vydal po zrušení dodatočného platobného výmeru pokyn\nna vykonanie opakovanej daňovej kontroly, tak takýto postup je rozporný so zák. o správe daní.\nNaviac je potrebné poukázať, že tento pokyn nebol súčasťou administratívneho spisu predloženého\nv súdnom prieskumnom konaní. Rovnako zo spisu nevyplývali dôvody výrazného časového odstupu\nmedzi vrátením veci daňovým riaditeľstvom správcovi dane na ďalšie konanie a začatím opakovanej\ndaňovej kontroly.\nSprávca dane nemohol vykonať opakovanú daňovú kontrolu v zmysle § 15b zákona o správe daní a\npokiaľ následne vydal na základe tejto opakovanej daňovej kontroly dodatočný platobný výmer, bolo\npotrebné toto rozhodnutie ako aj naň nadväzujúce rozhodnutie žalovaného považovať za nezákonné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považujúc túto vadu za takú, ktorá mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutých rozhodnutí, na túto prihliadal rešpektujúc ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej výnimku zo\nzásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia\n§ 249 ods. 2 O. s. p., predstavujú veci, v ktorých súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie trpí\ntakými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či žaloba takýto nedostatok rozhodnutia\nnamietala (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/168/96, zverejnený v ZSP 10/1997, s. 21).\nOpačný postup by znamenal akceptáciu nezákonnosti postupu pri vydávaní napadnutých správnych\nrozhodnutí, a teda bol v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.\nNa základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne je potrebné\npodľa § 250ja ods. 3 veta prvá O. s. p. zmeniť a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu\ndane zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie, pretože v konaní bola zistená taká vada, ktorá\nmohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.). Správny orgán\nsúc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) v ďalšom konaní, rešpektujúc\npríslušné procesnoprávne i hmotnoprávne predpisy, znova vo veci rozhodne tak, aby jeho rozhodnutie\nzodpovedalo zákonu a to vrátane riadneho odôvodnenia rozhodnutia.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania\nspočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu.\nSúdny poplatok za odvolanie zaplatený nebol, a preto jeho náhradu nebolo možné priznať.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}