{"guid": "d34dd177-8f89-46fd-a512-d0ee0f851665:2e152cde-c1f0-431a-99e6-8161c97d9410", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3012200200.1", "spisova_znacka": "8Sžf/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/1/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžf/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3012200200.1", "identifikacne_cislo": "3012200200", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e152cde-c1f0-431a-99e6-8161c97d9410", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200200.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200200.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3012200200.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/1/2013\n3012200200\n23. 01. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:3012200200.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: Tatra\nReal Trade, a.s., so sídlom Dunajská 25, Bratislava, zastúpeného JUDr. Pavlom Malichom, advokátom,\nso sídlom Dunajská 25, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Trenčín, so sídlom Mierové nám. 2,\nTrenčín, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 15. novembra 2011, sp. zn. KCDaP-2011/66782/111156, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.\nk. 11S/16/2012-80 z 18. septembra 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/16/2012-80 z 18.\nseptembra 2012, p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 165,58 € na účet jeho\nprávneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trenčíne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP\") rozhodnutie (oznámenie) žalovaného sp. zn. KC-DaP-2011/66782/11115 z\n15. novembra 2011, ktorým ako správca miestnej dane žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie\nproti platobnému výmeru Mesta Trenčín č. 3170107411 z 8. augusta 2011 zamietol z dôvodu, že\nsplnomocnenie ním predložené k dátumu podania odvolania nespĺňalo náležitosti v zmysle § 9 zákona\nSlovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 511/1992 Zb.\").\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodujúcim bolo posúdenie, či bolo odvolanie proti\nplatobnému výmeru podané oprávnenou osobou vzhľadom na nedostatok overenia podpisu žalobcu na\nplnomocenstve pre právneho zástupcu, ktorý v mene žalobcu odvolanie podal.\nZaoberajúc sa otázkou, či oznámenie správneho orgánu o zamietnutí odvolania môže byť spôsobilým\npredmetom súdneho prieskumu s poukazom na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01, I. ÚS 52/02, III.\nÚS 183/2003: PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.\nuznesenia sp. zn. 8Sžf/29/2010 a sp. zn. 5Sžp/5/2011) uviedol, že predmetné oznámenie treba bez\nohľadu na jeho formu treba považovať za spôsobilý predmet súdneho prieskumu, za ktorý sa považujú\naj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy. Ďalej považoval za\npotrebné uviesť, že oznámenie správneho orgánu o zamietnutí odvolania je procesným úkonom\nsprávneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi) a že správny\norgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.\n\nKonštatoval, že z obsahu spisov mal preukázané, že žalovaný vydal 8. augusta 2011 platobný\nvýmer Mesta Trenčín, ktorý bol žalobcovi doručený 16. augusta 2011, proti ktorému podal žalobca\nprostredníctvom právneho zástupcu dňa 2. septembra 2011 odvolanie obsahujúce náležitosti v zmysle\n§ 46 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ku ktorému pripojil plnomocenstvo z 3. mája 2010 splnomocňujúce\nJUDr. Pavla Malicha na zastupovanie bez úradne overeného podpisu žalobcu. Ďalej zistil, že dňa\n19. septembra 2011 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnenie odvolania,\nktorého prílohou bola plná moc žalobcu pre právneho zástupcu z 13. septembra 2011, na ktorej bol\npodpis žalobcu už úradne overený.\nPoukázal na to, že v danom prípade je rozsah plnomocenstva nepochybný a jednoznačne z\nneho vyplýva vôľa žalobcu podať odvolanie proti platobnému výmeru Mesta Trenčín a nechať sa\nzastupovať advokátom v konaní do právoplatného skončenia veci, teda ide o jednoznačne o procesné\nplnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred daňovým orgánom.\nZdôraznil, že udelenie plnomocenstva treba odlišovať od preukázania jeho existencie. Mal za to, že\nnedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť,\npričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu,\nkto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo\nalebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. Poukázal ďalej na to, že nevyzvanie\núčastníka na odstránenie vád plnomocenstva a následne odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní\npovažuje za odňatie možnosti konať pred súdom, pričom procesné postavenie účastníka daňového\nkonania nemôže byť v tomto smere v žiadnom prípade slabšie - horšie.\nKrajský súd vyjadril názor, že odvolanie proti platobnému výmeru bolo právne perfektné, plnomocenstvo\nna podanie odvolania bolo udelené skôr, ako tento úkon právny zástupca vykonal, a pokiaľ ide o\nchýbajúce úradné overenie plnej moci, keďže sa jedná o plnomocenstvo procesné, vady ktorého je\nmožné odstrániť v ktoromkoľvek štádiu konania, bolo povinnosť správcu dane vyzvať žalobcu na\ndoplnenie úradného overenia podpisu žalobcu na plnomocenstve a odstrániť tak nedostatok tohto\nplnomocenstva. Konštatoval, že v predmetnom prípade žalovaný žalobcu na odstránenie vád odvolania\nnevyzval a žalobca priložením plnej moci s úradne overeným podpisom pre právneho zástupcu\nžalobcu k odvolaniu zo 14. septembra 2011 doplnil odvolanie sám, čím odstránil nedostatok, pre ktorý\nbolo jeho odvolanie zamietnuté žalovaným. Poukázal tiež na to, že žalovaný v čase rozhodnutia,\nvydania oznámenia o odmietnutí odvolania, už mal doplnenú riadnu plnú moc pre právneho zástupcu,\na napriek tejto skutočnosti oznámenie zasielal len žalobcovi, teda jeho právneho zástupcu vôbec\nnepovažoval za osobu, ktorej je potrebné rozhodnutie - oznámenie doručovať. Krajský súd uzavrel, že\nžalovaný nepostupoval podľa na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení, ktoré aplikoval arbitrárnym\nspôsobom, čo viedlo v rozpore s § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. k nízkej ochrane procesných\npráv daňového subjektu. V závere krajský zdôraznil, že aj v daňovom konaní je v zmysle § 9 ods. 3\nzákona č. 511/1992 Zb. potrebné rozlišovať medzi plnomocenstvom udeleným podľa hmotnoprávnych\npredpisov a procesným plnomocenstvom a treba rozlišovať aj hmotnoprávne a procesnoprávne účinky\ntýchto úkonov. Doložením perfektného plnomocenstva právnemu zástupcovi žalobca odstránil dôvod\npre postup žalovaného podľa § 47 ods. 5 a 6 zákona č. 511/1992 Zb.\nKrajský súd rozhodol o trovách konania s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi ich náhradu v celkovej sume 551,25 €, pozostávajúc zo 66 € za súdny\npoplatok za žalobu a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 485,25 €.\nProti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. Odvolanie odôvodnil\ntým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, rozhodnutie prvostupňového súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že právny záver krajského súdu, podľa ktorého považoval\nza zákonnú náležitosť odvolania aj náležitosti plnomocenstva, podľa názoru žalovaného nemá oporu v\nustanoveniach § 9 a § 46 zákona č. 511/1992 Zb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžf/10/2007 z 19. apríla 2007, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že plnomocenstvo\nudeľované na zastupovanie v daňovom konaní má v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prísnejší\nprávny režim ako majú plnomocenstvá udeľované v správnych konaniach, ktoré sa spravujú zákonom č.\n\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), pretože plnomocenstvo udelené na zastupovanie\nv daňovom konaní vyžaduje úradné overenie podpisu splnomocniteľa, konštitutívne fixujúce dátum,\nku ktorému bolo plnomocenstvo udelené, a preto nie je právne možné, aby splnomocniteľ dodatočne\nschválil úkony vykonané splnomocniteľom na základe právne neperfektného, resp. neexistujúceho\nplnomocenstva, ktorého zákonnou náležitosťou je úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky vo vyššie citovanom rozhodnutí dospel k záveru, že vzhľadom na prísnejší\nprávny režim nie je možné dodatočne odstraňovať vady, prípadne nedostatky v rozsahu plnomocenstva\nv daňovom konaní. Žalovaný ďalej poukázal na to, že obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd\nSlovenskej republiky aj v neskorších rozhodnutiach, napr. 2Sžf/13/2010, 3Sž/26/2010. Žalovaný mal\npreto za to, že jeho postup podľa § 47 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. bol správny a zákonný.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť, stotožňujúc sa v plnom rozsahu s vydaným rozsudkom, tak jeho výrokovou časťou, ako aj s\nodôvodnením, zotrvávajúc naďalej v celom rozsahu na svojej žalobe a jej doplnení. Zároveň si uplatnil\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume 231,58 € pozostávajúcich zo súdneho poplatku za\nžalobu 66 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 165,58 €, ktoré tvorí tarifná odmena za jeden úkon\nprávnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) v sume 130,17 € a paušálna náhrada v sume 7,81\n€ zvýšené o 20 % DPH, čo činí 27,60 € .\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie žalovaného prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211\nods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, u ktorých sa rozhodovalo\nv správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť\nrozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu\na vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude\núčastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oznámenia) žalovaného\nsp. zn. KC-DaP-2011/66782/11115 z 15. novembra 2011, ktorým oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie\nproti rozhodnutiu - platobnému výmeru Mesta Trenčín č. 3170107411 z 8. augusta 2011 zamietol, ako\naj postupu, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal.\nPredmetom súdneho odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil podľa\n§ 250j ods. 2 písm. a/ OSP rozhodnutie žalovaného, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu\nprvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného najmä z pohľadu, či správne právne posúdil jeho nezákonnosť.\nRozhodujúcim v danom prípade bolo posúdenie, či bolo odvolanie proti platobnému výmeru Mesta\nTrenčín č. 3170107411 z 8. augusta 2011 podané oprávnenou osobou vzhľadom na nedostatok overenia\npodpisu žalobcu na plnomocenstve pre právneho zástupcu JUDr. Pavla Malicha, ktorým ho splnomocnil\nna podanie odvolania proti vyššie označenému platobnému výmeru.\n\nAni podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci nepostupoval v intenciách\nna vec sa vzťahujúcej právnej normy, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 511/1992 Zb., v\nznení platnom a účinnom v rozhodnom období, a jeho rozhodnutie nemožno považovať za súladné\nso zákonom, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa rozhodol v danej veci po právnej i vecnej stránke\nprávne správne, keď preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s\nprihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP konštatuje,\nže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc za nadbytočné opakovať pre účastníkov\nznáme fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu.\nPokiaľ žalovaný v odvolanie odôvodňuje poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 3Sžf/10/2007 z 19. apríla 2007, tento rozsudok rieši skutkovo inú problematiku než ako je v\npreskúmavanej veci. Ušlo zrejme pozornosti žalovaného, že v tomto prípade bolo konanie zastavené z\ndôvodu podania odvolania neoprávnenou osobou, pretože zástupkyňa pri podaní odvolania predložila\nplnomocenstvo, v ktorom žalobca vymedzil jeho rozsah len pre daňovú kontrolu, a nie na podanie\nodvolania proti platobnému výmeru (k tomuto rozhodnutiu možno poznamenať, že napr. v rozsudku sp.\nzn. 5Sžf/79/2009 z 18. mája 2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky naopak vyslovil, že je povinnosťou\nsprávneho orgánu obsah plnomocenstva v zmysle zásad daňového konania objasniť); obdobne Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uložil správcovi dane odstrániť nedostatok plnomocenstva a vyzvať žalobcu\nna doplnenie úradného overenia podpisu žalobcu na plnomocenstve aj v rozsudku sp. zn. 5Sžf/2/2011\nzo dňa 25. augusta 2011).\nPreto žalovaným tvrdený „prísnejší právny režim plnomocenstva ako režim v správnom konaní podľa\n§ 17 ods. 3 zákona č. 71/967 Zb. o správnom konaní\" ako aj jeho tvrdenie, že „záujem štátu\nsa viaže nielen k osvedčeniu podpisu splnomocniteľa ale nepriamo aj k dátumu, ku ktorému bolo\nplnomocenstvo udelené\", z čoho vyplýva, že „k dátumu úradného overenia podpisu sa konštitutívne\nviažu účinky udeleného plnomocenstva\", a že v dôsledku týchto skutočností žalovaný má za to, že „nie je\nmožné akceptovať zo strany správcu dane právne neperfektné plnomocenstvo, keďže úradné overenie\npredstavuje jeho zákonnú náležitosť\", by sa mohol vzťahovať na udelenie plnomocenstva na vykonanie\ndaňového úkonu (napr. podanie daňového priznania, započítanie daňovej pohľadávky ako aj ďalšie\nhmotnoprávne úkony daňového subjektu), nie však na procesné plmomocenstvo udelené advokátovi na\nzastupovanie v daňovom konaní; v tomto prípade tvrdený záujem štátu nemôže byť stavaný nad ústavné\nprávo účastníka na právnu pomoc v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že z čl. 47 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva\ntiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy\nrôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo\nprávnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať\nprávne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd (pozri napr. Nález Ústavného súdy Slovenskej republiky sp. zn.\nII. ÚS 148/06). Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu\npovinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc (pozri napr. Uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 60/08).\n\nHlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť\nnebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Právo na právnu pomoc trvá až do\nskončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 78/03).\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,\nže námietky žalovaného vznesené v odvolaní nie sú opodstatnené, a preto podľa 250ja ods. 3 veta\ndruhá OSP a § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, ako aj podľa § 151 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP a § 211 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal\nnáhradu trov odvolacieho konania v sume 165,58 €, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré\ntvorí tarifná odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalovaného) v sume 130,17 €\ns paušálnou náhradou v sume 7,81 €, zvýšená o 20 % DPH, čo činí 27,60 €. Uplatnenú náhradu súdneho\npoplatku žalobcovi najvyšší súd nepriznal, nakoľko táto mu bola priznaná prvostupňovým súdom v rámci\nnáhrady trov prvostupňového konania. Neúspešnému žalovanému v odvolacom konaní jednak žiadne\nodvolacie trovy nevznikli a jednak na ich náhradu ani nemá zákonný nárok.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}