{"guid": "0d473ca0-9011-4706-b92d-73119aebd219:7e276113-1b26-4972-bcf9-2e1bc7114f02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3010200638.3", "spisova_znacka": "8Sžf/29/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/29/2013 z 22. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. mája 2014, sp. zn. 8Sžf/29/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:3010200638.3", "identifikacne_cislo": "3010200638", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "CSc., JUDr. Eva Babiaková", "sudca_id": 440, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/csc-judr-eva-babiakova-440", "datum_vydania": "2014-05-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e276113-1b26-4972-bcf9-2e1bc7114f02", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3010200638.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3010200638.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3010200638.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/29/2013\n3010200638\n22. 05. 2014\nCSc., JUDr. Eva Babiaková\nECLI:SK:NSSR:2014:3010200638.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy\nFúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci\nžalobkyne U. M., bytom v Z. I., S. XXXX/XX-X, právne zastúpenej JUDr. Eugenom Kostovčíkom,\nadvokátom, so sídlom v Košiciach, Gelnická 33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/226/11839-88067/2010/990526-r zo dňa 9. augusta 2010, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/97/2010 - 118 zo dňa 29. januára 2013, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/97/2010 - 118 zo dňa\n29. januára 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/226/11839-88067/2010/990526-r zo dňa\n9. augusta 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1511,27 €\na náhradu iných trov konania v sume 268 €, do rúk právneho zástupcu žalobkyne, do troch dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trenčíne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala\npreskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutie žalovaného, ktorým zmenil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č. 670/230/15587/10/Zed zo dňa 14. apríla 2010,\nktorým bol vyrubený rozdiel DPH fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 18 762,86 € tak, že\nvyrubenú sumu nahradil sumou 19 082,08 €. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni\nich náhradu nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že správca dane vydal dodatočný platobný výmer\npo tom, čo vykonal daňovú kontrolu a zistil porušenie § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003\nZ. z. o DPH. Poukázal na to, že žalobkyňa uplatnené daňové výdavky v sume 2 930 000 Sk\nopodstatnenosť preukazovala faktúrou č. 0700052 odvolávajúcou sa na zmluvu, ktorá nebola nikdy\nuzavretá, odovzdávacím a preberacím protokolom bez dátumu a príjmovými pokladničnými dokladmi\nbez čísla, vystavenými dodávateľom ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o. (neskôr BIRSPOL, s.r.o.)\nvýdavkové pokladničné doklady žalobkyňa nepredložila. Ďalej poukázal na to, že u správcu dane vznikli\npochybnosti o uplatnených daňových výdavkoch žalobkyňou, a preto bola vyzvaná na predloženie\nďalších dôkazov na preukázanie všetkých skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle\n§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Krajský súd považoval za potrebné uviesť, že u žalobkyni sa robila\naj daňová kontrola na DPH za rok 2007, z ktorej poznatky sa využili aj v predmetnom konaní. Uviedol,\nže po daňovej kontrole správca dane neuznal uplatnené daňové výdavky za nákup ENERGOBLOK,\n\npretože vynaloženie výdavkov žalobkyňou na daňové účely nebolo dostatočne preukázané. Mal za to,\nže žalobkyňa nepredložila doklady o úhrade, t.j. výdavkové pokladničné doklady a z toho dôvodu si\nnemohla oprávnene uplatniť výdavky, ako daňové.\nKrajský súd dospel k záveru, že vo veci bolo dostatočne a spoľahlivo zistený skutkový stav a vyvodený\nsprávny právny záver, pričom žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí podrobne zaberal námietkami\nžalobkyne aj ich dostatočne odôvodnil. Krajský súd námietky žalobkyne uvedené v bodoch 29-42\nžaloby neuznal za dôvodné, pretože nie sú konkrétne, ale len popierajúce závery správnych orgánov\na ich obsah nie je taký, aby zvrátil závery uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Krajský\nsúd sa zaoberal každou námietkou žalobkyne v súlade s konštantnou judikatúrou ESĽP a judikatúrou\nÚstavného súdu SR. Mal za to, že žalobné námietky sú zhodné v ich obsahu, len sú vyjadrené inými\nslovami. Námietku v bode 30 žaloby nepovažuje krajský súd za konkrétnu, keďže žalobkyňa poukazujúc\nna nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného spočívajúce v tom, že žalovaný sa zo zásadnými\nnámietkami odvolania vysporiadal formálne, a to s ohľadom na to, že žalobkyňa neuviedla, o ktoré\nzásadné námietky išlo, v žalobnom bode 32 žalobkyňa, len vysvetľuje pojem hodnotenie dôkazov, v\nbode 32 demonštruje, ako si predstavuje hodnotenie dôkazov, v bode 34 rozpor tvrdení žalovaného s\nobsahom spisu, ktorú krajský súd taktiež neuznal pre jej nekonkrétnosť. Ďalej krajský súd zdôraznil,\nže žalobkyňa na jednej strane v bode 33 žaloby poukazuje na výpoveď bývalého konateľa dodávateľa\nžalobkyne E. O., ktorá má podľa nej na posúdenie veci podstatný význam na str. 2. v bode 35 sa\nuž domáha posúdenia časti výpovede tohto konateľa z pohľadu pravdivosti, čo znamená, že sama\ntúto výpoveď spochybňuje, dokonca v bode 36 žaloby uvádza, že je nelogická a nevierohodná, čo\nsa týka žalobnej námietky v bode 37 krajský súd odkazom na odôvodnenie žalovaného, s ktorým sa\nsúd stotožnil. Žalobnú námietku v bode 38 považoval krajský súd len za subjektívny výklad záverov\nsprávcu dane žalobkyňou v snahe spochybniť ich za účelom získania daňovej výhody. Podľa názoru\nkrajského súdu účelová nesprávnosť interpretácie výpovedí E. O. sa na strane žalobkyne preukázala v\nbode 39 žaloby, nakoľko z výpovede zo dňa 10. septembra 2008 a písomného stanoviska doručeného\nsprávcovi dane dňa 14. januára 2010 jednoznačne vyplynulo, že E. O. si nespomína, že faktúra nebola\nuhradená, čím bola spochybnená hotovostná úhradu predmetu fakturácie, hoci ide o základný princíp\nzaúčtovania výdavku v sústave jednoduchého účtovníctva, k žalobnej námietke v bode 40 uviedol, že\nžalobkyňa nepreukázala, že by zistené nedostatky v spoločnosti BIRSPOL, s.r.o. boli pripísané v jej\nneprospech, rovnako považoval krajský súd za nedôvodnú námietku v bode 41 žaloby s poukazom\nna § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keďže žalobkyňa je povinná preukázať skutočnosti majúce\nvplyv na správne určenie dane, čo nesplnila. Podľa názoru krajského súdu nie je povinnosťou správcu\ndane konkretizovať vo výzve dôkazy, aké má žalobkyňa predložiť, ale bolo povinnosťou žalobkyne\npreukázať, že uplatnené výdavky sú daňovými výdavkami. Napokon krajský súd k bodu 42 žaloby, v\nktorom žalobkyňa poukazuje na konanie o DPH uviedol, že toto je tiež dôkazom dôvodných pochybností\nsprávcu dane pri uplatňovaní nárokoch žalobkyňou. Krajský súd na záver uviedol, že dospel k záveru,\nzhodne so závermi daňových orgánov, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala,\nže uplatňované výdavky sú daňovými výdavkami, a preto žalobu zamietol. Výrok o trovách konania\nodôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 OSP zohľadniac neúspech žalobkyne v konaní.\nProti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu a zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného\na zároveň rozhodol o trovách konania a o trovách právneho zastúpenia. Žalobkyňa v prvom rade\npoukázala na to, že ide už o tretie odvolanie v predmetnej právnej veci proti rozsudkom krajského\nsúdu, keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžf/15/2011 z 31. mája 2011 zrušil\nrozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12. januára 2011 z dôvodu procesného pochybenia, pretože nebol\ndodržaný postup podľa § 250f ods. 1 a 2 OSP a žalobkyni bola odňatá možnosť zúčastniť sa konania\nna súde a následne vydaný rozsudok krajským súdom dňa 21. októbra 2011, ktorý bol úplne identický s\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/52/2011 zo dňa 16. októbra 2012 tento\nrozsudok krajského súdu zrušil z dôvodu porušenia práva žalobkyne na spravodlivý a riadny súdny\nproces, pričom bola vyslovená povinnosť prvostupňového súdu vysporiadať sa so všetkými žalobnými\nnámietkami žalobkyne a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Žalobkyňa namietala, že napadnutým\nrozsudkom došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd previazaným s porušením základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa\nčl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením krajského súdu, že odstránil procesné\n\npochybenia vytýkané Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Zdôraznil, že úroveň kvality procesu je\ndeterminovaná tým, ako účinné a presvedčivo sa súd vysporiada s argumentmi žalobkyne majúcimi\npodstatný význam pre rozhodnutie. Podľa názoru žalobkyne krajský súd prijaté právne závery ozrejmil\ntendenčne bez akejkoľvek úvahy a požadovanej názorovej konfrontácie s argumentáciou žalobkyne.\nVychádzajúc z podstaty správneho súdnictva mala žalobkyňa za to, že krajský súd nekonal nestranne,\npretože rovnako ako pri konaniach vo veci DPH nespravodlivo zhodnotil dôkazné bremeno medzi\nžalobkyňou, ako daňovým subjektom a daňovými orgánmi a namiesto toho, aby ako nezávislý súd\nposúdil zákonnosť rozhodnutia žalovaného v snahe obhájiť jeho závery dodatočne objasňoval žalobou\nnapadnuté rozhodnutie novými dôvodmi a dodatočne objasňoval úvahy daňových orgánov v neprospech\nžalobkyne. Namietala, že jej nie je známe na základe akého zákonného predpisu vyplýva povinnosť\ndaňového subjektu zabezpečiť si také dôkazy, ktoré preukazujú vynaloženie výdavkov na daňové účely\nbez vzbudenia pochybností a potreby správcu dane si ich preverovať u dodávateľa. Podľa názoru\nžalobkyne nepredloženie dôkazov nezbavuje správcu dane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie daňovej povinnosti, čo najúplnejšie. Mala za to, že z ustanovenia § 29 ods. 1, 2 a 4\nzákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že bez ohľadu na dôkazy predložené daňovým subjektom je len na\nsprávcovi dane, aby zistenie skutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane,\naké dokazovanie za týmto účelom vykoná. Žalobkyňa ďalej namietala, že právny záver krajského súdu\nje v rozpore s právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn.\n5Sžf/101/2009 zo 6. júla 2010, podľa ktorého daňový subjekt nemusí svoje tvrdenia ním uvádzané v\nrôznych daňových listinách preukazovať pokiaľ nenastane opak, tzn. ak správa dane počas daňovej\nkontroly, resp. v daňovom konaní nepredloží daňovému subjektu svoje zistenia jasne preukazujúce\npochybnosti o jeho tvrdeniach. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca\ndane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Žalobkyňa\npoukázala na to, že vychádzajúc z napadnutého rozsudku podstatný právny význam pre zamietnutie\nžaloby mala skutočnosť, že žalobkyňa nepredložila doklady o úhrade, t.j. výdavkové pokladničné\ndoklady, a z toho dôvodu si nemohla oprávnene uplatniť výdavky, ako daňové, k tomu žalobkyňa s\npoukazom na § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z. z. uviedla, že toto a ani žiadne iné ustanovenie\nzákona o DPH rigorózne neustanovuje formu, akou má daňovník preukázať existenciu výdavku.\nNeexistencia účtovného dokladu, resp. nedostatok jeho náležitostí, ešte nevylučuje možnosť preukázať\nvýdavok aj inak. Žalobkyňa daňové výdavky preukazovala faktúrami, odovzdávacími a preberacími\nprotokolmi, príjmovými pokladničnými dokladmi, svedeckou výpoveďou E. O., ktorý potvrdil dodávku\ntovaru spoločnosťou ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o., presne ju konkretizoval, potvrdil vystavenie\nfaktúr, podpísanie odovzdávacích a preberacích protokolov montáž zariadení, konkretizoval spôsob\ndopravy, uviedol dodávateľa ENERGOBLOKU EB200 a bolo dokázané, že nakládku vykonala Rubín.\nŽalobkyňa namietala, že absentujúce formálne náležitosti, chýbajúce čísla na príjmových pokladničných\ndokladov, nepredložené výdavkové pokladničné doklady, absentujúce dátumy v odovzdávacom a\npreberacom protokole nemajú pre posúdenie podstatný právny význam. Žalobkyňa považovala tvrdenie\nsúdu, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí veľmi podrobne zaoberal námietkami žalobkyne, aj\nich dostatočne odôvodnil za extrémne rozporné s obsahom spisov, pretože v rozhodnutiach daňových\norgánov sa neuvádza prečo niektorým zisteniam pripisujú väčšiu závažnosť a dôkazný význam,\nkonkrétne daňové orgány svedeckú výpoveď p. O. z pohľadu jej pravdivosti nezhodnotili a túto výpoveď\naj účelovo nesprávne interpretovali, pričom vytkla krajskému súdu, že sa vôbec nezaoberal množstvom\nďalších protikladných a vzájomne rozporných záverov správcu dane a žalovaného. Ďalej žalobkyňa\nnamietala tvrdenie súdu, že dôkazy neboli odmietnuté ale riadne vyhodnotené so záverom, ktorý si\nosvojil aj súd. O odmietnutí dôkazov svedčí najmä tvrdenie správcu dane, že žalobkyňa nevie žiadnymi\ndôkaznými prostriedkami preukázať dodanie zariadenia spoločnosťou ENERGETIKA PARTIZÁNSKE,\ns.r.o., ktoré tvrdenie je podľa žalobkyne jednoznačným dôkazom toho, že daňové orgány dôkazy\npredložené žalobkyňou nevyhodnotili len ich odmietli. Žalobkyňa mala za to, že ak správca dane mal\npochybnosti o tvrdeniach žalobkyne a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto\nskutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobkyne jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy\nsprávcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako\ndôkazy predložené žalobkyňou. Ďalej uviedla, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2Sžf/40/2011, na ktorý poukazuje v odôvodnení krajský súd, je skutkovo a právne odlišný\nod prejednávaného prípadu. K tvrdeniu súdu, že nie je povinnosťou správcu dane konkretizovať\nvo výzve dôkazy, žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sž/183/2000, v ktorom vyslovil právny názor, že od daňového subjektu nemožno očakávať predloženie\ndôkazov, ktorými nemôže disponovať a apriorit ani to, že odhadne čo treba ako dôkaz predložiť, aby\nodstránil pochybnosti správcu dane o hodnovernosti dokladu. Pokiaľ správne orgány a aj krajský súd\n\nuvádzajú, že pri rozhodovaní o DPH za rok 2007 vychádzali zo skutkových zistení pri kontrole DPH\nza rok 2007, žalobkyňa považuje závery krajského súdu za rozporné s rozsudkami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19. augusta 2010 a 4Sžf/16/2010 z 18. novembra 2010,\nktorými sa skúmala zákonnosť rozhodnutí vo veci odpočítania DPH z faktúr vyhotovených dodávateľom\nENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o. na dodávku komponentov ENERGOBLOKU ED namietajúc, že\nkrajský súd zotrval na svojich právnych záveroch, ktoré najvyšší súd označil v uvedených rozsudkoch\nza nesprávne. Na záver žalobkyňa namietala, že krajský súd jej neposkytol ústavne komforným\nspôsobom ochranu pred dôsledkami nezákonného postupu daňových orgánov, pred ich nezákonnými\nrozhodnutiami a nezabezpečil ani minimálne potrebnú kvalitu procesu tak, aby bolo naplnené právo na\nspravodlivý proces a právo na súdnu ochranu.\nŽalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pridržiavajúc sa svojho stanoviska k\nžalobe zo dňa 7. novembra 2011 a trvajúc na skutočnostiach v ňom uvedených a rovnako sa pridržiavajúc\nprávneho názoru vysloveného v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods.\n2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta\nprvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Preto\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 22. mája 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nAj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nepredloženie dôkazov nezbavuje správcu\ndane povinnosti zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie.\nSamotná neexistencia účtovného dokladu, prípadne nedostatok jeho náležitostí, ešte nevylučuje\nmožnosť preukázať výdavok aj inak. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa preukázala daňové výdavky\nfaktúrami, odovzdávacími a preberacími protokolmi, príjmovými pokladničnými dokladmi, svedeckou\nvýpoveďou E. O., ktorý potvrdil dodávku tovaru spoločnosťou ENERGETIKA PARTIZÁNSKE, s.r.o.\nUvedený svedok dodávku konkretizoval, potvrdil vystavenie faktúr, podpísanie odovzdávajúcich a\npreberacích protokolov, montáž zariadení a konkretizoval aj spôsob dopravy.\nOdvolací súd zastáva názor, že tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa nedostatočne zaoberal jej\nnámietkami je dôvodné. V rozhodnutiach daňových orgánov nie je náležite zdôvodnené, prečo niektorým\ndôkazom a zisteniam je pripisovaný väčší dôkazný význam. Ani výpoveď svedka E. O. nebola náležite\nvyhodnotená.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný správny orgán sa musí zaoberať námietkami žalobkyne a v\nrozhodnutí náležite vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy.\nS poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 11S/97/2010-118 zo dňa 29. januára 2013 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č.\nI/226/11839-88067/2010/990526-r zo dňa 9. augusta 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1511,27 € a náhradu\niných trov konania v sume 268 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\n\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l\nO.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu trov\nkonania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov a z trov právneho zastúpenia za šesť úkonov\nprávnej služby, z toho dva úkony v roku 2010 - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby zo dňa\n25. októbra 2010, každý 120,23 € + režijný paušál 7,21 €, tri úkony v roku 2011 - podanie odvolania zo\ndňa 21. februára 2011, za účasť na pojednávaní na krajskom súde dňa 21. septembra 2011 a za podanie\nodvolania zo dňa 18. októbra 2011, každý 123,50 € + režijný paušál 7,41 € a jeden úkon v roku 2013 podanie odvolania zo dňa 15. marca 2013 vo výške 130,16 € + režijný paušál 7,81 € podľa § 11 ods. 4\nv spojení s § 14 ods. l písm. a/, b/ a c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z. z.).\nTeda tarifná odmena advokáta bola celkovo priznaná vo výške 785,58 €.\nTrovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z náhrady cestovného za použitie osobného motorového\nvozidla značky W., ŠPZ D., dňa 21. septembra 2011 na ceste Košice - Trenčín a späť s priemernou\nspotrebou pohonných látok 9,6 1/100 km, pri priemernej cene l l benzínu 1,37 € a pri dĺžke jednej cesty\n360 km, a to náhrady za kilometre v sume 131,76 € (2 x 360 km = 720 km x 0,183 €/km = 131,76 €)\na náhrady výdavkov za pohonné látky v sume 95,04 € (2 x 360 km = 720 km x 0,096 l/km x 1,37 €/l =\n95,04 €). Celkovo priznaná náhrada cestovného predstavuje sumu 226,80 €.\nNajvyšší súd zároveň priznal i náhradu za stratu času 20 x 12,35 €, t.j. 247 € (§ 17 ods. 1 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z).\nTaktiež bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom DPH, priznaná uplatnená DPH zo základu\n1259,38 € podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 20% v sume 251,88 €.\nŽalobcovi bola priznaná náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 268 €, konkrétne\n66 € za žalobu a za podané odvolania vo výške 2 x 66 € + l x 70 €.\n? Celkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 268 € (3 x 66 € + 1 x 70 €) a trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 1511,27 € (1259,38 € + 251,88 €), ktoré je žalovaný povinný zaplatiť\nprávnemu zástupcovi žalobcu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/97/2010", "guid": "5c439fee-007e-44d7-af8a-3e96d216be95:9760d17c-04d9-414f-8d48-8ca296937e58", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}