{"guid": "80e89b72-761a-4f84-a1a9-f494b453dcfb:7e3d458b-0e9d-43a5-87eb-9701f33c69ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3001899351.1", "spisova_znacka": "1To/4/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/4/2014 z 8. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2014, sp. zn. 1To/4/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:3001899351.1", "identifikacne_cislo": "3001899351", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Šimonová", "sudca_id": 479, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-gabriela-simonova-479", "datum_vydania": "2014-10-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo", "Trestné právo"], "podoblast": ["Všeobecne nebezpečné a proti životnému prostrediu", "Život a zdravie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-256", "nazov": "§ 256 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-256", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-2", "nazov": "§ 258 ods. 2 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 258 ods. 1 písm. f) zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-185.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 185 ods. 2 písm. a) zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-185.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 258 ods. 1 písm. e) zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-258.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-258"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-185.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 185 ods. 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-185.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-259.odsek-3", "nazov": "§ 259 ods. 3 zákona č. 141/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/141/#paragraf-259.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/141-1961/paragraf-259"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/140/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/140-1961/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1961/140#paragraf-9", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-256", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-219", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-258", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-185", "/SK/ZZ/1961/141#paragraf-259", "/SK/ZZ/1961/140#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e3d458b-0e9d-43a5-87eb-9701f33c69ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3001899351.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3001899351.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:3001899351.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1To/4/2014\n3001899351\n08. 10. 2014\nJUDr. Gabriela Šimonová\nECLI:SK:NSSR:2014:3001899351.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2014 v Bratislave,\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a\nJUDr. Pavla Polku v trestnej veci proti obžalovanému Q. Q. a spol., pre prípravu na trestný čin vraždy\nspolupáchateľstvom, podľa § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 v\nznení zákona č.10/1999 Z. z., o odvolaniach krajského prokurátora a obžalovaných Q. Q., P. Z. a X. V.\nproti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. novembra 2013 sp. zn. 1T 18/01 takto\nrozhodol:\nPodľa § 258 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, z r u š u j e sa\nnapadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody u obžalovaných Q. Q. a P. Z. a zároveň spôsobe\njeho výkonu, ako i vo výroku o náhrade škody vo vzťahu ku všetkým trom obžalovaným.\nNa základe § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 sa :\n1/ obžalovaný Q. Q., nar. X. X. XXXX v H., bytom P. K. B., D. H. č.XX/XX,\n2/ obžalovaný P. Z., nar. X. E. XXXX v S., bytom S., Z. XX,\nodsudzujú\npodľa § 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.januára 2006 s použitím § 35 ods. 1 a § 40 ods. 1, ods. 5\npísm. b/ Tr. zák. účinného do 1.januára 2006 na úhrnný trest odňatia slobody, každý vo výmere 6 a\npol roka (šesť a pol).\nPodľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 sa obžalovaní Q. Q. a P. Z. zaraďujú na výkon\nuloženého trestu odňatia slobody do I. nápravnovýchovnej skupiny.\nII.\nPodľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie krajského prokurátora vo vzťahu k\nobžalovanému X. V., nar. XX. X. XXXX, bytom G., Z. XX/X., s a z a m i e t a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne boli obžalovaní Q. Q., P. Z. a X. V. uznaní za vinných\nv bode 1/ zo spáchania prípravy na trestný čin vraždy spolupáchateľstvom, podľa § 7 ods. 1, § 9 ods.\n2 k 219 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), obžalovaný Q. Q. v bodoch\n2/ a 3/ zo spáchania trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a\n\nobžalovaný P. Z. v bode 4/ trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. a/, písm.\nb/ Tr. zák., na tom skutkovom základe že\n1/ obžalovaní Q. Q., P. Z. a X. V. spoločne s doposiaľ nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej\ndohode a po rozdelení si úloh na základe objednávky presne nezistenej osoby, obžalovaný P. Z. v presne\nnezistený deň v máji 1999 v reštaurácii CSARDA SZEKERES na ulici Svätojánskej v Komárne, dohodol\nstretnutie s U. Z., nar. XX. E. XXXX, bytom O., D. i.X, Q. Y., za účelom zabezpečenia nájomného vraha\nna vykonanie vraždy X. S., na ktorom sa zúčastnili aj obžalovaní Q. Q. a X. V.. Na stretnutí U. Z. prisľúbil,\nže skontaktuje vhodnú osobu, a keď H. I., nar. X. W. XXXX, bytom U., E. ul. XX/O., Q. Y., súhlasil\ns vykonaním vraždy, obžalovaný P. Z. na jej vykonanie zabezpečil od nezistenej osoby v Dunajskej\nStrede nezistenú pištoľ kal. 9 mm a presne nezistený samopal zn. Škorpión a asi v polovici mája 1999\nza hraničným prechodom Komárno obžalovaný P. Z. spolu s U. Z. vyzdvihli H. I., ktorého odviezli na\nbenzínové čerpadlo Transpetrol v katastri obce Zamarovce, okres Trenčín, kde na nich čakali obžalovaní\nQ. Q. a obžalovaný X. V., spoločne všetci odišli do P. K. B. na ulicu V.. XXXX/XX, kde v byte obžalovaného\nQ. Q. ubytovali H. I.. V ten istý deň obžalovaný Q. Q. ukázal H. I. miesta, kde sa zdržiaval X. S., ďalšie\ndni H. I. vyskúšal strelné zbrane, ktoré mu však nevyhovovali, preto obžalovaný Q. Q. prostredníctvom\nobžalovaného P. Z. zabezpečil samopal UZI, H. I. však nakoniec z vlastného rozhodnutia od vykonania\nvraždy upustil,\n2/ obžalovaný Q. Q. si zadovážil v presne nezistenom čase pištoľ zn. ČZ kal. 6,35 mm bez výrobného\nčísla, revolver zn. Taurus kal. 38 special v.č. LH 94921, tlmič na pištoľ, 136 ks nábojov kal. 38 special\nznačky Sellier - Bellot, 12 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. PMC, 14 ks nábojov kal. 6.35 mm Br značky\nSellier - Bellot a tieto prechovával v hoteli E. v P. K. B. v izbe č. XXX až do dňa 27.7.1999, kedy boli\nzbrane zaistené - pri vykonaní prehliadky iných priestorov v hoteli E.,\n3/ obžalovaný Q. Q. si zadovážil v presne nezistenom čase pištoľ zn. ČZ 75 kal. 9 mm bez výrobného\nčísla so zásobníkom, 37 ks nábojov 38 special zn. Sellier - Bellot s olovenou strelou, 2 ks nábojov 38\nspecial zn. Sellier - Bellot s plášťovou strelou, 2 ks nábojov 38 special zn. PMC s poloplášťovou strelou,\n6 ks nábojov kal. 9 mm Luger zna. Sellier - Bellot, 10 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. LAPUA Fínsko s\nexpanznou strelou, ktoré prechovával až do dňa vykonania domovej prehliadky dňa 27.7.1999 v byte v\nP. K. B., Ul. D. č. XX/XX, kedy predmetnú zbraň a náboje kal. 9 mm Luger pred vykonaním prehliadky\ndobrovoľne vydala U. K., ostatné náboje boli nájdené pri vykonaní domovej prehliadky,\n4/ obžalovaný P. Z. si zadovážil v presne nezistenom čase a prechovával vo svojom rodinnom dome\nv S., na ulici Z. č. XX samopal vz. 63 v.č. F., 2 ks zásobníkov s nábojmi, 1 ks pištoľ zn. ČZ kal. 6,35\nmm v.č. XXXXX, 1 ks pištoľ zn. ČZ vz. 75 kal. 9 mm Luger bez výr. čísla s 3 zásobníkmi, 44 ks nábojov\ns označením 53 BNX, 36 ks nábojov kal. 7.65 mm, a to až do dňa vykonania domovej prehliadky dňa\n27. júla 1999.\nKrajský súd za to uložil obžalovaným Q. Q. a P. Z. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1\nTr. zák. a § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. úhrnné tresty odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka\nu každého osobitne, pričom oboch zaradil na výkon trestu odňatia slobody podľa § 39a ods. 3 Tr. zák.\ndo I. nápravnovýchovnej skupiny.\nPodľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanému Q. Q. bol uložený trest prepadnutia veci a to pištole\nČZ kal.6.35 mm bez výrobného čísla, revolver Taurus kal. 38 Special, v. č. LH 94921 s puzdrom, pištole\nzn. ČZ 75 kal.9 mm bez výrobného čísla so zásobníkom, tlmiča na pištoľ, 52 ks nábojov 38 Special zn.\nSellier - Bellot, 12 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. PMC, 14 ks nábojov kal. 6.35 Br zn. Sellier-Bellot, 2 ks\nnábojov 38 Special zn. PMC s poloplášťovou strelou, 6 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. Sellier - Bellot,\n10 ks nábojov kal. 9 mm Luger zn. Lapua Fínsko s expanznou strelou a obžalovanému P. Z. podľa toho\nistého zákonného ustanovenia trest prepadnutia veci, a to samopalu vz. 63, výrobného čísla F. a 2 ks\nzásobníkov s nábojmi v počte 36 ks, koženého puzdra na samopal a zásobníky, 1 ks pištole zn. ČZ kal.\n6.35 mm, výrobného čísla XXXXX, 1 ks pištole zn. ČZ, vz. 75 kal. 9mm Luger bez výrobného čísla s 3\nks zásobníkov, 44 ks nábojov s označením 53 BNX, 36 ks nábojov kal. 7.65 mm s tým, že vlastníkom\ntýchto vecí sa stáva štát (§ 55 ods. 3 Tr. zák.).\n\nObžalovanému X. V. uložil krajský súd podľa § 219 ods. 1, § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. trest\nodňatia slobody vo výmere 3 rokov so zaradením na výkon tohto trestu podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do\nI. nápravnovýchovnej skupiny.\nSúčasne podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.) súd poškodené\norganizácie B. G. V., O., zastúpenú Mgr. B.H. a W. V. O. odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na\nkonanie o veciach občianskoprávnych.\nV zákonnej lehote určenej v ustanovení § 248 ods. 1 Tr. por. podali proti tomuto rozsudku odvolanie\njednak prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne a tiež obžalovaní Q. Q., P. Z. a X. V., ktoré písomne\nodôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov.\nObžalovaný Q. Q. v písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že nesúhlasí s napadnutým\nrozhodnutím, pretože sa necíti byť vinným zo spáchania prípravy usmrtenia X. S.. Uviedol argumentáciu,\nktorú prezentoval vo svojich obhajobných tvrdeniach počas súdneho konania. Podľa jeho názoru, súd pri\nvykonávaní jednotlivých dôkazov a hodnotení jednotlivých skutkových zistení, nepostupoval dôsledne.\nVyjadril názor, že súd prvého stupňa nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 23. februára 2011, keď nezabezpečil účasť svedka U. Z.. Vo výpovedi\ntohto svedka, ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní, sú rozpory a zavádzajúce tvrdenia, najmä, že\nv inkriminovanom období viackrát prechádzal slovensko - maďarské hranice v oboch smeroch. Pri\nvyšetrovacom pokuse svedok U. Z. rozporne popísal cestu pri príchode do Dubnice nad Váhom a aj ním\nuvedený popis bytu, v ktorom mal byť ubytovaný nie je pravdivý.\nObžalovaný v ďalšej časti dôvodov svojho odvolania namietal spôsob vykonania rekognície osôb v\nprípravnom konaní. Podľa jeho názoru, pri vykonávaní tohto úkonu bola porušená zásada ústnosti a\nbezprostrednosti konania, pretože v opačnom prípade „by svedkovi vyvrátil všetky jeho tvrdenia“.\nObžalovaný Q. Q. v ďalšej časti písomného odvolania poukázal na výpoveď svedka H. I. zo dňa 6. júla\n2000, v ktorej poprel akúkoľvek účasť na skutkoch, za ktoré bol súdom prvého stupňa odsúdený. Pokiaľ\nide o jeho list, ktorý nasledujúceho dňa zaslal Krajskej prokuratúre v Trenčíne, tento vyvoláva, podľa\nnázoru obžalovaného, veľké pochybnosti, pretože neskôr sám uviedol obhajcovi spoluobžalovaného, že\nlist napísal „pod nátlakom slovenských policajtov po výsluchu v Budapešti“. Poukázal tiež na výpoveď\nskutočného páchateľa vraždy nebohého X. S., a to Y.I., ktorý bol odsúdený za tento čin v Českej republike\na ktorý uviedol, že obžalovaných nepozná.\nKu skutkom pod bodmi 2/ a 3/ obžalovaný Q. Q. uviedol, že zbrane nájdené v hoteli E. nepatrili jemu\na pištoľ, ktorá je uvedená pod bodom 3/ napadnutého rozsudku „našiel na chodbe bytovky v igelitovej\ntaške a túto chcel odovzdať na polícii“.\nS poukazom na uvedené okolnosti obžalovaný Q. Q. navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok\npodľa § 258 ods. l písm. a/, písm. b, písm. c/ Tr. por. zrušil, a aby v zmysle § 259 ods. 1 Tr. por. prikázal\nKrajskému súdu v Trenčíne, aby tento vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nObžalovaný P. Z. v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že podľa jeho názoru napadnutý rozsudok\nkrajského súdu trpí vadami, ktoré vo svojom súhrne spôsobujú jeho nezákonnosť. Zhodne ako\nobžalovaný Q. Q. namietal, že súd prvého stupňa nekonal v intenciách predchádzajúceho uznesenia\nnajvyššieho súdu z 23. februára 2011, keď nezabezpečil účasť svedka U. Z. na hlavnom pojednávaní.\nPodľa jeho názoru krajský súd nevyčerpal všetky možnosti na vypátranie pobytu tohto svedka a toto\npochybenie spôsobilo nedostatočné zistenie skutkového stavu v predmetnej veci. Poukázal tiež na\nvýpoveď svedka H. I., a najmä jeho list adresovaný obhajcovi JUDr. B. P. zo dňa 15. novembra 2002, v\nktorom poprel obsah listu adresovaného prokurátorovi zo dňa 7. júla 2000. Uviedol, že tento list napísal\npod nátlakom polície Slovenskej republiky po svojom výsluchu v Budapešti dňa 6. júla 2000. Poukázal\naj na výpoveď tohto svedka, ktorú urobil v rámci trestného konania vedeného proti páchateľovi vraždy\nX. S. v Českej republike.\nS poukazom na uvedené dôvody obžalovaný P. Z. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 258 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil a podľa\n\n§ 259 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal\na rozhodol.\nObžalovaný X. V. v odôvodnení svojho odvolania okrem námietok v podstate zhodných s námietkami\nspoluobžalovaných uviedol, že jeho priznanie v predmetnej veci bolo urobené pod vplyvom pôsobenia\nväzby, strachu z následkov trestného konania, ako aj pod vplyvom rodinných problémov spojených so\nsmrťou otca. Duševnú rovnováhu nadobudol až po skončení vyšetrovania. V tejto súvislosti poukázal na\nzávery znalcov - psychiatrov, ktorí potvrdili, že u neho „došlo v záťažových podmienkach k manifestácii\nneurotických prejavov“, pričom vierohodnosť jeho výpovede v čase väzby mohla byť znížená.\nV ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný V. uviedol, že jeho alibi na deň 7. júna 1999\npotvrdzovali viacerí svedkovia a poukázal aj na výpovede svedkov S. a U.. Jediným usvedčujúcim\ndôkazom, podľa jeho názoru, je výpoveď svedka U. Z., ktorý však na hlavnom pojednávaní\nprvostupňového súdu vypočutý nebol. Na preverenie výpovede svedka U. Z. bolo potrebné účasť tohto\nsvedka zabezpečiť. Dôvodil, že krajský súd nevykonal dostatočné úkony na to, aby výsluch svedka U. Z.\nzabezpečil. V súvislosti s osobou svedka Z. tiež poukázal na jeho nehodnovernosť z pohľadu podozrení\nzo spáchania inej násilnej trestnej činnosti. Priznávajúca výpoveď svedka U. Z. z prípravného konania\nbola vykonaná neštandardne, keďže dňa 15. novembra 1999 sa k príprave na trestný čin vraždy priznal,\navšak obvinenie mu vznesené nebolo.\nObvinený X. V. s poukazom na uvedené odvolacie dôvody, ako aj na zásadu prezumpcie neviny a\nzásadu „in dubio pro reo“ navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho podľa\n§ 226 písm. a/ Tr. por. oslobodil.\nProkurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín podala odvolanie len v časti výroku o treste, pretože sa\nnestotožnila s rozhodnutím krajského súdu o výmere trestov uložených všetkým trom obžalovaným\npo použití zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. Vyjadrila názor, že v predmetnej veci boli\nsíce, vzhľadom na neprimerané prieťahy v predmetnej trestnej veci nezavinené obžalovanými, splnené\npodmienky na použitie § 40 ods. 1 Tr. zák., avšak nie v takom širokom rozsahu, ako to urobil vo\nsvojom rozhodnutí pri ukladaní trestov, krajský súd. Uložené tresty všetkým obžalovaným, s poukazom\nna závažnosť protiprávneho konania obžalovaných, okolnosti prípadu, ich postoj k trestnej činnosti,\npovažuje za neprimerane nízke, ktoré nemôžu splniť účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej\nprevencie. V tejto súvislosti prokurátorka poukázala na skutočnosť, že obžalovaní Q. Q. a P. Z. sa k\nspáchaniu trestnej činnosti nepriznali a obžalovaný V. svoju skoršiu priznávajúcu výpoveď neskôr zmenil.\nPreto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol v zmysle jej právnej\nargumentácie a uložil všetkým trom obžalovaným za použitia § 40 ods. 1 Tr. zák. primerané vyššie tresty\nodňatia slobody.\nProkurátorka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniam obžalovaných ďalej uviedla, že zastáva\nnázor, že rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine všetkých troch obžalovaných je správny\na zákonný. Poukázala na dôkaznú situáciu, v rámci ktorej všetky dôkazy do seba zapadajú a\nposkytujú o trestnej činnosti obžalovaných ucelený obraz. V danej súvislosti poukázala najmä na zhodu\npriznávajúcich výpovedí obžalovaného X. V. a svedkov U. Z. a H. I.. Určité medzery vo výpovedi svedka\nZ. nie sú natoľko podstatné, aby mu nebolo možné veriť, že bol v kontakte s obžalovanými za účelom\nobjednania a prípravy vraždy X. S.. Poukázala tiež na previerky výpovedí na mieste činu a výsledky\nrekognícií. Vyjadrila presvedčenie, že krajský súd postupoval správne, keď vo veci rozhodol aj bez\núčasti svedka U. Z., keďže ani po veľkom úsilí sa nepodarilo cestou maďarských justičných orgánov\nzabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní. Taktiež list svedka H. I., podľa názoru prokurátorky,\nplne korešponduje v jednotlivých fázach s výpoveďami svedka U. Z. i obžalovaného X. V. v čase, keď\nspolupracoval s orgánmi polície.\nZástupca generálneho prokurátora Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu\nsa v celom rozsahu pripojil k návrhu prokurátorky krajskej prokuratúry uvedeného v jej písomne\npodanom odvolaní. Súčasne navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolania obžalovaných\nako nedôvodné podľa § 256 Tr. por. zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, s poukazom na spoločné, prechodné a záverečné\nustanovenia, konkrétne ustanovenie § 564 ods. 4 Trestného poriadku, vo veci o podaných odvolaniach\n\nrozhodoval podľa zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. por.), keďže obžaloba v\nposudzovanej veci bola podaná na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom\nnadobudnutia účinnosti teraz platných predpisov, teda pred 1. januárom 2006.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, na základe podaných odvolaní obžalovanými Q. Q., P. Z. a X. V.\na prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trenčín, pri plnení revíznej povinnosti (§ 252 Tr. por.) primárne\nkonštatoval, že odvolanie je prípustné (§ 245 ods. 1 Tr. por.) a keďže nezistil dôvod na rozhodnutie\npodľa § 253 ods. 1, ods. 3 Tr. por.; v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť\nvšetkých výrokov rozsudku (§ 246 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie,\ni správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli\nodvolaním vytýkané, pričom zistil, že krajský súd, pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaných rozhodol\nsprávne a v súlade so zákonom.\nV rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ustálil, že krajský\nsúd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo aj\nvzájomne vyhodnotil a dospel tak ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru\nodvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení napadnutého\nrozsudku potom krajský súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje\nskutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.\nZ odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou jednotlivých obžalovaných\na akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných\nustanovení zákona v otázke viny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového\nsúdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho\nsúdu predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil, na základe vykonaného dokazovania,\nprvostupňový súd.\nOdvolacie námietky obžalovaných sčasti totožné, prezentované v tom zmysle, že zo spáchania\nžalovanej trestnej činnosti sa necítia byť vinnými, najvyšší súd považoval za nedôvodné, pretože takáto\nich obhajoba bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Odvolací súd nemá pochybnosti\no tom, že skutky tak, ako sú uvedené pod bodmi 1/ až 4/ výroku napadnutého rozsudku, obžalovaní\nQ. Q., P. Z. a X. V. spáchali.\nSkutkový stav v jednotlivých bodoch bol súdom prvého stupňa správne ustálený predovšetkým na\nzáklade výpovedí obžalovaného X. V. zo dňa 30. októbra 2000 a 27. februára 2001, výpovedí svedkov\nnajmä U. Z. a H. I., ale aj svedkov Q. S. a Y. U..\nVýpovede obžalovaného X. V. a svedkov U. Z. a H. I. sú veľmi podrobné a vo všetkých podstatných\nsúvislostiach spolu plne korešpondujú. Výpoveď obžalovaného X. V. bola dňa 27. februára 2001\npreverená na mieste činu (č. l. 684-700 zv.č. 4 vyšetrovacieho spisu). V ten istý deň obžalovaný pri\nrekognícii z fotografií opoznal osobu Y. B., ktorý bol následne trestne stíhaný pre trestný čin vraždy X.\nS. v Českej republike. Túto osobu priviezol dňa 7. júna 1999, teda v deň usmrtenia X. S., na benzínové\nčerpadlo v Púchove Q. Q. a na jeho naliehanie ju odviezol jeho kolega S. do Komárna.\nVýpoveď svedka U. Z. bola taktiež preverovaná na mieste činu, pri ktorej označil trasu, pri ktorej\nbol oboznamovaný s prostredím poškodeného. Určité nepresnosti pri opoznávaní niektorých miest\nsú logicky vysvetliteľné skutočnosťou, že svedok je občanom Maďarskej republiky, pričom na daných\nmiestach sa zrejme nachádzal prvýkrát a relatívne krátku dobu. Keďže obžalovaní sa odmietli\nzúčastniť na priamej rekognícii, bolo vykonané opoznávanie osôb z fotografií, pri ktorom tento svedok\nobžalovaných označil ako osoby, ktoré vraždu nebohého X. S. objednávali.\nAni najvyšší súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že tieto osoby vypovedali o skutočne prežitých\nskutočnostiach. Zmeny a modifikácie týchto výpovedí, ktoré urobili v nasledujúcom priebehu trestného\nkonania či už ďalšími výpoveďami resp. písomnými podaniami, v kontexte so všetkými ďalšími dôkazmi,\nv celom svojom súhrne vyhodnotil prvostupňový súd správne, ako účelové v snahe napomôcť exkulpácii\nobžalovaných.\n\nZ výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva záver, že všetci traja obžalovaní po\npredchádzajúcej dohode, po stretnutí s U. Z. v Komárne a následne s H. I., pripravovali usmrtenie X.\nS.. Vraždu mal spáchať H. I. pomocou zbraní, ktoré mu na ten účel zabezpečil P. Z.. Práve takéto\nkonanie je podstatou naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty prípravy na trestný čin vraždy\nspolupáchateľstvom podľa § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 k § 219 ods.1 Tr. zák., účinného v čase spáchania\npredmetného činu.\nVýsledky dokazovania nepotvrdili obhajobu obžalovaných Q. Q. a P. Z., že s prípravou vraždy X.\nS. nemajú nič spoločné. Naopak bolo preukázané, že boli to práve oni, ktorí mali pri príprave jeho\nzavraždenia hlavnú iniciatívu. Obhajobné tvrdenia týchto obžalovaných sú v rozpore s výsledkami\nobjektívne zistených skutočností a predstavujú skôr subjektívnu interpretáciu skutkových okolností.\nRovnako bez akýchkoľvek pochybností boli obžalovaným Q. Q. a P. Z. preukázané aj skutky týkajúce\nsa pri domových prehliadkach a prehliadkach iných priestorov nájdených zbraní a streliva (pod bodmi\n2/ až 4/ napadnutého rozsudku). Pri policajnej akcii vykonanej dňa 27. júla 1999 bol Q. Q. zadržaný na\nizbe číslo XXX hotela E. v P. K. B., pričom na balkóne vedľajšej izby číslo XXX boli nájdené a zadržané\nzbrane - revolver Taurus, tlmič na pištoľ, pištoľ zn. ČZ kal. 6.35 mm a náboje. Zasahujúci príslušníci\nako utajení svedkovia potvrdili, že zbrane sa pokúšala ukryť priateľka obžalovaného V. O., ktorá sa na\ndanom mieste v čase zásahu nachádzala. Pri domovej prehliadke v byte obžalovaného Q. Q. v P. K. B.,\nul. D. č.XX/XX, boli vydané svedkyňou U. K. ďalšie zbrane a strelivo presne špecifikované v skutkovej\nvete pod bodom 3/ napadnutého rozsudku. Obhajobné tvrdenia obžalovaného, že tieto zbrane nepatrili\njemu a na polícii ich neodovzdal len pre krátkosť času, bola vyhodnotená súdom prvého stupňa správne\nako značne subjektívna a nepresvedčivá.\nSamopal, dve pištole a veľké množstvo streliva bolo nájdených a zaistených pri domovej prehliadke v\nrodinnom dome obžalovaného P. Z.. Jeho obhajobu založenú na tvrdení, že zbrane, ktoré u neho ostali\npo istej neskôr zosnulej osobe, opomenul odovzdať na polícii, aj odvolací súd považuje za obhajobu\núčelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nnemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti\nodvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého\nstupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne\nskutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Obžalovaný Q. Q. založil odvolanie na opakovaných\ndôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho právnymi námietkami sa\nsúd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na odvolacom súde.\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky krajský súd nepochybil ani pri právnom posúdení\nkonania obžalovaných, keď týchto vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/, uznal za vinných zo spáchania\nprípravy na trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 7 ods. 1, § 9 ods. 2 , § 219 ods. 1 Tr. zák.\na vo vzťahu ku skutkom v bodoch 2/ a 4/ u obžalovaných Q. Q. a P. Z. zo spáchania trestného činu\nnedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a u obžalovaného P. Z. aj podľa písm.\na/ tohto zákonného ustanovenia, keďže išlo o hromadne účinnú zbraň. Aj v tomto smere poukazuje\nodvolací súd v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré sú správne a úplné, plne\nzodpovedajúce zákonnej požiadavke ustanovenia § 125 Tr. por.\nNa druhej strane, najvyšší súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa náležite nevysporiadal s otázkou\ntrestov uložených obžalovaným Q. Q. a P. Z..\nPre trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody vo\nvýmere od desať do pätnásť rokov. Odvolací súd považuje uložené nepodmienečné tresty odňatia\nslobody obžalovaným Q. Q. a P. Z. za neprimerane mierne a v tomto smere sa plne stotožnil\ns odvolaním prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín a jej právnou argumentáciou uvedenou v\npísomnom odôvodnení odvolania.\n\nNajvyšší súd akceptuje názor prvostupňového súdu, ako aj názor prokurátorky ako odvolateľa, že v\npredmetnej trestnej veci vzhľadom na neprimeranú dĺžku trestného konania v dôsledku jeho prieťahov zo\nstrany orgánov činných v trestnom konaní, sú splnené zákonné podmienky na použitie zmierňovacieho\nustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák.\nV tejto súvislosti treba zdôrazniť, že obžalovaní spáchali trestnú činnosť v roku 1999 a obvinenie bolo\nobžalovaným vznesené dňa 27. júla 1999. Obžaloba bola podaná Krajskému súdu v Trenčíne dňa 25.\nmája 2001, ktorý v rámci predbežného prejednania obžaloby podľa § 188 ods. 1 písm. e/ Tr. por., vrátil\nobžalobu prokurátorovi na došetrenie. Toto rozhodnutie bolo následne na základe sťažnosti krajského\nprokurátora uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. februára 2002 zrušené a\nkrajskému súdu uložené, aby vo veci konal a rozhodol. Súd určil termín hlavného pojednávania na 1.\na 15. október 2002. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že hlavné pojednávanie muselo byť viackrát\nodročované z rôznych dôvodov, najmä však z dôvodu neprítomnosti svedkov a vykonávania úkonov\nv súčinnosti s justičnými orgánmi Maďarskej republiky. Predmetná vec bola opakovane rozhodovaná\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky, ako súdom odvolacím, dňa 4. apríla 2007 a 23. februára 2011.\nZ rozboru priebehu konania vyplýva, že od spáchania trestného činu uplynulo viac ako 15 (pätnásť)\nrokov.\nPrimeranosť dĺžky konania nemožno vyjadriť numericky v zmysle určenia lehoty jeho trvania, ale je nutné\ntúto skúmať a preverovať pri každom prípade jednotlivo vo svetle konkrétnych okolností veci. V tejto\nsúvislosti treba pripomenúť, že kritériami, podľa ktorých možno posudzovať primeranosť dĺžky trestného\nkonania, sú charakter prejednávanej veci, najmä jej zložitosť, závažnosť, rozsiahlosť či obťažnosť\ndokazovania, spôsob správania účastníkov v priebehu konania, prípadné zvláštne okolnosti, ktoré\nmôžu spôsobiť prieťahy v konaní. Pri uvážení vyššie uvedených kritérií má najvyšší súd za to, že vec\nobžalovaných Q. Q., P. Z. a X. V. v primeranej lehote prerokovaná nebola.\nV danej súvislosti je treba uviesť, že trestnú činnosť obžalovaných nie je možné označiť za zvlášť\nrozsiahlu a zložitosť tohto prípadu neprekračuje rámec obdobných trestných vecí. Taktiež proces\ndokazovania v posudzovanej veci nevykazuje rysy výnimočnosti spôsobujúcej potrebu konať trestné\nstíhanie po dobu dlhšiu, než je obvyklé.\nPokiaľ sa týka správania obžalovaných v priebehu konania, treba uviesť, že príčinami týchto predĺžení v\nkaždom jednotlivom prípade bola najmä neúčasť svedkov na hlavných pojednávaniach konaných pred\nkrajským súdom a časová náročnosť úkonov v rámci medzinárodného styku justičných orgánov resp. aj\npotreba doplnenia znaleckého dokazovania. Hlavné pojednávanie prvostupňového súdu potom nebolo\nmožné konať v termínoch, na ktoré boli nariadené a museli byť odročené na neskôr. Je teda možné\nzhrnúť, že predĺženie trestného konania v neúmernom rozsahu zapríčinili a rozhodujúcim spôsobom\novplyvnili celkovú dĺžku trestného konania viaceré skutočnosti stojace aj mimo vôle obžalovaných.\nVzhľadom na uvedené je zrejmé, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní nepochybne došlo k\nneprimeraným prieťahom v konaní, čím bolo porušené právo obžalovaných na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. l Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZ tohto pohľadu aj Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za správne kompenzovať porušenie\npráva na primeranú dĺžku konania uložením trestov pod dolnú hranicu zákonom určenej trestnej\nsadzby. Ako je to zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd, ktorý rozhodoval o\ntrestoch ukladaných obžalovaným, pri svojich úvahách o spôsobe a výške trestu dĺžku trestného\nstíhania zohľadnil, keď v časti pojednávajúcej o rozhodovaní o treste obžalovaných uviedol dĺžku trvania\ntrestného stíhania, ako faktor spôsobilý ovplyvniť ukladaný trest, či jeho výšku.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd však neprimeranú dĺžku konania pri ukladaní trestov\nobžalovaným Q. Q. a P. Z. neúmerne precenil. Uložené tresty odňatia slobody vo výmere 4 a pol roka,\nteda pod dolnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby, takmer v najväčšom možnom rozsahu,\npovažuje odvolací súd za neprimerane mierne.\n\nZ výsledkov dokazovania v posudzovanej trestnej veci je nepochybne zrejmé, že obžalovaní sa dopustili\nveľmi závažného konania, ktorým plánovali a usilovali sa v konečnom dôsledku o usmrtenie človeka,\npričom k takémuto následku v danej fáze konania nedošlo pre prekážku stojacu mimo ich vedomia,\nkeď H. I. odmietol čin vykonať. Niet žiadnych pochybností ani o tom, že práve obžalovaní Q. Q. a P. Z.\nboli tými páchateľmi, ktorí v najväčšej miere participovali na príprave plánovanej vraždy a ktorí činnosť\nsmerujúcu k vykonaniu činu koordinovali.\nNajvyšší súd pri úvahe o výmere trestu obžalovaným, okrem miery zavinenia jednotlivých obžalovaných,\nprihliadal aj na ich postoj k vlastnej trestnej činnosti a správanie sa v priebehu trestného konania. V\ntejto súvislosti treba pripomenúť, že obžalovaní Q. Q. a P. Z. od začiatku trestného konania trestnú\nčinnosť popierali a pri vykonávaní úkonov počas konania prejavovali skôr negativistický a nekritický\npostoj. Menovaní obžalovaní sú naviac trestne stíhaní aj pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania,\npretože boli to práve títo dvaja obžalovaní, ktorí zabezpečovali zbrane a strelivo pre osobu, ktorá mala\nvraždu X. S. vykonať.\nNa druhej strane obžalovaný X. V. sa v prípravnom konaní k trestnej činnosti priznal a bol nápomocný\npri objasňovaní trestnej činnosti. V čase od 7. novembra 2000 do 25. septembra 2002 požíval ochranu\nchránenej osoby v zmysle zákona č. 256/1998 Z. z. Taktiež miera jeho účasti na príprave trestného činu\nbola v porovnaní so spoluobžalovanými výrazne nižšia.\nNajvyšší súd, zohľadniac vyššie uvedené okolnosti, v súlade s názorom odvolateľa- prokurátorky\nKrajskej prokuratúry Trenčín, dospel k záveru, že tresty uložené obžalovaným Q. Q. a P. Z. sú\nneprimerane nízke a že z hľadiska potreby naplnenia zákonného ustanovenia o účele trestu podľa § 23\nods. 1 Tr. zák. je potrebné uložiť im tresty síce pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby\n(aplikujúc zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák.), avšak prísnejšie tresty odňatia slobody ako\nim boli uložené súdom prvého stupňa.\nPreto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 258 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obžalovaných Q. Q. a\nP. Z., ako aj vo výroku o náhrade škody vo vzťahu ku všetkým trom obžalovaným a na základe § 259\nods. 3 Tr. por. obžalovaným Q. Q. a P. Z. podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák.\na § 40 ods. 1, ods. 5 písm. b/ Tr. zák. uložil každému jednému úhrnný trest odňatia slobody na šesť a\npol roka so zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do I. nápravnovýchovnej skupiny, v\npresvedčení, že takto uložený trest splní svoj účel tak z hľadiska prevýchovnej požiadavky zákona, ako\naj z hľadiska naplnenia požiadaviek špeciálnej i generálnej prevencie.\nVšeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom je\nochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie\nnoriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v\nčo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd\njednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest\nmá však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti,\npričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda\npáchateľovi zabráni aj v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,\nktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno\novplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho\nsúdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa\nmusí vzájomne doplňovať. Záver súdov o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade\ns ochranou, ktorú uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred\nútokmi páchateľov trestných činov.\nPri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,\nnásledok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a\npriťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného\nčinu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest\nje jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v\ntých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného\n\nčinu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu trestnej činnosti) a prvok individuálnej\nprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym\npáchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na\nostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa\n(retribúcia).\nPodľa § 34 ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej\nvýmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné\nsadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší\nvplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä\nna spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce\nokolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.\nPodľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni\nv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny\nživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie\npáchateľa spoločnosťou.\nPri ukladaní trestu odvolací súd, po zadovážení aktuálnych odpisov registra trestov, vzal do úvahy\naj skutočnosť, že obžalovaní Q. Q. a P. Z. sa dopustili v predchádzajúcom období, po spáchaní\nposudzovanej trestnej činnosti, aj ďalšej trestnej činnosti, pričom sa na nich oboch hľadí, akoby neboli\nodsúdení.\nPokiaľ ide o adhézne konanie, krajský súd pochybil, keď B. G. V. O. a W. V. O. pripustil ako poškodené\nstrany do trestného konania vo veci Q. Q., P. Z. a X. V..\nTak, ako je to správne uvedené na strane 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku, B. G. V. O. vznikla\nškoda z titulu liečebných nákladov a zdravotníckej pomoci u poškodeného Y. Y., U. E. a J. G., ktorí utrpeli\nporanenia pri streľbe na X. S. (vo výške 19.121,10 Eur - 576.041,16 Sk) a W. V. O. vznikla škody z titulu\nposkytnutých dávok nemocenského poistenia Y. Y. a U. E. (vo výške 876,29 Eur - 26.399.- Sk).\nZ obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že ako priamy páchateľ vraždy X. S. bol\nprávoplatne odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Brne zo dňa 24. júna 2003, sp. zn. 1T 1/2003\n(právoplatný dňa 10. novembra 2003) občan Českej republiky Y. B.. Uvedeným rozsudkom bol tomuto\nuložený trest odňatia slobody vo výmere 15 rokov so zaradením pre jeho výkon do väznice so zvýšenou\nostrahou. Nárokovanú škodu, ktorá vyššie uvedeným právnickým osobám vznikla, spôsobil páchateľ\nusmrtenia X. S. a nie obžalovaní Q. Q., P. Z. a X. V., ktorí boli trestne stíhaní len za prípravu na trestný\nčin vraždy spolupáchateľstvom. Preto B. G. V. O. a W. V. O. nemali byť pripustené ako poškodené\nstrany do konania ohľadom týchto obžalovaných. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky\nna verejnom zasadnutí dňa 8. októbra 2014 rozhodol o ich nepripustení do odvolacieho konania a\nv konečnom dôsledku, na základe odvolaní obžalovaných, výrok, ktorým Krajský súd v Trenčíne ich,\nako poškodené strany, odkázal s nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych\n(podľa § 229 ods. 1 Tr. por.), vypustil.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol na základe odvolaní obžalovaných Q.\nQ., P. Z., X. V. a prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín tak, ako je uvedené v časti I. výroku tohto\nrozsudku a odvolanie prokurátora v bode II. vo vzťahu k obžalovanému X. V. ako nedôvodné, podľa § 256\nTr. por. zamietol. O odvolaniach obžalovaných najvyšší súd osobitným výrokom nerozhodoval, pretože\nna základe ich odvolaní, rešpektujúc neobmedzený revízny princíp (§ 254 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb.\n- Tr. por. účinného do 1. januára 2006) rozhodol o vypustení výroku, ktorým boli poškodené právnické\nosoby B. G. V. O. a W. V. O. odkázané so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach\nobčianskoprávnych.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}