{"guid": "7a549724-4a14-4669-8873-f135e7a7bfe3:2beabbfd-9929-498d-8b49-9f2bb73deeb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2112224765.1", "spisova_znacka": "7Cdo/216/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/216/2013 z 9. 1. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. januára 2014, sp. zn. 7Cdo/216/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2112224765.1", "identifikacne_cislo": "2112224765", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Sluk", "datum_vydania": "2014-01-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-74", "nazov": "§ 74 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-74", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-76", "nazov": "§ 76 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-76", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-77", "nazov": "§ 77 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-77", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "nazov": "§ 127 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-127"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-127", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-74", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-75", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-76", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2beabbfd-9929-498d-8b49-9f2bb73deeb0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2112224765.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2112224765.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2112224765.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/216/2013\n2112224765\n09. 01. 2014\nJUDr. Marián Sluk\nECLI:SK:NSSR:2014:2112224765.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. B. A., bývajúcej vo M., A., zastúpená\nJUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianska č. 62, proti odporcovi T. B.,\nbývajúcemu vo M., M., zastúpeného JUDr. Ivanou Hutňanovou, advokátkou so sídlom v Bratislave,\nKrížna č. 38, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Galanta pod\nsp. zn. 15 C 493/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2013,\nsp. zn. 24 Co 147/2013, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nNavrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy dovolacieho konania 37,84 € na účet JUDr.\nJ. S., advokátky so sídlom v A., K., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta uznesením z 28. januára 2013, č. k. 15 C 493/2012-28 nariadil predbežné\nopatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebných, stavebno-technických\nalebo iných úprav a prác na nehnuteľnosti - stavbe garáže (špecifikácia nehnuteľnosti viď výrok\nrozhodnutia) do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súčasne uložil navrhovateľke, aby\nv lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala návrh vo veci samej. V odôvodnení citoval\nustanovenia § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, 3, § 77 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a § 127 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý\npodľa názoru súdu osvedčuje potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania z dôvodu\nexistencie oprávnenej (dôvodnej) obavy navrhovateľky z neoprávneného zásahu do jej vlastníckeho\npráva v rámci susedských vzťahov - vyvolanej konkrétnym konaním žalovaného - realizujúceho stavbu\ngaráže v neprimeranej výške - čo nedovoľuje „pohodlné užívanie“ susediacej nehnuteľnosti vo\nvlastníctve navrhovateľky (nadmerné zatienenie pozemku). Nariadenie navrhovaného predbežného\nopatrenia zakladá súdom uloženú povinnosť navrhovateľky podať žalobu\nvo veci samej v\nstanovenej 30 dňovej lehote (§77 ods. 1 písm. a/ O. s. p.).\nNa odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave uznesením z 30. apríla 2013. sp. zn.\n24 Co\n147/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného\nopatrenia zamietol (§ 220 O. s. p.) a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania\n(§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Na rozdiel od súdu prvého stupňa\nnepovažoval za osvedčené základné skutočnosti pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa\nmá poskytnúť predbežná ochrana, ani osvedčenie toho, že je tu dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.\nVychádzal pritom zo Stavebného zákona (§76 ods. 1, § 81 a § 82 zákona č. 50/1976 Zb.), stavebného\npovolenia vydaného Obcou M. z 23. mája 2011, č. TX/441/2011, kolaudačného rozhodnutia vydaného\nObcou M. zo 17. decembra 2012, č. TX3/1397/2012 a právoplatného 14. januára 2013, vyjadrenia\nKrajského stavebného úradu Trnava z 12. decembra 2011, č. 2011/00845/Ho, z ktorých mal osvedčené\n\nto, že predmetná stavba garáže bola realizovaná v súlade so stavebným povolením a projektovou\ndokumentáciou (vrátane jej výšky a umiestnenia) s výnimkou niektorých drobných nedostatkov (tieto\nmusia byť odstránené\ndo 30. mája 2013), ktoré nebránia jej riadnemu užívaniu. V súčasnosti\nje stavbou dokončenou a v zmysle kolaudačného rozhodnutia spôsobilou na užívanie, tento stav už\nnemožno zmeniť navrhovaným predbežným opatrením (zdržaním sa stavebných, stavebno-technických\nalebo iných úprav na stavbe). Za takejto situácie odvolací súd považoval vydanie predbežného opatrenia\nza neopodstatnené (nadbytočné a bezvýznamné), pretože už nemôže slúžiť svojmu účelu; návrh na\njeho nariadenie preto zamietol.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka dovolanie, ktoré odôvodnila ustanoveniami\n§ 241 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. Uviedla, že v danom prípade jej bola odňatá možnosť pred\nsúdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) vzhľadom na arbitrárnosť výkladu § 228 a §230 O. s. p. a\nnepreskúmateľnosť procesného postupu pri dokazovaní. Za inú vadu označila (§ 241 ods. 1 písm.\nb/ O. s. p.) nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu (§157 ods. 2 O. s. p.) a nevykonanie\ndokazovania. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) vidí v tom, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu je založené\nna formálnych záveroch, nezohľadňuje to, že na Krajskom\nsúde v Trnave prebieha konanie o preskúmanie postupu a rozhodnutia stavebného úradu, že stavebné\npovolenie nenadobudlo právoplatnosť, a že žalobkyni neboli doručené písomnosti v stavebnom konaní.\nStavba zasiahla do susedských vzťahov a obmedzuje jej vlastnícke práva, podstatným spôsobom\nznižuje využiteľnosť jej nehnuteľnosti. Poukazujúc na viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, namietala porušenie práva na spravodlivý\nproces v zmysle čl. 46 ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdporca navrhol dovolanie odmietnuť, považujúc rozhodnutie odvolacieho súdu\nza vecne\nsprávne, dostatočné odôvodnené, ktorému nepredchádzajú ani namietané vady konania v zmysel § 237\npísm. f/ O. s. p.\nNavrhovateľka v reakcii na vyjadrenie odporcu k dovolaniu poukázala na porušenie princípu\ndvojinštančnosti, v ďalšom zotrvala na podanom dovolaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie\npodala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpená v súlade s § 241\nods. 1 O. s. p.,\nskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.),\nči dovolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236\nods. 1 O. s. p.).\nV prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v §239 ods. 1 a 2\nO. s. p.; tieto\nustanovenia ale neplatia, ak ide (o. i.) o uznesenie o predbežnom opatrení (viď\n§ 239 ods. 3 O.\ns. p.). Dovolanie navrhovateľky smerujúce proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení je\nteda v zmysle § 239 ods. 3 O. s. p. neprípustné.\nNeprípustnosť dovolania nadobúda na význame, ak dovolateľ tvrdí, že konanie je postihnuté inou vadou,\nktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci, lebo dovolaciemu súdu nie je dané oprávnenie podrobiť dovolaciemu prieskumu\nrozhodnutie odvolacieho súdu z takto uplatnených dovolacích dôvodov (§ 241 ods. 1 písm. b/ a c/ O.\ns. p.).\n\nSo zreteľom na obsah dovolania a tiež na povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či v konaní nedošlo\nk procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť, skúmal dovolací súd, či\nv konaní na\nsúdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia\nje dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu o predbežnom opatrení) odvolacieho\nsúdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba\nzdôrazniť, že § 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré\nsú spôsobilým predmetom dovolania. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237\nO. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým nie je dovolanie v zmysle § 239 O. s.\np. prípustné. Právne relevantné nie je však samo tvrdenie dovolateľa o takejto vade, ale iba zistenie,\nže v konaní k tejto vade skutočne došlo.\nDovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdila a existencia\ntýchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení\nnevyplýva.\nPodľa názoru dovolateľky je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/\nO. s. p., ktorej\nexistenciu vidí v absencii „riadneho odôvodnenia“ rozhodnutia odvolacieho súdu, v arbitránosti výkladu\n§ 228 a § 230 O. s. p. odvolacím súdom a v nepreskúmateľnosti „procesného postupu pri dokazovaní“.\nOdňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. sa rozumie nesprávny postup\nsúdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho\nkonania priznaných mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.\nSúd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými tvrdeniami a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu\nna nariadenie predbežného opatrenia, ktoré navrhovateľka osvedčovala (len) 3 ks fotografiami.\nOdporca svoje tvrdenia v odvolaní oprel o predložené listiny -- stavebné povolenie opatrené\ndoložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, kolaudačné rozhodnutie opatrené doložkou právoplatnosti a\nvykonateľnosti a odpoveďou Krajského stavebného úradu Trnava adresovanou navrhovateľke (viď č.\nl. 41 až 45 spisu). Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu a k označeným listinám tvoriacich prílohu\nodvolania, ktoré je bolo doručené 7. marca 2013, vyjadrila až potom (viď vyjadrenie k odvolaniu\nz\n11. mája 2013, doručené súdu 20. mája 2013, č. l. 65-66 spisu), čo už rozhodol odvolací súd (30.\napríla 2013). Navrhovateľka sa dôsledne neriadila výzvou súdu, v zmysle ktorej sa mohla k odvolaniu\nvyjadriť do 10 dní od je doručenia (t. j. do 17. marca 2013). Z obsahu spisu nevyplýva, aby v tejto\nsúvislosti požiadala o odpustenie zmeškania lehoty v zmysle\n§ 58 O. s. p. Za uvedenej\nprocesnej situácie, nemožno odvolaciemu súdu vyčítať, že\npri rozhodovaní\nvychádzal z tvrdení odvolateľa, ktoré považoval za osvedčené, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo\nna výsledku odvolacieho konania. Procesná pasivita navrhovateľky v odvolacom konaní sama o osebe\nnezakladá prípad odňatia možnosti navrhovateľky konať pred súdom, za ktorý by mal zodpovedať\nsúd, ako sa mylne domnieva navrhovateľka. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu\nvyplývajúcom\nz ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania (v súlade s ust.\n§ 214 ods. 2 O. s. p.) a uznesenie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 220 zmenil tak, že návrh\nna nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože ho nepovažoval za dôvodný. Dôvodom bol\njeho záver, že pokiaľ bola stavba (garáž) stavebne dokončená, skolaudovaná a bolo povolené jej\nužívanie, nie je už opodstatnené uloženie povinnosti zdržať sa stavebných, stavebnotechnických a\niných úprav na takejto stavbe; teda dosiahnuť sledovaný cieľ navrhovaného predbežného opatrenia.\nPostup odvolacieho súdu, ktorý predchádza napadnutému rozhodnutiu, podľa názoru dovolacieho súdu,\nzodpovedá zákonu, je z obsahu spisu zrejmý (preskúmateľný) a z uvedeného hľadiska mu nemožno\nvyčítať žiadnu nesprávnosť. Nedostatočné odôvodnenie (tzv. nepreskúmateľnosť alebo arbitrárnosť)\ndovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, nebola dovolacím súdom zistená. Odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia v opravnom konaní dostatočne jasne vysvetľuje dôvody, pre ktoré bol návrh na\n\nnariadenie predbežného opatrenia zamietnutý. V danom prípade odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia\nzrozumiteľným spôsobom uviedol, z akých konkrétnych dôvodov považoval za osvedčené skutočnosti,\nktoré neumožňovali nariadenie predbežného opatrenia. Pokiaľ sa dovolateľka nestotožnila s dôvodmi,\npre ktoré súd nevyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v tejto súvislosti prípadne vidí\nporušenie jeho práv na súdnu ochranu a spravodlivý proces, dovolací súd k uvedenému uvádza, že\nprávo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo\nna to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami, resp. jeho právnymi názormi.\nFormulácie zvolené navrhovateľkou v dovolaní (napr. o nedostatku právoplatnosti stavebného povolenia\ni kolaudačného rozhodnutia) svedčia o tom, že dovolateľka v súvislosti s tvrdenou procesnou vadou\nkonania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. spochybňuje tiež úplnosť a správnosť skutkových zistení súdov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k tomu uvádza, že neúplnosť skutkových zistení súdu nižšieho stupňa\nmôže viesť k vecne nesprávnemu rozhodnutiu súdu, nemôže ale založiť prípustnosť dovolania, lebo táto\nnesprávnosť nie je vadou vymenovanou v § 237 O. s. p.\nDovolateľka popiera správnosť právnych záverov, na základe ktorých odvolací súd zamietol jej návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia. Tvrdí, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne\ninterpretoval, alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nKeďže právnym posúdením veci súd neznemožňuje účastníkovi realizáciu žiadneho jeho procesného\npráva, nie je nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou konania v zmysle § 237 O. s. p.\na nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie veci je\nrelevantný dovolací dôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď\n§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale\nprípustnosť dovolania nezakladá (viď R 54/2012).\nK námietke o „arbitrárnosti výkladu § 228 a § 230 O. s. p.“, dovolací súd uvádza, že uvedené ustanovenia\nodvolací súd na danú vec neaplikoval, v rozhodnutí k nim nezaujíma žiaden výklad. Skutočnosť, že\ndôvodmi prípustnosti obnovy konania (§ 228 O. s. p.) a lehotami na podanie návrhu na obnovu konania\n(§230 O. s. p.) sa odvolací súd nemal dôvod zaoberať vyplýva z premetu tohto konania, tým je predbežné\nopatrenie (§ 77 až 77 O. s. p.), nie obnova konania (§ 228 až § 235 O. s. p.).\nZ vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľky v zmysle § 239\nO. s. p. prípustné nie je, dovolateľka neopodstatnene namietala existenciu procesnej vady v zmysle §\n237 písm. f/ O. s. p. a v dovolacom konaní nevyšla najavo ani žiadna iná vada konania v zmysle § 237\nO. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odmietol jej dovolanie podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v\nspojení s § 218 ods. 1 písm. c/\nO. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje dovolanie prípustné.\nV dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nnavrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporca\nv dovolacom konaní podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b\nods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a tieto vyčíslili vo výške 67,88 €.\nDovolací súd priznal odporcovi náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za 1 úkon právnej služby\nposkytnutej odporcovi vypracovaním písomného vyjadrenia k dovolaniu navrhovateľky z 26. augusta\n\n2013 (§ 14 ods. 3 písm. b/ a ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej do 30. júna 2013). Sadzbu za\ntento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1\npísm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej\ndo 30. júna 2013, čo s náhradou výdavkov\nza miestne telekomunikačné výdavky a miestne\nprepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) vo výške 7,81 € predstavuje spolu sumu 37,84\n€ [(1/2 z 60,07 €) + 7,81 €].\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}