{"guid": "34c60e37-9965-446c-8abb-8293fbc4f7cc:cc4d19e3-2580-41dc-9e78-0adc5c55cd41", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1", "spisova_znacka": "5Sžf/23/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/23/2014 z 17. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2014, sp. zn. 5Sžf/23/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1", "identifikacne_cislo": "2013200660", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2014-04-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc4d19e3-2580-41dc-9e78-0adc5c55cd41", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/23/2014\n2013200660\n17. 04. 2014\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2014:2013200660.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: COM art, s. r. o., v likvidácii, so sídlom\nVážská 3564/15, Piešťany, IČO: 36 252 255, zastúpený JUDr. Ivanom Noskom, likvidátorom, Sietna\n1068, Vrbové, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020507/1/1116824/2012 z 24.\naugusta 2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 05. decembra 2013,\nč. k. 14S/96/2013-46, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 05. decembra 2013, č. k.\n14S/96/2013-46 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250d ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) zastavil konanie v dôsledku, že žalobca podal žalobu oneskorene,\nteda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby (§ 250b ods. 1OSP). O trovách konania krajský\nsúd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu\ntrov konania.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, domáhajúc sa, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací uznesenie krajského súdu\nzrušil a vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd vychádzal z mylnej\ninterpretácie počítania lehoty, nakoľko posledné inštančné rozhodnutie v predmetnej veci bolo žalobcovi\ndoručené Ministerstvom financií Slovenskej republiky dňa 22. apríla 2013 pod č. MF/012750/2013-71.\nŽalovaný odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu spolu s predchádzajúcim konaním, vec\nprejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho\norgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nPodľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, aj ku podala\nneoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom,\nak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu\nžaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods.\n2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.\nPodľa § 48 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (účinného do 31. decembra 2011 - ďalej len „zákon č.\n511/1992 Zb.“) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.\nPodľa § 101 zákona č. 511/1992 Zb. na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní.\nZákon č. 511/1992 Zb. nevyžaduje poučenie o tom, či rozhodnutie možno preskúmať súdom ako je to v\nustanovení § 47 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/196 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nS poukazom na vyššie citované ustanovenia, žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pričom zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.\nSúdna prax ustálila, že lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou a nedodržanie stanovenej\nlehoty na podanie žaloby predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za\nnásledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť.\nAko vyplýva z obsahu spisového materiálu žalobca sa žalobou doručenou Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 20. júna 2013 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia z 24. augusta 2012 podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk v súlade\ns § 49 ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 246c os. 1 veta prvá OSP dňa 01. októbra 2012. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky uznesením sp. zn. 3Sž/13/2013 zo 17. septembra 2013 postúpil vec na prejednanie\nKrajskému súdu v Trnave ako súdu vecne a miestne príslušnému.\nZ uvedeného vyplýva, že lehota na podanie žaloby žalobcovi uplynula dňom 01. decembra 2012, ktorý\nposledný deň mohol žalobca podať žalobu adresovanú súdu na pošte. Keďže žalobca podal žalobu\nna súde až dňa 20. júna 2013, t. j. zjavne po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia napadnutého\nrozhodnutia, podal žalobu oneskorene, a preto krajský súd konanie podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil.\nZa týchto skutkových okolností bolo potrebné napadnuté rozhodnutie krajského súdu považovať za\nvecne správne.\nNámietka žalobcu, že posledné inštančné rozhodnutie v predmetnej veci mu bolo doručené\nMinisterstvom financií Slovenskej republiky dňa 22. apríla 2013 pod č. MF/012750/2013-71, je bez\nprávneho významu, nakoľko v danom prípade išlo o rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom\nopravnom prostriedku (v obnove konania). Zásadne a nepochybne tu platí, že uplynutie dvojmesačnej\n\nlehoty na podanie žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré bolo predmetom\nkonania o mimoriadnom opravnom prostriedku podľa správneho poriadku ani podľa zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní daňová poriadok a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým\nobnova konania nesporne je, sa týmto konaním neprerušuje ani nezastavuje. Po jej márnom uplynutí\nsprávny súd už nemá právomoc na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia a dôvodnosti žaloby,\nktorá bola proti nemu podaná.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preto odvolaním napadnuté uznesenie krajského\nsúdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a § 219 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP s\npoukazom na § 246c OSP, keďže v odvolacom konaní trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu\n\nn i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}