{"guid": "589bb7c0-f1b2-4d95-a4e2-30a75cf5b21f:087cd717-08fe-411a-bf01-126b9f6c2f64", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200607.1", "spisova_znacka": "9Sžr/20/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžr/20/2013 z 25. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 9Sžr/20/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200607.1", "identifikacne_cislo": "2012200607", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2014-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/503", "nazov": "zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-2"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/503#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/087cd717-08fe-411a-bf01-126b9f6c2f64", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200607.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200607.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžr/20/2013\n2012200607\n25. 06. 2014\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200607.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky:\nU., bytom B., proti odporcovi: Okresný úrad Dunajská Streda, odbor lesný a pozemkový, Agátova\n7, Dunajský Streda (predtým Obvodný pozemkový úrad v Dunajskej Strede), za účasti: Slovenský\npozemkový fond, Kúpeľná 2, Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. Y. zo dňa\n20.09.2012, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 8. apríla 2013, č. k.\n44Sp/41/2012-20, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 8. apríla 2013, č. k.\n44Sp/41/2012-20, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie odporcu, ktorým odporca ako\npríslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o\nzmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach\nna usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon“) v\nsúlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (právny poriadok) v znení neskorších predpisov\nrozhodol vo veci uplatneného nároku navrhovateľky tak, že navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené\nv ustanoveniach § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) zákona z dôvodu, že nie je oprávnenou osobou podľa\n§ 2 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až e) zákona.\nKrajský súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, keď zo\nspisového materiálu zistil, že odporca správne v prvom rade skúmal, či navrhovateľka je oprávnenou\nosobou v zmysle § 2 ods. 2 zákona.\nV zmysle § 2 písm. e) zákona bol poslednou oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na navrátenie\nvlastníctva k pozemkom otec navrhovateľky ako dieťa súrodenca pôvodného vlastníka. Keďže starý\notec navrhovateľky zomrel (v r. 1996), navrhovateľka už nie je oprávnenou osobou v zmysle uvedeného\nustanovenia. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že jej otec ju splnomocnil na uplatnenie nároku v r.\n1995, túto jej námietku správny orgán vyhodnotil správne ako nedôvodnú, lebo toto plnomocenstvo\nnavrhovateľke udelené jej otcom, jeho smrťou v r. 1996 zaniklo. Námietku navrhovateľky, že pozemkový\núrad v predchádzajúcom konaní nerozhodol o navrátení majetku zapísaného v pozemnoknižnej vložke č.\nXXX v k.ú. Rastice, považoval krajský súd za irelevantnú, pretože pozemkový úrad o reštitúcii rozhoduje\nlen na základe uplatneného nároku zo strany oprávnenej osoby a nie je povinný zisťovať majetok, ktorý\nby mohol byť predmetom reštitúcie.\n\nProti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom navrhla, aby odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie odporcu zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie. Namietala, že správny orgán si pre svoje rozhodnutie nezadovážil dostatok\nskutkových podkladov, vo veci nezistil skutočný stav a preto jeho právny názor bol predčasný.\nNavrhovateľka vytkla správnemu orgánu, že pri svojom rozhodovaní vôbec nebral do úvahy, že\npôvodný vlastník dotknutých parciel si osvojil jej otca L. lebo tento z otcovej strany v roku 1902\nosirel ako dvojročný. Medzi otcom navrhovateľky a pôvodným vlastníkom osvojením vzniklo zákonné\npríbuzenstvo, náhradné rodičovstvo podľa uhorského obyčajového práva Opus Tripartitum a z toho\ndôvodu je odporkyňa oprávnenou osobou podľa uhorského obyčajového práva Opus Tripartitum,\nteda oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona. Pozemkový úrad si v predchádzajúcom\nreštitučnom konaní nezabezpečil výmer Okresného národného výboru v Šamoríne zn. 600-24/8-50IX/1.f zo dňa 21. septembra 1950, ktorým bola pôda zapísaná v PKV č. XXX\na XXX prikázaná do povinného nájmu ČSŠM v Hubiciach a rozhodol vtedy iba o vložke č. XXX, pričom\nnavrhovateľku ubezpečoval, že si zvyšný nárok bude môcť uplatniť aj dodatočne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že ho je potrebné potvrdiť.\nDňom 1. októbra 2013 nadobudol účinnosť zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy\na o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle § 9 ods. 4 pôsobnosť obvodných pozemkových\núradov prešla s účinnosťou od 1. októbra 2013 na okresné úrady, v danom prípade na Okresný úrad\nDunajská Streda. Pod všeobecným označením odporca v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný\nsprávny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach opravného prostriedku a\nodvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nodvolacieho konania skúmal, či odvolacie námietky navrhovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku.\nPo preskúmaní napadnutého rozhodnutia a pripojeného administratívneho spisu ako aj spisu krajského\nsúdu dospel odvolací súd k záveru, že závery súdu prvého stupňa vychádzajú z náležitým spôsobom\nzisteného skutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľky, že je oprávnenou osobou podľa § 2\nods.2 písm. c) zákona. Navrhovateľka až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu po prvýkrát tvrdila, že\npôvodný vlastník (L.), si otca navrhovateľky osvojil. Také tvrdenie odvolací súd vyhodnotil ako účelové\ns poukazom na tú skutočnosť, že doposiaľ v konaní pred správnym orgánom navrhovateľka zakaždým\nuvádzala výlučne pokrvnú generačnú príbuznosť. Tvrdenie o osvojení jej otca (L., nar. X.X.XXXX, zomr.\nXX.X.XXXX) pôvodným vlastníkom nehnuteľností nepodložila žiadnymi listinnými dokladmi. Takáto\nskutočnosť nevyplýva ani zo spisového materiálu, pričom navrhovateľka bola už správnym orgánom\nrozhodnutím č. Y. zo dňa 5. júna 2012 vyzvaná na vysvetlenie a preukázanie zákonom predpísaného\nvzťahu svojej osoby k osobe pôvodného vlastníka (t.j. O., nar. XX.XX.XXXX) z dôvodu, že zákon\nobsahuje generačné obmedzenie na synovca/neter pôvodného vlastníka. Do zápisnice spísanej na\nObvodnom pozemkovom úrade v Dunajskej Strede dňa 26. júna 2012 navrhovateľka výslovne uviedla,\nže pôvodný vlastník, neb. L.t. (nar. XX.XX.XXXX), bol bratom jej starého otca, neb. R., a teda bol strýkom\njej otca, neb. JQ. (nar. XX.XX.XXXX), ktorého si vzal L. M.. do opatery ako najmladšie dieťa svojho\nzosnulého brata a zabezpečil mu i vzdelanie, pričom na územie vtedajšej ČSR bol jej otec pozvaný\npôvodným vlastníkom za účelom prevzatia majetku a doopatrovania L.. a jeho manželky. Navrhovateľka\nsa mylne domnieva, že správny orgán pochybil, keď nebral do úvahy, že pôvodný vlastník dotknutých\nparciel si otca navrhovateľky osvojil, čím vzniklo medzi nimi zákonné príbuzenstvo. Uvedené tvrdenie\nnavrhovateľka jednak pred správnym orgánom nikdy neprezentovala, jednak toto tvrdenie žiadnym\nspôsobom nepreukázala a takáto skutočnosť ani nevyplýva z navrhovateľkou predložených listinných\ndokladov.\n\nOtec navrhovateľky pritom sám v čestnom vyhlásení zo 6. júla 1995 vo vzťahu k PKV č. XXX vyhlásil,\nže „pôvodný vlastník nehnuteľností, môj strýko, L. zomrel XX.XX.XXXX, nezanechal závet...“. Otec\nnavrhovateľky teda pôvodného vlastníka za otca (osvojiteľa) neoznačil.\nRovnako tak námietku, že správny orgán rozhodol iba o pozemkoch vo vložke XXX k.ú. Rastice, pričom\nnavrhovateľku ubezpečoval, že si bude môcť nárok k pozemkom zapísaným vo vložke XXX k.ú. Rastice\nuplatniť aj dodatočne (podľa očakávanej novely reštitučného zákona), odvolací súd za relevantnú\npovažovať nemohol. Správny orgán totiž nemá zákonnú povinnosť v priebehu správneho konania\ndohľadávať pozemky vo vlastníctva oprávnených osôb ani upozorňovať oprávnené či potenciálne\noprávnené subjekty na existenciu pozemkov, navrátenie ktorých by prichádzalo do úvahy podľa zákona\nč. 503/2003 Z.z., resp. 229/1991 Zb. Je teda výlučne na oprávnenej osobe, či sa svojho práva\nna navrátenie pozemkov skutočne domáhať bude a v akom rozsahu, pretože predmetom takéhoto\nsprávneho konania môžu byť len tie pozemky, navrátenie ktorých si oprávnená osoba svojou žiadosťou\nuplatňuje. Právo na reštitúciu je osobitným druhom majetkového práva a jeho vznik je podmienený\nnaplnením objektívnych (napr. strata vlastníckeho práva v rozhodnom období, existencia reštitučného\ntitulu či uplatnenie nároku v lehote), ale aj subjektívnych podmienok (na strane oprávnenej osoby)\nstanovených zákonom, bez splnenia ktorých nárok na reštitúciu jednoducho nevznikne. Situáciu, keď\nnedošlo k reštitúcii všetkých, v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. do úvahy potenciálne prichádzajúcich\npozemkov po pôvodnom vlastníkovi (L. ešte za života otca navrhovateľky (L..), ktorý bol v zmysle § 2\nods. 2 písm. e) zák. č. 503/2003 Z.z. ako zo zákona generačne poslednou oprávnenou osobou, nemožno\npreto chápať ako nezistenie skutočného stavu veci správnym orgánom, či porušenie zásady materiálnej\npravdy, ani ako chybné rozhodovanie správneho orgánu, či porušenie navrhovateľkiných legitímnych\nočakávaní.\nSprávny orgán si podľa názoru odvolacieho súdu zadovážil pre svoje rozhodnutie dostatok skutkových\npodkladov, vo veci zistil skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Námietky\nnavrhovateľky uplatnené v odvolaní neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu, ktorý sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne vysporiadal s námietkami\nnavrhovateľky uplatnenými v opravnom prostriedku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP ako\nvecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c a § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e\n\nj e prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}