{"guid": "f48fb530-05d6-40c7-9cc6-348e8104a238:db9a16e0-07bc-4b77-b650-119a9bd4ec60", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200280.1", "spisova_znacka": "9Sžso/55/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/55/2013 z 25. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 9Sžso/55/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200280.1", "identifikacne_cislo": "2012200280", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "sudca_id": 5, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-racko-5", "datum_vydania": "2014-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db9a16e0-07bc-4b77-b650-119a9bd4ec60", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200280.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200280.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200280.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/55/2013\n2012200280\n25. 06. 2014\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200280.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a\nčleniek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobkyne: A., bytom J.,\nzastúpenej Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom so sídlom Krížna č.21, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta č.8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo\n17559-2/2012-BA z 28. marca 2012, o nároku na dávku garančného poistenia, na odvolanie žalobkyne\nproti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18.apríla 2013, č.k. 14S/50/2012-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave\n14S/50/2012-36, p o t v r d z u j e .\n\nz 18.apríla 2013, č.k.\n\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 18. apríla 2013, č.k. 14S/50/2012-36, zamietol žalobu a žalobkyni nepriznal\nnárok na náhradu trov konania.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou z 30. mája 2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nrozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla jej odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočky Trnava číslo 31537-327/2012TT zo 16. januára 2012, o nepriznaní nároku na garančnú dávku\npodľa § 102 ods.1 a § 103 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon“) s odôvodnením, že nároky žalobkyne z pracovnoprávneho vzťahu\nnespadajú do obdobia posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich\nzačiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Žalobkyňa namietala nesprávny výklad ustanovenia\n§ 103 ods.2 zákona žalovanou, lebo podľa jej názoru účelom ustanovenia § 103 ods.2 zákona nie je\nlimitovať nárok na dávku 18 kalendárnymi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale\nlimitovať rozsah náhrady mzdových nárokov na 3 mesiace, a to buď poslednými 18 mesiacmi trvania\npracovného pomeru, predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti alebo poslednými 18 mesiacmi\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú dňu skončenia tohto vzťahu z dôvodu platobnej\nneschopnosti. Z administratívneho spisu žalovanej mal krajský súd preukázané, že pracovný pomer\nžalobkyne u zamestnávateľa ALLTEC&GLOBTECH Co, s.r.o. (ďalej len „zamestnávateľ“) trval od 15.\noktóbra 2008 do 7. augusta 2009, tento zamestnávateľ sa stal platobne neschopným dňom 8. apríla\n2011.\nKrajský súd vyslovil právny názor, že účelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve\nzabezpečiť uspokojenie nárokov zamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v\n\nbudúcnosti vymôcť iným spôsobom, pretože sa stal platobne neschopným a lehota 18 mesiacov,\nktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa\nzamestnanec uspokojenia nárokov od zamestnávateľa domôcť nemohol. Pri slovnom spojení „z\nposledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa“ je podľa jeho názoru potrebné výraz „predchádzajúcich“ vykladať ako synonymum\nslova „predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je jasne dané, ako sa časový úsek počíta.\nStanovenie lehoty 3 mesiacov v referenčnom období 18 mesiacov nie je v rozpore so Smernicou EP\na Rady 2008/94/ES. Na tom základe krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej nie je v\nrozpore so zákonom ani komunitárnym právom.\nRozsudok krajského súdu napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním a namietla, že vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že krajský súd opomenul vyvodiť vzťah medzi\ntreťou zarážkou článku 3 ods.2 a treťou zarážkou článku 4 ods.2 Smernice Rady 80/987/EHS, ktorá\numožňuje štátom tri spôsoby právnej úpravy rozsahu vyplácanej dávky. Účelom dávky garančného\npoistenia je poskytnúť aspoň čiastočnú náhradu mzdových nárokov zamestnancom, ktorí si v danej\nťaživej životnej situácii nemôžu inak efektívne a účelne uplatniť svoje nevyplatené mzdové nároky.\nZákon určuje moment platobnej neschopnosti zamestnávateľa ako deň podania návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu, vôbec však nepamätá a nerieši situáciu, keď nepríde k podaniu návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu. Úmysel zákonodarcu je daný ako ochrana zamestnanca pred platobnou neschopnosťou\nzamestnávateľa, ktorý je v konečnej fáze bezmajetný a uspokojenie zamestnanca nie je možné\ndosiahnuť ani v konkurznom konaní. Ustanovenie § 103 zákona je výsledkom transpozície smernice\na preto ho je treba vykladať eurokonformne.\nPodľa názoru žalobkyne ustanovenie § 103 ods.2 zákona nie je možné vykladať tak, že podmienkou\npriznania dávky garančného poistenia je, aby posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu žalobkyne u zamestnávateľa muselo začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\nbezprostredne predchádzať; takým výkladom by správny orgán fakticky stanovil zamestnávateľovi ďalšiu\npodmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia, ktorú však § 102 ods.1 zákona neustanovuje.\nZ uvedených dôvodov žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenený a\nrozhodnutie žalovanej zrušené. Súčasne žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni\nnáhradu trov konania, ktoré vyčísli v súdom určenej lehote.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zdôraznila, že v zmysle § 103 ods.2 zákona nemožno\nuspokojiť akékoľvek neuspokojené nároky zamestnanca pred skončením jeho pracovnoprávneho\nvzťahu, ale len také, ktoré príčinne a časovo súvisia so vzniknutou platobnou neschopnosťou\nzamestnávateľa. Začiatok osemnásťmesačného časového rozsahu je určený dátumom platobnej\nneschopnosti v prípade, ak pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa pracovnoprávny vzťah\nskončil; pri skončení pracovnoprávneho vzťahu po vzniku platobnej neschopnosti je toto 18 mesačné\nobdobie určené od dátumu skončenia pracovnoprávneho vzťahu.\nSkutočnosť, že už v období dlhšom ako 18 mesiacov pred skončením pracovnoprávneho vzťahu\nzamestnávateľ žalobkyni nevyplácal mzdové nároky, nie je možné považovať za platobnú neschopnosť\nzamestnávateľa. Také nároky možno uplatniť v občianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom\nsúde.\nZ uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne\nsprávny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\n\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej o nároku žalobkyne na dávku\ngarančného poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\nŽalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 18. júla 2011 a podanou na pobočke Sociálnej poisťovne Trnava dňa\n14. októbra 2011, požiadala o priznanie dávky garančného poistenia, keď uplatnila mzdové nároky za\nobdobie od 1. júna 2009 do 31. augusta 2009, ktoré jej vyplynuli z pracovnoprávneho vzťahu trvajúceho\nod 15. októbra 2008 do 7. augusta 2009.\nNebolo sporné, že platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikla dňom 8. apríla 2011.\nPodľa § 2 písm. d) zákona sociálne poistenie je garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na\nstarobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na\nstarobné dôchodkové sporenie .\nV zmysle § 12 ods.2 zákona deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu\nna vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.\nPodľa § 13 ods.4 zákona z garančného poistenia sa dávka garančného poistenia poskytuje za\npodmienok ustanovených týmto zákonom.\nZamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne\nneschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, uvedené v § 102 ods.1 zákona.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že zákon o sociálnom poistení neupravuje uspokojovanie všetkých\nmzdových nárokov zamestnancov, ktoré im zamestnávatelia nevyplatili. Upravuje uspokojovanie\nnárokov z poistenia zamestnávateľa len v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa a to v\nrozsahu, vymedzenom v ustanovení § 103 zákona.\nPodľa § 103 ods.2 zákona dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov\nz posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa.\nRozhodnutie, že žalobkyňa nemá nárok na dávku garančného poistenia, žalovaná odôvodnila tým, že\njej pracovný pomer netrval v období 18 mesiacov predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa, teda v období od 8. októbra 2009 do 8. apríla 2011.\nŽalobkyňa namietala nesprávnosť výkladu ustanovenia § 103 ods.2 zákona žalovanou i krajským\nsúdom. V tejto súvislosti namietala nesúlad zákona so smernicou Rady 80/987/EHS z hľadiska vzťahu\nmedzi treťou zarážkou článku 3 ods.2 a treťou zarážkou článku 4 ods.2 tejto smernice.\nSmernica o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov\nv prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (80/987/EHS) bola prijatá na účely zabezpečenia\nochrany zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, najmä zaručenia výplatu ich\nneuspokojených nárokov z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov.\n\nPodľa článku 1 ods.1 táto smernica sa vzťahuje na nároky zamestnancov vyplývajúce z pracovných\nzmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a existujúce voči zamestnávateľom, ktorí sa nachádzajú v stave\nplatobnej neschopnosti v zmysle článku 2 ods. 1.\nPodľa článku 2 ods.1 Smernice (80/987/EHS) na účely tejto smernice sa zamestnávateľ pokladá za\nplatobne neschopného:\na) ak bola podaná žiadosť na začatie konania týkajúceho sa majetku zamestnávateľa v súlade so\nzákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami daného členského štátu na spoločné\nuspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré umožňuje prihliadnuť aj na nároky uvedené v článku 1 ods. 1, a\nb) ak orgán, ktorý je príslušný v zmysle uvedených zákonov, iných právnych predpisov a správnych\nopatrení:\n- rozhodol začať konanie,\n- alebo dospel k záveru, že podnik bol zatvorený alebo podnikateľská činnosť sa skončila s konečnou\nplatnosťou a že majetok, ktorý je k dispozícii, nie je dostatočne veľký na to, aby sa mohlo začať konanie.\nPodľa článku 3 ods.1 Smernice (80/987/EHS) členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými\nzabezpečia, že záručné inštitúcie s výhradou ustanovení článku 4 zaručia výplatu neuspokojených\nnárokov zamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a týkajúcich\nsa odmeny za obdobie pred stanoveným dňom.\nPodľa článku 3 ods.2 Smernice (80/987/EHS) členské štáty rozhodnú, či dňom uvedeným v odseku 1\nbude:\n- deň začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa;\n- alebo deň, keď dal zamestnávateľ z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnancovi výpoveď;\n- alebo deň, keď sa začala platobná neschopnosť zamestnávateľa, alebo skončila pracovná\nzmluva, alebo pracovnoprávny vzťah s príslušným zamestnancom z dôvodu platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa.\n\nPodľa článku 4 ods.1 Smernice (80/987/EHS) členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť\nzáručných inštitúcií uvedených v článku 3.\nPodľa článku 4 ods.2 Smernice (80/987/EHS) v prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú v\nodseku 1:\n- v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, prvá zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených\nnárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo\npracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval v období šiestich mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému\nnastala platobná neschopnosť zamestnávateľa;\n- v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, druhá zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených\nnárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo\npracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzali dňu oznámenia výpovede zamestnancovi z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa;\n- v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, tretia zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených\nnárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledných osemnásť mesiacov trvania pracovnej zmluvy\nalebo pracovnoprávneho vzťahu, predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\nalebo dňu skončenia pracovnej zmluvy, alebo pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu platobnej\n\nneschopnosti zamestnávateľa. V takomto prípade členské štáty môžu obmedziť zodpovednosť za\nvýplatu odmeny zodpovedajúcu obdobiu ôsmich týždňov alebo niekoľkým kratším obdobiam v celkovom\ntrvaní ôsmich týždňov.\nPodľa § 103 ods.2 zákona dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov\nz posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že stanoveným dňom v zmysle článku 3 ods.1 smernice, je deň,\nkeď sa začala platobná neschopnosť zamestnávateľa, prípadne deň, ktorým sa skončila pracovná\nzmluva, alebo pracovnoprávny vzťah s príslušným zamestnancom z dôvodu platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa (teda po vzniku platobnej neschopnosti) a zodpovednosť za výplatu odmeny za prácu\nbola obmedzená na tri mesiace v období uvedených 18 mesiacov súlade s článkom 3 ods.2 tretia\nzarážka v spojení s článkom 4 ods.2 tretia zarážka Smernice (80/987/EHS).\nZ ustanovení článkov 3 a 4 Smernice (80/987/EHS) nevyplýva, že by členský štát bol povinný zabezpečiť\nvýplatu mzdových nárokov za dlhšie obdobie, ako bolo určené v § 103 ods.2 zákona.\nZ ustanovenia článku 4 ods.2 tretia zarážka Smernice súčasne nevyplýva, že by nárok zamestnanca\ntrval po dobu ktorýchkoľvek 18 mesiacov; naopak z neho vyplýva, že obdobie 18 mesiacov začína dňom\nskončenia pracovného pomeru iba vtedy, ak ku skončeniu pracovného pomeru došlo z dôvodu platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa. V danom prípade dôvodom skončenia pracovného pomeru žalobkyne\ndňa 7. augusta 2009 nebola platobná neschopnosť zamestnávateľa; tá vznikla až 8. apríla 2011.\nZ uvedených dôvodov mal aj odvolací súd za preukázané, že žalobkyňou uplatňované mzdové nároky\nza obdobie od 1. júna 2009 do 31. augusta 2009 (resp. do 7. augusta 2009), nespadajú do obdobia\n18 mesiacov pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a preto rozhodnutie žalovanej\npovažoval za súladné so zákonom a rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods.3 veta druhá\nv spojení s § 219 O.s.p. ako vecne správny.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku\nv súlade s § 224 ods.1 v spojení s § 246c ods.1 a § 250k ods.1 O.s.p., keďže žalobkyňa v odvolacom\nkonaní nebola úspešná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/50/2012", "guid": "5baff035-507c-4ecd-9747-f7b773af9773:a2ddedf2-5439-497d-8a7c-aa1d37b833bb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}