{"guid": "3426fcee-d987-4d8a-bf51-ba5c260dead1:7dbbbaae-9dce-4493-9987-4153e8e7151d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200276.1", "spisova_znacka": "7Sžso/22/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/22/2013 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 7Sžso/22/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200276.1", "identifikacne_cislo": "2012200276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Závadská", "sudca_id": 392, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-zavadska-392", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7dbbbaae-9dce-4493-9987-4153e8e7151d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200276.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200276.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/22/2013\n2012200276\n29. 04. 2014\nJUDr. Elena Závadská\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200276.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a\nčleniek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci žalobkyne I. U., narodenej\nX. T. XXXX, bytom v A., zastúpenej Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom, advokátskej kancelárie v\nBratislave, Námestie Slobody č. 10, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29.\naugusta č. 8, o garančné poistenie, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29.\njanuára 2013, č.k. 20S/20/2012-23, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v\n20S/20/2012-23, p o t v r d z u j e .\n\nTrnave z 29. januára 2013,\n\nč.k.\n\nŽalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave rozsudkom z 29. januára 2013, č.k. 20S/20/2012-23, zamietol žalobu o zrušenie\nrozhodnutia žalovanej z 28. marca 2012 číslo 17562-2/2012, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo\n16. januára 2012 číslo 31537-326/2012-TT, ktorá rozhodla, že žalobkyňa podľa § 102 ods. 1 a § 103\nods. 2 zákona o sociálnom poistení nemá právo na dávku garančného poistenia.\nSúd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa žiadala 14. októbra 2011 o dávku garančného poistenia v sume\n960 €, ako odstupné v súvislosti s ukončením pracovnoprávneho pomeru v období od 3. novembra 2008\ndo 3. marca 2009 so zamestnávateľom ALLTEC & GLOBTECH Co., s.r.o., (ďalej len „zamestnávateľ“),\nktorý sa stal 8. apríla 2011 platobne neschopným. Krajský súd pokladal za vecne správny právny názor\nžalovanej, podľa ktorého vzhľadom na deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa žalobkyňa\nneuplatnila nárok na dávku garančného poistenia za obdobie posledných 18 mesiacoch pred začiatkom\nplatobnej neschopnosti, t.j. od 8. októbra 2009 do 7. apríla 2011. Žalobkyňa nepreukázala existenciu\npracovného pomeru so zamestnávateľom za uvedené obdobie a ani existenciu neuspokojených nárokov\nz takéhoto pracovnoprávneho vzťahu s ním v zmysle § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo\npracovný pomer žalobkyne zanikol 3. marca 2009. Krajský súd nepovažoval za správny právny názor\nžalobkyne, podľa ktorého pri použití § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nerozhoduje, kedy\npracovnoprávny vzťah zamestnanca so zamestnávateľom skončil, teda či skončil v období 18 mesiacov\nbezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ale stačí, ak skončil\nv období pred začiatkom platobnej neschopnosti. Dospel k záveru, že výklad a aplikácia § 103 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení v preskúmavanom rozhodnutí neodporuje ani komunitárnemu právu a je\neuro konformný. Výklad žalobkyne preto považoval krajský súd za účelový a priečiaci sa zákonu.\n\nSúd prvého stupňa neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, že podľa §\n250k ods. 1 OSP na náhradu trov nemá nárok.\nProti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa odvolanie. Namietala, že rozhodnutie súdu vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia obsahu § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na\núčel dávky garančného poistenia, ktorá by mala poskytnúť aspoň čiastočnú náhradu mzdových nárokov\nzamestnancom, ktorí v ťaživej životnej situácii, spôsobenej platobnou neschopnosťou zamestnávateľa\nnemôžu inak efektívne a účelne uplatniť nevyplatené mzdové nároky. Hoci zákon o sociálnom poistení\nurčuje za okamih vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa deň podania návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu, nerieši prípady, v ktorých návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný, ak štatutárne orgány\nobchodných spoločností neplnia svoje zákonné povinnosti, a ak návrh vôbec nepodajú, alebo ho podajú\noneskorene. Žalobkyňa poukázala na Smernicu Rady z 20. októbra 1980 č. 80/987/EHS o aproximácii\nprávnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej\nneschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej len „Smernica“) s tým, že sa domáha uplatnenia práv, ktoré\nvyplývajú z práva Európskej únie. Žiadala preto rozsudok krajského súdu aj rozhodnutie žalovanej č.\n17562-2/2012 zo dňa 28. marca 2012 zrušiť a súčasne žiadala priznať náhradu trov konania.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.\nPodľa jej názoru nebolo účelom úpravy dávok garančného poistenia, aby boli nimi uhrádzané\nakékoľvek neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnanca pred skončením pracovnoprávneho\nvzťahu, ale slúžia na úhradu len tých nárokov, ktoré príčinne a časovo súvisia so vzniknutou\nplatobnou neschopnosťou zamestnávateľa. Cieľom ochrany poskytovanej garančným poistením je\nriešenie aktuálneho akútneho stavu finančnej núdze zamestnanca a nie úhrada neuspokojených\nnárokov z predchádzajúceho časovo vzdialenejšieho obdobia. Dávkou garančného poistenia možno\nuspokojiť len nároky zamestnanca, ktoré vznikli v takto určenom 18 mesačnom časovom období, a to\nv trvaní troch mesiacov. Pokiaľ požadované neuspokojené nároky do tohto obdobia nespadajú, nárok\nna dávku garančného poistenia nevznikne. Pracovnoprávny vzťah v danom prípade neskončil z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa a skutočnosť, že zamestnávateľ žalobkyne už v období pred\nskončením jej pracovnoprávneho vzťahu nevyplácal mzdové nároky, nemožno na účely garančného\npoistenia považovať za platobnú neschopnosť zamestnávateľa. Jeho platobná neschopnosť mohla\nvzniknúť až podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na príslušnom súde. Uvedený výklad označila za\neuro konformný a zodpovedajúci Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra\n2008, ako i jej predchádzajúcou Smernicou 80/987/EHS z 20. októbra 1980, ktoré riešia ochranu\nzamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 a § 250s OSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250l ods. 2 v spojitosti s § 250ja ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne\nnemožno vyhovieť.\nPodľa § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok\nna dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť\nnároky tohto zamestnanca, ktorými sú nároky, uvedené v písm. a) - h) .\nPodľa § 103 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia podľa § 102 písm.\na) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné\nna poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo\ndaň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v\nkalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.\nDávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\nalebo ku dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nPodľa článku 1 bod 1. Smernice sa táto smernica vzťahuje na nároky zamestnancov vyplývajúce\nz pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a existujúce voči zamestnávateľom, ktorí sa\nnachádzajú v stave platobnej neschopnosti v zmysle článku 2 ods. 1.\n\nPodľa článku 3 bodu 1 Smernice členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia,\nže záručné inštitúcie s výhradou ustanovení článku 4 zaručia výplatu neuspokojených nárokov\nzamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov a týkajúcich sa\nodmeny za obdobie pred stanoveným dňom.\nPodľa článku 3 bodu 2 prvá zarážka, Smernice členské štáty rozhodnú, či dňom uvedeným v odseku 1,\nbude deň začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nPodľa článku 4 bod 1. Smernice členské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných\ninštitúcií uvedených v článku 3.\nPodľa článku 4 bod 2. Smernice v prípade, že členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku\n1: v prípade uvedenom v článku 3 ods. 2, prvá zarážka, zabezpečia výplatu neuspokojených\nnárokov súvisiacich s odmenou za prácu za posledné tri mesiace trvania pracovnej zmluvy alebo\npracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval v období šiestich mesiacov predchádzajúcich dňu, ku ktorému\nnastala platobná neschopnosť zamestnávateľa.\nZo spisov vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne so zamestnávateľom skončil 3. marca 2009, teda\nskôr, ako vznikla jeho platobná neschopnosť (8. apríla 2011) a jej pracovný pomer skončil v dobe, ktorá\npredchádza vzniku platobnej neschopnosti o viac ako 18 mesiacov.\nUstanovenie § 102 ods. 1 zákona o sociálnom poistení upravuje podmienky vzniku nároku na dávku\ngarančného poistenia zamestnanca zamestnávateľa (§ 18) ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne\nneschopný a nemôže uspokojiť v tomto ustanovení vymenované nároky zamestnanca. V § 103 zákon\no sociálnom poistení upravuje spôsob určenia výšky dávky garančného poistenia. Z tohto ustanovenia\nvyplýva, že dávka garančného poistenia môže byť najviac za obdobie 18 mesiacov trvania pracovného\npomeru pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v rozsahu troch mesiacov. Tento výklad\nv celom rozsahu korešponduje s vyššie uvedenými príslušnými ustanoveniami Smernice Rady.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, ak pracovnoprávny vzťah žalobkyne zanikol 3. maca 2009, t. j.\nviac ako 18 mesiacov pred dňom začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, tak nie je možné\nposkytnúť dávky garančného poistenia podľa § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Podmienka pre\nvznik nároku na poskytnutie dávky garančného poistenia nie je splnená, lebo v rozsahu osemnástich\nmesiacov pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa pracovnoprávny vzťah žalobkyne u\nzamestnávateľa už netrval.\nV právnych predpisoch nemá právny podklad výklad žalobkyne, podľa ktorého pre poskytnutie dávky\ngarančného poistenia nie je rozhodujúce, kedy zamestnanec skončil pracovnoprávny vzťah spätne\nod začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, pretože je obmedzený len rozsahom náhrady na\nmzdové nároky na tri mesiace z posledných 18 mesiacov trvania pracovného pomeru a nie je jeho cieľom\nuspokojovať ďalšie pohľadávky zamestnancov proti zamestnávateľovi.\nOdvolací súd dospel k záveru, že preskúmavaným rozhodnutím nebola žalobkyni priznaná dávka\ngarančného poistenia v súlade so zákonom o sociálnom poistení, preto Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 OSP potvrdil ako vecne správny.\nV prejednávanej veci žalobkyňa nebola úspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/20/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}