{"guid": "aa965970-b295-4b59-880e-bfe05f4cecbd:30609ff0-ab50-4cc2-8ecc-cb4f6b5501da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200274.1", "spisova_znacka": "1Sžso/24/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/24/2013 z 18. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. marca 2014, sp. zn. 1Sžso/24/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200274.1", "identifikacne_cislo": "2012200274", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2014-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-103"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/30609ff0-ab50-4cc2-8ecc-cb4f6b5501da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200274.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200274.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200274.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/24/2013\n2012200274\n18. 03. 2014\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200274.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Petra Paludu a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej\nveci žalobkyne: R. P., nar. XX.XX.XXXX, s adresou XXX XX X. zast.: Mgr. Juraj Kindl, advokát so sídlom\nadvokátskej kancelárie Krížna č. 21, 811 07 Bratislava a korešpondenčnou adresou Námestie Slobody\nč. 10, 811 06 Bratislava (office@kindl.sk <mailto:office@kindl.sk>), proti žalovanej: Sociálna poisťovňa\n- ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. marca\n2013 č. k. 14S/46/2012-23, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 28. marca 2013 č. k.\n14S/46/2012-23 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č.: 18584-2/2012-BA zo dňa 29.03.2012 v spojení\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-324/2012-TT zo dňa 16.01.2012 r u š í\na vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 18584-2/2012-BA zo dňa 29.03.2012 (viď pripojený administratívny spis) žalovaná\nako odvolací správny orgán podľa ustanovenia § 218 ods. 2 v spojení s § 179 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej v rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla tak, že\nodvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava č. 31537-324/2012\nTT zo dňa 16.01.2012 o nepriznaní nároku na dávku garančného poistenia s poukazom na nesprávnu\naplikáciu ustanovenia § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a jeho nesprávneho výkladu žalobkyňou. Na\ntomto základe nárok na dávku garančného poistenia žalobkyni nepriznala.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v čase vyhlásenia napadnutého\nrozhodnutia do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať\nv prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky, ....\nPodľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení platí, že ak sú na to dôvody, odvolací orgán\nrozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n\n2. V svojom rozhodnutí žalovaná zdôraznila najmä to, že prvostupňový orgán prostredníctvom\nrozhodnutia č. 31537-324/2012-TT zo 16.01.2012 konštatoval, že žalobkyňa nemá nárok na dávku\ngarančného poistenia vzhľadom na skutočnosť, že v posledných 18-tich mesiacoch pred začiatkom\nplatobnej neschopnosti, t.j. od 08.10.2009 do 07.04.2011, nepreukázala žiadne neuspokojené nároky z\npracovnoprávneho vzťahu, ktoré by bolo možné uspokojiť dávkou z garančného poistenia.\n3. Na tomto základe sa žalovaná stotožnila s názormi prvostupňového orgánu. Predovšetkým uviedla, že\nobdobie, počas ktorého trval pracovný pomer žalobkyne, nespadá do obdobia posledných 18 mesiacov\npred vyhlásením platobnej neschopnosti jej zamestnávateľa.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n4. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala na Krajský\nsúd v Trnave žalobu zo dňa 29.05.2012.\n5. Žalobkyňa predovšetkým poukázala na argumentáciu žalovanej, že neuspokojené nároky\nžalobkyne z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia „posledných 18-tich mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa“ teda,\nže nespadajú do časového obdobia ohraničeného 18-timi kalendárnymi mesiacmi spätne od podania\nnávrhu na vyhlásenie konkurzu.\n6. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa argumentovala, že účelom ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.\nnie je limitovať nárok na dávku 18-timi mesiacmi spätne od začiatku platobnej neschopnosti, ale limitovať\nrozsah náhrady na mzdové nároky na 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovného\npomeru, pričom ďalšou podmienkou je, že musí ísť o obdobie, ktoré predchádza vzniku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa a k čomu zákonodarca v inom ustanovení zákona limituje časový úsek\nod skončenia pracovného pomeru do platobnej neschopnosti pravdepodobne s cieľom, aby nemohla\nbyť aplikovaná akákoľvek dlhá doba.\n7. Takýto výklad žalobkyne podľa jej tvrdenia vyplýva i z tabuľky zhody návrhu zákona o sociálnom\npoistení so Smernicou Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov\nčlenských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich\nzamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „Smernica č. 80/987“) - (viď Príloha 5. zák. č. 461/2003\nZ.z.), ktorú v prílohe k žalobe priložila.\nUvedená tabuľka zhody bola sprievodným materiálom pri predkladaní návrhu platného príslušného\nustanovenia zák. č. 461/2003 Z.z., čo je v súlade aj s eurokonformným výkladom príslušných ustanovení\nzákona o právach nepriamo vyplývajúcich z komunitárneho práva.\n8. Účelom ust. § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. podľa žalobkyne bolo limitovať dávku garančného\npoistenia rozsahom mzdových nárokov za maximálne 3 mesiace a vymedzením obdobia, za ktoré\nsi možno uplatniť nevyplatené mzdové nároky a to buď poslednými 18-timi mesiacmi trvania\npracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti, alebo poslednými 18timi mesiacmi trvania pracovnoprávneho vzťahu, ktoré predchádzajú dňu skončenia pracovnoprávneho\nvzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti.\nV takomto prípade, ak by žalobkyni nemal vzniknúť nárok na dávku posudzovaním skutkových okolností\npodľa prvej vety § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., tak nárok na dávku je daný podľa vety druhej (krajský\nsúd k tomuto doplnil poznámku, že žalobkyňa mala zrejme na mysli časť vety, pretože § 103 ods. 2 má\niba jednu vetu) a ktorá druhá časť predstavuje iba alternatívnu podmienku.\n\nPodľa § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu\ntroch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nB)\n9. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov\nuvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vo veci nariadil pojednávanie, a na základe\nuvedeného dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, a preto ju zamietol.\n10. Pri svojom zamietajúcom rozsudku po citácii ustanovení § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 ods. 1 a 2, § 250i\nods. 1 O.s.p vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Zamestnávateľom žalobkyne bola spoločnosť\nALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o. so sídlom Michalovce, u ktorej bola žalobkyňa v pracovnom pomere\nod 01.10.2008 do 26.10.2009. Súčasťou tohto administratívneho spisu je i rozhodnutie Okresného súdu\nKošice I, ktorý na zamestnávateľa žalobkyne vyhlásil uznesením č. k. 6K 33/2011-70 zo dňa 16.09.2011\nkonkurz.\n11. Žalobkyňa podala žiadosť o uspokojenie mzdových nárokov prostredníctvom tlačiva - Žiadosti o\ndávku garančného poistenia, v ktorom uviedla, že si uplatňuje nároky za 3 mesiace z posledných 18tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, prechádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti.\n12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, krajský súd neakceptoval výklad ustanovenia §\n103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. prezentovaný žalobkyňou ako výklad správny, hoci žalobkyňa požiadala\no dávku garančného poistenia za 3 mesiace z posledných 18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, t.j. od 08.10.2009 do\n07.04.2011.\nSvoj odmietavý postoj k žalobe krajský súd najmä odôvodnil tým, že v tomto období totiž nebola v\npracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom ALLTEC & GLOBTECH Co s.r.o., ktorá skutočnosť preto\nnárok na dávku garančného poistenia vylučuje.\n13. Krajský súd ďalej s odkazom na ustanovenie § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a Smernicu\nEurópskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich\nzamestnávateľa (ďalej na účely rozsudku len „Smernica č. 2008/94“), ktorá dňom 17.11.2008 zrušila\nvyššie citovanú Smernicu č. 80/987 zdôraznil, že predmetom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia\nvydaného žalovanou bolo posúdenie a stanovenie momentu začiatku plynutia lehoty v súvislosti so\nvznikom nároku na priznanie dávky garančného poistenia.\nPri výklade predmetného ustanovenia za účelom objasnenia jeho zmyslu a obsahu pri použití metódy\njazykovo - gramatickej v spojení s logickou vychádzal krajský súd z jeho doslovného znenia. Pri slovnom\nspojení „z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa“ použitý výraz „predchádzajúcich“ je potrebné vykladať ako synonymum\nslova predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je podľa krajského súdu jasne dané, ako\nsa časový úsek počíta, čo je v súlade i s logickým chápaním času.\n14. Krajský súd následne uviedol, že účelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve\nzabezpečiť uspokojenie nárokov zamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v\nbudúcnosti vymôcť iným spôsobom, pretože sa stal platobne neschopným. Preto uvedená lehota 18tich mesiacov, ktoré predchádzajú začiatku platobnej neschopnosti, je časovým úsekom, počas ktorého\nby sa nemohol takýto zamestnanec domôcť uspokojenia nárokov od zamestnávateľa.\nTieto svoje závery podporil doslovnou citáciou úniového práva v nižšie uvedenom rozsahu.\n\nPodľa článku 16 Smernice č. 2008/94 sa Smernica č. 80/987 zmenená a doplnená aktmi uvedenými v\nprílohe I. zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu\ndo vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe I. častí C.\nPodľa článku 3 Smernice č. 2008/94:\nčlenské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že záručné inštitúcie zaručia podľa\nčlánku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich z pracovných zmlúv alebo\npracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení pracovnoprávnych vzťahov, ak to\nustanovujú vnútroštátne predpisy.\nNároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím\npred daným dátumom, alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.\nPodľa článku 4 Smernice č. 2008/94\nČlenské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.\nAk členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná\ninštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce\nodmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume\nuvedenom v článku 3 druhom pododseku.\nČlenské štáty môžu zahrnúť toto minimálne obdobie troch mesiacov do referenčného obdobia s obdobím\ntrvania najmenej šesť mesiacov.\nČlenské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré má\nzáručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet\nminimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.\n15. Krajskému súdu z vyššie uvedeného znenia čl. 4 bod 2. posledná veta Smernice č. 2008/94\nvyplynulo, že použitie obdobia, ktoré je pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadala žalobkyňa, sa\nale viaže na situáciu, keď je obmedzené obdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené\nnároky na osem týždňov.\nPodľa slovenského právneho predpisu, ktorým je zák. č. 461/2003 Z.z. sa dávka poskytne v rozsahu\ntroch mesiacov, čo podľa krajského súdu znamená, že toto hľadiska sa na spôsob počítania lehoty 18\nmesiacov nevzťahuje.\nIII.\nOdvolanie žalobkyne/stanoviská\nA)\n16. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 29.04.2013 (č.l. 32) proti rozsudku krajského (prvostupňového)\nsúdu žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu napadla rozsudok krajského súdu v celom\njeho rozsahu.\nSúčasne poukázala na ten odvolací dôvod, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n17. Najmä poukázala na zásadu efektivity zakotvenú judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, t.j. že\nvnútroštátny súd má skúmať, či vnútroštátna úprava práv vyplývajúcich zo smernice nespôsobuje ich\nneuplatniteľnosť alebo či uplatniteľnosť týchto práv do značnej miery nesťaží.\n\nTiež zdôraznila účel dávky garančného poistenia, ktorým je poskytnúť aspoň čiastočnú náhradu\nmzdových nárokov zamestnancom, ktorý si v danej ťaživej životnej ani nemôžu inak efektívne a účelne\nuplatniť svoje nevyplatené mzdové nároky.\n18. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa zdôraznila, že hoci zákonodarca stanovil okamih vzniku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa, tak opomenul riešiť situáciu, keď nepríde k podaniu návrhu na vyhlásenie\nkonkurzu, resp. ako tomu bolo v prejednávanej veci, k podaniu návrhu došlo oneskorene.\nTiež žalobkyňa zdôraznila eurokonformný výklad, ktorého počiatky sa odvíjajú od rozsudku Súdneho\ndvora vo veci sp. zn. C-294/83 Les Verts.\n19. Následne žalobkyňa na podporu svojich odvolacích argumentov citovala túto časť rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/79/2012-50, ktorý sa v podobnej veci priklonil k právnemu\nnázoru žalobcu [konajúci súd pri preberaní citovaného textu zachoval zvýraznenie použité žalobkyňou]:\n„Z ust. § 18 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na dávku garančného poistenia z\ngarančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok\nustanovených týmto zákonom. Predmetný zákon podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného\npoistenia upravuje v ust. § 102 ods. 1. Týmito podmienkami sú: skutočnosť, že zamestnávateľ sa stal\nplatobne neschopným a skutočnosť, že zamestnávateľ nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca,\nktoré sú špecifikované v citovanom ust. § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. pod písm. a/ až l.\nŽiadne iné podmienky nároku (resp, vzniku nároku) na dávku garančného poistenia predmetný zákon\nneustanovuje. Ustanovenie § 103 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorého výklad odseku 2 je medzi účastníkmi\nkonania sporný, neupravuje podmienky vzniku nároku na dávku garančného poistenia, upravuje len\nvýšku dávky garančného poistenia za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené y § 102 ods.\n1 cit. zákona. Zo systematického i gramatického výkladu predmetných ustanovení zák. č. 461/2003\nZ.z. potom vyplýva, že ust. § 103 ods. 2 cit. zákona upravuje len výšku dávky garančného poistenia,\nv tomto prípade teda rozsah náhrady za neuspokojené nároky zamestnanca na mzdu podľa S 102\nods. 1 písm. a/ cit. zákona a to konkrétne v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu žalobcu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa\n(keďže v prejednávanom prípade pracovnoprávny vzťah žiadateľa - žalobcu skončil pred dňom vzniku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa). Súd sa preto stotožnil so žalobcovým výkladom cit. ust. §\n103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a s jeho argumentáciou, že pri aplikácii predmetného ustanovenia\nnie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah žalobcu u zamestnávateľa skončil, t.j. či skončil v\nobdobí 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa,\nalebo nie, rozhodné je, že jeho pracovnoprávny vzťah skončil v období pred začiatkom platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa a v prípade preukázania splnenia podmienok stanovených v § 102 ods.\n1 zák. č. 461/2003 Z.z. má potom žalobca nárok na dávku garančného poistenia v rozsahu troch\nmesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu (predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti žalobcu - 08.04.2011). Pre rozhodnutie o priznaní dávky garančného poistenia\nna základe žiadosti žalobcu je teda rozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na dávku garančného\npoistenia v zmysle § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a v prípade, že boli splnené, dávka sa poskytne\nnajviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu\npredchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa názoru súdu nie je možné ust.\n§ 103 ods. 2 cit. zákona vykladať tak, že podmienkou priznania dávky garančného poistenia je, aby\nposledných\n18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu u zamestnávateľa\nmuselo začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa bezprostredne predchádzať, pretože takýmto\nvýkladom by správny orgán takto stanovil zamestnancovi ďalšiu podmienku vzniku nároku na dávku\ngarančného poistenia, ktorú však ust. § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. neupravuje, resp. nestanovuje.\n20. Záverom žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej\nsa ako nezákonné ruší a súčasne sa uloží žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu trov konania, ktoré\nžalobkyňa vyčísli v lehote určenej súdom.\nB)\n\n21. Z vyjadrenia žalovanej (č.l. 39) zo dňa 03.06.2013 vyplýva, že sa v plnom rozsahu pridržiava\nstanoviska obsiahnutého v jej vyjadrení z 24.08.2012 k žalobe žalobkyne.\nPredmetom sporu je výklad ustanovenia § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Podľa právneho názoru\nžalovanej v zmysle tohto ustanovenia je vznik nároku na dávku garančného poistenia vylúčený, ak\nneuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia posledných 18 mesiacov\ntrvania pracovnoprávneho vzťahu, ak toto skončenie predchádza vzniku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa.\n22. Ďalej žalovaná poukázala na to, že v ustanovení § 103 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. je\nzakotvený časový rozsah, do ktorého musia spadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu.\nPodľa právneho názoru žalovanej nebolo účelom tejto úpravy, aby dávkou garančného poistenia\nboli uspokojované akékoľvek neuspokojené pracovnoprávne nároky zamestnanca, ale len také, ktoré\npríčinne a časovo súvisia so vzniknutou platobnou neschopnosťou zamestnávateľa.\nV opačnom prípade by si totiž zamestnanci mohli v absurdných prípadoch uplatňovať ich nevyplatené\nmzdové nároky napríklad aj za obdobie pred 20 rokmi, čo by viedlo k praktickej nemožnosti došetriť\npresne a úplne skutkový stav (keďže už by nebolo správcu konkurznej podstaty a s vysokou\npravdepodobnosťou ani zamestnávateľa oprávneného na potvrdzovanie neuspokojených nárokov).\nCieľom ochrany poskytovanej garančným poistením je riešiť aktuálny akútny stav finančnej núdze\nzamestnanca, a nie preplácať neuspokojené nároky z predchádzajúceho časovo vzdialenejšieho\nobdobia.\n23. Dávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v takto určenom\n18 mesačnom časovom období a to v rozmedzí troch mesiacov. Pokiaľ požadované nároky na dávku\ngarančného poistenia do tohto obdobia nespadajú, nárok na dávku garančného poistenia nevznikne.\nSkutočnosť, že už v období pred skončením pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne jej zamestnávateľ\nnevyplácal mzdové nároky zamestnancov, nie je možné na účely garančného poistenia považovať\nza platobnú neschopnosť zamestnávateľa. Táto vzniká až podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu\nna príslušnom súde. Preto skončenie pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti\nnemožno vyhodnotiť ako skončenie z dôvodu platobnej neschopnosti.\n24. Ostatné neuspokojené finančné pracovnoprávne nároky zamestnancov v situácii, kedy platobná\nneschopnosť zamestnávateľa z pohľadu garančného poistenia nevznikla, alebo vznikla v období\ndlhšom ako 18 mesiacov po skončení pracovnoprávneho vzťahu, je možné podľa žalovanej uplatniť v\nobčianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde.\n25. Vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/79/2012-50 zo dňa 09. novembra\n2012 žalovaná zdôraznila, že proti uvedenému rozsudku podala dňa 19. decembra 2012 odvolanie,\nktoré bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 28. decembra 2012.\n26. Záverom žalovaná požiadala, aby odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, že odvolanie bolo\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle\n\ndôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože\nnapadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (viď §\n250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok\nzmenil tak, že v zmysle zrušovacieho dôvodu zakotveného v ustanovení § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja ods. 3 zrušil a vrátil\njej späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n28. Najvyšší súd sa nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako\nsi ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom. Na druhej strane podstatou\nodvolania, ako aj žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovanej je právna\notázka, či metodológia výkladu, resp. voľba príslušnej výkladovej metódy použitá krajským súdom na\nzdôraznenie úniovej ochrany zamestnanca v prípade platobnej neschopnosti (resp. stavu insolvencie)\njeho zamestnávateľa smerom k vnútroštátnemu právu bola súladná s úlohou výkonu súdnej moci alebo\nnie. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n29. V súvislosti s prejednávanou vecou Najvyšší súd predovšetkým poukazuje na ústavný princíp právnej\nistoty, ktorý ho zaväzuje s určitými výnimkami pridržiavať sa doterajšej súdnej judikatúry.\nV obdobnej veci už Najvyšší súd rozhodol prostredníctvom rozsudku sp. zn. 10Sžso/26/2013 zo dňa\n29. januára 2014, z ktorého časť relevantnú pre rozhodnutie veci Najvyšší súd v zmysle § 250ja ods.\n7 O.s.p. následne cituje:\n„Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 102 ods. 1 ZoSP (nazvaného podmienky nároku na dávku garančného poistenia) Zamestnanec\nzamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal\nplatobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú\na) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,\nb) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,\nc) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,\nd) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,\ne) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom\nvznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,\nf) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,\ng) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,\nh) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,\ni) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,\nj) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,\nk) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného\npredpisu,\nl) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu\nzrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 103 ods. 2 ZoSP (nazvaného výška garančného poistenia) dávka garančného poistenia sa\nposkytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\n\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nV prerokúvanom prípade odvolací súd so zreteľom na obsah správnych spisov konštatuje, že správny\nvýklad ustanovenia § 103 ods. 2 ZoSP spočíva jednak v pochopení, že toto ustanovenie upravuje výšku\ndávky a nie podmienky pre jej priznanie a jednak v tom, že výkladom zákona nemožno rozširovať\npodmienky pre priznanie toho ktorého inštitútu v ňom uvedeného. Ak sú podmienky pre priznanie dávky\ngarančného poistenia ustanovené v § 102, nemožno z ustanovenia § 103 pridávať ďalšie podmienky\nzákonodarcom nevyrieknuté.\nUstanovenie § 18 ods. 3 ZoSP stanovuje, že nárok na dávku garančného poistenia z garančného\npoistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje v § 102\nods. 1, citované v tomto odôvodnení. Týmito podmienkami sú: skutočnosť, že zamestnávateľ sa stal\nplatobne neschopným a skutočnosť, že zamestnávateľ nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca,\nšpecifikované v citovanom ustanovení. Žiadne iné podmienky nároku (resp, vzniku nároku) na dávku\ngarančného poistenia zákon o sociálnom poistení neustanovuje. Ustanovenie § 103 zák. č. 461/2003\nZ.z., ktorého výklad odseku 2 je medzi účastníkmi konania sporný, neupravuje podmienky vzniku nároku\nna dávku garančného poistenia, upravuje len výšku dávky garančného poistenia, za predpokladu, že\nsú splnené podmienky stanovené v § 102 ods. 1 zákona. Zo systematického i gramatického výkladu\npredmetných ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z. potom vyplýva, že § 103 ods. 2 ZoSP upravuje len\nvýšku dávky garančného poistenia, v tomto prípade teda rozsah náhrady za neuspokojené nároky\nzamestnanca na mzdu podľa § 102 ods. 1 písm. a) ZoSP, a to konkrétne v rozsahu troch mesiacov z\nposledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa. Z dôvodu, že v prerokúvanom prípade pracovnoprávny vzťah žiadateľky žalobkyne skončil pred dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, odvolací súd sa stotožnil s\nvýkladom žalobkyne § 103 ods. 2 ZoSP a s jej argumentáciou, že pri aplikácii predmetného ustanovenia\nnie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah žalobcu u zamestnávateľa skončil, t.j. či skončil v\nobdobí 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa,\nalebo nie, rozhodné je, že jeho pracovnoprávny vzťah skončil v období pred začiatkom platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa a v prípade preukázania splnenia podmienok stanovených v § 102\nods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. má potom žalobca nárok na dávku garančného poistenia v rozsahu\ntroch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho pracovnoprávneho vzťahu (predchádzajúcich\nzačiatku platobnej neschopnosti žalobcu - 8. apríla 2011). Pre rozhodnutie o priznaní dávky garančného\npoistenia na základe žiadosti žalobkyne je teda rozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na dávku\ngarančného poistenia v zmysle § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. a v prípade, že boli splnené, dávka sa\nposkytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu\nžalobkyne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu nie je možné ustanovenie § 103 ods. 2 cit. zákona vykladať tak, že podmienkou priznania dávky\ngarančného poistenia je, aby posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu u\nzamestnávateľa\nmuselo\nzačiatku\nplatobnej\nneschopnosti zamestnávateľa bezprostredne\npredchádzať, pretože takýmto výkladom by správny orgán fakticky stanovil zamestnancovi ďalšiu\npodmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia, ktorú však § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.\nz. neupravuje, resp. nestanovuje a teda nepozná.“\n30. Najvyšší súd nezistil, že by bolo potrebné sa od uvedenej argumentácie odchýliť, a preto sa s\nňou stotožnil. V súvislosti s uvedeným musí najmä zdôrazniť časovú chronológiu skutkového stavu. Z\npripojeného administratívneho spisu vyplýva, že\n- dňa 26. októbra 2009 bol ukončený pracovný pomer žalobkyne v spoločnosti ALLTEC & GLOBTECH\nCo, s.r.o.,\n- dňa 08. apríla 2011 bol podaný Okresnému súdu Košice I. návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok\ndlžníka ALLTEC & GLOBTECH Co, s.r.o.,\n- dňa 14. októbra 2011 žalobkyňa podala žiadosť o dávku garančného poistenia,\n\nZ uvedeného časového prehľadu nepochybne vyplýva, že obdobím posledných 18 mesiacov pre\ntrvanie pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúceho začiatku platobnej neschopnosti na uplatňovanie\nneuspokojených nárokov z garančného poistenia je obdobie od 08. októbra 2009 do 07. apríla 2011. V\nuvedenom období pracovný vzťah k zamestnávateľovi žalovanej trval.\n31. Ako už bolo prostredníctvom rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžso/26/2013 (viď bod č. 29)\nvyššie zdôraznené, ustanovenie § 18 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. stanovuje, že nárok na dávku\ngarančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1\npo splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (konkrétne § 102 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.).\nIde o skutočnosť:\n- že zamestnávateľ sa stal platobne neschopným a\n- zamestnávateľ nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, špecifikované v citovanom ustanovení.\nŽiadne iné podmienky nároku (resp. vzniku nároku) na dávku garančného poistenia zák. č. 461/2003 Z.z.\nneustanovuje. Ich splnenie krajský súd nepreveroval a žalovaná sa s nimi nezaoberala. Na uvedenom\nprávnom rámci preto dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu nie je v súlade so zákonom.\nV.\n32. V súvislosti s hore naznačeným úniovým rozmerom riešenej veci Najvyšší súd zdôrazňuje, že počas\nkonania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky\npre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych\npredpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.\n33. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu, ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä\nuž v citovanom rozsudku sp. zn. 10Sžso/26/2013, pri ktorom Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný\ndôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného\nskutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozsudku.\n34. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania\ntejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie\nprípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu\nvydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.), ale aj špeciálne (§ 250ja ods.\n6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení\n§ 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je možné ust. § 250j\nods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\n35. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnej žalobkyni právo na úplnú náhradu trov tohto\nkonania vzniklo.\nNakoľko právny zástupca úspešnej žalobkyne nepostupoval pri uplatnení práva v zákonnej 3 - dňovej\nlehote v súlade so zákonom a iné trovy zo súdneho spisu nevyplývajú, rozhodol Najvyšší súd o náhrade\ntrov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.\n36. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni\nsúdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §\n\n250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní\nnebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla\npotreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/46/2012", "guid": "5aa2cb37-0aea-4294-832f-ccaaa35462d5:70f4686a-9e85-4d8b-a63f-65d623831eb3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}