{"guid": "596fc17f-de57-45f2-a6ec-3ff1d3e6b87c:1b47c9e8-ce93-4b1a-a356-9d1c8b04d35c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200271.1", "spisova_znacka": "10Sžso/26/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/26/2013 z 29. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. 10Sžso/26/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200271.1", "identifikacne_cislo": "2012200271", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2014-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103.odsek-2", "nazov": "§ 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102.odsek-1", "nazov": "§ 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-102"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-103", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-102"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b47c9e8-ce93-4b1a-a356-9d1c8b04d35c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200271.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200271.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200271.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/26/2013\n2012200271\n29. 01. 2014\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200271.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne D.\nT., bytom C., zastúpenej advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, AK so sídlom v Bratislave, Krížna 21,\nkorešpondenčná adresa: Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, ul.\n29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17570-2/2012-BA zo\ndňa 28. marca 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/18/2012-32\nzo dňa 18. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/18/2012-32 zo dňa 18.\napríla 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 17570-2/2012-BA zo dňa 28. marca 2012 z r\nu š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na súde I. stupňa\nRozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/18/2012-32 zo dňa 18. apríla 2013 bola zamietnutá\nžaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17570-2/2012-BA zo dňa 28. marca 2012,\nktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Trnava (ďalej len prvostupňového\nsprávneho orgánu) č. 31537-333/2012TT zo dňa 16. januára 2012, o nepriznaní dávky garančného\npoistenia žalobkyni.\nKrajský súd v Trnave rozsudok odôvodnil tým, že podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných\n18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodov platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa.\nPri výklade predmetného ustanovenia za účelom objasnenia jeho zmyslu a obsahu pri použití metódy\njazykovo - gramatickej v spojení s logickou vychádzal krajský súd z jeho doslovného znenia. Pri slovnom\nspojení „z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa“ použitý výraz „predchádzajúcich“ je potrebné vykladať ako synonymum\nslova predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je jasne dané ako sa časový úsek počíta,\nčo je v súlade i s logickým chápaním času.\n\nÚčelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve zabezpečiť uspokojenie nárokov\nzamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v budúcnosti vymôcť iným spôsobom,\npretože sa stal platobne neschopným a lehota 18-tich mesiacov, ktoré predchádzajú začiatku platobnej\nneschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa nemohol takýto zamestnanec domôcť\nuspokojenia nárokov od zamestnávateľa.\nPríloha 5. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uvádza zoznam preberaných právne\nzáväzných aktov EÚ, medzi ktorými je i smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane\nzamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá dňom 17. novembra 2008 zrušila\nsmernicu Rady 80/987/EHS.\nPodľa článku 16. Smernice EP a Rady 2008/94/ES sa smernica Rady 80/987/EHS zmenená a doplnená\naktami uvedenými v prílohe I. zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa\nlehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe I. časti C .\nOdkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody\nuvedenou v prílohe II.\nPodľa článku 3 smernice 2008/94/ES členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že\nzáručné inštitúcie zaručia podľa článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich\nz pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení\npracovnoprávnych vzťahov, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy.\nNároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím\npred daným dátumom, alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.\nPodľa článku 4 smernice 2008/94/ES.\nČlenské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.\nAk členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná\ninštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce\nodmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume\nuvedenom v článku 3 druhom pododseku.\nČlenské štáty môžu zahrnúť toto minimálne obdobie troch mesiacov do referenčného obdobia s obdobím\ntrvania najmenej šesť mesiacov.\nČlenské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré ma\nzáručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet\nminimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného znenia článku 4. bod 2. posledná veta smernice, použitie obdobia, ktoré\nje pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadala žalobkyňa, sa ale viaže na situáciu, keď je obmedzené\nobdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky na osem týždňov. Podľa nášho\nvnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. sa dávka poskytne v rozsahu troch mesiacov,\nčo znamená, že toto hľadisko sa na spôsob počítania lehoty 18 mesiacov nevzťahuje.\nNa základe uvedeného je v žalobe namietané rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so\nzákonom, výklad a aplikácia § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je v rozpore ani s euro konformným\nvýkladom a ani komunitárnym právom, oproti tomu výklad, ako ho prezentovala žalobkyňa je účelový, v\nrozpore so zákonom, z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\n\nProti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila tým,\nže krajský súd v odôvodnení cituje ustanovenie §103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení (ďalej aj ako „§ 103“) a následne článok 3 a 4 Smernice Rady 80/987/EHS, opomína však dať\ntieto ustanovenia do súvislosti, vyvodiť vzťah medzi treťou zarážkou článku 3 ods. 2 a treťou zarážkou\nčlánku 4 ods. 2. Vzťah týchto dvoch ustanovení je dôležitý z pohľadu systematického výkladu uvedených\nčlánkov a v priamej nadväznosti teda aj pre výklad predmetného § 103. Smernica totiž umožňuje štátom\ntri spôsoby právnej úpravy rozsahu vyplácanej dávky. Smernica v tejto časti nerieši vznik, resp. existenciu\nnároku na výplatu dávky ale rozsah v akej sa má dávka vyplácať.\nŽalobca nesúhlasí so súdom použitým gramatickým výkladom ustanovenia § 103 ods. 2. Slovo\npredchádzajúci (v predmetnom ustanovení), vyjadruje časovú súvislosť nárokov s okamihom platobnej\nneschopnosti. Uvedené sa však podľa názoru žalobkyne nedá vykladať tak, že má ísť o 18 mesiacov\npriamo predchádzajúcich platobnej neschopnosti. Rozvíjajúci vetný člen „posledných 18 mesiacov“ sa\njednoznačne viaže na vetný člen „pracovného vzťahu“. Pričom slovné znenie zákona nevylučuje, že\nmôžu existovať nároky za posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu ktoré predchádzajú\nmoment platobnej neschopnosti obdobím dlhším ako 18 mesiacov. Súd sa vôbec nevysporiadal ani s\npredloženou dôvodovou správou - v časti tabuľky zhody, v ktorej gramatické znenie je jednoznačnejšie\na podľa názoru žalobcu, svedčí o tom, že úmysel zákonodarcu smeroval k výkladu, ktorý prezentovala\nžalobkyňa, ako k právnemu výkladu žalovanej.\nVýklad žalovanej je tiež podľa názoru žalobkyne v rozpore so zásadou efektivity, ktorú judikoval\nESD v súvislosti so Smernicou Rady 80/987/EHS tak, že súd má skúmať či vnútroštátna úprava práv\nvyplývajúcich zo smernice nespôsobuje neuplatniteľnosť alebo či uplatniteľnosť práv do značnej miery\nnesťaží. Účelom dávky garančného poistenia je poskytnúť aspoň čiastočnú náhradu mzdových nárokov\nzamestnancom, ktorí si v danej ťaživej životnej situácii ani nemôžu inak efektívne a účelne uplatniť svoje\nnevyplatené mzdové nároky. Práve situácia, v ktorej sa ocitla žalobkyňa je prípad, kedy má nastúpiť\nsociálna úloha štátu prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Tu poukázala aj na terminológiu - garančné\npoistenie - predpokladá sa teda vzťah, keď platiteľom poistného je zamestnávateľ, neistou udalosťou je\nplatobná neschopnosť zamestnávateľa a príjemcom poistného plnenia má byť zamestnanec. Poukázala\nteda na skutočnosť že v tomto vzťahu má ísť o garanciu nevyplatených mzdových nárokov - preto má\nza to, že súd v odôvodnení nesprávne pojal účel dávky garančného poistenia.\nV doterajších podaniach/úkonoch žalobkyňa poukazovala na to, že predmetný § 103 je výsledkom\ntranspozície smernice a teda podľa jej názoru, pri výklade tejto právnej normy existuje povinnosť\neurokomformného výkladu. V prípade eurokomformného výkladu je hierarchia prameňov Európskeho\npráva a tiež vzťahu týchto prameňov k prameňom práva vnútroštátneho vyjadrená len prostredníctvom\njudikatúry SD EÚ, ktorý ju začal vytvárať počnúc rozsudkom vo veci C294/83 Les Verts. Princíp prednosti\npráva EÚ vytvorený na základe judikatúry SD EÚ je bázou, na základe ktorej je povinnosťou každého\norgánu aplikácie práva použiť európsku právnu normu buď priamo (a vnútroštátnu právnu normu ktorá\ntejto odporuje, ponechať neaplikovanú), alebo vykladá vnútroštátnu právnu normu vo svetle európskej\nprávnej normy.\nĎalej žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 24S/79/2012-50, ktorý\nsa v podobnej veci priklonil k právnemu názoru žalobcu.\nZ uvedeného podľa žalobkyne vyplýva, že rozsudok Krajského súdu v Trnave z 18. apríla 2013, č. k.\n20S/18/2012-32 je nesprávny, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla,\naby bol zrušený, aby súd rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 17570-2/2012-BA zo dňa\n28. marca 2012 sa ako nezákonné ruší; a aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy\nkonania v zákonnej výške, ktoré vyčísli právny zástupca žalobkyne do 3 dní.\nZ vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že predmetom sporu je výklad ustanovenia § 103 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení , v zmysle ktorého dávka garančného poistenia\nsa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nPodľa právneho názoru žalovanej v zmysle tohto ustanovenia je vznik nároku na dávku garančného\npoistenia vylúčený, ak neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia\n\nposledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, ak toto skončenie predchádza vzniku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nV ustanovení § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je zakotvený časový rozsah, do ktorého musia\nspadať neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu a ktorých náhrada môže byť uspokojená\ndávkou garančného poistenia. Podľa právneho názoru žalovanej nebolo účelom tejto úpravy, aby\ndávkou garančného poistenia boli uspokojované akékoľvek neuspokojené pracovnoprávne nároky\nzamestnanca pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ale len také, ktoré príčinne a časovo súvisia\nso vzniknutou platobnou neschopnosťou zamestnávateľa. V opačnom prípade by si totiž zamestnanci\nmohli v absurdných prípadoch uplatňovať ich nevyplatené mzdové nároky aj za obdobie pred 20 rokmi,\nčo okrem toho, že by viedlo k praktickej nemožnosti došetriť presne a úplne skutkový stav (keďže už by\nnebolo správcu konkurznej podstaty a s vysokou pravdepodobnosťou ani zamestnávateľa oprávneného\nna potvrdzovanie neuspokojených nárokov), nie je ani účelom inštitútu garančného poistenia. Cieľom\nochrany poskytovanej garančným poistením je riešiť aktuálny akútny stav finančnej núdze zamestnanca,\na nie preplácať neuspokojené nároky z predchádzajúceho časovo vzdialenejšieho obdobia.\nZačiatok predmetného 18 mesačného časového rozsahu je určený dátumom platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa, a to v prípade, ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa alebo pracovnoprávny vzťah stále trvá. Pri skončení pracovnoprávneho vzťahu po\nvzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, je toto 18 mesačné obdobie určené od dátumu\nskončenia pracovnoprávneho vzťahu.\nDávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v takto určenom\n18 mesačnom časovom období a to v rozmedzí troch mesiacov. Pokiaľ požadované nároky na dávku\ngarančného poistenia do tohto obdobia nespadajú, nárok na dávku garančného poistenia nevznikne.\nPokiaľ totiž pracovnoprávny vzťah skončil skôr ako vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, nie\nje možné uplatniť časť ustanovenia § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za spojkou alebo /dávka\ngarančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich ... dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa, pretože pracovnoprávny vzťah v danom prípade neskončil z\ndôvodu platobnej neschopností zamestnávateľa, keďže táto v tom čase ani nevznikla. Vznik platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa je determinovaný podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.\nSkutočnosť, že už v období pred skončením pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne jej zamestnávateľ\nnevyplácal mzdové nároky zamestnancov, nie je možné na účely garančného poistenia považovať\nza platobnú neschopnosť zamestnávateľa. Táto vzniká až podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu\nna príslušnom súde. Preto skončenie pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti\nnemožno vyhodnotiť ako skončenie z dôvodu platobnej neschopnosti.\nZamestnanci, ktorí nemali uspokojené svoje finančné pracovnoprávne nároky v prípade, ak platobná\nneschopnosť zamestnávateľa z pohľadu garančného poistenia nevznikla, alebo vznikla v období dlhšom\nako 18 mesiacov po skončení pracovnoprávneho vzťahu, majú možnosť uplatňovať svoje nároky v\nobčianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde.\nUvedený výklad považuje žalovaná za plne eurokonformný a teda v súlade so smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008, ako i jej predchádzajúcou smernicou 80/987/\nEHS z 20. októbra 1980, ktoré riešia ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich\nzamestnávateľa.\nŽalobkyňa vo svojom odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. 20S/18/2012-32 zo dňa 18.\napríla 2013, poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/79/2012-50 zo dňa 9.\nnovembra 2012. Proti uvedenému rozsudku podala žalovaná dňa 19. decembra 2012 odvolanie, ktoré\nbolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 28. decembra 2012.\nV súvislosti s uvedeným žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k.\n20S/18/2012-32 zo dňa 18. apríla 2013 potvrdil.\nIII.\n\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky,\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 18. apríla 2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 29. januára 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho organu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je\npredpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 247 ods. 3 O.s.p. predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2\naj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.\nPodľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 102 ods. 1 ZoSP (nazvaného podmienky nároku na dávku garančného poistenia) zamestnanec\nzamestnávateľa podľa § 18 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal\nplatobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú\na) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,\nb) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,\nc) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,\nd) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,\ne) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom\nvznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,\nf) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,\n\ng) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,\nh) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,\ni) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,\nj) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,\nk) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného\npredpisu,\nl) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu\nzrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 103 ods. 2 ZoSP (nazvaného výška garančného poistenia) dávka garančného poistenia sa\nposkytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nV prerokúvanom prípade odvolací súd so zreteľom na obsah správnych spisov konštatuje, že správny\nvýklad ustanovenia § 103 ods. 2 ZoSP spočíva jednak v pochopení, že toto ustanovenie upravuje výšku\ndávky a nie podmienky pre jej priznanie a jednak v tom, že výkladom zákona nemožno rozširovať\npodmienky pre priznanie toho ktorého inštitútu v ňom uvedeného. Ak sú podmienky pre priznanie dávky\ngarančného poistenia ustanovené v § 102 nemožno z ustanovenia § 103 pridávať ďalšie podmienky\nzákonodarcom nevyrieknuté.\nUstanovenie § 18 ods. 3 ZoSP stanovuje, že nárok na dávku garančného poistenia z garančného\npoistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje v §\n102 ods. 1, citované v tomto odôvodnení. Týmito podmienkami sú: skutočnosť, že zamestnávateľ\nsa stal platobne neschopným a skutočnosť, že zamestnávateľ nemôže uspokojiť nároky tohto\nzamestnanca, špecifikované v citovanom ustanovení. Žiadne iné podmienky nároku (resp. vzniku\nnároku) na dávku garančného poistenia zákon o sociálnom poistení neustanovuje. Ustanovenie §\n103 ZoSP, ktorého výklad odseku 2 je medzi účastníkmi konania sporný, neupravuje podmienky\nvzniku nároku na dávku garančného poistenia, upravuje len výšku dávky garančného poistenia, za\npredpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v § 102 ods. 1 zákona. Zo systematického i\ngramatického výkladu predmetných ustanovení ZoSP potom vyplýva, že § 103 ods. 2 ZoSP upravuje\nlen výšku dávky garančného poistenia, v tomto prípade teda rozsah náhrady za neuspokojené nároky\nzamestnanca na mzdu podľa § 102 ods. 1 písm. a/ ZoSP a to konkrétne v rozsahu troch mesiacov\nz posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa. Z dôvodu, že v prerokúvanom prípade pracovnoprávny vzťah\nžiadateľky - žalobkyne skončil pred dňom vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, odvolací súd\nsa stotožnil s výkladom žalobkyne § 103 ods. 2 ZoSP a s jej argumentáciou, že pri aplikácii predmetného\nustanovenia nie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny vzťah žalobkyne u zamestnávateľa skončil, t.\nj. či skončil v období 18 mesiacov bezprostredne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa, alebo nie, rozhodné je, že jeho pracovnoprávny vzťah skončil v období pred začiatkom\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa a v prípade preukázania splnenia podmienok stanovených\nv § 102 ods. 1 ZoSP má potom žalobkyňa nárok na dávku garančného poistenia v rozsahu troch\nmesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jej pracovnoprávneho vzťahu (predchádzajúcich začiatku\nplatobnej neschopnosti žalobkyne - 8. apríla 2011). Pre rozhodnutie o priznaní dávky garančného\npoistenia na základe žiadosti žalobkyne je teda rozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na\ndávku garančného poistenia v zmysle § 102 ods. 1 ZoSP a v prípade, že boli splnené, dávka sa\nposkytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu\nžalobkyne predchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu nie je možné ustanovenie § 103 ods. 2 ZoSP vykladať tak, že podmienkou priznania dávky\ngarančného poistenia je, aby posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobkyne u\nzamestnávateľa muselo začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa bezprostredne predchádzať,\npretože takýmto výkladom by správny orgán fakticky stanovil zamestnancovi ďalšiu podmienku vzniku\n\nnároku na dávku garančného poistenia, ktorú však § 102 ods. 1 ZoSP neupravuje, resp. nestanovuje\na teda nepozná.\n\nIV.\nTrovy konania\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a 246c O. s. p. v spojení\ns § 224 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže neúspešnej\nžalovanej právo na ich náhradu nevzniklo a úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania v súlade s\nustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. síce uplatnila, avšak v zákonom stanovenej lehote trovy nevyčíslila a\nzo spisu jej okrem trov právneho zastúpenia iné trovy konania nevyplývajú.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}