{"guid": "eb1bd8dc-fec3-41a5-a2f9-7b7c5cd6f07c:34784f95-2f23-4a80-b17f-6268a54c8621", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200270.1", "spisova_znacka": "10Sžso/23/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/23/2013 z 26. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2014, sp. zn. 10Sžso/23/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200270.1", "identifikacne_cislo": "2012200270", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "datum_vydania": "2014-03-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102", "nazov": "§ 102 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-102", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-102"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-103"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-102", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-103"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34784f95-2f23-4a80-b17f-6268a54c8621", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200270.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200270.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200270.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/23/2013\n2012200270\n26. 03. 2014\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200270.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu L.\nO., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., zastúpeného advokátom Mgr. Jurajom Kindlom, AK so sídlom v\nBratislave, Krížna 21, korešpondenčná adresa: Nám. Slobody 10, Bratislava, proti žalovanej Sociálnej\npoisťovni, ústrediu, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.\n17567-2/2012-BA zo dňa 2. apríla 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.\nk. 14S/43/2012-23 zo dňa 28. marca 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/43/2012-23 zo dňa 28.\nmarca 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej č. 17567-2/2012-BA zo dňa 2. apríla 2012 z r u\nš u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na súde I. stupňa\nRozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 214S/43/2012-23 zo dňa 28. marca 2013 bola zamietnutá\nžaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 17567-2/2012-BA zo dňa 18. apríla 2012,\nktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočky Trnava (ďalej len „prvostupňového\nsprávneho orgánu“) č. 31537-332/2012 TT zo dňa 16. januára 2012 o nepriznaní nároku na dávku\ngarančného poistenia žalobcovi.\nKrajský súd v Trnave rozsudok odôvodnil tým, že podľa § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení, dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných\n18-tich mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodov platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa.\nPri výklade predmetného ustanovenia za účelom objasnenia jeho zmyslu a obsahu pri použití metódy\njazykovo - gramatickej v spojení s logickou vychádzal krajský súd z jeho doslovného znenia. Pri slovnom\nspojení „z posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa“ použitý výraz „predchádzajúcich“ je potrebné vykladať ako synonymum\nslova predošlých, ktoré priamo predchádzajú súčasnému, čím je jasne dané ako sa časový úsek počíta,\nčo je v súlade i s logickým chápaním času.\n\nÚčelom poskytnutia dávky garančného poistenia je práve zabezpečiť uspokojenie nárokov\nzamestnancov, ktoré si nebudú môcť od svojho zamestnávateľa v budúcnosti vymôcť iným spôsobom,\npretože sa stal platobne neschopným a lehota 18-tich mesiacov, ktoré predchádzajú začiatku platobnej\nneschopnosti je časovým úsekom, počas ktorého by sa nemohol takýto zamestnanec domôcť\nuspokojenia nárokov od zamestnávateľa.\nPríloha 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení uvádza zoznam preberaných právne záväzných\naktov EÚ, medzi ktorými je i smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES o ochrane\nzamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá dňom 17. novembra 2008 zrušila\nsmernicu Rady 80/987/EHS.\nPodľa článku 16. Smernice EP a Rady 2008/94/ES sa smernica Rady 80/987/EHS zmenená a doplnená\naktami uvedenými v prílohe I. zrušila bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa\nlehôt na transpozíciu do vnútroštátneho práva a uplatňovanie smerníc, uvedených v prílohe I. časti C .\nOdkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody\nuvedenou v prílohe II.\nPodľa článku 3 smernice 2008/94/ES členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktorými zabezpečia, že\nzáručné inštitúcie zaručia podľa článku 4 výplatu neuspokojených nárokov zamestnancov, vyplývajúcich\nz pracovných zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov vrátane výplat odstupného pri skončení\npracovnoprávnych vzťahov, ak to ustanovujú vnútroštátne predpisy.\nNároky, ktoré preberie záručná inštitúcia, sú neuspokojenými nárokmi na platby súvisiacimi s obdobím\npred daným dátumom, alebo, ako je to vhodné, po danom dátume, ktorý určia členské štáty.\nPodľa článku 4 smernice 2008/94/ES.\nČlenské štáty majú možnosť obmedziť zodpovednosť záručných inštitúcií uvedených v článku 3.\nAk členské štáty využijú možnosť uvedenú v odseku 1, určia dĺžku obdobia, za ktoré má záručná\ninštitúcia splniť neuspokojené nároky. Toto obdobie však nesmie byť kratšie než obdobie zahŕňajúce\nodmenu za posledné tri mesiace pracovnoprávneho vzťahu pred dátumom a/alebo po dátume\nuvedenom v článku 3 druhom pododseku.\nČlenské štáty môžu zahrnúť toto minimálne obdobie troch mesiacov do referenčného obdobia s obdobím\ntrvania najmenej šesť mesiacov.\nČlenské štáty s referenčným obdobím najmenej 18 mesiacov môžu obmedziť obdobie, za ktoré ma\nzáručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky, na osem týždňov. V tomto prípade sa na výpočet\nminimálneho obdobia použijú tie obdobia, ktoré sú najpriaznivejšie pre zamestnancov.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného znenia článku 4. bod 2. posledná veta smernice, použitie obdobia, ktoré\nje pre zamestnancov najpriaznivejšie, ako žiadal žalobca, sa ale viaže na situáciu, keď je obmedzené\nobdobie, za ktoré má záručná inštitúcia splatiť neuspokojené nároky na osem týždňov. Podľa nášho\nvnútroštátneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. sa dávka poskytne v rozsahu troch mesiacov,\nčo znamená, že toto hľadisko sa na spôsob počítania lehoty 18 mesiacov nevzťahuje.\nNa základe uvedeného je v žalobe namietané rozhodnutie správneho orgánu vydané v súlade so\nzákonom, výklad a aplikácia § 103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je v rozpore ani s euro konformným\nvýkladom a ani komunitárnym právom, oproti tomu výklad, ako ho prezentoval žalobca je účelový, v\nrozpore so zákonom, z toho dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nII.\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\n\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia cituje ustanovenie §103 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako\n„§ 103“) a následne článok 3 a 4 Smernice Rady 80/987/EHS, opomína však dať tieto ustanovenia do\nsúvislosti, vyvodiť vzťah medzi treťou zarážkou článku 3 ods. 2 a treťou zarážkou článku 4 ods. 2. Vzťah\ntýchto dvoch ustanovení je dôležitý z pohľadu systematického výkladu uvedených článkov a v priamej\nnadväznosti teda aj pre výklad predmetného § 103. Smernica totiž umožňuje štátom tri spôsoby právnej\núpravy rozsahu vyplácanej dávky. Smernica v tejto časti nerieši vznik, resp. existenciu nároku na výplatu\ndávky, ale rozsah, v akom sa má dávka vyplácať.\nŽalobca nesúhlasí so súdom použitým gramatickým výkladom ustanovenia § 103 ods. 2. Slovo\npredchádzajúci (v predmetnom ustanovení) vyjadruje časovú súvislosť nárokov s okamihom platobnej\nneschopnosti. Uvedené sa však podľa názoru žalobcu nedá vykladať tak, že má ísť o 18 mesiacov\npriamo predchádzajúcich platobnej neschopnosti. Rozvíjajúci vetný člen „posledných 18 mesiacov“ sa\njednoznačne viaže na vetný člen „pracovného vzťahu“. Pritom slovné znenie zákona nevylučuje, že\nmôžu existovať nároky za posledných 18 mesiacov trvania pracovného vzťahu, ktoré predchádzajú\nmoment platobnej neschopnosti obdobím dlhším ako 18 mesiacov. Súd sa vôbec nevysporiadal ani s\npredloženou dôvodovou správou - v časti tabuľky zhody, v ktorej gramatické znenie je jednoznačnejšie\na podľa názoru žalobcu svedčí o tom, že úmysel zákonodarcu smeroval k výkladu, ktorý prezentoval\nžalobca, a nie k právnemu výkladu žalovanej.\nVýklad žalovanej je tiež podľa názoru žalobcu v rozpore so zásadou efektivity, ktorú judikoval ESD\nv súvislosti so Smernicou Rady 80/987/EHS tak, že súd má skúmať, či vnútroštátna úprava práv\nvyplývajúcich zo smernice nespôsobuje neuplatniteľnosť alebo či uplatniteľnosť práv do značnej miery\nnesťaží. Účelom dávky garančného poistenia je poskytnúť aspoň čiastočnú náhradu mzdových nárokov\nzamestnancom, ktorí si v danej ťaživej životnej situácii ani nemôžu inak efektívne a účelne uplatniť\nsvoje nevyplatené mzdové nároky. Práve situácia, v ktorej sa ocitol žalobca je prípad, kedy má nastúpiť\nsociálna úloha štátu prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Tu poukázal aj na terminológiu - garančné\npoistenie - predpokladá sa teda vzťah, keď platiteľom poistného je zamestnávateľ, neistou udalosťou\nje platobná neschopnosť zamestnávateľa a príjemcom poistného plnenia má byť zamestnanec, teda v\ntomto vzťahu má ísť o garanciu nevyplatených mzdových nárokov, preto má za to, že súd v odôvodnení\nnesprávne pojal účel dávky garančného poistenia.\nV doterajších podaniach/úkonoch žalobca poukazoval na to, že ustanovenie § 103 je výsledkom\ntranspozície smernice a teda podľa jeho názoru pri výklade tejto právnej normy existuje povinnosť\neurokomformného výkladu, kedy je hierarchia prameňov Európskeho práva a tiež vzťahu týchto\nprameňov k prameňom práva vnútroštátneho vyjadrená len prostredníctvom judikatúry SD EÚ, ktorý ju\nzačal vytvárať počnúc rozsudkom vo veci C294/83 Les Verts. Princíp prednosti práva EÚ vytvorený na\nzáklade judikatúry SD EÚ je bázou, na základe ktorej je povinnosťou každého orgánu aplikácie práva\npoužiť európsku právnu normu buď priamo (a vnútroštátnu právnu normu, ktorá tejto odporuje, ponechať\nneaplikovanú), alebo vykladať vnútroštátnu právnu normu vo svetle európskej právnej normy.\nĎalej žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/79/2012-50, ktorý sa\nv podobnej veci priklonil k právnemu názoru žalobcu.\nZ uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že predmetný rozsudok Krajského súdu v Trnave je nesprávny,\npretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak,\nže napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 17570-2/2012-BA zo dňa 28. marca 2012 ako nezákonné zruší\na uloží žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške, ktorú vyčísli právny zástupca\nžalobcu do 3 dní.\nŽalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že predmetom sporu je výklad ustanovenia § 103\nods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení, v zmysle ktorého dávka\ngarančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo\ndňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\n\nPodľa právneho názoru žalovanej v zmysle tohto ustanovenia je vznik nároku na dávku garančného\npoistenia vylúčený, ak neuspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu nespadajú do obdobia\nposledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu, ak toto skončenie predchádza vzniku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nÚčelom tejto úpravy je, aby dávkou garančného poistenia boli uspokojované len také neuspokojené\npracovnoprávne nároky zamestnanca pred skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktoré príčinne a\nčasovo súvisia so vzniknutou platobnou neschopnosťou zamestnávateľa.\nZačiatok predmetného 18 mesačného časového rozsahu je určený dátumom platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa, a to v prípade, ak pracovnoprávny vzťah skončil pred vznikom platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa alebo pracovnoprávny vzťah stále trvá. Pri skončení pracovnoprávneho vzťahu po\nvzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je toto 18 mesačné obdobie určené od dátumu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu.\nDávkou garančného poistenia je možné uspokojiť len nároky zamestnanca vzniknuté v takto určenom\n18 mesačnom časovom období, a to v rozmedzí troch mesiacov. Pokiaľ požadované nároky na dávku\ngarančného poistenia do tohto obdobia nespadajú, nárok na dávku garančného poistenia nevznikne.\nPokiaľ totiž pracovnoprávny vzťah skončil skôr ako vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, nie\nje možné uplatniť časť ustanovenia § 103 ods. 2 zákona o sociálnom poistení za spojkou alebo /dávka\ngarančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania\npracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich ... dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa, pretože pracovnoprávny vzťah v danom prípade neskončil z\ndôvodu platobnej neschopností zamestnávateľa, keďže táto v tom čase ani nevznikla. Vznik platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa je determinovaný podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.\nSkutočnosť, že už v období pred skončením pracovnoprávneho vzťahu žalobcu jej zamestnávateľ\nnevyplácal mzdové nároky zamestnancov, nie je možné na účely garančného poistenia považovať\nza platobnú neschopnosť zamestnávateľa. Táto vzniká až podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu\nna príslušnom súde. Preto skončenie pracovnoprávneho vzťahu pred vznikom platobnej neschopnosti\nnemožno vyhodnotiť ako skončenie z dôvodu platobnej neschopnosti.\nZamestnanci, ktorí nemali uspokojené svoje finančné pracovnoprávne nároky v prípade, ak platobná\nneschopnosť zamestnávateľa z pohľadu garančného poistenia nevznikla, alebo vznikla v období dlhšom\nako 18 mesiacov po skončení pracovnoprávneho vzťahu, majú možnosť uplatňovať svoje nároky v\nobčianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde.\nUvedený výklad považuje žalovaná za plne eurokonformný a teda v súlade so smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008, ako i jej predchádzajúcou smernicou 80/987/\nEHS z 20. októbra 1980, ktoré riešia ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich\nzamestnávateľa.\nVzhľadom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave\npotvrdil.\nIII.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O. s. p.“, v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal\nnapadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení\ns § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.\n\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil\nrozhodnutie 28. marca 2013. Odvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať\npojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 26. marca 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ďalej len „ZoSP“ (nazvaného\npodmienky nároku na dávku garančného poistenia), zamestnanec zamestnávateľa podľa § 18 má nárok\nna dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť\nnároky tohto zamestnanca, ktorými sú\na) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,\nb) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,\nc) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,\nd) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,\ne) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom\nvznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,\nf) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,\ng) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,\nh) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,\ni) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,\nj) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,\nk) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného\npredpisu,\nl) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu\nzrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 103 ods. 2 ZoSP (nazvaného výška garančného poistenia), dávka garančného poistenia\nsa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia\npracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.\nV prerokúvanom prípade odvolací súd so zreteľom na obsah administratívneho spisu konštatuje, že\nsprávny výklad ustanovenia § 103 ods. 2 ZoSP spočíva jednak v pochopení, že toto ustanovenie\nupravuje výšku dávky, a nie podmienky pre jej priznanie a jednak v tom, že výkladom zákona nemožno\nrozširovať podmienky pre priznanie toho ktorého inštitútu v ňom uvedeného. Ak sú podmienky pre\npriznanie dávky garančného poistenia ustanovené v § 102, nemožno z ustanovenia § 103 pridávať ďalšie\npodmienky zákonodarcom neustanovené.\nUstanovenie § 18 ods. 3 ZoSP stanovuje, že nárok na dávku garančného poistenia z garančného\npoistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec uvedený v ods. 1 po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom. Podmienky nároku zamestnanca na dávku garančného poistenia upravuje v citovanom\nustanovení § 102 ods. 1. Týmito podmienkami sú: 1/ platobná neschopnosť zamestnávateľa (podľa\n§ 12 ods. 2 ZoSP deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na\n\nvyhlásenie konkurzu príslušnému súdu) a 2/ nemožnosť zamestnávateľa uspokojiť nároky zamestnanca,\nšpecifikované v citovanom ustanovení. Žiadne iné podmienky pre vznik nároku na dávku garančného\npoistenia zákon o sociálnom poistení neustanovuje. Ustanovenie § 103 ZoSP, ktorého výklad odseku\n2 je medzi účastníkmi konania sporný, neupravuje podmienky vzniku nároku na dávku garančného\npoistenia, upravuje len výšku dávky garančného poistenia za predpokladu, že sú splnené podmienky\nstanovené v § 102 ods. 1 zákona. Zo systematického i gramatického výkladu predmetných ustanovení\nZoSP potom vyplýva, že § 103 ods. 2 ZoSP upravuje len výšku dávky garančného poistenia, v tomto\nprípade teda rozsah náhrady za neuspokojené nároky zamestnanca na mzdu podľa § 102 ods. 1 písm.\na/ ZoSP, a to konkrétne v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho\nvzťahu žalobcu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Z dôvodu, že v\nprerokúvanom prípade pracovnoprávny vzťah žalobcu skončil pred dňom vzniku platobnej neschopnosti\nzamestnávateľa, odvolací súd sa stotožnil s výkladom žalobcu § 103 ods. 2 ZoSP a s jeho\nargumentáciou, že pri aplikácii predmetného ustanovenia nie je rozhodujúce, kedy pracovnoprávny\nvzťah žalobcu u zamestnávateľa skončil, t. j. či skončil v období 18 mesiacov bezprostredne\npredchádzajúcich vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo nie, rozhodujúce je, že jeho\npracovnoprávny vzťah skončil v období pred začiatkom platobnej neschopnosti zamestnávateľa a v\nprípade preukázania splnenia podmienok stanovených v § 102 ods. 1 ZoSP má potom žalobca nárok na\ndávku garančného poistenia najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania jeho\npracovnoprávneho vzťahu. Pre rozhodnutie o priznaní dávky garančného poistenia na základe žiadosti\nžalobcu je teda rozhodujúce, či boli splnené podmienky nároku na dávku garančného poistenia v zmysle\n§ 102 ods. 1 ZoSP a v prípade, že áno, dávka sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných\n18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu predchádzajúcich (nie bezprostredne) vzniku\nplatobnej neschopnosti zamestnávateľa. Podľa názoru najvyššieho súdu nie je možné ustanovenie §\n103 ods. 2 ZoSP vykladať tak, že podmienkou priznania dávky garančného poistenia je, aby posledných\n18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu žalobcu u zamestnávateľa muselo začiatku platobnej\nneschopnosti zamestnávateľa bezprostredne predchádzať, pretože takýmto výkladom by správny orgán\nfakticky stanovil zamestnancovi ďalšiu podmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia, ktorá\nvšak z ustanovenia § 102 ods. 1 ZoSP nevyplýva.\nVzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil podľa § 250ja\nods. 3 O.s.p. tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n\nIV.\nTrovy konania\nO trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a 246c O. s. p. v spojení s § 224\nods. 1 a ods. 2 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže úspešná žalobkyňa si náhradu\ntrov konania v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. síce uplatnila, avšak v zákonom stanovenej\nlehote trovy nevyčíslila a zo spisu jej okrem trov právneho zastúpenia iné trovy konania nevyplývajú a\nneúspešnej žalovanej právo na ich náhradu nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}