{"guid": "a946a8f3-8814-4333-84f5-31eba86bf017:cfd0315c-4163-46ea-a52d-f4217c22d751", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1", "spisova_znacka": "6Sžp/5/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/5/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sžp/5/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1", "identifikacne_cislo": "2012200091", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 106 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 106 ods. 3 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-106.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-106"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-106"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfd0315c-4163-46ea-a52d-f4217c22d751", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžp/5/2013\n2012200091\n26. 02. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200091.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu : Spoločenstvo\nvlastníkov bytov a nebytových priestorov - J. Dalloša 37, 38, 39, so sídlom J. Dalloša 1353/39,\nSládkovičovo, IČO : 37 851 918, právne zastúpený Mgr. Ing. Evou Solčanovou, advokátkou, so sídlom\nAK, Sládkovičova 1, Nitra, proti žalovanému : Obvodný úrad Trnava, so sídlom Kollárova 8, Trnava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KSÚ-OSP-2011/00833/Ma z 30. decembra 2011, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/5/2012-55 z 18. decembra 2012,\njednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/5/2012-55 z\n18. decembra 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\") zamietol postupom podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP\") žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v záhlaví uvedeného rozhodnutia, ktorým žalovaný podľa ustanovenia § 59\nods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ako „správny poriadok\") odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie Mesta Sládkovičovo č. 102/A/2010-HL z 5. septembra 2011 (ďalej len ako\n„prvostupňové správne rozhodnutie\") potvrdil. Prvostupňovým správnym rozhodnutím stavebný úrad\nMesto Sládkovičovo, v zmysle ustanovení § 106 ods. 2 písm. b/ a § 106 ods. 3 písm. d/ zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ako „zákon č. 50/1976 Zb.\" alebo „stavebný zákon\") uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000 €, za\nto, že ako stavebník v suteréne bytového domu s. č. 1353 v priestore pôvodného skladu zrealizoval\nnovú plynovú kotolňu, t. j. uskutočnil stavbu „Plynová teplovodná kotolňa pre bytový dom ul. D.. C.\nXXXX/XX, XX, XX, XXX 01 Sládkovičovo pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia\nvydaného mestom Sládkovičovo č. 102/2010/02-HL zo dňa 26. novembra 2010 a užíva túto stavbu bez\nkolaudačného rozhodnutia stavebného úradu, pričom stavebné práce boli uskutočnené v decembri 2010\na stavba je užívaná od januára roku 2011.\nO trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania nepriznal.\n\nKrajský súd poukazujúc predovšetkým na ustanovenie § 127a ods. 1 stavebného zákona považoval\nza potrebné zdôrazniť, že zákonodarca uvedeným ustanovením legalizoval a právne upravil konanie\nvedúce k operatívnym zákrokom a k vykonaniu potrebných opatrení, ktoré si vyžadujú mimoriadne\nsituácie, ktorými sú okrem živelnej pohromy, havárie a aj iné mimoriadne udalosti. Nestotožnil sa s\nnázorom žalobcu, ktorý za mimoriadnu udalosť považoval absenciu dodávky tepla a teplej úžitkovej\nvody do bytov argumentujúc tým, že aplikovanie tohto právneho ustanovenia nie je v danom prípade\nprijateľné, pretože nie sú pre jej použitie založené dôvody a dodal, že hoci zákon presne nevymedzuje a\nnevykladá „inú mimoriadnu udalosť\", je potrebné ňou rozumieť taký stav, ktorý aspoň čiastočne napĺňa\nnepredvídateľnosť a môže spočívať napr. v prírodných úkazoch či činnostiach, ktoré nebolo možné ani\npri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať, ako napr. zasiahnutie stavby bleskom, pád lietadla,\nmeteoritu, závaly stavby, výbuchy plynu, meteorologické nepredvídateľné situácie, pričom mal za to,\nže nedodávanie tepla a teplej úžitkovej vody však v žiadnom prípade nie je možné považovať za\nmimoriadnu udalosť zakladajúcu dôvod pre postup s charakterom nutných operatívnych zákrokov a\nopatrení, v súvislosti s ktorou sú spájané i úpravy kompetencie stavebných úradov. Poukázal tiež na\nto, že obyvatelia domu mali zabezpečenú dodávku elektrickej energie, prostredníctvom ktorej si teplo a\nteplú vodu bolo možné zabezpečiť a preto skonštatoval, že nedodávaním tepla a teplej vody sa síce znížil\nkomfort bývania vlastníkov bytov, ale v žiadnom prípade takýto stav nemožno považovať za mimoriadnu\nudalosť, akú mal na mysli zákonodarca a dôvod, ktorý by zakladal použitie ustanovenia § 127a ods.\n1 stavebného zákona dodajúc, že žalobca už mal vydané stavebné povolenie a preto nemohol ani\ndodržať postup upravený v citovanom ustanovení, pričom jedinou jeho úlohou bolo stavbu realizovať až\npo nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia.\nRovnako nepovažoval za dôvod zakladajúci opodstatnenosť žaloby tvrdenie žalobcu, že spoločnosť\nMENERT spol. s r.o., ktorá sa odvolala voči stavebnému povoleniu vydanému Mestom Sládkovičovo\nnemala byť účastníkom stavebného konania, pretože v čase podania odvolania táto spoločnosť\nuž účastníkom stavebného konania bola, čo vyplýva i z administratívneho spisu, nakoľko Mesto\nSládkovičovo podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona tejto spoločnosti postavenie účastníka stavebného\nkonania ako vlastníkovi technologických zariadení a rozvodov priznalo a preto bol tento subjekt tiež\noprávnený k podaniu odvolania.\nK žalobnému dôvodu, podľa ktorého sa žalovaný nevyporiadal v rámci odvolacieho konania s námietkou\nnedostatočného vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu, pretože presne nešpecifikoval,\nkedy k uskutočneniu stavebných prác došlo a v akom rozsahu uviedol, že vo výroku prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia je skutok v dostatočnom rozsahu časovo vymedzený, a to uvedením mesiaca i\nroku - december 2010, v súvislosti s vykonaním stavebných prác a mesiacom január 2011 ako časom,\nod kedy je stavba užívaná bez kolaudačného rozhodnutia, čím je dodržaná a splnená požiadavka\nvyplývajúca z ustanovenia § 47ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého z výroku musí byť zrejmé, čo\nbolo predmetom rozhodovania, na základe akého právneho predpisu a ktorého ustanovenia správny\norgán rozhodol. Uviedol tiež, že z rozhodnutia Mesta Sládkovičovo ako i rozhodnutia Krajského\nstavebného úradu v Trnave je zrejmé, že pokuta bola uložená za realizovanie stavby bez stavebného\npovolenia v decembri roku 2010 a jej užívania od januára 2011, pričom označením mesiaca a\nkalendárneho roka je presné vymedzenie kedy došlo k uskutočňovaniu stavebných prác, čím je teda i\nčas konkretizovaný uvedením mesiaca a roku, ktoré označenie je dostatočne určité a teda boli splnené\nnáležitosti vyžadované od výroku rozhodnutia vydaného v správnom konaní doplniac, že s touto otázkou\nsa zaoberal a správne vyporiadal i žalovaný, ktorý sa s takýmto vymedzením času spáchania deliktu\nstotožnil aj v odôvodnení rozhodnutia, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta\nSládkovičovo.\nPoukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nepopieral, že začal so stavbou bez vyčkania právoplatnosti\nstavebného povolenia, ktoré mu bolo vydané, ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi i zástupkyňa\nžalobcu a túto skutočnosť nerozporovala ani právna zástupkyňa žalobcu, čím jednoznačne došlo k\nnaplneniu skutkovej podstaty zakladajúcej dôvod pre uloženie sankcie v súlade s ustanovením § 106\nods. 2 písm. b/, ako aj podľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, nakoľko žalobca začal užívať\nstavbu bez kolaudačného rozhodnutia.\nVo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej je rozhodnutie o uložení pokuty predčasné a správny\norgán mal konanie prerušiť krajský súd poukázal na ustanovenie § 29 ods. 1 správneho poriadku\nargumentujúc ďalej tým, že predmetom konania je konanie o správnom delikte a uložení pokuty a v\ntakomto prípade si správny orgán môže predbežnú otázku súvisiacu s naplnením znakov skutkovej\n\npodstaty pre uloženie pokuty vyriešiť aj sám bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia na Krajskú prokuratúru v Trnave s návrhom na vydanie protestu prokurátora, v\nktorom namietajú priznanie postavenia účastníka správneho konania spoločnosti MENERT spol. s r.o.\nK návrhu žalobcu na zníženie poriadkovej pokuty uviedol, že odvolacím dôvodom v súvislosti s jej výškou\nsa už zaoberal správny orgán, ktorý uviedol, že pokuta je uložená v dolnej hranici výmery a považoval ju\nza primeranú, pričom s týmto skutkovým a právnym záverom sa stotožnil dodajúc, že jej výšku považuje\nza primeranú i vzhľadom na jej výchovný účel, pri ktorom je potrebné vziať do úvahy konanie žalobcu,\nktorý potvrdil vedomosť o tom, že stavbu mohol začať realizovať až po nadobudnutí právoplatnosti\nstavebného povolenia, ale túto skutočnosť nerešpektoval.\nNa základe vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutím a postupom\nsprávneho orgánu nebol žalobca na svojich právach ukrátený, žalovaný postupoval a rozhodol v súlade\nso zákonom, pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky hľadiská, ktoré zákon ako predpoklady pre uloženie\npokuty vyžaduje a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu uvedeného v\nustanovení § 205 ods. 2 písm. f/ OSP majúc za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221\nods. 1 písm. h/ OSP, keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne\nustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.\nZotrvajúc na tvrdení, že v konkrétnom prípade boli splnené podmienky na použitie ustanovenia §\n127a ods. 1 stavebného zákona nesúhlasil s jednoduchým konštatovaním súdu prvého stupňa, že\nnedodávanie tepla a teplej úžitkovej vody nie je možné považovať za „inú mimoriadnu udalosť\". V\ntejto súvislosti mal za to, že súd prvého stupňa nezohľadnil pri svojom rozhodovaní všetky okolnosti\nkonkrétneho prípadu, za ktorých došlo k vykonaniu zmeny stavby poukazujúc na to, že súd absolútne\nnevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy, že situácia, v ktorej sa vlastníci bytov ocitli vznikla bez ich\nzavinenia uprostred vykurovacej sezóny, t. j. v zimnom období, a nie napríklad počas leta, kedy by\nodstavenie od dodávok tepla a teplej úžitkovej vody nebolo spôsobilé privodiť obyvateľom bytového\ndomu také vážne škody na živote a zdraví, ako je to pri vonkajších teplotách vzduchu - 10°C až - 15°C\ntvrdiac, že všetky okolnosti, ktoré na prelome rokov 2010 a 2011 nastali je možné vo svojom súhrne\npovažovať za „inú mimoriadnu udalosť\", ktorú zákonodarca predpokladal, keď v ustanovení § 127a ods.\n1 stavebného zákona zakotvil „inú mimoriadnu udalosť\" takýmto pomerne širokým pojmom označujúcim\nnielen živelné pohromy, havárie, ale aj ďalšie udalosti majúce pôvod mimo prírodných činiteľov.\nVo vzťahu k právnemu názoru súdu prvého stupňa, že obyvatelia domu mali zabezpečenú dodávku\nelektrickej energie, prostredníctvom ktorej si teplo a teplú úžitkovú vodu bolo možné zabezpečiť uviedol,\nže mu nie je známe na základe akého dôkazu krajský súd k tomuto záveru dospel. Poukázal na to, že ak\nby súd vykonal ďalšie dokazovanie týkajúce sa možnosti zabezpečenia tepla na kúrenie a teplú úžitkovú\nvodu v predmetnom bytovom dome zistil by, že ide o bytový dom, ktorý bol skolaudovaný v lehote 1981\na v novembri 1981 boli byty odovzdané do užívania nájomcom, pričom elektrické zariadenia bytových\njednotiek neboli naprojektované ani zhotovené tak, aby boli schopné svojimi technickými parametrami\nzabezpečiť vykurovanie bytových jednotiek elektrickými výhrevnými telesami, čo preukazuje Správa o\nstave elektrického zariadenia pre účely vykurovania elektrickými výhrevnými telesami zo dňa 25. januára\n2013 (ďalej len „Správa\"), vypracovaná revíznym technikom Q. H., R. XXX/XX, R., z ktorej vyplýva, že\nelektrické zariadenie bytových jednotiek nie je schopné zabezpečiť vykurovanie elektrickými výhrevnými\ntelesami.\nNaďalej trval na tom, že z hľadiska vymedzenia správneho deliktu je výroková časť Mesta Sládkovičovo\nnedostatočne určitá. V tejto súvislosti poukázal na to, že k žalobe namietanej nepreskúmateľnosti oboch\nrozhodnutí správnych orgánov, keďže tieto podľa jeho názoru neobsahujú podrobné zdôvodnenie a\nuvedenie konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie pokuty vo výške 1000 EUR, sa súd prvého\nstupňa nevyjadril a len skonštatoval, že žalovaný pri rozhodnutí vzal do úvahy všetky hľadiská, ktoré\nzákon ako predpoklady pre uloženie pokuty vyžaduje. Zotrvajúc na svojom názore, že tak rozhodnutie\nMesta Sládkovičovo, ako aj rozhodnutie žalovaného neobsahujú dostatočné uvedenie dôvodov, pre\nktoré mu bola uložená pokuta vo výške 1000,-EUR dôvodil, že všeobecné konštatovanie, že správny\norgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil závažnosť porušenia zákona, jeho následky, okolnosti, za\n\nktorých bol správny delikt spáchaný, pričom bližšie odôvodnil len to, že ide o pokutu stanovenú na dolnej\nhranici z možnej sumy, nakoľko ide o prvé porušenie stavebného zákona zo strany účastníka konania\na že uskutočnením stavby nebola spôsobená škoda a nedošlo k zásahu do práv a právom chránených\nzáujmov vlastníkov nehnuteľností, nemôže z jeho pohľadu postačovať a nie je ani naplnením zákonnej\npožiadavky na náležitosti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, konkrétne uvedenie toho, ako\nsprávny orgán použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov podľa ustanovenia § 47 ods. 3\nsprávneho poriadku.\nVzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu\nzrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov tak prvostupňového konania vo\nvýške 524,43 EUR, ako aj odvolacieho konania vo výške 203,97 EUR.\nNa záver, odvolávajúc sa na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR číslo\n23927/212/2963 SV/z. 67902 zo dňa 10. decembra 2012 poukázal na nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia aj z dôvodu nesprávne určeného subjektu, voči ktorému bolo vedené konanie o uložení\npokuty citujúc, že „v konaniach pred stavebným úradom môže len zastupovať vlastníkov bytov a\nnebytových priestorov. V stavebnom konaní je stavebník povinný preukázať, že je vlastníkom pozemku\nalebo, že má k pozemku iné právo podľa § 193 ods. 1 stavebného zákona (§ 58 ods. 2 stavebného\nzákona). Vzhľadom na uvedené spoločenstvo nemôže byť stavebníkom v konaní o zmene stavby\nbytového domu (podľa zákona č. 182/1993 Z. z. - modernizácia, rekonštrukcia, obnova). Keď stavebný\núrad zistí, že stavebné úpravy (podľa zákona č. 182/1993 Z. z. - rekonštrukcia, modernizácia, obnova) sú\nuskutočnené v rozpore s právoplatným stavebným povolením resp. bez stavebného povolenia, konanie\nstavebného úradu o porušení stavebného zákona musí smerovať proti jednotlivým vlastníkom bytov a\nnebytových priestorov (právnickým a fyzickým osobám) nie voči spoločenstvu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď\ndeň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156\nods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 OSP).\nSúdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nZmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu\nverejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. Účelom konania v správnom súdnictve je\nposkytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím.\nPreskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je ovládané\ndispozičnou zásadou (§ 249 ods. 2 OSP).\nPodľa § 250i ods. 2 OSP, ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n\n1), alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom, alebo vykonať dokazovanie podľa tretej\nčasti druhej hlavy.\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie\", ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní tak nie je obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne\na nezávisle môže hodnotiť správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a\nak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu\norgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nV konaní o uloženie sankcie úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu v správnom súdnictve je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu\nbolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu o uložení pokuty vo výške 1.000 eur za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa\nustanovenia § 106 ods. 2 písm. b/ a § 106 ods. 3 písm. d) stavebného zákona konkrétne za to,\nže menovaný účastník stavebného konania uskutočnil zmenu stavby: „Plynová teplovodná kotolňa\npre bytový dom ul. D.. C. XXXX/XX, XX, XX, XXX 21 Sládkovičovo\" na pozemku parc. č. XXX/X,\nXXX/X, XXX/X, k. ú. J. pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia vydaného Mestom\nSládkovičovo pod č. 102/2010/02-HL zo dňa 26. novembra 2010 a túto užíval bez kolaudačného\nrozhodnutia.\nPodľa § 54 stavebného zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať\niba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.\nPodľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a\nvykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu\nbez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje\naj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.\nPodľa § 76 ods. 1 stavebného zákona dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné\nužívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby\nvyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.\nPodľa § 98 ods. 1 a 2 stavebného zákona, štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu verejných\nzáujmov, ako aj práv a právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, ktoré vyplývajú\nz uskutočňovania stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z\nterénnych úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych\núprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.\n\nOrgány štátneho stavebného poriadku sú oprávnené zisťovať, či:\na) sa stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vykonávajú podľa stavebného povolenia alebo\nna základe ohlásenia,\nb) sú splnené podmienky na uskutočňovanie stavby podľa § 44,\nc) sa na stavbe nachádza projekt stavby overený v stavebnom konaní a či sa vedie stavebný denník,\nd) sa pri uskutočňovaní stavby, stavebných úprav alebo pri udržiavacích prácach dodržiavajú podmienky\nstavebného povolenia, všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy vzťahujúce sa na\nstavebné práce a stavebné výrobky,\ne) sa stavba užíva spôsobom povoleným v kolaudačnom rozhodnutí,\nf) sa stavba udržiava v dobrom stavebnom stave,\ng) sa dodržiavajú podmienky povolenia alebo nariadenia odstránenia stavieb alebo nariadených\nstavebných úprav a udržiavacích prác,\nh) sa terénne úpravy alebo ťažobné práce vykonávajú podľa povolenia,\ni) sa odstraňovaním stavby neohrozujú susedné pozemky a stavby na nich.\nPodľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, účinného v čase stavebný úrad alebo inšpekcia\nuloží pokutu do 2 miliónov Sk (66.387,83 eur) právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na\npodnikanie, ktorá mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.\nPodľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona stavebný úrad alebo inšpekcia uloží pokutu do 5 miliónov\nSk (165.969,59 eur) právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie, ktorá užíva stavbu\nbez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním, alebo ako vlastník stavby či iný oprávnený na jej\nužívanie umožní inej osobe užívanie stavby pred vydaním kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore\ns ním.\nPodľa § 127a ods. 1 a ods. 3 stavebného zákona, ak v dôsledku živelnej pohromy, havárie alebo\ninej mimoriadnej udalosti, alebo ich bezprostrednej hrozby je nevyhnutné uskutočniť stavbu, odstrániť\nstavbu, vykonať stavebné úpravy alebo zabezpečovacie práce na stavbách a uskutočniť terénne\núpravy na pozemkoch, možno ich začať bez predchádzajúceho povolenia alebo ohlásenia. Ten, kto\nich uskutočňuje, je povinný ich uskutočnenie bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu, ktorý určí ďalší\npostup.\nAk je na zmiernenie následkov alebo odvrátenie hrozby živelnej pohromy, havárie alebo inej mimoriadnej\nudalosti nevyhnutné uskutočniť stavbu, stavebné úpravy alebo terénne úpravy, stavebný úrad môže:\na/ obmedziť rozsah žiadosti o stavebné povolenie alebo návrhu na povolenie terénnych úprav a ich\npríloh na nevyhnutný rozsah potrebný na posúdenie a rozhodnutie,\nb/ upustiť od územného konania alebo spojiť územné konanie so stavebným konaním alebo s inými\nkonaniami,\nc/ umožniť predloženie dokladov až dodatočne,\nd/ vydať predbežné povolenie, v ktorom sa určí lehota na dodatočné predloženie dokladov, po ich\npredložení vykoná konanie a vydá rozhodnutie.\nPokiaľ ide o postup stavebných úradov v konaní podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne\nustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n\nPodľa § 3 ods. 1 správneho poriadku je správny orgán povinný chrániť záujmy štátu a spoločnosti a\ndôsledne vyžadovať plnenie povinností.\nPodľa § 3 ods. 3 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Zistením skutočného stavu veci sa\nrozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom.\nÚplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to,\nči budú v prospech alebo neprospech účastníka.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nAplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa\nsúčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve\nriadne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k\nsprávnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej\núpravy nemá charakter absolútny, t. j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu,\nale stav veci majú zistiť „len\" spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť.\nZásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním\nabsolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať\n(napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a pod.).\nVychádzajúc z obsahu spisového materiálu, z citovaných zákonných ustanovení a z uvedených\nzásad námietky žalobcu vznesené v odvolaní (zhodné s dôvodmi žaloby) bolo potrebné z hľadiska\nnaplnenia jednak skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona,\nktorou bola realizácia zmeny stavby bez právoplatného stavebného povolenia a jednak skutkovej\npodstaty správneho deliktu podľa § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona a teda užívania stavby\nbez kolaudačného rozhodnutia, ako aj z hľadiska uloženia sankcie za tieto delikty, považovať za\nprávne irelevantné. Pokiaľ žalobca na svoju obranu tvrdí, že uskutočnením stavby bez právoplatného\nstavebného povolenia došlo k odvráteniu hrozby inej mimoriadnej udalosti, teda k zákonnému naplneniu\nustanovenia § 127a ods. 1 stavebného zákona odvolací súd zdôrazňuje, že zrealizovanie stavby\nplynovej teplovodnej kotolne pre bytový dom by spadalo do kategórie „inej mimoriadnej udalosti\", a\nto z dôvodu, že bez funkčnej plynovej kotolne zabezpečujúcej dodávku tepla a teplej úžitkovej vody\ndo bytového domu, za súčasného nepokrytia týchto dodávok iným spôsobom, má sa na mysli ani\nprostredníctvom elektrických výhrevných telies, by skutočne bolo bezprostredne ohrozené zdravie\nvlastníkov bytov a túto hrozbu bolo možné v danej situácii odvrátiť iba uskutočnením predmetnej stavby,\nkeďže spoločnosť, ktorá bytový dom teplom zásobovala mala so žalobcom uzatvorenú zmluvu len do\n\n31. decembra 2010, avšak, čo je pre danú vec významné, iba za predpokladu splnenia povinnosti\nustanovenej vo vete druhej citovaného ustanovenia stavebného zákona. Preto je na ťarchu žalobcu\nskutočnosť, že žalobca uskutočnenie stavby bez právoplatného stavebného povolenia bezodkladne\nneohlásil konajúcemu stavebnému úradu. Práve z uvedeného dôvodu, je obrana žalobcu bez právneho\nvýznamu dodajúc, že na tomto fakte nič nezmení ani tvrdenie žalobcu, že ohlásenie neuskutočnil z\ndôvodu, že stavebné povolenie už bolo vydané, nakoľko nebolo v rozhodnom čase právoplatné.\nNajvyšší súd poukazuje, že žalobca bol v správnom konaní sankcionovaný nielen za správny delikt\npodľa § 106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona, ale aj za iné jeho protiprávne konanie, ktoré naplnilo\nznaky skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 106 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, keď\nbez kolaudačného rozhodnutia predmetnú stavbu užíval. V tejto súvislosti je potrebné tiež zdôrazniť,\nže stavebný zákon úľavy z možnosti užívať stavbu bez kolaudačného rozhodnutia nepripúšťa, resp.\npripúšťa avšak iba za podmienky, že stavebný úrad od kolaudácie stavby upustil (§ 87 ods. 4 stavebného\nzákona), čo však nie je daný prípad.\nV zmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (pozri napr. rozhodnutie č. Rs 89/2002, rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžo/204/2010, či sp. zn. 3SžoKS/64/2006,\nrozhodnutia č. 69/2008 ZSP alebo č. 58/2009 ZSP), v prípade správneho trestania súd taktiež sleduje, či\nsprávny orgán náležité zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či\nprihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci\nurčeného rozpätia je vecou voľného uváženia. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový\nproces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku\nkaždému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku\nrepresie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri\nuložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho\nkonania.\nZo spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného, je zrejmé, že správne orgány\nudelenie pokuty a jej výšku dostatočne odôvodnili a primerane uplatnili správnu úvahu, pričom pri\nrozhodovaní o výške pokuty stavebný úrad výslovne uviedol, že pokutu 1000 eur stanovil na dolnej\nhranici z možnej sumy z toho dôvodu, že ide o prvé porušenie stavebného zákona zo strany účastníka\nkonania, uskutočnením stavby nebola spôsobená škoda a naviac nedošlo k zásahu do práv a právom\nchránených záujmov vlastníkov nehnuteľností.\nTakto potom najvyšší súd v zhode s krajským súdom nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu\nohľadom nepreskúmateľnosti odôvodnenia výroku o výške uloženej pokuty, pričom nebolo možné\nodhliadnuť ani od toho, že za porušenie, zákona, ktorého sa žalobca dopustil, je možné uložiť sankciu až\ndo výšky 165.969,59 eur a správne orgány udelili žalobcovi pokutu vo výške 1.000 eur, čo je nesporne\nna dolnej hranici danej sadzby.\nPodľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho\norgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno\nodpustiť.\nPodľa § 250h ods. 1 OSP až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho\nrozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.\nObmedzenie rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia (§ 250h ods. 1 pred bodkočiarkou) je\nrealizovaním dispozičného práva žalobcu s predmetom konania. Rozšírenie rozsahu napadnutia\nrozhodnutia (§ 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou) okrem zásady dispozičnej vyjadruje aj zásadu\nkoncentračnú. Ako je už uvedené pri ustanovení § 249 a 250b, je vecou žalobcu, aby stanovil medze\nsúdneho prieskumu, a to tak po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada\npreskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych žalobných dôvodov) a iba v lehote podľa §\n\n250b ods. 1 je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia, pričom rozšírením rozsahu napadnutia\nrozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k odvolacej námietke, ktorou žalobca poukazoval\nna nezákonnosť rozhodnutí konajúcich správnych orgánov z dôvodu, že smeruje proti nesprávne\nurčenému subjektu, odvolávajúc sa na stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky z 10. decembra 2012, s poukazom na ustanovenie § 250h ods. 1 OSP uvádza,\nže touto sa zaoberať nebude, keďže ju žalobca ako dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí v\nžalobe neuviedol. Na margo uvedenej námietky odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ by účastníkmi\nkonania o správnom delikte mali byť v zmysle vyššie uvedeného stanoviska vlastníci bytov, potom\nby vlastníci bytov mali byť označeny v danom konaní aj ako žalobcovia v zastúpení spoločenstva. V\nrámci správneho súdnictva súd v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) ex officio skúma\nsprávne označenie žalovaného správneho orgánu, a to v súlade s ustanovením § 250 ods. 4 OSP. Pokiaľ\nide o správne označenie žalobcu toto Občiansky súdny poriadok ponecháva výlučne v kompetencii\nsamotného žalobcu, ktorý za jeho správne označenie nesie aj zodpovednosť za výsledok konania.\nKonajúci súd je povinný v rámci skúmania splnenia podmienok konania iba preveriť či žalobca má\nspôsobilosť byť účastníkom konania, pričom v danom prípade žalobca právnou subjektivitou nesporne\ndisponuje.\nPodľa názoru najvyššieho súdu námietky žalobcu vznesené v odvolaní neboli spôsobilé ovplyvniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol vyporiadal a ktorými by žalobca bol preukázal, že neboli\nsplnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 písm. b/ a § 106 ods. 3\npísm. d) stavebného zákona, a že by správne orgány v konaní o uložení pokuty a hodnotení dôkazov,\nči odôvodnení rozhodnutia porušili ustanovenia správneho poriadku.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne a\nkeďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, rozsudok krajského\nsúdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nVzhľadom k tomu, že zákonom č. 345/2012 Z. z. boli s účinnosťou od 1. januára 2013 zrušené krajské\nstavebné úrady, ktorých pôsobnosť a právomoc prešla na obvodné úrady v sídlach krajov, odvolací súd\npodľa § 107 ods. 4 OSP na strane žalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne\nuvádzaného žalovaného.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal; žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/5/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}