{"guid": "2a5f8099-45f5-4042-ac72-ef66474732ff:76a3c286-51bc-4842-9d8e-c9b0cd4643de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1", "spisova_znacka": "9So/52/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/52/2013 z 25. 6. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2014, sp. zn. 9So/52/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1", "identifikacne_cislo": "2012200007", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2014-06-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76a3c286-51bc-4842-9d8e-c9b0cd4643de", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/52/2013\n2012200007\n25. 06. 2014\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2014:2012200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. I.,\nbytom Z..., zastúpeného K. Z., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29.augusta 8, Bratislava,\no predčasný starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z\n30. októbra 2012, č. k. 38Sd/1/2012-73, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave\n38Sd/1/2012-73, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\nz 30. októbra 2012, č. k.\n\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom z 30.októbra 2012, č.k. 38Sd/1/2012-73, potvrdil rozhodnutie odporkyne\nčíslo XXX XXX XXXX X z 19. októbra 2011, ktorým bola podľa § 293bs ods.1 a § 67 ods.1 zákona\nč.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.461/2003 Z.z.“)\na čl.4 až 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík\no sociálnom zabezpečení č.116/1960 Zb. (ďalej len „Dohoda“) zamietnutá žiadosť navrhovateľa o\npredčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma jeho predčasného starobného dôchodku, určená ku\ndňu 7. novembra 2008, nie je vyššia ako 1,2 násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.\nKrajský súd konštatoval, že odporkyňa postupovala v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu\nSR vysloveným v rozsudku č. k. 9So/31/2011 z 8. júla 2011, pretože odporkyňa rozhodnutím zo dňa 19.\noktóbra 2011 realizovala vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že novo\npreukázané doby poistenia navrhovateľa, osvedčené nositeľom poistenia Ruskej federácie v rozsahu\n23.02.1970-02.09.1974, 10.07.1975 - 30 10. 1975, 24.01.1977 - 07.02.1977, 01.07.1977-30.09.1977,\n01.06.1978 - 30.09.1978, 24.01.1979 - 24.02.1979 odporkyňa navrhovateľovi zohľadnila pri výpočte\nvýšky dôchodkovej dávky; suma predčasného dôchodku, určená podľa § 63 ods.7 zákona č.461/2013\nZ.z. vo výške 3 519 Sk mesačne, zvýšená podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o 5 % na sumu 3 695\nSk, neprevýšila 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (6 468 Sk).\nPodľa názoru krajského súdu odporkyňa určila sumu predčasného dôchodku v súlade s čl. 5 ods. 1\nDohody a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v danej správnej\nveci v rozsudku sp. zn. 9So/31/2011 z 8. júla 2011, bol pre odporkyňu, ale i pre krajský súd záväzný,\npodľa ktorého „ .... keďže navrhovateľ po presídlení na území Slovenskej republiky pracoval ako SZČO,\npotom odporkyňa stanovila priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa z vymeriavacích základov v\nkalendárnych rokoch 1995 až 2002 dosiahnutých z poistenia na území SR, teda podľa článku 5 ods.1\nDohody v súlade so zákonom“, pričom pojem „pracoval“ podľa čl.5 ods.1 Dohody je potrebné vykladať\nširšie, teda tak, že má pokryť každú účasť na dôchodkovom poistení.\nProti tomuto rozsudku navrhovateľ podal odvolanie. Nesúhlasil s vysloveným názorom krajského\nsúdu. Poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku NS SR vychádzalo zo zavádzajúcich informácii\n\nodporkyne, ktorá vo svojom odvolaní z 10.12.2010 svojvoľne v čl.5 ods.1 Dohody zamenila výraz\n„pracoval“ výrazmi „vykonával zárobkovú činnosť“ a „bol v pracovnom pomere“. Odporkyňa nezohľadnila\netymologický výklad slova „pracoval“ v historických súvislostiach v dobe, kedy bola pôvodná Dohoda\nv roku 1960 ratifikovaná. Etylomológia totiž zabraňuje tomu, aby sa z rôznych príčin a motivácie\nvýznam slova modifikoval, dokonca stratil. V čase uzavretia Dohody výraz „pracoval“ bol významovo\ntotožný so súčasným výrazom „bol zamestnaný“, iné formy pracovného pomeru neexistovali. V tejto\nsúvislosti namietol, že krajský súd spochybnil nepretržitosť jeho zamestnania v rokoch 1984 a 1988\ntým, že uviedol, že v obdobiach od 01.12.1984 do 09.12.1984 a od 09.02.1988 do 14.02.1988 bol\n„nezamestnaný, neevidovaný“ a tak nepriaznivo ovplyvnil stanovenie rozhodného obdobia pre určenie\npriemerného osobného mzdového bodu (POMB). Základom sporu je nesprávny výklad čl. 5 ods.1 a\n2 Dohody, lebo odporkyňa napriek predkladaným dôkazom odmieta pre výpočet dôchodku zohľadniť\njeho zárobky v Ruskej federácii podľa čl.5 ods.2 Dohody. V dôsledku toho za 24 rokov a 8 mesiacov\nodpracovaných a potvrdených ruskou stranou (plus 5 rokov vysokoškolského štúdia) nemá podľa\nodporkyne nárok ani na predčasný ani na riadny starobný dôchodok. O dôchodok nemôže požiadať\nruskú stranu, keďže Dohoda ukladá povinnosť sociálneho zabezpečenia Slovenskej republike. Po\npresídlení jeho príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za obdobie od 01.01.1995 do 16.01.2001 ani v\njednom kalendárnom roku nedosahovali zákonom stanovenú výšku 100.000 Sk, aby mohla byť táto jeho\nčinnosť považovaná za dobu zamestnania (§ 6 ods.1 písm. c/ zákona č.100/1988 Zb.). V čase, kedy bol\nna území Slovenskej republiky samostatne zárobkovo činnou osobu (SZČO), nebol v právnom vzťahu,\nktorý by mu zakladal právo na pravidelný mesačný príjem, tento v skutočnosti ani nemal. Vzhľadom na\nuvedené jediný správny postup posudzovania jeho nároku na predčasný starobný dôchodok je aplikácia\nčl.5 ods.2 Dohody, teda zohľadnenie jeho zárobkov i na území Ruskej federácie. Žiadal preto, aby\nodvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a nariadil zohľadniť pri výpočte predčasného starobného\ndôchodku i jeho zárobky v Ruskej federácii.\nOdporkyňa sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.\nNajvyšší súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a to bez pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p.a\ndospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na\npredčasný starobný dôchodok.\nPodstatou odvolania bola námietka navrhovateľa, že po presídlení na územie Slovenskej republiky\nnebol zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení (sociálnom poistení) a že v rokoch 1995 až 20101 ani\nnedosahoval príjmy, ktoré by účasť na poistení zakladali podľa slovenského práva.\nPodľa čl. 2 Dohody občania jednej zmluvnej strany, ktorí trvalo bývajú na území druhej zmluvnej strany,\nsú vo všetkých otázkach sociálneho zabezpečenia i pracovných vzťahov postavení úplne na roveň\nobčanom tejto zmluvnej strany, pokiaľ Dohoda neustanovuje inak.\nPodľa čl. 4 ods. 1 a 2 Dohody pri priznávaní dôchodkov a iných dávok sa plne započítava doba\nzamestnania na území obidvoch zmluvných strán, včítane doby zamestnania oprávňujúcej na priznanie\ndôchodkov za výhodnejších podmienok a vo vyššej výmere. Pritom orgány sociálneho zabezpečenia\nzapočítavajú dobu zamestnania, ako aj dobu inej jemu na roveň postavenej činnosti ako vo svojom,\ntak aj v druhom štáte bez ohľadu na to, aká časť požadovanej doby zamestnania pripadá na prácu v\nkaždom z týchto štátov.\nZapočítavanie doby zamestnania, pokiaľ ide o dobu práce v každej zo zmluvných strán, vykonáva sa\npodľa právnych predpisov tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonávala práca alebo jej na roveň\npostavená činnosť.\nPodľa čl. 5 ods. 1 Dohody občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie\ndruhej zmluvnej strany a po presídlení pracovali, vymeriavajú sa dôchodky a iné dávky zo zárobku\ndosiahnutého v zamestnaní v krajine, do ktorej presídlili.\nPodľa čl. 5 ods. 2 Dohody občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie\ndruhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného\nmesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo\ninej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u\nobčanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky.\nZo znenia čl. 5 ods. 1 a 2 Dohody vyplýva, že postup pri určení zárobku, z ktorého sa vymeriavajú\ndôchodky občanov, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany\nje odlišný u občanov, ktorí po presídlení vykonávali pracovnú činnosť a u občanov, ktorí po presídlení\nžiadnu pracovnú činnosť nevykonávali. Z uvedených ustanovení, ani z iných článkov Dohody nevyplýva,\nže by sa mohli postupy stanovené v ods. 1 a 2 článku 5 Dohody kombinovať.\n\nČinnosť SZČO je na účely účasti na dôchodkovom zabezpečení (poistení) v zmysle čl.4 Dohody\npostavená na roveň zamestnaniu.\nPodľa § 6 ods.1 písm. c) zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988\nZb.) v znení účinnom do 31. decembra 2000, na dôchodkovom zabezpečení sú zúčastnené samostatne\nzárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby.\nPodľa § 6 ods.1 písm. c) zákona č.100/1988 Zb. v znení účinnom od 1. januára 2001, na dôchodkovom\nzabezpečení sú zúčastnené samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 100 000 Sk.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že pred 1. januárom 2001 sa pre účasť SZČO na dôchodkovom\nzabezpečení (sociálnom poistení) nevyžadovalo dosiahnutie príjmu z tejto činnosti vo výške viac ako\n100 000 Sk. Odporkyňa preto hodnotila dobu samostatnej zárobkovej činnosti navrhovateľa na území\nSlovenskej republiky ako dobu výkonu práce a pre výšku dôchodku zohľadnila jeho príjmy z tejto\nčinnosti v súlade s čl.5 ods.1 Dohody, a teda v súlade so zákonom. Vzhľadom na výkon samostatnej\nzárobkovej činnosti, ktorá zakladala účasť na dôchodkovom zabezpečení na území Slovenskej republiky,\nnie je možný postup podľa čl.5 ods.2 Dohody; z toho dôvodu sa odvolací súd už nezaoberal ďalšími\nnámietkami navrhovateľa ohľadom doby jeho zamestnania na území Ruskej federácie.\nKeďže podľa potvrdenia Daňového úradu v Trnave č. 9212301/5/3699947/12/DzuL z 11. decembra\n2012, ktoré navrhovateľ pripojil k odvolaniu, vyplýva, že navrhovateľ v kalendárnom roku 2000 ako SZČO\ndosiahol príjem 225 000 Sk, v zmysle § 6 ods.1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom po 31.\ndecembri 2000, mu účasť na dôchodkovom poistení vznikla aj v roku 2001. Odporkyňa preto v súlade\nso zákonom pre výpočet POMB zohľadnila aj jeho vymeriavací základ za rok 2001 (§ 12 ods.2 zákona\nč.100/1988 Zb. v spojení s § 16 ods. 9 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni).\nZ uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za vydané na základe\ndostatočne zisteného skutočného stavu veci a súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu\npodľa § 250ja ods.3 v spojení s § 219 O.s.p. potvrdil.\nNavrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania\nrozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}