{"guid": "f0d599a3-638e-4014-bf26-95cabb8609a9:f8850b8d-1c77-4988-af6d-29e2b5a140f4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200701.1", "spisova_znacka": "6Sžo/33/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/33/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6Sžo/33/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2011200701.1", "identifikacne_cislo": "2011200701", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f8850b8d-1c77-4988-af6d-29e2b5a140f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200701.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200701.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200701.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/33/2013\n2011200701\n26. 02. 2014\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2014:2011200701.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu: S.. X.\nD?.me, nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, A., zastúpený advokátom JUDr. Tiborom Sanákom,\nAdvokátska kancelária, Námestie SNP 2, Trnava, proti žalovanému: 1/ Okresné riaditeľstvo Policajného\nzboru Galanta, ul. Hlavná 13, Galanta, 2/ S.. V. G., riaditeľ Odboru poriadkovej polície Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Galanta, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-GAVO-238-004/2011 zo dňa 2. mája 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14S/111/2011-70 zo dňa 4. apríla 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu Trnave č. k. 14S/111/2011-70 zo dňa 4.\napríla 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 165,56,-€ v lehote\n15 dní do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. Tibora Sanáka.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto\nrozhodnutia v spojení s disciplinárnym rozkazom Riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Galante č. 1/2011 zo dňa 28. februára 2011 podľa § 250j ods.2,\npísm. d/ Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaného 1 /zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 496,69 eur k rukám\nprávneho zástupcu žalobcu JUDr. Tibora Sanáka do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie voči\nžalovanému 2/ zastavil a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci z obsahu pripojeného\nadministratívneho spisu žalovaného zistil, že prvostupňový správny orgán- Riaditeľ odboru poriadkovej\npolície OR PZ v Galante rozhodnutím č. 1 zo dňa 28. februára 2011 žalobcovi uložil disciplinárne\nopatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za porušenie základných\npovinností policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších\npredpisov; prvostupňový správny orgán v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že dôvodom na\nuloženie takéhoto disciplinárneho opatrenia bola skutočnosť, že žalobca dňa 12. februára 2011 pri\ndokumentovaní trestnej činnosti obvineného D. S. predložil spis na Okresnú prokuratúru v Galante\ns návrhom na podanie obžaloby a s podnetom na podanie návrhu na vzatie obvineného do väzby,\npričom postupoval v rozpore s Trestným poriadkom (Tr. por.) tým, že pri konečnom návrhu spojil 3\nustanovenia Trestného poriadku, na čo ho však Trestný poriadok neoprávňuje, ďalej mu bolo kladené\nza vinu, že pri žurnalizácii predloženého spisového materiálu nepostupoval v súlade s vyhláškou MS\nSR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi tým, že do spisu\n\nzviazal viacero duplicitných materiálov a nezabezpečil aktuálny výpis z registra trestov; na základe\nodvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný\nrozhodnutím zo dňa 2. mája 2011 č. ORPZ-GA-VO-238-004/2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol\na potvrdil prvostupňové rozhodnutie; z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný sa\nstotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu v tom smere, že žalobca porušil svojim konaním\nzákladné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. skutkom kladeným\nmu za vinu.\nKrajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu a postupu im predchádzajúceho posudzoval v intenciách § 47 zákona č. 73/1998\nZ .z. v spojení s § 48 ods. 3 písm. a/, s § 53 ods. 1 písm. b/, s § 55 ods.1 a v spojení s § 241 ods. 1,\n2, 3, 4, 7 uvedeného zákona.\nKrajský súd poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 250i ods. 3 O.s.p., ktorú právnu normu citoval\na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva konštatoval, že v danom prípade v rozhodnutí správnych\norgánov musí byť jednoznačne vymedzený skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť a ktorý má byť\nkonaním zakladajúcim jeho disciplinárnu zodpovednosť. Ďalej poukazom na právny názor uvedený v\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžo 30/2011 zo dňa 20. júna 2012, uviedol, že v disciplinárnom\nkonaní predmetom konania je posudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil\nna základe konania resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho\nprevinenia kladeného mu za vinu, správny orgán za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie,\npričom táto skutočnosť sa musí nutne premietnuť aj vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorým správny\norgán rozhoduje o veci samej, a preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán\nvo výroku rozhodnutia rozhoduje o disciplinárnom konaní a uvedie len, že účastníkovi konania ukladá\ndisciplinárne opatrenie, pričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník disciplinárneho\nprevinenia dopustil, a za ktorý sa mu toto opatrenie ukladá. Poukazom na to, že konanie o disciplinárnom\nprevinení vychádza zo zásady uplatňujúcej v trestom práve, konštatoval, že skutok vo výrokovej časti\nmusí byť uvedený určitým spôsobom tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Neuvedenie skutku\nvo výroku rozhodnutia krajský súd považoval za formálny nedostatok rozhodnutia.\nKrajský súd ďalej dospel k záveru, že disciplinárne previnenie tak ako je uvedené v odôvodnení\npredmetných rozhodnutí je rovnako označené nezrozumiteľne. Mal tiež za to, že správny orgán\nnedostatočne zdôvodnil uloženú sankciu žalobcovi, keďže zo spisového materiálu nevyplýva prečo\npristúpil žalovaný k uloženiu disciplinárneho opatrenia spočívajúcom v zrážkach z platu podľa § 53 ako 2.\nako druhý stupeň disciplinárneho opatrenia a prečo nepostačovalo uložiť žalobcovi písomné pokarhanie,\nkeď nie je zrejmé, či žalobca už v minulosti porušil povinnosti, ktoré mu ukladá § 48 ods. 3 zákona č.\n73/1998 Z. z..\nKrajský súd neprihliadol na námietky žalobcu uvedené v doplňujúcom podaní zo dňa 12. marca 2003 z\ndôvodu, že boli podané po lehote uvedenej v § 250b ods. 1 O.s.p..\nVzhľadom na nedostatky uvedené vyššie krajský súd zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov ako\nnepreskúmateľné a vec vrátil na ďalšie konanie.\nKonanie voči žalovanému 2/ krajský súd zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p., keďže žalobca pred začatím\npojednávania zobral vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania svoj návrh späť.\nŽalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže zo spisového materiálu materiálu mal\npreukázané, že tomuto účastníkovi žiadne trovy konania nevznikli.\nKrajský súd úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré\nspočívali v trovách právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný 1/. Žiadal, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, prípadne, aby po\ndokazovaní vo vo veci sám rozhodol tak, že návrh na preskúmanie zamietne a napadnuté rozhodnutie\npotvrdí.\n\nV dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa, že vo veci síce vykonal dokazovanie, avšak na\njeho základe dospel k nesprávnym záverom, vec nesprávne právne vec, použil právnu úvahu nad\nrámec zákona, a preto na tomto základe nesprávne rozhodol. Dôvodil, že súd prvého stupňa svojim\nrozhodnutím o zrušení napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\npoukazom na § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. znemožnil vykonať opätovné disciplinárne konanie,\npretože dňom spáchania disciplinárneho previnenia bol deň 12. februára 2011, čím vzhľadom na deň\nvydania rozhodnutia, je možné vec disciplinárneho previnenia už iba odložiť. Namietal že prvostupňový\nsúd síce v rámci možností zákona zrušil aj prvostupňové rozhodnutie, však nevzal do úvahy všetky\nokolnosti a vhodnosť takéhoto zrušenia vzhľadom na neprerušenie plynutia lehoty na uloženie\ndisciplinárneho opatrenia počas súdneho prieskumu, v dôsledku čoho však nápravu nezákonnosti oboch\nrozhodnutí už nebude možné vykonať a prvostupňový orgán bude musieť vzhľadom na lehotu určenú v\n§ 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne konanie ukončiť bez vydania rozhodnutia.\nVytýkal súdu prvého stupňa, že vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Uviedol, že napriek tomu,\nže prvostupňový súd síce v rozsudku uviedol, že boli splnené podmienky na postup, aby vykonal\npojednávanie v jeho neprítomnosti, keďže predvolanie bolo riadne doručené a vykázané, avšak žalovaný\nnemal o termíne pojednávania vedomosť, pretože predvolanie mu nebolo riadne doručené.\nŽalovaný za najdôležitejšie nesprávne právne posúdenie považoval záver prvostupňového súdu o tom,\nže v prvostupňovom ani v druhostupňovom rozhodnutí nie je riadne označený skutok vo výrokovej\nčasti rozhodnutia, pre ktorý dôvod prvostupňový súd považoval rozhodnutia orgánov oboch stupňov za\nnezákonné. Ďalej poukazom na právnu úpravu v § 241 zákona č. 73 /1998 Z. z. a judikatúru Najvyššieho\nsúdu SR (8Sžo 37/2011) uviedol, že úvaha súdu o presnom vymedzení deliktu vo výroku rozhodnutia\npoukazom na jeho nezameniteľnosť s iným deliktom je dôvodná v konaniach o deliktoch a trestných\nčinoch fyzických osôb, nie však v disciplinárnych konaniach voči Príslušníkom policajného zboru, pretože\nna takýchto sa vzťahuje osobitný právny predpis a všetky právne úvahy súdu mimo rámca takéhoto\nosobitného predpisu (zákon č. 73/1998 Z. z.) sú nesprávne, a to vzhľadom na osobitosť nielen statusu\npríslušníkov PZ, ale aj na ustanovenia tohto právneho predpisu upravujúceho konanie a rozhodovanie\na obsah rozhodnutí.\nNesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa viažucou sa s vymedzením skutku vo výroku\nrozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia. Názor súdu prvého stupňa považoval v rozpore s\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR. Taktiež nesúhlasil s úvahou prvostupňového súdu, že konanie o\ndisciplinárnom previnení vychádza zo zásady uplatňovanej v trestnom práve, na základe ktorej má\nobvinený právo vedieť, za aký skutok sa mu sankcia pre porušenie právnej povinnosti ukladá. Vyslovil\nnázor, že neuvedenie skutku vo výrokovej časti rozhodnutia vzhľadom na tento osobitný právny predpis,\nktorý ho priamo nevyžaduje, nie formálnym nedostatkom rozhodnutia a pokiaľ by sa aj pripustilo, že ide\no určitý formálny nedostatok rozhodnutia z tohto dôvodu, určite nie je takou vadou, ktorá by spôsobovala\njeho nezákonnosť a neplatnosť. Poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o konkrétnom skutku, ktorý\nmu bol určený ako disciplinárne previnenie, pretože sa k nemu v priebehu prvostupňového konania\nvyjadroval na základe výzvy príslušného nadriadeného.\nDôvodil, že pokiaľ súd prvého stupňa videl nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia pre podľa neho\nnedostatočnosť zisteného skutkového stavu, malo byť rozhodnutie zrušené z iných dôvodov, než z\nakých bolo zrušené, pričom bolo dôvodné zrušenie iba druhostupňového rozhodnutia, prípadne mohol\nprvostupňový súd vzhľadom na lehotu určenú v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. aj sám vo veci\nrozhodnúť. Zrušenie obidvoch rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti považoval za nedôvodné,\npretože spisový materiál obsahoval všetky právne relevantné dôkazy potrebné na rozhodnutie o\ndisciplinárnom opatrení. Preskúmavané rozhodnutia považoval za formálne správne a zákonné a\nvydané v súlade s § 241 zákona č. 73/1998 Z. z..\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil. Nesúhlasil s dôvodmi žalovaného uvedenými v jeho písomnom odvolaní. Uplatnil si\nnáhradu trov odvolacieho konania v sume 165,56 eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného\n\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta\nprvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§\n156 ods. 1 a 3 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil na ďalšie konanie. Preskúmavaným\nrozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu - disciplinárny rozkaz Riaditeľa\nOdboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante č. 1/2011 zo dňa 28.\nfebruára 2011 a odvolanie žalobcu zamietol. Riaditeľ odboru poriadkovej polície OR PZ v Galante\nrozhodnutím č. 1 zo dňa 28. februára 2011 žalobcovi uložil disciplinárne opatrenie - zníženie služobného\nplatu o 15 % na dobu troch mesiacov za porušenie základných povinností policajta uvedené v § 48 ods.\n3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z..\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o uložení disciplinárneho\nopatrenia žalobcovi podľa zákona č. 73/1998 Z. z..\nOdvolací súd v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými\núčastníkmi v preskúmavacom konaní a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako aj zákonnosť prvostupňového správneho orgánu a\nkonania im predchádzajúce.\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. konštatuje, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych\nnoriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje\nprávne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom a aby\nv preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, odvolací\nsúd zistil, že žalovaný 1/ žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu\n- disciplinárny rozkaz Riaditeľa Odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nGalante č. 1/2011 zo dňa 28. februára 2011 a odvolanie žalobcu zamietol. Riaditeľ odboru poriadkovej\npolície OR PZ v Galante rozhodnutím č. 1 zo dňa 28. februára 2011 žalobcovi uložil disciplinárne\nopatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za porušenie základných\npovinností policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z.. Z odôvodnenia uvedeného\nrozhodnutia vyplýva, dňa 14. februára 2011 bola z Okresnej prokuratúry v Galante doručená písomnosť\nč. 1 Pv 43/11-21 týkajúca sa trestného stíhania obvineného D. S., ktorou boli zo strany okresnej\n\nprokurátorky signalizované zistené nedostatky. Na základe uvedeného bolo zistené, že dňa 12. februára\n2011 pri dokumentovaní trestnej činnosti obvineného D. S. vo vyšetrovacom spise ČVS:ORP-55/GAGA-2011 J.. S.. X. O. predložil spis s návrhom na podanie obžaloby na sedem skutkov a podnet na\npodanie návrhu na vzatie do väzby D. S.. Návrh na podanie obžaloby oprel o ustanovenie § 209 ods.1\nTr. poriadku s poukazom na § 204 ods. 1 Tr. poriadku a návrh na vzatie do väzby o ustanovenie §\n71 ods.1, písm. c Tr. poriadku. Pri predložení spisu na Okresnú prokuratúru v Galante postupoval v\nrozpore s Tr. poriadkom tým, že pri konečnom návrhu spojil tri ustanovenia Tr. poriadku, na čo ho však\nTr. poriadok neoprávňuje. Pri žurnalizácii uvádzaného spisového materiálu nepostupoval v súlade s\nvyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č, 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi\nčinnými v trestnom konaní a súdmi tým, že do spisu zviazal viacero duplicitných materiálov (návrh na\npodanie obžaloby opretý o ustanovenie § 209 ods. 1 Tr. Poriadku s poukazom na § 204 ods. 1 Tr,\nporiadku a spolu s nim aj návrh na vzatie do väzby podľa § 71 ods. 1, pism. c/ Tr. po radku) a nezabezpečil\naktuálny výpis z registra trestov. Týmto svojim konaním porušil základné povinnosti policajta uvedené v\n§ 48 ods. 3 písm. a/ zákona č.73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, tým, že nepostupoval v súlade\ns čl. 26 Vestníka MV SR č. 175/2010 a ani v súlade s § 6 Vyhlášky MS SR č. 618/2005 Z. z. o tvorbe\nspisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa §\n52 ods.1 zákona č.73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nPodľa § 52 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností\npolicajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie\nslužobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu\njedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.\nPodľa § 48 ods. 3, písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z. alebo zákon o štátnej službe)\npolicajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi\na ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.\nPodľa § 56 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\nPri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na\nokolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k\nplneniu služobných povinností.\nPodľa § 241 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z. Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo\nrozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\nV odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami\nbol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe\nrozhodoval.\n\nPoučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať,\nv akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.\nOdvolací súd po preskúmaní rozhodnutí a postupu správnych orgánov oboch stupňov v danej veci\ndospel k záveru, že správne orgány v danom prípade nekonali v intenciách citovaných právnych noriem,\na svojim postupom sa dopustil aj takej vady, ktorá spôsobila nezákonnosť rozhodnutí, z ktorých dôvodov\nsúd prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, pokiaľ žalobe vyhovel.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ( §§ 247 a nasl) je\nposudzovať, či správne orgány vecne príslušné na konanie si zadovážili dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci skutočný stav, či konali v súčinnosti s účastníkom konania, či\nich rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\ntak hmotnoprávne ako aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, pričom v prípade\nprocesného pochybenia skúma, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou\nkonania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§\n250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej\nprávnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.\n1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým\nstavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,\nopätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti\ndruhej hlavy. (§ 250i ods. 1, 2 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.(§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPokiaľ ide o vec samu odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa okrem v žalobe vytýkaných nedostatkov trpí aj vadou nezákonnosti\nspočívajúcej v tom, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia nie je uvedený skutok, ktorým sa žalobca\nmal dopustiť disciplinárneho previnenia, ktoré skutočnosti v konečnom dôsledku majú za následok\nnezrozumiteľnosť rozhodnutia pre neurčitosť.\nZo zákona č. 73/1998 Z. z. priamo nevyplýva právna úprava obsahu výroku rozhodnutia v prípade\nukladania disciplinárneho potrestania, a preto v tomto prípade bolo povinnosťou príslušného orgánu\npoužiť analógiu zákona, na základe ktorej v prípade rozhodovania o vine a treste treba postupovať\n(ustanovenej v Trestom zákone, v Trestnom poriadku), z ktorej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ sa\nrozhoduje o vine a ukladá sa trest za skutok kladený sankcionovanému za vinu, z výroku rozhodnutia\nmusí byť určitým a zrozumiteľným spôsobom zrejmé rozhodnutie o jeho vine za skutok, ktorý spáchal a\nza ktorý bol uznaný vinným a rozhodnutie o uložení trestu.\nOdvolací súd preto súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ aj zákonodarca v zákone č.\n73/1998 Z. z. výslovne neuvádza, že súčasťou výroku o uložení disciplinárneho opatrenia je uvedenie\nskutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho\norgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia, za ktorý sa mu ukladá\n\ndisciplinárne opatrenie. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva napokon aj z obsahu právnej\nnormy v § 241 ods.2 zákona č. 73/1998 Z. z., v zmysle ktorej výrok obsahuje rozhodnutie vo veci\ns uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, keď zákonodarca v nej\nuvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa v celom rozsahu\nstotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa, že v disciplinárnom konaní predmetom konania je\nposudzovanie disciplinárneho previnenia účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania resp.\nnečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil disciplinárneho previnenia skutkom\nkladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá disciplinárne opatrenie, ktorá\nskutočnosť sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhoduje o veci samej,\na preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia, ktorým\nrozhoduje v disciplinárnom konaní, uvedie len, že účastníkovi konania ukladá disciplinárne opatrenie,\npričom z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil disciplinárneho previnenia,\nza ktorý sa mu disciplinárne opatrenie ukladá. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie\nzaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú\nzodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z\nporušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej\npovinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej\npovinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným\nskutkom.\nVzhľadom k uvedenému podstatnou náležitosťou výroku rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia\nje opísanie skutku s právnou kvalifikáciou o disciplinárnom previnení s označením zákonného\nustanovenia, ktoré bolo porušené. Napadnuté rozhodnutie tieto náležitosti nespĺňa. Najvyšší súd\nhodnotil tieto skutočnosti ako podstatné vady konania i s ohľadom na skutočnosť, že uvedenie týchto\nnáležitostí do rozhodnutia vyplýva i zo základných princípov trestania, ktoré je nevyhnutné aplikovať\nv zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s článkom 49 Ústavy SR, podľa ktorého „len zákon\nustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku\nmožno uložiť za jeho spáchanie“. Ide o deklarovanie univerzálneho princípu „nullum crimen, nulla poena\nsine lege“, ktorý sa po formálnej stránke prejavuje tak, že vo výroku rozhodnutia musí byť uvedený\nopis konania, ktorý je skutkom a súčasne jeho právna kvalifikácia s označením zákonného ustanovenia,\nktoré bolo porušené. Následne sa tento princíp prejavuje ako náležitosť rozsudkov vydaných v trestnom\nkonaní podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku „výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo\nktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a\nto nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a\nspôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol\nbyť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú\nurčitú trestnú sadzbu“). Vzhľadom na tieto okolnosti nerešpektovanie formálnych náležitostí sankčných\nrozhodnutí má za následok nezákonnosť rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva tiež\nv tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne\nformulovaný výrok a v ňom konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je\nmožné zistiť, ktorá konkrétna povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. Uvedený\nnázor už judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky - napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6. marca 2008, sp. zn. 2Sžo/106/2007 zo dňa 13. marca 2008,\nsp. zn. 3Sžo/5/2008 zo dňa 23. júla 2009). Názor najvyššieho súdu vychádza z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej\npovahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru vykladať autonómne od ich definovania\nvo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v.\nRakúsko z júla 1976).\nNad rámec uvedeného, len obiter dictum, považuje senát najvyššieho súdu za potrebné vyjadriť sa\nk tomu, či je možné za skutkového stavu vyplývajúceho z vyšetrovacieho spisu č. ČVS:ORP-55/GAGA-2011, považovať konanie žalobcu v prípravnom trestnom konaní za disciplinárne previnenie v\nzmysle § 52 ods.1 zákona č. 73/1998 Z. z., keď žalobcovi je kladené za vinu, že na Okresnú prokuratúru\nv Galante predložil spis s návrhom na podanie obžaloby na sedem skutkov a podnet na podanie návrhu\nna vzatie do väzby D. S., pričom návrh na podanie obžaloby oprel o ustanovenie § 209 ods. 1 Tr.\nporiadku s poukazom na § 204 ods. 1 Tr. poriadku a návrh na vzatie do väzby o ustanovenie § 71\nods. 1, písm. c/ Tr. poriadku, čím pri predložení spisu na Okresnú prokuratúru v Galante postupoval\n\nv rozpore s Tr. poriadkom tým, keď pri konečnom návrhu spojil tri ustanovenia Tr. poriadku, na čo\nho však Tr. poriadok neoprávňuje. Tvrdené skutočnosti prvostupňovým orgánom pritom z uvedeného\nvyšetrovacieho spisu ani nevyplývajú, keďže žalobca samostatným podaním predkladal na okresnú\nprokuratúru návrh na podanie obžaloby, kde uviedol: „Podľa § 209 ods. 1 Tr. poriadku predkladám spis\nna podanie obžaloby podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku...“ a samostatným podaním na okresnú prokuratúru\npredkladal podnet na podanie návrhu na vzatie do väzby z dôvodu uvedeného v § 71 ods.1, písm. c/ Tr.\nporiadku. Takýto postup nie je možné považovať za postup v rozpore s Trestným poriadkom, pretože\njednak z vyšetrovacieho spisu nevyplýva, že by spojil tri ustanovenia Tr. poriadku v rozpore s týmto\nprávnym predpisom a jednak právne posúdenie o predkladaných návrhoch spolu s vyšetrovacím spisom\nv konečnom dôsledku spočíva na okresnom prokurátorovi.\nPokiaľ žalovaný ďalej namietal, že ak súd prvého stupňa videl nezrozumiteľnosť napadnutého\nrozhodnutia pre nedostatočnosť zisteného skutkového stavu, malo byť rozhodnutie zrušené z iných\ndôvodov, pričom by bolo dôvodné zrušenie iba druhostupňového rozhodnutia, prípadne mohol\nprvostupňový súd vzhľadom na lehotu určenú v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. aj sám\nvo veci rozhodnúť, považujúc zrušenie obidvoch rozhodnutí z dôvodu ich nepreskúmateľnosti\nza nedôvodné, pretože spisový materiál obsahoval všetky právne relevantné dôkazy potrebné na\nrozhodnutie o disciplinárnom opatrení, odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného nestotožnil.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva, že prvostupňový súdu videl\nnepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí v nedostatočne zistenom skutkovom stave, ale v tom, že\njednak vo výroku neuviedol skutok, za ktorý bol žalobca disciplinárne sankcionovaný, ako aj z dôvodu, že\ndisciplinárne previnenie tak ako je uvedené v odôvodnení predmetných rozhodnutí je rovnako označené\nnezrozumiteľne a tiež mal za to, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil uloženú sankciu žalobcovi,\nkeďže zo spisového materiálu nevyplýva, prečo pristúpil žalovaný k uloženiu disciplinárneho opatrenia\nspočívajúcom v zrážkach z platu podľa § 53 ako 2. ako druhý stupeň disciplinárneho opatrenia a prečo\nnepostačovalo uložiť žalobcovi písomné pokarhanie, keď nie je zrejmé, či žalobca už v minulosti porušil\npovinnosti, ktoré mu ukladá § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.. K argumentácii súdu prvého stupňa\nodvolací súd dodáva, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán\npri popise skutku opísal skutočnosti uvedené v signalizácii prokurátora, skutkové zistenia nepodrobil\nvlastnej úvahe, už z ktorého samotného dôvodu odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia sa javí ako\narbitrárne. Nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia podľa názoru odvolacieho súdu spočíva tiež v tom, že\nprvostupňový orgán neuviedol svoju vlastnú úvahu, prečo skutok považoval za porušenie povinností\npolicajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z., majúce za následok disciplinárne previnenie,\nako aj že neuviedol akúkoľvek svoju úvahu, na základe ktorej uložil žalobcovi disciplinárne opatrenie zníženie platu podľa § 53 ods.1, písm. b/ uvedeného zákona.\nOdvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalovaného, ktorou namietal, že súd prvého stupňa\nvykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti, keď žalovaný nemal o termíne pojednávania vedomosť,\npretože predvolanie mu nebolo riadne doručené. Zo spisového materiálu krajského súdu vyplýva, že\npredvolanie s doplnením žaloby bolo doručené žalovanému 1/ dňa 22. marca 2013 podľa pripojenej\ndoručenky, ktorá skutočnosť vyvracia tvrdenie žalovaného o tom, že mu predvolanie súdu nebolo riadne\ndoručené.\nOdvolací súd vzhľadom na právnu úpravu ustanovenú v § 264d O.s.p. považoval za nedôvodnú\ntiež argumentáciu žalovaného, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím o zrušení napadnutého\nrozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím poukazom na § 57 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z. znemožnil vykonať opätovné disciplinárne konanie.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej veci sa náležite\nzaoberal žalobnými námietkami týkajúcimi sa skutkových zistení, posúdenia disciplinárneho previnenia,\nako aj posúdenia nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti výroku rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia žalovaného 1/ a svoje právne závery aj náležite odôvodnil.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel tiež k záveru, že v danom prípade boli splnené zákonné\npodmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to z\n\ndôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., a preto v zmysle § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.\nv spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil, stotožniac sa v zásade\naj s dôvodmi prvostupňového súdu, na ktoré súčasne poukazuje.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov tohto konania,\nkeďže v tomto konaní bol úspešný. Priznal mu náhradu trov konania pozostávajúcich z náhrady trov\nprávneho zastúpenia advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\njeden úkon právnej služby (130,16 + 7,81 RP + 27,59 DPH = 165,56 €).\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}