{"guid": "4b273de2-08ae-4710-a717-89b842765fb4:f7588ec0-720c-4927-bb27-8459f50369a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200615.1", "spisova_znacka": "2Sžo/62/2013", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/62/2013 z 15. 10. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2014, sp. zn. 2Sžo/62/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2011200615.1", "identifikacne_cislo": "2011200615", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2014-10-15", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7588ec0-720c-4927-bb27-8459f50369a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200615.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200615.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200615.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/62/2013\n2011200615\n15. 10. 2014\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2014:2011200615.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: COMAX-TT, a.s., Coburgova 84, 917 48\nTrnava, IČO: 36 238 147, právne zastúpený JUDr. Adrianou Vysoudilovou, advokátkou so sídlom\nPaulínska 15/A, 917 00, Trnava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10,\n040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. S/2011/2168-2.1.,\nO-128/2011 zo dňa 17. augusta 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n14S/91/2011-46 zo dňa 13. júna 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/91/2011-46 zo dňa 13.\njúna 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobný návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie inšpektorátu práce Trnava č. R 37/2011/\nSE zo dňa 1.6.2011, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 663,87 € za porušenie povinnosti v\nzmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a i/ zákona č. 124/2006 Z.z., pokuta v sume 331,94 € za porušenie povinnosti\nv zmysle § 7 ods. 3 zákona o BOZP a pokuta v sume 331,94 € za porušenie povinnosti v zmysle § 6\nods. 1 písm. b/ zákona o BOZP, pričom všetky porušenia zákona boli zistené v súvislosti so šetrením\npracovného úrazu E. I., nar. XX.X.XXXX, ku ktorému došlo dňa 7.11.2007 v prevádzke žalobcu a zistené\nporušenia sa týkali výkonu práce E. I. a U. Q., nar. XX.XX.XXXX.\nKrajský súd takto rozhodol, keď mal z pripojeného administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu za preukázané, že dôvodom vydania napadnutého rozhodnutia bola riadne zistená skutočnosť,\nže zo strany žalobcu došlo k pochybeniu v súvislosti s výkonom práce na lise LKT 250 výrobné č. 3788,\nkeď v čase pracovného úrazu dňa 7.11.2007 boli preukázateľne pridelení na výkon práce na tomto\nzariadení dvaja zamestnanci E. I. a U. Q.. Podľa Krajského súdu tiež nebolo dostatočným spôsobom\npreukázané zabezpečenie školenia ohľadne BOZP a obsluhy vyššie uvedeného technického zariadenia\nE. I., a to tak pri jeho nástupe do zamestnania, ako aj pri preradení na inú prácu. K otázke nedostatku\nzdravotnej spôsobilosti U. Q. krajský súd poukázal nato, že zotrváva na svojom predchádzajúcom závere\nvyslovenom v rozsudku sp.zn. 14S/63/2009 zo dňa 9. decembra 2010.\nKrajský súd ďalej uviedol, že napadnuté rozhodnutie potvrdil aj s prihliadnutím na skôr vyslovený záver\nKrajského súdu v Trnave v rozsudku sp.zn. 14S/63/2009 zo dňa 9.12.2010 a tú skutočnosť, že žalobca\nrelevantne nespochybnil žiadne zo zistení, na základe, ktorých bol prijatý záver o porušení povinnosti\nžalobcu ako zamestnávateľa. Uvedeným rozsudkom sp.zn. 14S/63/2009 zo dňa 9.12.2010 bolo na\nzáklade podanej žaloby predchádzajúce napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 6.3.2009 zrušené\npodľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. s tým, že krajský súd sa stotožnil s dostatočnosťou skutkových\nzistení a vyvodených právnych záverov, skonštatoval však procesné pochybenia v súvislosti s postupom\nsprávnych orgánov, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v novom konaní\n\nuložil žalovanému umožniť žalobcovi prístup ku všetkým podkladom pre vydané rozhodnutie a zohľadniť\njeho prípadné vyjadrenia pri novom rozhodovaní vo veci.\nKrajský súd uviedol, že zistené nedostatky v súvislosti so závažným pracovným úrazom E. I. boli\nuvedené v protokole zo dňa 20.8.2008, kde bolo skonštatované porušenie zákona spočívajúce v tom, že\nzamestnávateľ nevykonal také opatrenia a neurčil také pracovné postupy, ktoré by v záujme zaistenia\nbezpečnosti ochrany zdravia pri práci zabezpečili, že pri prevádzkovaní pracovného prostriedku - lisu\nLKT 250A budú dodržané podmienky, ktoré vymedzil konštruktér alebo výrobca, za čo bola uložená\npokuta vo výške 20 000,- Sk.\nĎalšie porušenie zákona spočívalo v tom, že zamestnávateľ nepreukázal, že by oboznámil zamestnanca\npri jeho prijatí do práce, ako aj pri jeho preradení na iné pracovisko s právnymi predpismi, ostatnými\npredpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečnej práce, so zásadami ochrany zdravia pri práci,\nzásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi, s existujúcim a\npredvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením a dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a ochranou\npred nimi. Okrem toho pri jeho preradení na prácu na lise LKT 250A nepreukázal, že oboznámil\nzamestnanca so spôsobom používania tohto pracovného prostriedku a so zásadami bezpečnej práce\na s ďalšími bezpečnostno - technickými predpismi a technickými normami za čo bola uložená pokuta\nvo výške 10 000,- Sk.\nTretie porušenie zamestnávateľa bolo zistené v tom, že zamestnávateľ zaradil zamestnanca U. Q. na\nobsluhu na lise LKT 250A bez zdravotnej spôsobilosti na uvedenú prácu, a tak dovolil, aby vykonávala\nprácu, ktorá nezodpovedá jej pracovnému stavu, za čo bola zamestnávateľovi uložená pokuta 10 000,Sk.\nKrajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní vo veci sa zaoberal skúmaním\notázky, či podaná žaloba spĺňa náležitosti v zmysle § 249 O.s.p. a v tejto súvislosti krajský súd\nzdôraznil, že v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. je treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne\ntvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Podľa krajského súdu zo\nstrany žalobcu došlo k závažnému pochybeniu tým, že neuviedol akými konkrétnymi nezákonnosťami\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí a v čom konkrétne bol žalobca týmto rozhodnutím\nukrátený na svojich právach a že bolo opakovane judikované, že uvedenie konkrétnych žalobných\ndôvodov je podstatnou náležitosťou podaného žalobného návrhu a že súd tieto skutočnosti za žalobcu\nnevyhľadáva, keďže práve ony majú podľa § 249 ods. 2 O.s.p. tvoriť obsah žaloby. Všetky žalobcom\nuvedené žalobné dôvody sú podľa krajského súdu všeobecné - nekonkrétne, a preto nespôsobilé byť\nprávnym základom na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca a žiadal, aby v odvolacom konaní Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a zrušil rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že krajský súd ako dôvod\nzamietnutia žaloby uviedol tiež i nesplnenie podmienok náležitostí návrhu v zmysle § 249 O.s.p. v\ntom smere, že žalobcom uvádzané dôvody nie sú dostatočne konkrétne, a preto nie sú spôsobilé\nbyť právnym základom na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto poukázal na\nto, že žalobný návrh konkretizuje žalobné dôvody, a to tak, že právne závery napadnutých správnych\nrozhodnutí nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu, čo je konkretizované v žalobe. Žaloba\nobsahovala i popis skutkových okolností vo všetkých troch častiach ako i popis ujmy predstavujúcej\nnezákonnosť rozhodnutia z hľadiska právneho. Ako dôkazy boli listiny obsiahnuté v spisových\nmateriáloch, a preto nebolo potrebné, aby súd vyhľadával za žalobcu jednotlivé konkrétne žalobné\ndôvody.\nŽalobca ďalej uviedol, že je pravdou, že žaloba musí obsahovať skutkové aj právne tvrdenia avšak súd\nje znalý práva, a preto nie je povinnosťou účastníkov doslova citovať právnu normu, a to ani pre prípad,\nže je účastník zastúpený právnym zástupcom. Táto procesná zásada sa vzťahuje podľa žalobcu nielen\n\nna civilné konania, ale aj na veci správneho súdnictva a je prejudikovaná vo viacerých rozhodnutiach.\nRovnako ďalšie judikáty vyjadrujú, že pokiaľ súd z akéhokoľvek dôvodu žalobný návrh považuje za\npotrebné doplniť v niektorom zákonom predpísanom smere, je jeho povinnosťou účastníka na to vyzvať\na konkrétne uviesť, v čom spočíva i táto potreba, aby odstránil prekážku konania, pretože inak by\núčastníka postavil do nerovného postavenia a zbavil by ho práva súdnej ochrany. Žalobca poukázal na\n§ 246 písm. c/ O.s.p. a že v zmysle tohto ustanovenia sa primerane použijú ustanovenia prvej, tretej a\nštvrtej časti zákona, a teda je aplikovateľný aj § 43 v spojení s § 249 ods. 2 O.s.p. Nakoľko v danom\nprípade tak krajský súd žiaden takýto procesný úkon nevykonal, bolo preto potrebné postupovať z\njeho strany, a to prejednaním veci samej. Naviac pri ústnom konaní boli detailne popísané okolnosti,\npre ktoré sa žalobca cíti ukrátený na svojich právach, čo je možné rovnako kvalifikovať ako naplnenie\nvýhody ústneho prednesu na súde, pričom i tento prednes nepredstavoval rozšírenie žalobných dôvodov\nv zmysle § 250h O.s.p..\nŽalobca ďalej uviedol, že v dôvodovej časti rozsudku krajského súdu na strane 6 v poslednom odseku\nsúd uviedol, že mal za preukázané, že na strane žalobcu došlo k trom porušeniam a v podstate, že súd\nzotrváva na svojom stanovisku vyslovenom v rozsudku 14S/63/2009 zo dňa 9.12.2010. Žalobca v tejto\nsúvislosti poukázal na to, že po vrátení veci boli do spisového materiálu doložené ďalšie listinné dôkazy,\nktoré správny orgán 1. ani 2. stupňa nepremietol do právneho záveru svojich rozhodnutí.\nŽalovaný správny orgán sa ku odvolaniu žalobcu vyjadril a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že\nsa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, ktorý považuje za vecne správny\na zákonný.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie\na postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho\norgánu, a aký konečný návrh robí.\nV nadväznosti na konštatovanie krajského súdu, že zo žaloby nevyplýva, aké subjektívne právo\nžalobcu malo byť vydaním napadnutého rozhodnutia porušené, najvyšší súd dáva do pozornosti, že\nzákon kladie na obsah žaloby okrem všeobecných podmienok (§ 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1\nO.s.p.) aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo obsiahnuté v citovaných zákonných ustanoveniach\n§ 249 ods. 2 O.s.p. Žaloba musí preto okrem označenia napadnutého rozhodnutia obsahovať aj\noznačenia všetkých účastníkov konania aj účastníkov konania pred správnym orgánom (vrátane osôb\nzúčastnených na konaní), presného označenia výrokov, ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie\npozostáva z viacerých výrokov), obsahovať i konkrétne žalobné dôvody.\nZo žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho\ntvrdenia podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., že dotknutým rozhodnutím bol\nukrátený na svojich právach. Za osobitnú náležitosť žaloby preto treba považovať aj konkrétne tvrdenie\nžalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\npričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie,\nže zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie\nzákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie\n\nalebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie\nprávne odôvodniť. Ak žalobca poukazuje na skutočnosť, že postupom správnych orgánov mu bola\nodňatá možnosť ochrany jeho práv, musí uviesť, pri ktorom procesnom úkone sa tak malo stať, aké\nvyjadrenia chcel v priebehu správneho konania uplatniť a čo je dôsledkom znemožnenia ich uplatnení,\nteda aké subjektívne právo žalobcu malo byť v tejto súvislosti porušené. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné\nvšeobecne formulované žalobné námietky meritórne prejednať.\nSúd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré\npodľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti\nrozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h ods. 1 O.s.p. veta za bodkočiarkou viazaný. Súd teda\nnemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné\nvady napadnutého rozhodnutia. Keďže predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie\njeho vecná správnosť), má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných dôvodov zásadný význam.\nTáto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa § 250h ods. 1 O.s.p.\nje súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu nemá možnosť požadovať odpustenie zmeškania tejto\nlehoty.\nZ ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde\nnad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na\nzáklade podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.\nSúd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy predovšetkým v\nrozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe t.j. v medziach žaloby (§ 250j ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsahom\ntvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve\nkoncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do\nkonca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať\nďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie\nžalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na\npodanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.\nJe preto výlučne vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu, a to tak po stránke\nkvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením\nkonkrétnych žalobných dôvodov). Iba v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. je možné rozšíriť rozsah\nnapadnutia rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby\no ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov, t.j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo\nuvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ by i žaloba nespĺňala\nnáležitosti žaloby, nemohol by správny súd procesne konať automaticky a bezvýhradne tak, že by ihneď\nkonanie vo veci buď zastavil a tiež ani tak, že by vec meritórne ihneď posúdil a následne v dôvodoch\nsvojho rozhodnutia poukázal nato, tak ako to urobil, že z obsahu žaloby nevyplýva, že aké subjektívne\npráva žalobcu boli dotknuté napadnutým rozhodnutím správneho orgánu a že žaloba obsahuje iba\nvšeobecné tvrdenia žalobcu o tom, že ním uvedené žalobné dôvody sú všeobecné - nekonkrétne, a preto\nnespôsobilé byť právnym základom na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V takom\nprípade však súd musí vyzvať žalobcu príslušným zákonným procesným postupom na odstránenie vád\nžaloby, a to s príslušným poučením o následkoch neodstránenia vád žaloby a až potom by mohol súd\nprocesne postupovať spôsobom majúcim oporu v zákone.\nPokiaľ súd postupuje vo veci vyššie uvedeným nesprávnym procesným postupom, odníma tým žalobcovi\nmožnosť konať pred súdom, ktorá skutočnosť je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu.\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221\nods. 1 písm. f/ O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p.\nV novom rozhodnutí rozhodne krajský súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/91/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}