{"guid": "b873d85a-1a1d-4102-8364-65f9fbd3a758:bc26d97b-e2d2-44ad-9bfc-9c76a8b9c415", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200560.1", "spisova_znacka": "3Sži/13/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/13/2013 z 6. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 6. mája 2014, sp. zn. 3Sži/13/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2011200560.1", "identifikacne_cislo": "2011200560", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2014-05-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-2", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc26d97b-e2d2-44ad-9bfc-9c76a8b9c415", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200560.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200560.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200560.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/13/2013\n2011200560\n06. 05. 2014\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2014:2011200560.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: HÍLEK a spol., a.s.,\nIČO: 36 239 542, Vajanského 24, Senica, právne zastúpený: Advokátska kancelária SCHUBERT &\npartners, s.r.o., Vansovej 2, Bratislava, proti žalovanému: Mesto Skalica, Ing. Stanislav Chovac, primátor\nmesta Skalica, Námestie slobody 10, Skalica, právne zastúpený JUDr. Jozefom Horváthom, advokátom\nso sídlom Francisciho 11, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. IPm1/2011 zo\ndňa 16. augusta 2011, v konaní o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n14S/82/2011-86 zo dňa 23. mája 2013, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave\nč. k. 14S/82/2011-86 zo dňa 23. mája 2013 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 165,56 €, do\n30 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu SCHUBERT & partners, s.r.o.,\nadvokátska kancelária, Bratislava.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. IPm1/2011 zo dňa 16. augusta 2011 a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Skalica č. I3/2010 zo dňa 06. júla 2011, vec vrátil\nžalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že v predchádzajúcom správnom konaní na základe žiadosti\nžalobcu z 02.02.2010 boli vydané fiktívne rozhodnutia (žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu),\nktorými neboli žalobcovi sprístupnené informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“, ale aj „infozákon“), ktoré boli následne rozsudkom\nKrajského súdu v Trnave č. k. 23S/11/2010 zo dňa 17.01.2011 zrušené a vec vrátená správnemu orgánu\nna ďalšie konanie.\nV novom konaní žiadosti žalobcu opätovne nebolo vyhovené a požadované informácie týkajúce sa užšej\nsúťaže, používania verejných prostriedkov a nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie s\npoukazom na § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., neboli sprístupnené.\n\nKrajský súd citoval ust. § 10 a § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom\nobstarávaní, čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka\na uviedol, že obsahom žalobných dôvodov mal za dostatočne preukázané, že žalovaný pri rozhodovaní\no žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 02.02.2010 postupoval spôsobom, ktorý nemá oporu v\nplatnej právnej úprave zákona č. 211/2000 Z.z. a rovnako nedôvodne odmietol poskytnúť informácie s\npoukazom na právnu úpravu zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Zdôraznil, že opakované\npoukazy na konflikt medzi požiadavkami podľa infozákona a právom účastníkov verejnej súťaže na\nochranu poskytnutých informácií sú absolútne irelevantné, pretože zákon o verejnom obstarávaní\nupravuje právne vzťahy medzi účastníkmi verejnej súťaže a vzťahy vyplývajúce z tejto súťaže, avšak v\ndanom prípade už prvostupňový orgán uviedol, že uplynula pomerne dlhá doba od realizácie diela, ktoré\nbolo predmetom verejného obstarávania. Žalobca sa nedomáhal poskytnutia informácií v súvislosti so\nsvojou účasťou vo verejnej súťaži a preto ani nebol dôvod poukazovať na jeho zvýhodnenie vyplývajúce\nz prípadného poskytnutia požadovaných informácií.\nKrajský súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že bolo nedôvodné odmietnutie jeho žiadosti s\nodkazom na právnu úpravu ochrany obchodného tajomstva v zmysle § 10 zák. č. 211/2000 Z.z.,\na z administratívneho spisu nebolo preukázané, aby požadované informácie spĺňali požiadavky pre\nuznanie za predmet obchodného tajomstva v zmysle § 17 Obchodného zákonníka (skutočnosti\nobchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň\npotenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne\ndostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie\nzabezpečuje). Aj v prípade, ak by táto skutočnosť bola preukázaná, vzhľadom na spôsob financovania\npredmetnej rekonštrukcie a pôvod finančných prostriedkov použitých nielen na samotnú rekonštrukciu,\nale aj na súvisiace konania týkajúce sa výberu dodávateľa diela, by aj prípadné obchodné tajomstvo\nbolo vylúčené z povinnosti nesprístupnenia s odkazom na § 10 ods. 2 písm. c) zák. č. 211/2000\nZ.z. Legitimácia žalobcu na požadovanie informácií nevyplýva z jeho evidentného postavenia ako\npodnikateľa, ale je daná na základe § 4 zák. č. 211/2000 Z.z., ktorý vymedzuje pojem žiadateľa veľmi\nširoko len tým, že sa jedná o fyzickú a právnickú osobu bez povinnosti preukazovania akejkoľvek\noprávnenosti alebo dôvodu záujmu o poskytnutie požadovaných informácií. Rovnako neprislúcha\npovinnej osobe ani hodnotiť motív podania žiadosti. Toto samozrejme platí za splnenia ostatných\npodmienok.\nZáverom krajský súd uviedol, že nie je dôvodné poukazovať ani na ustanovenie § 11 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu, že vylúčené je len poskytnutie informácií odovzdaných osobou,\nktorej zákon túto povinnosť neukladá (v danom prípade je povinnosť účastníkov verejnej súťaže daná\nzákonnou povinnosťou preukázať splnenie podmienok verejnej súťaže). Aj keby sa malo jednať o takéto\ninformácie, nie je obsahom spisu preukázané, že by účastníci užšej súťaže boli Mestom Skalica písomne\nvyzvaní na oznámenie prípadného nesúhlasu so sprístupnením informácií. Dokonca aj v prípade, ak by\nsa jednalo o informácie v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) infozákona, má súd za to, že vzhľadom na zásadný\nvýznam charakteru finančných prostriedkov použitých na financovanie diela a celej užšej súťaže, by\ntieto informácie boli v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. vylúčené z obmedzenia prístupu k\ninformáciám.\nProti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný a žiadal, aby najvyšší súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol, alternatívne rozsudok krajského súdu zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca v\nporovnaní s predchádzajúcimi žalobami zúžil právne dôvody v podstate iba na argumentáciu, že v\nužšej súťaži mali byť použité verejné prostriedky a prostriedky Európskej únie, a preto bol žalovaný\npovinný sprístupniť ním požadované informácie. Namietal, že žalobca ako žiadateľ nebol rozhodnutím\na postupom žalovaného na svojich právach žiadnym spôsobom ukrátený, lebo správny orgán nemohol\nv súlade s platnou právnou úpravou jeho žiadosti vyhovieť.\nOpakovane namietal, že zákon č. 25/2006 Z.z. má k zákonu o slobode informácií vzťah ako lex\nspecialis k lex generalis, čo znamená, že vo veci prístupu k informáciám má aplikácia ustanovení\nzákona č. 25/2006 Z.z. prednosť pred použitím príslušných ustanovení infozákona, ak nie je\n\nv konkrétnych ustanoveniach týchto zákonov vzájomný vzťah upravený inak. V zmysle princípu\nrovnakého zaobchádzania, nediskriminácie záujemcov, transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti\nbolo potrebné interpretovať aj ustanovenia § 21 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z.z. čo znamená, že ak\nby správny orgán vyhovel žiadosti žiadateľa o poskytnutie požadovaných informácií, porušil by tým\nprincíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie účastníkov verejného obstarávania, pretože ak by\nžiadateľ požadované informácie od správneho orgánu získal, bol by voči iným záujemcom neoprávnene\nzvýhodnený a správny orgán by mu takýmto postupom zvýhodnenie poskytol.\nInformácie, ktorých poskytnutia sa žalobca domáhal nespĺňali žiadnu z podmienok ustanovenia § 10\nods. 2, ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a týkali sa verejného obstarávania užšej súťaže „Jezuitský\nkostol -stavebné úpravy a opravy“. V prvom rade bolo povinnosťou správnych orgánov rešpektovať\nustanovenia zákona č. 25/2006 Z.z. a nebol daný zákonný dôvod na ich zverejnenie preto, že\nnešlo o informácie, ktorých primárnym nositeľom bolo Mesto Skalica, ale iní účastníci užšej súťaže,\nktorej sa napokon zúčastnil aj žalobca. Informácie nepochybne súviseli s touto súťažou a žalobca\nzodpovedanie týchto otázok mimo súťaže nepotreboval. Poskytnutie požadovaných informácií by bolo\nv rozpore s ustanoveniami zákona č. 25/2006 Z.z., bránilo by to čestnej hospodárskej súťaži a niektoré\nz požadovaných informácií by navyše tvorili predmet obchodného tajomstva ostatných účastníkov\nverejného obstarávania. Na zverejnenie takýchto údajov by preto správny orgán potreboval s poukazom\nna ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o slobode informácií ich súhlas. V ustanovení § 45 ods. 9\nzákona č. 25/2006 Z.z. je uvedené, že verejný obstarávateľ ani obstarávateľ nesmie použiť ponuku ani\njej časti bez súhlasu uchádzača, pričom aplikácia ustanovení zákona č. 25/2006 Z.z. má prednosť pred\npoužitím ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z..\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť, priznať mu náhradu trov\nkonania a súčasne odkázal na žalobu, v ktorej opísal a právne vyargumentoval dôvodnosť žaloby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý\nrozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.)\nbez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o\nverejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk <http://www.supcourt.gov.sk>, www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk> najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie konanie. Uvedenými rozhodnutiami bola zamietnutá žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií,\npreto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo najmä\nz toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe, a\nz takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 372p\nods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a právnych\nzáverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré považuje za úplné,\nvýstižné a presvedčivé, reagujúce na všetky námietky, preto sa k nim v celom rozsahu pripája z dôvodu,\naby sa pre účastníkov známe fakty, spolu s právnymi závermi krajského súdu nadbytočne neopakovali,\na na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva.\nŽiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 14.01.2010 žiadal žalobca o sprístupnenie informácii vo\nveci užšej súťaže „Jezuitský kostol - stavebné úpravy a opravy“, ktorá bola vyhlásená mestom Skalica\njej zverejnením vo vestníku VO č. 242/2009 zo dňa 17.12.2009 pod číslom 07237-MUP (ďalej len „užšia\nsúťaž“), a ktoré formuloval nasledovne:\na) identifikácia subjektov, fyzických a právnických osôb, ktoré boli v užšej súťaži vybrané a vyzvané na\npredloženie ponuky, a to s uvedením identifikačných údajov: obchodné meno, sídlo/miesto podnikania,\nIČO,\nb) konkrétne referencie, ktoré každý z vybraných a vyzvaných subjektov uviedol v užšej súťaži, a na\nzáklade ktorých bol každý z takýchto subjektov vyzvaný na predloženie ponuky, a to s uvedením názvu\nrekonštruovaného objektu, sídla, vlastníka tohto objektu a objemu každej takejto referencie v eurách\nc) celkový finančný objem uvedených referencií, ktoré v užšej súťaži uviedli vybrané a vyzvané subjekty\nRozhodnutím č. I3/2010 zo dňa 06.07.2011 Mesto Skalica ako povinná osoba žiadosti nevyhovela a\npožadované informácie nesprístupnila.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. IPm1/2011 zo dňa 16.08.2011 vydaným primátorom Mesta Skalica\nodvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nOpätovná žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 02.02.2010 je čo do predmetu a rozsahu\npožadovaných informácií totožná s prvou žiadosťou s tým rozdielom, že v nej bolo uvedené, že vzhľadom\nna to, že Mesto Skalica listom zo dňa 25.01.2010 oznámilo žalobcovi, že Mesto Skalica ako verejný\nobstarávateľ zrušilo užšiu súťaž, odpadol dôvod pre ktorý Mesto Skalica listom zo dňa 25.01.2010\nodmietlo sprístupniť informácie o užšej súťaži na základe prvej žiadosti, v dôsledku čoho by Mesto\nSkalica malo požadované informácie sprístupniť.\nZákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o slobode informácií) v ustanovení § 1 upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu\nk informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky,\nktorá síce nemá normatívnu povahu, ale pokiaľ ide o účel zákona o slobode informácií, vyjadruje zámer\nzákonodarcu chrániť jeho reálne uplatnenie.\nPodľa článku 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., sloboda prejavu a právo na\ninformácie sú zaručené.\nPrávo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými\nÚstavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Ústava Slovenskej republiky prostredníctvom práva na informácie vytvára\ntri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy\nmusia predložiť oprávneným osobám, druhú tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány\nverejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim ak oprávnené\nosoby uplatnia svoje právo na informácie, a tretiu skupinu informácií tvoria tie, ktoré nemožno zverejniť,\npretože ide o informácie podliehajúce úprave čl. 26 ods. 4 ústavy.\n\nSlobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia\nv demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia, mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR).\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na\ninformácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na\ninformácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov ustanovenie § 8 a\nnasledujúcich zákona o slobode informácií upravuje obmedzenia prístupu k informáciám. Účelom\nustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona je chrániť informácie.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona\nsprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,\nako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné\nosoby k dispozícii. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými\nprostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o\nživotnom prostredí, (zákon č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom\nprostredí v znení neskorších predpisov) o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného\nprostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Informácie\nsa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia\npožaduje.\nV predmetnej veci je spornou otázka výkladu a aplikácie ustanovenia § 10, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n211/2000 Z.z. na zverejnenie vyššie uvedených a požadovaných informácií vo vzťahu k Mestu Skalica.\nV napadnutom rozhodnutí sa teda riešila principiálna a závažná otázka, a to konkrétne otázka, v akom\nrozsahu a či vôbec je žalovaný povinný sprístupniť informácie na základe zákona o slobode informácií.\nVšetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované\ninformácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon\n(§ 12 zákona č. 211/2000 Z.z.).\nKrajský súd sa so závermi správnych orgánov nestotožnil a odôvodnil to tým, že sprístupnenie\npožadovaných informácií zo zákona nie je vylúčené a v konaní nebolo preukázané, že by tieto informácie\nspĺňali požiadavky pre uznanie za predmet obchodného tajomstva, resp. preukázané obmedzenia v\nzmysle § 8 - 13 zákona č. 211/2000 Z.z.\nS týmto záverom krajského súdu sa v celom rozsahu stotožnil aj najvyšší súd, ktorý navyše dodáva, že\nv danom prípade nemožno súhlasiť s námietkou žalovaného, že jednotlivé ustanovenia infozákona boli\nbez akéhokoľvek právne relevantného dôvodu nadradené nad ustanovenia iných právnych predpisov\nrovnakej právnej sily (zákon č. 25/2006 Z.z.) a dospel k záveru, že správny orgán sa v konaní dostatočne\nnevysporiadal s požiadavkou žalobcu o poskytnutie informácií. Ak je právo na informácie obmedzené\nzákonom, ktorý nedovoľuje žalovanému zverejniť iné informácie než tie, ktoré ustanovil zákon, dôvody\npre ktoré to nemôže urobiť, ako aj možnosť buď nesprístupniť alebo obmedziť žiadané informácie, musia\nbyť preukázané mimo ďalších pochybností.\nÚlohou súdu vykonávajúceho prieskum rozhodnutia správneho orgánu nie je nahrádzať jeho činnosť,\nale len preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho prijatiu predchádzal.\n\nSprávny orgán v ďalšom konaní využitím možnosti aplikovať zákonom mu dovolenú správnu úvahu\nzohľadní nie bezvýznamnú skutočnosť, že ide o informácie týkajúce sa používania verejných\nprostriedkov a nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, a zistený skutkový stav v novom\nrozhodnutí právne vyhodnotí tak, aby bolo splnené základné poslanie zákona o slobode informácií.\nVzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní odvolacích námietok\nžalovaného dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa žalobe vyhovel a preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade\nso zákonom, preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil a v podrobnostiach na tam uvedené dôvody odkazuje.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 246c O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.\nPrávny zástupca predložil dňa 31.07.2013 spolu s vyjadrením k odvolaniu vyúčtovanie trov právneho\nzastúpenia v celkovej výške 165,56 Eur, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky priznal nasledovne:\nZa podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 31.07.2013 vo výške 130,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\nv platnom znení (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) a režijný paušál na rok 2013 vo výške 7,81 € (§\n16 ods. 3 v spojení s § 1 vyhlášky).\nĎalej bola právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)\npriznaná uplatnená DPH zo základu 130,16 € (podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške\n20 % v sume 26,03 €, a z režijného paušálu 7,81 € (§ 16 ods. 3 v spojení s § 1 vyhlášky č. 655/2004\nZ.z.) v sume 1,56 €.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 165,56 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0 (zákon č. 757/2004 Z.z. o sudcoch\na prísediacich v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}