{"guid": "1863f97a-b497-4a75-9af8-6d6eabf1c8c7:8f2a769a-fc43-4471-9c2f-4a9d7bb9f30b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1", "spisova_znacka": "2Szd/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Szd/1/2013 z 16. 4. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. apríla 2014, sp. zn. 2Szd/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1", "identifikacne_cislo": "2011200502", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2014-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355", "nazov": "zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-56"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-56"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f2a769a-fc43-4471-9c2f-4a9d7bb9f30b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Szd/1/2013\n2011200502\n16. 04. 2014\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2014:2011200502.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčlenov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne : N.\nQ., nar. XX. X. XXXX, bytom v S., O. XX, zastúpenej spoločnosťou Právne centrum, s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Žilinská 8, proti žalovanému Úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Bratislave, Trnavská\ncesta 52, P.O.Box 45, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OLP/4239/2011\nzo dňa 27. júna 2011 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/24/2011-68\nzo dňa 11. februára 2013, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n20S/24/2011-49 zo dňa 27. marca 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S 24/2011-49 zo dňa 27.\nmarca 2012 v spojení s opravným uznesením krajského súdu v Trnave č. k. 20S/24/2011-68 zo dňa 11.\nfebruára 2013, p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 eur v lehote\n15 dní a to na účet jej právneho zástupcu Právne centrum, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žilinská 8, zast.\nkonateľkou - advokátkou JUDr. Katarínou Bystrickou, na č. účtu.: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v S. W..\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Regionálneho\núradu verejného zdravotníctva so sídlom Trnava č. 2011/00752/OE-Kod, Rap (3) zo dňa 28. marca 2011\npodľa § 250 j ods. 2 písm. d/ OSP, ktorým rozhodnutím N. Q. a G.. U. Q. boli uznaní vinnými zo spáchania\npriestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. i podľa\nvyhlášky č. 585/2008 Z. z. v znení vyhlášky č. 273/2010 Z. z., keď nezabezpečili plnenie povinnosti\na odmietli podrobiť povinnému očkovaniu svoju dcéru D. Q., nar. XX. U. XXXX proti tuberkulóze a\nproti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým\ninvazívnym nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam, čím spáchali priestupok, za čo im bola\nuložená správnym orgánom podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov v spojení s § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. pokuta vo výške 331 eur.\nKrajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným v časti, podľa ktorej žalobkyňa ako rodič\nmaloletej tým, že nezabezpečila plnenie povinností uložených podľa § 51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3\nzákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č. 585/2008 Z. z. a odmietla\ndať zaočkovať maloletú dcéru D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm.\nk/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu a v tejto časti považuje krajský\nsúd rozhodnutie správneho orgánu za správne. Krajský súd taktiež poukázal na to, že správne orgány\ndostatočne odôvodnili všetky námietky, ktoré vzniesla žalobkyňa proti rozhodnutiam správnych orgánov\n\na stotožnil sa i s tvrdením žalovaného, podľa ktorého ani zákonní zástupcovia maloletej D., nemôžu s\npoukazom na svoje presvedčenie porušovať právne povinnosti, ktoré im zákon ukladá práve v súvislosti\ns tým, že by zbavili svoje dieťa práva na ochranu jeho zdravia.\nKrajský súd sa však nestotožnil s odôvodnením správneho rozhodnutia o uložení pokuty za správny\ndelikt vo výške 331 eur, ktorú zákon uvádza ako pokuta v súhrnnej výške. Správny orgán totiž výšku\npokuty odôvodnil iba konštatovaním, že vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné\nzdravotné následky a zohľadnil ohrozenie zdravia dieťaťa, ako aj mieru rizika ohrozenia verejného\nzdravia prenosnými ochoreniami, proti ktorým účastníci konania odmietli očkovanie. Predmetné\nodôvodnenie vo vzťahu k výške uloženej pokuty ani Úrad verejného zdravotníctva SR ako odvolací orgán\npodrobnejšie a najmä konkrétnejšie neodôvodnil. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na ustanovenie\n§ 47 ods. 3 správneho poriadku a konštatoval, že rozhodnutie správneho orgánu i v časti odôvodnenia\npokuty čo do jej výšky je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože iba odkaz na všeobecné\nzávery nie je postačujúci k tomu, aby bolo možné takéto rozhodnutie správneho orgánu považovať za\nsprávne. Odôvodnenie i v tejto časti musí byť určité, musí z neho vyplývať, z akého dôvodu správny orgán\nuložil pokutu v súhrnnej výške a akými úvahami sa pri určení maximálnej výšky vzhľadom na konkrétne\nokolnosti riadil. V závere krajský súd v súvislosti s výškou pokuty poukázal i na novelizované znenie §\n6 zákona č. 585/2008 Z. z., ktorým bola vypustená povinnosť očkovať novorodencov proti tuberkulóze.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil rozsudok\nKrajského súdu v Trnave tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a žalobcovi neprizná náhradu trov\nkonania. Čo sa týka argumentácie krajského súdu, že sa nemôže stotožniť s odôvodnením rozhodnutia o\nuložení pokuty za správny delikt vo výške 331 eur, ktorú zákon uvádza ako pokutu v súhrnnej výške, tak\nv tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že by v tejto časti rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo nepreskúmateľné a žalovaný poukázal na to, že účastníci konania odmietli spolu\n3 dávky povinného očkovania, ktoré malo byť vykonané v priebehu jedného roku. Žalovaný v tejto\nsúvislosti poukázal na príslušnú právnu úpravu a uviedol, že očkujú sa všetci zdraví novorodenci medzi\n4. dňom až do konca 6. týždňa života s minimálnou hmotnosťou 2200 gramov pri dobrom klinickom\nstave a bez ďalšej rizikovosti. Z toho vyplýva, že maloletá mala byť očkovaná medzi 29. júnom 2010 a\n6. augustom 2010. Ak dieťa nebolo očkované proti tuberkulóze do konca 6. týždňa života, očkuje sa po\nukončení príslušných očkovaní, ktoré sa mali vykonať v 1. roku života; určené lehoty pre toto očkovanie u\nmaloletej k dátumu uloženia pokuty uplynuli márne. Povinnosť zabezpečiť očkovanie maloletej vakcínou\nproti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, prenosnej detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B,\ninvazívnym hemofilovým nákazám a pneumokokovým invazívnym ochoreniam vyplýva z § 51 ods. 1\npísm. d/ v spojení s ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a prílohou č.2, časť A, bod\n2 písm. a/ vyhlášky MZ SR č. 585/2008 Z. z. v znení vyhlášky MZ SR č. 273/2010 Z. z. Očkovanie\nproti uvedeným ochoreniam je potrebné vykonať tromi dávkami a v 3., 5. a v 11. mesiaci života. Z toho\nvyplýva, že maloletá mala byť očkovaná 1. dávkou od 26. augusta 2010 do 26. septembra 2010, 2.\ndávkou od 26. októbra 2010 do 26. novembra 2010 a tieto určené lehoty pre tieto očkovania u maloletej\nk dátumu uloženia pokuty uplynuli márne, pričom za všetky uvedené očkovania bola uložená pokuta v\nsúhrnnej výške 331 eur a to práve pre márne uplynutie lehôt pre uvedené povinné očkovania.\nPokiaľ krajský súd v závere svojho rozsudku poukázal na novelizované znenie § 6 vyhlášky č. 585/2008\nZ. z., ktorým mala byť vypustená povinnosť očkovať novorodencov proti tuberkulóze, tak žalovaný\npovažuje tento názor krajského súdu za rozporný s vtedy platnou vyhláškou. Žalovaný uviedol, že\nvyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z. nadobudla účinnosť od 1. januára 2009 a bola zmenená vyhláškou\nMZ SR č. 273/2010 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť od 1. júla 2010. Očkovanie novorodencov proti\ntuberkulóze v čase vydania rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva Trnava bolo povinné a ustanovené v uvedenej vyhláške. Povinné očkovanie novorodencov\nproti tuberkulóze bolo zrušené až vyhláškou č. 544/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2012.\nV čase nadobudnutia účinnosti vyhlášky MZ SR č. 544/2011 Z. z., ktorá zrušila povinné očkovanie proti\ntuberkulóze, bolo rozhodnutie žalovaného ako aj Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave\nniekoľko mesiacov právoplatné a preto uvedenú zmenu vyhlášky nemohol úrad vo svojom rozhodnutí\nzohľadniť.\n\nŽalobkyňa sa písomne ku odvolaniu žalovaného vyjadrila a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave ako súladný so zákonom\npotvrdil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 161,75 eur.\nRozhodnutie krajského súdu považuje za správne, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil\nv dôvodoch svojho rozhodnutia akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, neodôvodnil výšku\nuloženej pokuty, odkázal len na všeobecné závery, jeho rozhodnutie v časti odôvodnenia uloženej pokuty\nje neurčité a vôbec nezdôvodnil stanovenie maximálnej výšky pokuty s ohľadom na skutkovú situáciu\na pomery účastníkov. Žalovaný podľa názoru žalobkyne nepochopil názor súdu, ktorý poukázal na\nzmenu legislatívy a chcel uviesť túto skutočnosť len na margo výšky pokuty, ktorá bola uložená v\nmaximálnej výške, pričom žalovaný mohol zobrať do úvahy aj následnú zmenu legislatívy, o ktorej v\nčase rozhodovania vedel a na základe ktorej i konanie žalobkyne v časti porušenia povinnosti očkovania\nvoči tuberkulóze nebolo správnym deliktom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné\nvyhovieť.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. apríla 2014 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia, alebo zrušujú práva, alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nV danom prípade Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave zákonným zástupcom maloletej za\nporušenie zákonných povinností uložil pokutu v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. v súhrnnej\nvýške 331 eur.\n\n§ 56\nPriestupky\n(1) Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto\na) sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí\nočkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu,\nb) nevykoná nariadenú dezinfekciu a reguláciu živočíšnych škodcov,\nc) sa nepodrobí nariadenej izolácii alebo nestrpí nariadený zvýšený zdravotný dozor, lekársky dohľad\nalebo sa nepodrobí nariadeným karanténnym opatreniam,\nd) nevykoná nariadené opatrenia na zabránenie šíreniu ochorení prenosných zo zvierat na ľudí,\ne) sa nepodrobí nariadenému zákazu alebo obmedzeniu výkonu povolania z dôvodu ochorenia na\nprenosné ochorenie alebo podozrenia na prenosné ochorenie,\nf) nesplní nariadené opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. a/ až d/, f/ až i/ a n/,\ng) nespolupracuje s úradom verejného zdravotníctva alebo regionálnym úradom verejného\nzdravotníctva pri plnení nariadených opatrení na predchádzanie ochoreniam,\nh) poruší oznamovaciu povinnosť alebo povinnosť poskytnúť informácie podľa § 51 ods. 1 písm. c/,\ni) sa nepodrobí v súvislosti s predchádzaním prenosným ochoreniam lekárskym vyšetreniam alebo\ndiagnostickým skúškam, ktoré nie sú spojené s nebezpečenstvom pre zdravie, preventívnemu\npodávaniu protilátok alebo iných prípravkov, liečeniu prenosných ochorení, izolácii alebo karanténnym\nopatreniam,\nj) neinformuje o svojom akútnom prenosnom ochorení alebo o svojom bacilonosičstve pri prijatí do\nzariadenia, v ktorom sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti, do zariadenia sociálnych služieb\nalebo do zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,\nk) nezabezpečí ako zástupca dieťaťa plnenie niektorej z povinností podľa § 51 ods. 1 a 2,\nl) vykonáva činnosť, na ktorú je potrebné podľa ustanovení tohto zákona osvedčenie o odbornej\nspôsobilosti, bez takéhoto osvedčenia.\n(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 eur a v blokovom konaní do 99 eur. Za\nnepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výške 331 eur.\n(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného\nzdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v §\n3 ods. 1 písm. d/ až g/. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. 67)\n\n67) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí vydaných na základe zákonom povolenej voľnej úvahy\n(správne uváženie), súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom; súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nVýška pokuty je výsledkom správneho uváženia zo strany správneho orgánu a súd iba skúma, či toto\nuváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom (§ 245 ods. 2 O.s.p.), či je v súlade s\npravidlami logického myslenia, a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnymi procesnými\npostupmi.\nVýšku pokuty správny orgán I. stupňa odôvodnil vo svojom rozhodnutí skutočne iba konštatovaním,\nže vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti, ako aj možné zdravotné následky a zohľadnil ohrozenie\nzdravia dieťaťa, ako aj mieru rizika ohrozenia verejného zdravia prenosnými ochoreniami, proti ktorým\núčastníci konania odmietli očkovanie, pričom Úrad ako odvolací orgán takto určenú výšku pokuty bližšie\nneodôvodnil.\nOdvolací súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že obe napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov sú v časti týkajúcej sa uloženej pokuty nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Inštitút\nsprávneho uváženia, vyžaduje - s ohľadom na jeho samoţnú preskúmateľnosť v správnom súdnictve,\nale aj s ohľadom na jeho zrozumiteľnosť účastníkom konania - odôvodnenie výšky pokuty z hľadiska\nvšetkých zákonných kritérií. V rozhodnutí preto nestačí ani vymenovať zákonné kritériá, ktoré sú\nrelevantné pri rozhodovaní o určení výšky pokuty, ale treba uviesť, v čom správny orgán vidí ich\nnaplnenie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje právny názor Krajského súdu v Trnave zatiaľ z právneho\nhľadiska za súladný s vnútroštátnou právnou úpravou a to totiž v časti pokiaľ sa stotožnil so žalovaným\nv tom, že žalobkyňa ako rodič maloletej tým, že nezabezpečila plnenie povinností uložených podľa §\n51 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v spojení s § 5 ods. 3 a § 6 ods. 1, 2 vyhlášky č.\n585/2008 Z. z. a odmietla dať zaočkovať mal. D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56\nods. 1 písm. k/ zákona č. 355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý možno uložiť pokutu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky si pre úplnosť veci dovoľuje vzhľadom na vyššie uvedenú konštatáciu\nkrajského súdu upriamiť ďalšiu rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, vzhľadom na protichodné\nargumentácie procesných strán, i na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu zo dňa\n15. marca 2012 vo veci Sergej Dmitrijevič Solomakhin proti Ukrajine (Sťažnosť č. 24429/03), v ktorej\nveci sa ESĽP zaoberal i obdobnými problematickými otázkami, ktoré sú predmetom i tohto konania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky si v súvislosti s vyššie uvedeným rozsudkom Európskeho súdu pre\nľudské práva v Štrasburgu vo veci Solomakhin proti Ukrajine dovolí poznamenať, že v súčasnosti\nčasť odbornej obce ako aj médiá viackrát reagovali v spojitosti s viacerými prípadmi týkajúcimi sa\nSlovenskej republiky vo veciach núteného očkovania maloletých detí nie príliš objektívnymi tvrdeniami,\nže Solomakhinova rodina obdržala spravodlivé zadosťučinenie 2400 eur vraj za nútené očkovanie a\nže na takéto odškodnenie za nútené očkovanie by tak mohol mať nárok každý aj na území Slovenskej\nrepubliky, kto by sa na súd obrátil z dôvodu, že k očkovaniu bol nútený zákonmi alebo úradmi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky i pre ďalšiu rozhodovaciu činnosť správnych orgánov v Slovenskej\nrepublike v súvislosti s povinným očkovaním maloletých detí vzhľadom na uvedené považuje za\npotrebné poukázať na okolnosti prípadu vo veci Solomakhin, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného\nrozsudku ESĽP:\n\nV odseku 28. spomínaného rozsudku ESĽP sa uvádza, že „Odvolávajúc sa na článok 2 Dohovoru,\nsťažovateľ sa sťažoval na ujmu na zdraví, ktorú mal utrpieť v dôsledku údajnej nevhodnej lekárskej\nstarostlivosti. Konkrétne sa sťažoval, že výsledkom očkovania zo dňa 28. novembra 1998 boli viaceré\nchronické ochorenia. (...) Článok 8 Dohovoru, ktorý je relevantným právnym predpisom a ktorý znie\nnasledovne:\n\"1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného (...) života (...)\n2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade\nso zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej\nbezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.\"\nESĽP v rozsudku uvádza, že „povinný lekársky zásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do\ntohto práva [právo na rešpektovanie súkromného života garantované článok 8 Dohovoru] (...). Povinné\nočkovanie - ako nedobrovoľná lekárska starostlivosť - rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie\nsúkromného života.\" Z rozsudku ESĽP je teda jednoducho čitateľné, že obe procesné strany sa zhodujú,\nže k zásahu do tohto práva došlo.\nVzhľadom na uvedený podstatný obsah rozsudku ESĽP podľa právneho názoru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky je nesmierne dôležité zdôrazniť, že právo na rešpektovanie súkromného života\n(článok 8 ods. 1 Dohovoru) nemožno považovať za právo absolútne a preto zásah do tohto práva\nautomaticky neznamená aj porušenie tohto práva. ESĽP štandardne skúma nasledujúce tri kritériá pri\nposudzovaní, či je zásah porušením práva: 1) či bol zásah vykonaný v súlade so zákonom, 2) či sledoval\nlegitímny cieľ a 3) či bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.\nPodľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z rozsudku vo veci Solmakhin proti\nUkrajine možno vyvodiť v súvislosti s povinným očkovaním maloletých detí záver, že právo na\nrešpektovanie súkromného života (článok 8 ods. 1 Dohovoru ) nemožno považovať za absolútne.\nFyzická integrita človeka je obsiahnutá v koncepte ,,súkromného života\", pričom povinný lekársky\nzásah, ak je čo i len minimálnej dôležitosti, činí zásah do tohto práva. Povinné očkovanie potom ako\nnedobrovoľná lekárska starostlivosť rovnako činí zásah do práva na rešpektovanie súkromného života,\nktoré zahŕňa osobnú, fyzickú a mentálnu integritu garantovanú článkom 8 ods. 1 Dohovoru. Takýto\nzásah preto neznamená automaticky porušenie práva, ak je vykonaný v súlade so zákonom, ak sleduje\nlegitímny cieľ ochrany zdravia a je nevyhnutný v demokratickej spoločnosti (článok 8 ods. 2 Dohovoru ).\nV odseku 35 rozsudku ESĽP explicitne konštatuje, že „tento zásah [vo veci Solomakhin] bol jasne\nv súlade so zákonom a sledoval legitímny cieľ ochrany zdravia\", pričom v nasledujúcich odsekoch\nrozsudku Súd dospel k záveru, po posúdení relevantných okolností a faktov, že tento zásah bol\nnevyhnutný v demokratickej spoločnosti.\nPredtým ako Štrasburský súd dospel ku všeobecnejšiemu záveru, sudcovia starostlivo posudzovali, či\n„lekársky zásah nebude sťažovateľovi na ujmu do takej miery, že by narušil rovnováhu záujmov medzi\nsťažovateľovou osobnou integritou a verejným záujmom ochrany zdravia obyvateľstva (...).\"\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade, vzhľadom na obsah a na právne závery vyplývajúce\nz rozsudku ESĽP vo veci Solomakhin proti Ukrajine, zdôrazňuje že postupom ukrajinských súdov došlo\nvo vzťahu k sťažovateľovi Solomakhinovi iba k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý hovorí o\npráve na spravodlivé súdne konanie a nie aj k porušeniu článku 8 Dohovoru, ktorý hovorí o práve na\nrešpektovanie súkromného a rodinného života. Teda suma 2400 eur bola priznaná rodine sťažovateľa za\nprieťahy v súdnych konaniach, ku ktorým došlo postupom ukrajinských súdov, teda za porušenie článku\n6 ods. 1 Dohovoru. Spravodlivé zadosťučinenie, o ktoré sťažovateľ žiadal za údajné porušenie článku 8\nDohovoru, Súd, pochopiteľne, odmietol priznať, keďže dospel k záveru, že k žiadnemu porušeniu článku\n8 Dohovoru nedošlo.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti za daného skutkového a právneho stavu veci sa Najvyšší súd\nSlovenskej republiky stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že žalobkyňa tým, že odmietla dať\n\nzaočkovať mal. D., dopustila sa ako zákonný zástupca dieťaťa podľa § 56 ods. 1 písm. k/ zákona č.\n355/2007 Z. z. priestupku, za ktorý správny orgán oprávnene uložil sankciu.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobcov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne, a keďže najvyšší\nsúd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku považujúc za správny nielen jeho\nvýrok ale čiastočne aj jeho odôvodnenie, ktoré je v časti týkajúcej sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu vo veci uloženia pokuty logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tejto časti\nrozhodnutia žiadny rozpor s Občianskym súdnym poriadkom, ani správnym poriadkom a preto rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP v spojení\ns § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal\nich náhradu v uplatnenej výške 161,75 eur, ktoré pozostávajú z náhrady trov právneho zastúpenia za\n1 úkon právnej služby poskytnutej advokátom žalobkyni podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z., vyjadrenie k\nodvolaniu žalovaného vo výške 127,16 eur + režijný paušál 7,63 eur +20% DPH.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/24/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}