{"guid": "d6e452e7-bb6f-431b-abb3-95775e9a5922:1d69231a-5451-4272-8cdc-66f7006b7400", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:2011200286.1", "spisova_znacka": "8Sžp/1/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/1/2013 z 23. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2014, sp. zn. 8Sžp/1/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:2011200286.1", "identifikacne_cislo": "2011200286", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2014-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/51", "nazov": "zákon č. 51/1988 Zb. Slovenskej národnej rady o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/51-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/51/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 38 ods. 1 písm. c) zákona č. 51/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/51/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/51-1988/paragraf-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/51/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. a) zákona č. 51/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/51/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/51-1988/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/44", "nazov": "zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/44-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 44/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/44-1988/paragraf-28"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/51#paragraf-38", "/SK/ZZ/1988/51#paragraf-41", "/SK/ZZ/1988/44#paragraf-28"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d69231a-5451-4272-8cdc-66f7006b7400", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200286.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200286.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:2011200286.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžp/1/2013\n2011200286\n23. 01. 2014\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2014:2011200286.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu:\nKERKOSAND spol. s r.o., so sídlom Šajdíkove Humence 134, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nRužička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, proti žalovanému : Hlavný banský úrad,\nso sídlom Kammerhofská 25, Banská Štiavnica, za účasti : NAJPI, a.s., so sídlom Drobného 27,\nBratislava, zastúpenej JUDr. Barborou Pláteníkovou, advokátkou, so sídlom Hrebendova 9/A, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 258-463/2011 zo dňa 23. februára 2011, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/11/2011-225 zo dňa 8. novembra 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/11/2011-225 zo dňa 8.\nnovembra 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 258-463/2011 z 23. februára 2011, ktorým zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Bratislave č. 69-3004/2010 z\n8. novembra 2010 o zastavení konania vo veci zmeny č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi ani zúčastnenej osobe nárok na ich náhradu\nnepriznal.\nV odôvodnení krajský súd konštatoval, že prvostupňovým rozhodnutím obvodný banský úrad miestne\npríslušný podľa § 38 ods. 1 písm. c/ bod 1. postupom podľa § 41 ods. 2 písm. a/ zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe (ďalej aj „zákon\no banskej činnosti“) a s poukazom na § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 333/1996\nZ.z., ktorou sa ustanovujú obvody pôsobnosti obvodných banských úradov, podľa § 28 ods. 3 zákona\nč. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) rozhodol o zastavení konania\nvo veci zmeny č. 2 dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence s konštatovaním, že žalobca v určenej\nlehote nepredložil obvodnému banskému úradu platné doklady o vyriešení stretov záujmov so všetkými\nvlastníkmi, resp. správcami pozemkov, o čo bol požiadaný výzvou obvodného banského úradu. Pre\nnedostatky podania a z dôvodu, že sa v priebehu konania začali viaceré konania o predbežnej otázke\nk predmetnému konaniu, bol žalobca viacerými výzvami vyzvaný na doplnenie podania, v dôsledku\nčoho bolo konanie prerušené, naposledy rozhodnutím z 31. marca 2010. Žalobca síce doplnil návrh, ale\nnepredložil doklady o vyriešení stretov záujmov so všetkými vlastníkmi resp. správcami pozemkov, ktorí\nsú navrhovanou zmenou - rozšírením dobývacieho priestoru dotknutí.\n\nKrajský súd bol toho názoru, že vychádzajúc z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný\naplikoval účinný právny predpis v zmysle prechodných ustanovení banského zákona. Považoval\nodôvodnenie prvostupňového rozhodnutia za postačujúce v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) vzhľadom na jasné určenie dôvodu, pre ktorý dochádza k\nzastaveniu konania, s odkazmi na príslušné zákonné ustanovenia.\nPripustil, že postup obvodného banského úradu, keď vyžiadal doplnenie návrhu až s neúmerne dlhým\nčasovým odstupom od podania návrhu na zmenu dobývacieho priestoru, je nesprávny, avšak sám\no sebe nemal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v tomto konaní, pričom za\npredmetné prieťahy nesie zodpovednosť aj samotný žalobca.\nS poukazom na § 10 ods. 1 písm. d/ banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona\nč. 219/2007 Z. z. a na § 33 ods. 2 veta druhá a ods. 6 cit. zákona uviedol, že za štandardných\npodmienok je zrejmé, že organizácia je povinná vyriešiť strety záujmov najneskôr pred povolením\notvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Sž/104/1997-185), ktorá skutočnosť však nevylučuje možnosť správneho orgánu\nvyžadovať doklady o vyriešení stretu záujmov aj skôr v prípade, ak sa ich vyžadovanie opiera o zákonné\nustanovenia (§ 28 ods. 8 v spojení s § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou\nzákona č. 219/2007 Z. z.), a v takej situácii orgán verejnej moci v plnom rozsahu dodržiava princíp\nzákonnosti.\nCitoval ustanovenie § 1 banského zákona upravujúce jeho účel a ustanovenie § 28 ods. 2 banského\nzákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.z., podľa ktorého je obvodný banský\núrad oprávnený požadovať ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé posúdenie návrhu, najmä z hľadiska\nochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, dôsledkov jeho dobývania, ako aj z hľadiska potrieb\nnárodného hospodárstva a verejných záujmov. Vyslovil názor, že s prihliadnutím na účel banského\nzákona a rozsah posudzovania návrhu v konaní o zmene dobývacieho priestoru podľa § 28 ods. 8\nbanského zákona je obvodný banský úrad povinný posudzovať návrh okrem iného aj z hľadiska ochrany\na využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov, a to aj s ohľadom na osobitné predpisy pre ochranu\nchránených záujmov. Konštatoval, že v banskom zákone nie je konkretizované, čo presne sa rozumie\npod chránenými záujmami, pričom v poznámke pod čiarou sa odkazuje na viaceré osobitné predpisy\ns výnimkou Ústavy SR, avšak vychádzajúc z ústavnokomformného výkladu je pod predmetný pojem\nnevyhnutné zaradiť aj ochranu vlastníckeho práva. Vyslovil, že obvodný banský úrad a aj žalovaný sú\npri určovaní dobývacieho priestoru povinní posudzovať aj akékoľvek prípadné zásahy do vlastníckeho\npráva, ktoré by určením dobývacieho priestoru mohli nastať, pritom sú však správne orgány povinné\nzohľadniť už zásahy, ku ktorým došlo v dôsledku iných rozhodnutí.\nZa rozhodujúcu skutočnosť v predmetnej veci odôvodňujúcu použitie § 28 ods. 2 banského zákona\npovažoval posudzovanie ochrany a využitia nerastného bohatstva. Konštatoval, že vedľajší účastník\nako vlastník pozemkov s výmerou blížiacou sa polovici celkovej plochy navrhovaného rozšírenia\ndobývacieho priestoru a zároveň odborne spôsobilá osoba s banským oprávnením sama podala návrh\nna určenie dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence na ploche žalobcom navrhovaného rozšírenia\ndobývacieho priestoru, a teda je možné dôvodne predpokladať s prihliadnutím na stav riešenia stretov\nzáujmov vyplývajúci z administratívneho spisu, že k uzavretiu písomnej dohody podľa § 33 ods.\n2 banského zákona minimálne s vedľajším účastníkom nedôjde, a preto zostávajúcou možnosťou\nvyriešenia takého stavu stretu záujmu existujúceho v čase rozhodovania obvodného banského úradu\na žalovaného pri absencii dohody je vyvlastnenie podľa § 31 ods. 3 písm. d/ banského zákona.\nVychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného krajský súd konštatoval, že výhradné\nložisko sklárskych a zlievarenských pieskov je z pohľadu surovinovej politiky SR nerastnou surovinou\nregionálneho významu vzhľadom na veľké množstvo tejto nerastnej suroviny v SR. Stotožnil sa\ns názorom žalovaného, že je nepravdepodobné, aby všeobecný hospodársky záujem na využití\nvýhradného ložiska prevážil nad oprávneným záujmom vlastníka pozemkov a mohol sa použiť postup\npredpokladaný v § 33 ods. 5 banského zákona v znení účinnom od 1. júna 2007. Krajský súd bol toho\nnázoru, že za uvedených podmienok bol správny orgán vzhľadom na dikciu § 28 ods. 8 banského\nzákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z. z. povinný zaoberať sa situáciou, ktorá\nby nastala v prípade nevyriešenia stretov záujmov s vedľajším účastníkom s ohľadom na skutočnosť,\nči by v tejto situácii nebolo zabránené racionálnemu využitiu nerastného bohatstva. Bol toho názoru,\nže k zabráneniu racionálneho využívania nerastného bohatstva dôjde aj v prípade, ak sa určením,\nresp. zmenou určeného dobývacieho priestoru zabráni dobývaniu rozsiahlej časti dobývacieho priestoru\n\npo dlhšie časové obdobie. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že určením\ndobývacieho priestoru žalobcovi vzhľadom na rozsah a charakter nevyriešených stretov záujmov\nje vysoko pravdepodobné, že dôjde k zablokovaniu, resp. vysokej pravdepodobnosti zablokovania\nrozsiahlej časti dobývacieho priestoru na neurčitý čas. Uzavrel, že žalovaný v súlade so zákonom podľa\n§ 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z. z. vyzval žalobcu\nna predloženie dokladov o vyriešení niektorých stretov záujmov, ktoré sa ukázali byť nevyhnutné pre\nposúdenie veci podľa § 28 ods. 8 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č.\n219/2007 Z. z. a po nepredložení vyžiadaných dokladov obvodný banský úrad nemal inú možnosť ako\nrozhodnúť podľa § 28 ods. 3 a zastaviť konanie. Krajský súd uviedol, že sa nestotožnil s výhradou\nžalobcu, že sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí odchýlil od svojho pôvodného názoru, keďže je\nzrejmé, že žalovaný pri vydaní svojho prv vydaného rozhodnutia (č. 83-878/2007) nezohľadnil zmenu\nprávnej úpravy pri výklade relevantných ustanovení, pričom však toto pochybenie nie je predmetom\npreskúmavania v tomto konaní, a žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí odstránil toto pochybenie,\npričom nápravu predchádzajúceho pochybenia žalovaného nemožno považovať za nezákonný postup\nnarúšajúci právnu istotu účastníkov konania. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil\nskutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré i náležite odôvodnil; námietky žalobcu\nneodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o\nnáhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p., keď žalobcovi, ktorý vo veci nemal\núspech, nepriznal náhradu trov konania, a nepriznal ich ani zúčastnenej osobe.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. : súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil\ntým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav), konanie\nmá inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p.), považujúc\nrozsudok za vecne nesprávny a nedostatočne zdôvodnený, uvádzajúc v podstate rovnaké dôvody ako v\nžalobe. Navrhol, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a súčasne žalovaného zaviaže k náhrade trov konania.\nZa základné pochybenie krajského súdu považoval nesprávne vyhodnotenie skutočnosti, kedy je\nbanský úrad oprávnený vyžadovať a žiadateľ o rozšírenie dobývacieho priestoru povinný doložiť\ndoklad preukazujúci konečné vyriešenie stretu záujmov. Namietol, že krajský súd ignoruje a obchádza\njednoznačné znenie banského zákona, ktorý neponecháva otázku momentu preukázania vyriešenia\nstretu záujmov na správnu úvahu banského úradu, ale stanovuje, že týmto momentom je konanie o\nžiadosti na povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, ktoré nasleduje až po určení/\nrozšírení príslušného dobývacieho priestoru (§ 33 ods. 2, 6 banského zákona). Považoval za nesprávny\nzáver krajského súdu, podľa ktorého vyžadovanie vyriešenia stretu záujmov zdôvodňuje poukazom na\n§ 28 ods. 2 banského zákona, v zmysle ktorého si banský úrad údajne môže na základe vlastnej úvahy\nvyžiadať aj doklady o vyriešení stretu záujmov nevyhnutné na posúdenie predmetného návrhu. Namietal,\nže banský zákon neumožňuje banskému úradu, aby sám na základe vlastnej správnej úvahy rozhodol,\nv ktorej fáze povoľovacieho konania je žiadateľ povinný dokladovať vyriešenie stretu záujmov, nakoľko\nsprávna úvaha banského úradu nemôže ignorovať a obchádzať znenie § 33 banského zákona týkajúce\nsa spôsobu a momentu povinného preukázania vyriešenia stretu záujmov. Pokiaľ žalovaný a aj krajský\nsúd odôvodňuje vyžadovanie vyriešenia stretu záujmov všeobecne účelom banského zákona a potrebou\nracionálneho využitia nerastného bohatstva, žalobca namietal, že túto zásadu a účel právneho predpisu\nnemožno nadradiť nad ním priamo upravený postup, ktorým zákonodarca sám určil spôsob a procesný\nrámec pre dosahovanie účelu a zmyslu zákonnej úpravy a ich hlavných zásad. Žalobca ďalej vytkol\nkrajskému súdu, že sa dôsledne nezaoberal a neodôvodnil skutočnosť, že z výrokov ani z odôvodnenia\nrozhodnutí žalovaného a obvodného banského úradu nie je zrejmé, aké účinné znenie banského zákona\ntieto orgány aplikovali. Žalobca poukázal aj na to, že krajský súd sa riadne nevysporiadal s námietkou\nžalobcu, že žalovaný prišiel za nezmenenej faktickej a právnej úpravy v tom istom správnom konaní\nk diametrálne odlišným záverom, a v tejto súvislosti namietal porušenie princípu právnej istoty ako\nimanentnej súčasti právneho štátu.\nŽalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdiť považujúc odvolacie námietky žalobcu za zavádzajúce. Poukázal na to, že\n\nprvostupňový orgán nepožadoval od žalobcu doloženie konečného vyriešenia všetkých stretov záujmov\nv zmysle § 33 banského zákona, ale len tých, ktorých riešenie sa v priebehu konania javilo ako\nproblematické a ich nevyriešenie pred vydaním rozhodnutia o zmene - rozšírení dobývacieho priestoru\nŠajdíkove Humence vzhľadom k účelu banského zákona, ktorým je ustanoviť zásady ochrany a\nracionálneho využívania nerastného bohatstva a tiež vzhľadom k potrebe spoľahlivého posúdenia\nnávrhu na zmenu - rozšírenie dobývacieho priestoru v zmysle § 28 ods. 1 banského zákona, najmä\nz hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska by znemožnil racionálne využívanie\nvýhradného ložiska v budúcnosti. Uviedol, že správne orgány nepožadovali od žalobcu, aby preukázal\nvlastnícke práva k dotknutým pozemkom získané prípadne aj na základe vyvlastnenia, ale dokladom\npostačujúcim na preukázanie vyriešenia stretov záujmov s vlastníkmi pozemkov a iných nehnuteľností\nv etape určenia, resp. zmeny dobývacieho priestoru je doklad preukazujúci prerokovanie podmienok\nurčenia dobývacieho priestoru v zmysle § 27 ods. 5 banského zákona s orgánmi štátnej správy, fyzickými\na právnickými osobami, ktorým prislúcha ochrana záujmov chránených podľa osobitných predpisov,\nprípadne dohoda v zmysle § 33 ods. 2 banského zákona, z ktorej vyplýva, ktorý objekt alebo záujem\nvlastníka dotknutého pozemku sa má chrániť, v akom rozsahu alebo po akú dobu. Upriamil pozornosť\nna to, že riešenie stretov záujmov je dlhodobý proces, ktorý začína pri určovaní chráneného ložiskového\núzemia a končí pred povolením banskej činnosti, kedy najneskôr musia byť všetky strety záujmov\nvyriešené. Poukázal na ust. § 33 ods. 2 banského zákona, z ktorého vyplýva, že ak sa niektoré so\nstretov záujmov vyriešili už pri určení dobývacieho priestoru, nie je potrebné riešiť ich pred zaradením\npríslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska; toto ustanovenie teda\numožňuje organizácií vyriešiť niektoré strety záujmov aj skôr, nie až pred zaradením príslušných prác do\nplánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska. Uviedol, že ustanovenie § 27 ods. 5 banského\nzákona, ktoré žalobca opomína uviesť, však priamo ukladá organizácii povinnosť vyriešiť časť stretov\nzáujmov ustanoveným spôsobom už v etape určovania, resp. zmeny určeného dobývacieho priestoru.\nŽalovaný ďalej poukázal na to, že z odvolacích tvrdení žalobcu je zrejmé, že si mýli verejné záujmy so\nzáujmami chránenými osobitnými predpismi. Poukázal na to, že banský zákona v poznámke pod čiarou\nk odkazu 11, ktorý je uvedený v § 28 ods. 8 banského zákona, nedefinuje okruh verejných záujmov,\nako to tvrdí žalobca, ale príkladmo uvádza právne predpisy upravujúce ochranu určitého chráneného\nzáujmu. Žalovaný mal za to, že žalobca nesprávne chápe zmysel ustanovenia § 33 ods. 4 banského\nzákona, z ktorého je jednoznačne zrejmé, že sa týka riešenia stretu záujmov s objektmi a záujmami\nchránenými podľa osobitných predpisov, ktorých ochrana patrí príslušným orgánom štátnej správy, teda\nprípadu, keď nedôjde k dohode medzi organizáciou a príslušnými orgánmi štátnej správy, ktorým patrí\nochrana týchto objektov a záujmov, a o riešení stretov záujmov vtedy rozhodne príslušné ministerstvo.\nŽalovaný považoval za podstatné, že žalobca odmieta vyriešiť stret záujmov s vlastníkmi dotknutých\npozemkov v rozsahu stanovenom v § 27 ods. 5 banského zákona, a bez splnenia tejto povinnosti nie\nje možné komplexne posúdiť návrh v zmysle § 28 ods. 8 banského zákona, teda aj to, či zabezpečí\nvyužitie nerastného bohatstva v priestore navrhovaného rozšírenia dobývacieho priestoru. Žalovaný\nzdôraznil, že nešlo o žiadne predčasné vyžadovanie vyriešenia stretu záujmov, ale o zákonnú povinnosť,\npričom skutočnosť, že určením zmeny - rozšírením dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence bez\nvyriešenia záujmov s vlastníkmi dotknutých pozemkov by došlo k zablokovaniu racionálneho využívania\nvýhradného ložiska v priestore navrhovaného rozšírenia, riadne a náležite vo svojom rozhodnutí\nodôvodnil a s jeho odôvodnením sa stotožnil aj krajský súd. K ďalšej odvolacej námietke žalobcu uviedol,\nže na konanie o zmenu dobývacieho priestoru Šajdíkove Humence, ktoré upravujú ustanovenia § 27 a\n§ 28 banského zákona, boli aplikované cit. ustanovenia v znení účinnom do 31.mája 2007, teda konanie\nbolo dokončené podľa dovtedajších predpisov. Ustanovenia banského zákona zmenené zákonom č.\n219/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2007, ktoré mali vplyv na zmenu právneho názoru žalovaného,\nneupravujú konanie o zmenu dobývacieho priestoru, ale nepriamo majú na toto konanie závažný dopad.\nK námietke žalobcu v odvolaní, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie nevyhnutnosti\npredložiť doklady preukazujúce vyriešenie stretov záujmov už v tomto konaní, žalovaný uviedol, že sa\njedná o procesné rozhodnutie a v prípade, ak by takéto odôvodnenie obsahovalo, toto by nezodpovedalo\nvýroku rozhodnutia, avšak uvedené dôvody obsahuje odôvodnenie rozhodnutia o prerušení konania a\nžalobca sa k týmto dôvodom vyjadroval, teda nie je pravda, že dôvody, prečo mal predložiť požadované\ndoklady o vyriešení stretu záujmov, mu boli uvedené prvýkrát až na konci druhostupňového konania a\nteda nemohol tieto nezákonné dôvody namietať v priebehu celého správneho konania.\nOsoba zúčastnená na konaní navrhla napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave potvrdiť považujúc\nodvolanie žalobcu za účelové a zjavne bezdôvodné. Podľa zúčastnenej osoby žalobca mal povinnosť v\n\nzmysle § 10 ods. 1 písm. d/ banského zákona riešiť včas strety záujmov, pričom časť stretov záujmov\nv zmysle § 27 ods. 5 banského zákona mal žalobca povinnosť riešiť už v priebehu konania o zmene\ndobývacieho priestoru. Bola toho názoru, že v predmetnom prípade boli navyše splnené podmienky na\naplikáciu § 28 ods. 2 banského zákona a možnosť obvodného banského úradu vyžadovať od žalobcu\npredloženie aj ďalších podkladov, nakoľko v čase rozhodovania existovala vysoká pravdepodobnosť\ndlhodobej blokácie dobývacieho priestoru. Uzavrela, že rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý\njeho vydaniu predchádzal, považuje za súladný so zákonom a rozsudok Krajského súdu v Trnave vo\nvýroku aj v odôvodnení za vecne správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie žalovaného prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211\nods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým ako\nodvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu o zastavení konania a\ntoto rozhodnutie potvrdil. Konštatoval správny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý jednak\nv rozhodnutí o prerušení konania z 31. marca 2010 a aj v oznámení prvostupňového orgánu zo 4. júna\n2010 poučil žalobcu o následku zastavenia konania v prípade nedoplnenia jeho návrhu v požadovanom\nrozsahu a v stanovenej lehote. Žalovaný uviedol, že od vydania rozhodnutia o odvolaní č. 83-878/2007\nz 25. júna 2007 už uplynul určitý čas, v ktorom došlo k závažnej zmene právnych predpisov, ktorá je\ndôvodom aj pre zmenu právneho názoru odvolacieho orgánu uvedeného v rozhodnutí o odvolaní z 25.\njúna 2007 aj pre zmenu obsahu požiadaviek prvostupňového orgánu na doplnenie podania, pričom ide\no zmenu § 33 banského zákona, ktorý upravuje problematiku riešenia stretov záujmov (§ 33 ods. 4\nzákona č. 219/2007 Z.z. účinného od 1. júna 2007). S poukazom na § 10 ods. 1 písm. d/, § 28 ods. 1,\n2 banského zákona konštatoval, že za účelom spoľahlivého posúdenia návrhu aj z hľadiska možnosti\nracionálneho využívania nerastného bohatstva bolo nevyhnutné určiť, aby žalobca k návrhu priložil aj\ndoklady o vyriešení stretov záujmov s vlastníkmi resp. správcami pozemkov dotknutých navrhovaným\nrozšírením dobývacieho priestoru.\nPredmetom súdneho odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\npodľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému\nna ďalšie konanie, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu správny orgán v preskúmavanej veci postupoval v intenciách na vec\nsa vzťahujúcej právnej normy, zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský\nzákon) v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, rešpektujúc prechodné ustanovenie § 43a\núčinné od 1. júna 2007, a jeho rozhodnutie možno považovať za súladné so zákonom, z ktorého dôvodu\nsúd prvého stupňa rozhodol v danej veci po právnej i vecnej stránke právne správne, keď žalobu ako\nnedôvodnú zamietol.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi žaloby,\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu, najvyšší súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 vety prvej OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a\nrelevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých\n\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc\nza nadbytočné opakovať pre účastníkov známe fakty a skutkové okolnosti prejednávanej veci spolu s\nprávnymi závermi krajského súdu.\nPodľa názoru odvolacieho súdu žalovaný správne posúdil zásadnú otázku, že banský úrad bol\noprávnený požadovať od žalobcu ako žiadateľa o rozšírenie dobývacieho priestoru pri posudzovaní jeho\nžiadosti doklad o vyriešení stretov záujmov so všetkými vlastníkmi, resp. správcami pozemkov, čo v\nnapadnutom rozsudku potvrdil aj krajský súd.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že banský zákon v konaní o rozšírení dobývacieho\npriestoru neumožňuje požadovať aj predloženie dokladu o vyriešení stretov záujmov. Ustanovenie\n§ 28 ods. 2 banského zákona, nesporne dáva správnemu orgánu kompetenciu požadovať okrem\ndokladov vymenovaných v § 28 ods. 1 banského zákona ďalšie podklady potrebné na spoľahlivé\nposúdenie návrhu. Ako zdôraznil žalovaný, od žalobcu nepožadoval doloženie konečné vyriešenie\nvšetkých stretov záujmov v zmysle § 33 banského zákona, ale len tých, ktorých riešenie sa v priebehu\nkonania javilo ako problematické a ich nevyriešenie pred vydaním rozhodnutia o zmene - rozšírení\ndobývacieho priestoru Šajdíkove Humence vzhľadom k účelu banského zákona, ktorým je ustanoviť\nzásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva a tiež vzhľadom k potrebe spoľahlivého\nposúdenia návrhu na zmenu - rozšírenie dobývacieho priestoru v zmysle § 28 ods. 1 banského zákona,\nnajmä z hľadiska ochrany a racionálneho využitia výhradného ložiska, a ktoré by znemožnil racionálne\nvyužívanie výhradného ložiska v budúcnosti. Bolo teda vecou správnej úvahy banského úradu na\nzáklade skutkových zistení v predmetnej veci a za účelom zabezpečenia racionálneho využívania\nnerastného bohatstva určiť, že sa k návrhu priložia ďalšie podklady.\nK námietke žalobcu, že preukázanie vyriešenia stretov záujmov prichádza do úvahy až v štádiu konania\no povolení otvárky, prípravy a dobývania čo vyplýva z § 33 ods. 2 banského zákona, a preto banský\núrad nebol oprávnený doklad o tom požadovať, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to,\nže pokiaľ ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d/ banského zákona ukladá povinnosť organizácie riešiť\nvčas strety záujmov pri určení dobývacieho priestoru a ustanovenie § 27 ods. 5 banského zákona v\nprípade, ak sa návrh na určenie alebo zmenu dobývacieho priestoru dotýka záujmov chránených podľa\nosobitných predpisov, ukladá organizácii, ktorá má výhradné ložisko dobývať, prerokovať podmienky\nurčenia dobývacieho priestoru okrem iných aj s fyzickými osobami a právnickými osobami, ktorým\nprislúcha ochrana týchto záujmov, banský úrad je oprávnený splnenie vyššie uvedených zákonných\npovinností skúmať a od organizácie ich splnenie požadovať, a to na základe konkrétnych skutkových\nzistení v predmetnej veci a za účelom zabezpečenia racionálneho využívania nerastného bohatstva (§\n28 ods. 8 banského zákona), a v prípade, ak sa ich vyžadovanie opiera o zákonné ustanovenia (§ 28\nods. 8 v spojení s § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z.\nz.). Postup žalovaných správnych orgánom preto nemožno hodnotiť ako nezákonný. Krajský súd preto\nsprávne uzavrel, že žalovaný v súlade so zákonom podľa § 28 ods. 2 banského zákona v znení účinnom\npred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z. z. vyzval žalobcu na predloženie dokladov o vyriešení niektorých\nstretov záujmov, ktoré sa ukázali byť nevyhnutné pre posúdenie veci podľa § 28 ods. 8 banského zákona\nv znení účinnom pred účinnosťou zákona č. 219/2007 Z. z. a po nepredložení vyžiadaných dokladov\nobvodný banský úrad nemal inú možnosť ako rozhodnúť podľa § 28 ods. 3 banského zákona a zastaviť\nkonanie.\nK námietke žalobcu ohľadne neodôvodnenej zmeny právneho názoru žalovaného, na základe čoho\ndošlo k porušeniu jeho právnej istoty, odvolací súd uvádza, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí\nodchýlil od svojho pôvodného rozhodnutia č. 83-878-2007, v ktorom v dôsledku pochybenia nezohľadnil\nzmenu právnej úpravy (zákon č. 219/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o\nochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon)) pri výklade relevantných na vec sa vzťahujúcich\nustanovení banského zákona, avšak v súlade s princípom jednotnosti správneho konania, keď konanie\nna prvom a druhom stupni tvoria jeden celok, odstránenie predchádzajúceho pochybenia žalovaného\nnemožno považovať za nezákonný postup narúšajúci právnu istotu účastníkov konania.\n\nOdvolací súd neprisvedčil žalobcovi v tom, že napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený.\nOdvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že krajský súd sa dostatočne a vyčerpávajúcim\nspôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami, ktoré uplatnil žalobca v podanej žalobe.\nPostupom súdu preto nebola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nŽalobca v odvolaní neuviedol ďalšie také nové právne relevantné skutočnosti a námietky, ktoré by\nspochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu. Nepochybil preto krajský súd, ak žalobu\nzamietol. Preto najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 250ja ods.\n3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil stotožňujúc sa s ním v celom rozsahu.\nO náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca v tomto konaní nemal úspech a\nžalovanému a zúčastnenej osobe náhrada trov konania zo zákona neprislúcha.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/11/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}