{"guid": "b77f3013-0c07-4a11-8d12-476e8d54d3c8:6ad7dc8a-af7e-4de6-8b9d-544d51a26736", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1510212416.1", "spisova_znacka": "1MCdo/22/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/22/2012 z 29. 4. 2014", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 1MCdo/22/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:1510212416.1", "identifikacne_cislo": "1510212416", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Spätvzatie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "nazov": "§ 243b ods. 5 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ad7dc8a-af7e-4de6-8b9d-544d51a26736", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1510212416.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1510212416.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1510212416.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/22/2012\n1510212416\n29. 04. 2014\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2014:1510212416.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Z. D., bývajúceho v P., proti žalovanému\nSlovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o uloženie povinnosti uzavrieť\nzmluvu, vedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 42C 361/2010, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 26. augusta\n2011 č. k. 42C 361/2010-94 a rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 20. júna 2012 sp. zn. 4Co\n527/2011, takto\nrozhodol:\nKonanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e.\nŽalovanému nepriznáva náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom z 26. augusta 2011 č. k. 42C 361/2010-94\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť s ním zmluvu o\nbezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku parcela C-KN č. 571/132 - ostatné plochy o výmere 11\n240 m2 v podiele 7543/11240, ktorá bola geometrickým plánom oddelená z pozemku parcela E-KN č.\n2155 - orná pôda o výmere 11 509 m2, zapísanej na LV č. XXX, k. ú. L. obec Bratislava - Čunovo, okres\nBratislava V. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného náhradu trov\nkonania vo výške 412,45 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že žalobca zakladal uplatňovaný nárok iba na zmluve o postúpení práv, uzavretej 27. októbra\n2009 medzi žalobcom a Z. S., ktorému bol právoplatným rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu\nv Dunajskej Strede z 19. apríla 2007 sp. zn. D 2007/00279-3 priznaný status oprávnenej osoby v zmysle\n§ 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z. o\nniektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 503/2003 Z.z.“). Podľa súdu prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania neumožňovali\nustáliť zistenia a záver o tom, že by žalobca mal priamo zo zákona postavenie oprávnenej osoby v\nzmysle § 2 zákona č. 503/2003 Z.z., ktorej by mal žalovaný vydať náhradné pozemky. Poukázal na to,\nže žalovaný ako právnická osoba zriadená priamo zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,\nusporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových\nspoločenstvách (ďalej len „zákon č. 330/1991 Zb.“) je povinný vykonávať svoju činnosť podľa tohto\nzákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme. Takto vyjadrená právna úprava postavenia a\nčinnosti žalovaného podľa názoru súdu umožňovala urobiť záver o tom, že žalovaný je subjektom\nverejného práva a nakoľko činnosť vykonáva iba podľa zákona a osobitných predpisov, jeho postavenie\nje obdobné ako postavenie štátneho orgánu vyjadrené v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, teda\nže aj žalovaný môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý\nustanoví zákon. Zdôraznil, že zákony č. 503/2003 Z.z. a č. 330/1991 Zb. vo svojich ustanoveniach\npredpokladajú, že náhradné pozemky budú vydané určitým v zákone vymenovaným osobám, ktoré sú\nv zákone č. 503/2003 Z.z. označené ako oprávnené osoby. Žalobca však takou osobou nie je, preto\nžalovaný nemá voči nemu právnu povinnosť vydať náhradné pozemky a žalobca nemá právny nárok\n\nvoči žalovanému na vydanie takýchto pozemkov. Ak by žalovaný vydal náhradné pozemky žalobcovi,\nišlo by u neho o konanie prekračujúce zákonom stanovený rámec jeho činnosti a oprávnení a teda o\nkonanie v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobca\nnedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou na uplatňovanie práva voči žalovanému na uzavretie zmluvy\no bezodplatnom prevode pozemkov, ktoré sa majú poskytnúť ako náhrada podľa zákona č. 503/2003\nZ.z. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 20. júna 2012 sp. zn.\n4Co 527/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť\nžalovanému náhradu trov odvolacieho konania 77,29 € k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní.\nOdvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2\nO.s.p.). Na podporu záveru súdu prvého stupňa o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že\npri posudzovaní predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky je podstatným, že v reštitučnom konaní,\npredmetom ktorého je vydanie nehnuteľnosti, by sa tretia osoba, v prospech ktorej bola postúpená\npohľadávka v podobe nároku na vydanie veci, stala oprávnenou osobou, hoci štatút oprávneného v\nzmysle osobitného zákona nikdy nespĺňala, pričom v súdnom konaní sa domáha celkom špecifického\npráva na vydanie nehnuteľností, ktoré sa podľa reštitučného zákona spätne viaže výlučne na oprávnenú\nosobu (§ 2 ods. 1, 3 zákona č. 503/2003 Z.z.). Bol toho názoru, že špeciálne ustanovenie § 2 ods.\n2 zákona č. 503/2003 Z.z. upravuje sukcesiu (nástupníctvo) kogentným spôsobom a smeruje len\nk odškodneniu tých osôb, ktoré spĺňajú štatút oprávnenej osoby, preto možnosť cesie (postúpenia)\nreštitučného nároku ako pohľadávky v zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka na\ntretie osoby neprichádza do úvahy. Vyslovil, že postúpiť pohľadávky si môžu medzi sebou len oprávnené\nosoby. Reštitučný nárok na vydanie veci nie je bez ďalšieho možné považovať za pohľadávku, pretože\nide o majetkovú hodnotu, ktorá zakladá medzi povinnou osobu a oprávnenou osobu vzťah, ktorý nemá\nzáväzkovo právny charakter. Jedná sa o vzťah sui generis, ktorý obsahuje znaky práva absolútnej\npovahy (viaže sa výlučne na osoby oprávnené, ktorých status je v zákone presne definovaný), ako\naj prvky vecnoprávne (nárok na vydanie veci uplatnený na súde je osobitnou vlastníckou žalobu\nžijúceho pôvodného vlastníka odňatej veci, prípadne jeho závetných či zákonných dedičov). Odvolací\nsúd považoval zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou žalobca preukazoval uplatňovaný nárok, za\nabsolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, lebo svojim účelom odporuje zákonu č.\n503/2003 Z.z. vo vtedy účinnom znení. Poukázal na to, že možnosť previesť nárok oprávnenej osoby\nna tretiu osobu bola pripustená až novelou zákona č. 503/2003 Z.z. účinnou od 1. júna 2010, a to jeho\n§ 6 ods. 12 v prípade, ak sa oprávnenej osobe poskytuje náhradný pozemok, ktorý je už konkrétne\nurčený (dohodnutý) za predpokladu, že táto zmluva je uzavretá písomne a obsahuje úradne osvedčené\npodpisy účastníkov zmluvy. Napokon odvolací súd pripomenul, že pri posudzovaní predmetnej zmluvy\no postúpení pohľadávky by nebolo možné obísť ani to, že postúpiť možno len existujúci nárok, t. j.\nže postupujúca osoba spĺňajúca zákonné predpoklady oprávnenej osoby povinnú osobu na vydanie\nveci riadne vyzvala a že jej predmetom môže byť len určitá a existujúca pohľadávka a zmluva tomuto\nnevyhovovala, a teda by bola neplatnou aj v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka pre neurčitosť. O\ntrovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalobcu podal proti rozsudku súdu prvého stupňa\nako aj rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Navrhoval tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že zákon č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom\ndo 31. mája 2010 nezakazoval postúpenie práv oprávnenou osobou podľa § 524 a nasl. Občianskeho\nzákonníka, ako aj že z týchto ustanovení nevyplývajú žiadne obmedzenia, ktoré by zužovali okruh\noprávnených osôb. Poukázal na to, že samotný žalovaný s touto skutočnosťou nielen počítal, ale ju\naj upravoval vo svojom Internom pokyne generálneho riaditeľa č. 9/2009 v zmysle nariadenia vlády\nSlovenskej republiky č. 142/2009 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského\npozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov. Podľa čl. IV tohto pokynu, ak oprávnená\nosoba postúpila právo priznané rozhodnutím na plnenie vyplývajúce z práva na náhradu v celosti\nalebo čiastočne inej osobe podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, fond poskytne náhradu tejto\nosobe (postupníkovi). S týmito osobami fond bežne konal a konal tak aj so žalobcom. K odôvodneniu\nodvolacieho súdu uviedol, že ustanovenie § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení účinnom\ndo 31. mája 2010 sa vzťahuje na právne nástupníctvo po oprávnenej osobe, ktorá zomrela, čo však\nnebol daný prípad. Namietal, že uvedené ustanovenia nevylučujú voľnú dispozíciu oprávnenej osoby s\npriznaným nárokom počas života ako s inými majetkovými právami. Zákon č. 139/2010 Z.z. účinný od\n\n1. júna 2010 podľa názoru generálneho prokurátora nerozšíril, ani nezaviedol novú možnosť prevodu\nnároku, práve naopak, už existujúca možnosť prevodu sa zúžila na oprávnenie previesť nárok len\nku konkrétnemu pozemku, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Reštriktívny výklad\nsúdov, že reštitučný nárok nemá záväzkový charakter považoval za nesprávny a tvrdil, že okrem\nplatného právneho stavu je v rozpore aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov. S poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 182/2007 dospel k záveru, že aj\nnárok na vrátenie (náhradného) pozemku podľa zákona č. 503/2003 Z.z. má povahu pohľadávky, t. j.\npráva zo záväzkového právneho vzťahu založeného zákonom. Na základe uvedeného mal za to, že\nnapadnutými rozhodnutiami súdov, ktoré označili žalobcu ako aktívne nelegitimovaného, sa účastníkovi\nkonania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p) a súčasne došlo aj k\nnesprávnemu právnemu posúdeniu veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nŽalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril, žalovaný navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky písomným podaním z 11. apríla 2014 vzal mimoriadne\ndovolanie späť. Späťvzatie mimoriadneho dovolania odôvodnil uznesením Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 22. novembra 2012 č. k. II. ÚS 517/2012-15, ktorým bola odmietnutá sťažnosť žalobcu Z. D..\nPodľa § 243b ods. 5 druhej vety O.s.p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie\nuznesením zastaví.\nV konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na dovolacom súde (§ 242 až\n243d), ak tento zákon neustanovuje niečo iné (§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok vzal generálny prokurátor Slovenskej republiky účinne späť,\npostupoval podľa citovaného ustanovenia § 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5 druhou vetou O.s.p.\na konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky zastavil.\nPri rozhodovaní o trovách konania o mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ § 148a ods. 2\nO.s.p., v zmysle ktorého povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten,\nkto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania o\nmimoriadnom dovolaní, keďže v dovolacom konaní nepodal návrh na rozhodnutie o trovách konania o\nmimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}