{"guid": "cef0374b-7a99-464c-92b5-e72b265c5eb2:e500416f-cc73-42b4-b80e-4823fbe5bac2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1507221069.1", "spisova_znacka": "5MCdo/10/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2013 z 25. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2014, sp. zn. 5MCdo/10/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1507221069.1", "identifikacne_cislo": "1507221069", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Magura", "sudca_id": 559, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-vladimir-magura-559", "datum_vydania": "2014-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "nazov": "§ 243b ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 655/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/655-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/655#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e500416f-cc73-42b4-b80e-4823fbe5bac2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1507221069.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1507221069.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1507221069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/10/2013\n1507221069\n25. 03. 2014\nJUDr. Vladimír Magura\nECLI:SK:NSSR:2014:1507221069.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Maguru a\nčleniek senátu JUDr. Soni Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v právnej veci žalobcu I. D.,\nadvokáta so sídlom v J., proti žalovanej Ing. T. Y., bývajúcej v J., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom\nMišurom, PhD., so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, o zaplatenie 1 213,90 € s príslušenstvom,\nvedenej na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 11 C 246/2008, v konaní o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 13. júna\n2011 č.k. 11 C 246/2008-105 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 28. júna 2012 sp. zn. 3\nCo 356/2011, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanej trovy dovolacieho konania v sume 70,90 € k rukám advokáta JUDr.\nJána Mišuru, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava V rozsudkom z 13. júna 2011, č.k. 11 C 246/2008-105 konanie v časti o zaplatenie\nistiny 287,13 € zastavil, žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 66,92 € s úrokom z omeškania vo\nvýške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 22. októbra 2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania 258,63\n€ k rukám advokáta JUDr. Jána Mišuru, PhD., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi vrátil\nsúdny poplatok vo výške 10,59 € prostredníctvom Daňového úradu Bratislava I. Predmetom sporu\nmedzi účastníkmi konania bolo žalobcom uplatnené právo na odmenu za právne služby poskytnuté\nžalobkyni podľa tarifnej sadzby v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (ďalej\nlen ,,vyhláška“) v sume 1 213,90 € s príslušenstvom. Pred prvým pojednávaním vzal žalobca svoju\nžalobu späť v sume 287,13 €, preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zastavil. Súd dospel k záveru, že pri začatí poskytovania právnej služby išlo o nárok,\nktorý v čase podania návrhu bol oceniteľný v peniazoch, konkrétna výška požadovaného peňažného\nplnenia však určená nebola, medzi účastníkmi nedošlo k uzavretiu dohody o určení spôsobu výpočtu\na výšky odmeny advokáta. Z tohto dôvodu mal súd zato, že odmenu advokáta za poskytnuté právne\nslužby je potrebné určiť v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky a to za tri úkony právnej pomoci, t.j. prevzatie\nzastúpenia, návrh na vydanie predbežného opatrenia, spísanie žaloby vo veci samej, po 1 008 Sk spolu\ns režijným paušálom po 164 Sk, celkovo v sume 3 516 Sk, t.j. 116,71 €. Vypočítanú odmenu advokáta\nsúd krátil o 20 % v zmysle § 13 ods. 3 cit. vyhlášky z dôvodu, že žalobca zastupoval v konaní viac osôb.\nOdmenu za podanie žalobcu z 29. júna 2006 (doplnenie žaloby na výzvu súdu) nepriznal súd v zmysle\n§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov z dôvodu, že uvedené\npodanie nepovažoval za úkon účelne vykonaný. Odmenu za návrh na vykonanie poznámky nepriznal\nsúd žalobcovi preto, že nešlo o úkon adresovaný súdu, ale o písomné podanie na iný orgán, pričom na\n\ntakýto úkon žalobca nemal mandát. Keďže uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručuje\npríslušnému katastrálnemu úradu priamo súd, súd považoval tento úkon za neúčelný prostriedok právnej\nochrany. O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 157 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho\nzákonníka a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. Za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie\npohľadávky považoval súd deň doručenia platobného rozkazu (20. októbra 2008), začiatok omeškania\nžalobkyne ustálil dňom 22. októbra 2008 v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 citovaného\nvládneho nariadenia a úrokovú sadzbu určil vo výške 8,5 %. O trovách konania rozhodol súd podľa §\n146 ods. 2 O.s.p. a v miere celkového úspechu žalovanej v spore priznal jej náhradu trov konania vo\nvýške 258,63 € (t.j. v rozsahu 88,97 % úspechu žalovanej v konaní).\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu a žalovanej rozsudkom z 28. júna 2012 sp. zn. 3 Co\n356/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch, ktorým návrh žalobcu zamietol a\nžalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v sume 258,63 € k rukám jej právneho\nzástupcu, potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej\nnáhradu trov odvolacieho konania 70,63 € k rukám jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobca výšku zľavy z ceny diela a ani\ncenu diela nešpecifikoval, pričom hodnota sporu sa mala podľa návrhu na začatie konania určovať v\nkonaní až znaleckým dokazovaním, je teda zrejmé, že pri podaní návrhu na začatie konania nebolo\nmožné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Keďže tarifná hodnota veci rozhodujúca pre\nurčenie základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa v čase úkonov\nprávnej služby nedala zistiť, podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi vznikol nárok na odmenu vo\nvýške 1/13 výpočtového základu v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky. Uvedený záver podľa odvolacieho\nsúdu potvrdzuje aj skutočnosť, že samotný žalobca túto sumu explicitne nevyjadril v žalobnom petite\na odvolával sa na nedostatočnú súčinnosť žalovanej. Odvolací súd sa ďalej v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k nepriznaniu odmeny za návrh na vykonanie\npoznámky a za doplnenie návrhu, na ktoré v tejto časti odkázal. Námietku žalobcu o nedostatočnej\nsúčinnosti zo strany žalovanej považoval odvolací súd za nepreukázanú. Za nedôvodnú mal odvolací\nsúd aj námietku týkajúcu sa teoretickej možnosti žalovanej dozvedieť sa o nároku žalobcu v deň podania\nnávrhu na súde, nakoľko za kvalifikovanú žiadosť žalobcu ako veriteľa v zmysle § 563 Občianskeho\nzákonníka voči žalovanej považoval doručenie žalobného návrhu žalobkyni. Odvolací súd sa tiež\nstotožnil so záverom súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s\ntým, že v predmetnej veci nemožno aplikovať § 143 O.s.p. Samotná žalovaná si musela byť vedomá\nvzniku pohľadávky voči žalobcovi a preto nemožno skonštatovať, že svojím správaním nedala príčinu\nna podanie žalobného návrhu. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko mala žalobkyňa v odvolacom konaní neúspech v pomerne\nnepatrnej časti a priznal jej plnú náhradu trov odvolacieho konania predstavujúcich trovy právneho\nzastúpenia vo výške 70,63 €.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu žalobcu a mimoriadnym dovolaním napadol\nrozsudok Okresného súdu Bratislava V z 13. júna 2011 č.k. 11 C 246/2008-105 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave z 28. júna 2012 sp. zn. 3 Co 356/2011 okrem výroku, ktorým bolo konanie\nzastavené a výroku, ktorým sa žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 10,59 € prostredníctvom\nDaňového úradu Bratislava I. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon, a preto\nnavrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie.\nPoukázal na to, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, keď oba\nkonajúce súdy spôsob určenia základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 11 ods. 1 vyhlášky nesprávne\nprávne posúdili. Bol toho názoru, že nebola splnená základná podmienka pre aplikáciu citovaného\nustanovenia, t.j. nemožnosť vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo možnosť zistiť ju\nlen s nepomernými ťažkosťami. V konaní vo veci samej totiž bolo nepochybné, že jeho predmetom\nje uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie peniazmi oceniteľné a už pri začatí poskytovania\nprávnej služby bolo ustálené a v plnomocenstve z 19. januára 2006 aj deklarované, čoho sa žalovaná\nmieni v konaní domáhať. Preto už pri začatí poskytovania právnej služby bola cena práva určená, aj\nkeď nebola určená konkrétna výška peňažného plnenia. Tá bola následne podaním žalobcu z 29.\njúna 2006 doplnená o percento uplatnenej zľavy. Z uvedených dôvodov mal súd pri určení tarifnej\nhodnoty vychádzať z § 10 ods. 2 vyhlášky. Generálny prokurátor Slovenskej republiky považoval výklad\nustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky konajúcimi súdmi za reštriktívny a nekorešpondujúci s ustanovením §\n11 ods. 1 cit. vyhlášky. Úmyslom zákonodarcu podľa jeho názoru nebolo, aby hodnota predmetu sporu\nbola presne vyčíslená v čase začatia poskytovania právnej služby, ale určenie časového momentu, ku\n\nktorému sa výška peňažného plnenia, cena veci, alebo práva bude určovať. Poukázal tiež na rozhodnutia\niných krajských súdov založených na rovnakom skutkovom základe vo vzťahu k iným žalovaným pôvodným klientom žalobcu v konaní o uplatnenie zľavy z ceny diela, ktoré posúdili uplatnený nárok\nžalobcu opačne, teda vychádzajúc pri určení tarifnej hodnoty z ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky\n(rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 134/2008, Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 15 Co 74/2010, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4 Co 287/2011 a Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 2 Co 50/2010). Rozhodnutie odvolacieho súdu preto považoval za nedostatočne odôvodnené s\nohľadom na odlišnú rozhodovaciu činnosť iných odvolacích súdov v totožných veciach.\nŽalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadrila písomným podaním zo 16. septembra 2013,\npovažovala ho za nedôvodné a žiadala ho zamietnuť. Argumentovala tým, že pokiaľ si žalobca uplatnil\nnárok za úkon prevzatie a príprava zastúpenia a napriek tomu nebol schopný vyčísliť nárok žalovanej\npri začatí poskytovania právnej služby a ani neskôr počas zastupovania, tak logicky musela byť splnená\npodmienka alternatívy nemožnosti vyjadrenia hodnoty veci alebo práva v peniazoch alebo možnosti\nzistiť ju len s nepomernými ťažkosťami. Podľa žalovanej skutočnosť, že vedela čoho sa mieni v konaní\ndomáhať pri prevzatí zastúpenia, nevyplýva zo žiadneho dôkazu a nárok ustálený čo do základu\nneznamená nárok ustálený čo do výšky. Za významnú považovala aj skutočnosť, že hodnota veci alebo\npráva sa v danej veci nerovnala 10 % z ceny diela bytu objektívne a nebola medzi ňou a žalobcom\nnikdy ustálená. Podľa názoru žalovanej je potrebné brať do úvahy i tú skutočnosť, že k subjektívnemu\nustáleniu predmetu sporu došlo až po zániku zastupovania zo strany žalobcu a to prostredníctvom\nnového právneho zástupcu. Namietala, že žalobca počas celého konania nepredložil žiadny dôkaz, že\npri začatí poskytovania právnej služby poznal konkrétnu výšku peňažného plnenia, ktorú mal uplatňovať.\nŽalobca tak vyúčtoval odmenu za právne zastupovanie svojvoľne a to spätne do minulosti, po ukončení\nprávneho zastúpenia a bez existencie dohody medzi advokátom a klientom. Podľa jej názoru by aplikácia\nustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky, tak ako to prezentoval generálny prokurátor, znamenala svojvoľné\nurčenie výpočtového základu pre určenie odmeny advokáta a to aj dodatočne a spätne do minulosti,\npodľa priebehu súdneho procesu a zmeny hodnoty predmetu sporu. Žalovaná sa tiež domnieva, že\nnie je možné klientovi odňať právo slobodne prejaviť súhlas s poskytovaním právnych služieb za určitú\nodmenu, takýmto rozhodnutím by jej bolo retroaktívne upreté právo slobodne sa rozhodnúť za akých\ncenových podmienok prijme právne zastúpenie advokáta. Následne dovolateľka poukázala na viaceré\nrozhodnutia odvolacích súdov dotýkajúce sa žalobcu, ktoré sú v rozpore s názorom generálneho\nprokurátora, a ktoré na obdobný skutkový stav aplikovali § 11 ods. 1 vyhlášky. V závere si žalovaná\nuplatnila trovy právneho zastúpenia v konaní o mimoriadnom dovolaní v sume 166,13 € za dva úkony\nprávnej pomoci.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie\nv tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (t.j.\nči v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi\nkonať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).\nExistenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.\n\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri\nvykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než súd\nprvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Výskyt takejto vady nebol v\nmimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací súd ju ani nezistil.\nGenerálny prokurátor ako dovolací dôvod uvádza, že rozhodnutie odvolacieho a prvostupňového súdu\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci respektíve nesprávnej aplikácii ustanovení vyhlášky\nč. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov, čím je daný dovolací dôvod podľa ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciu práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny\npredpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“) každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach a záväzkoch.\nCitovaný čl. 46 ods. 1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre\nzákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie\nprávnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich\nrámec, v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania (m.m. I. ÚS 22/03).\nPodľa stabilizačnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) zmyslom\na účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru) je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o\nveci konať a rozhodnúť (m.m. I. US 62/97, II. ÚS 26/96). Z judikatúry tiež vyplýva, že ak súd koná vo\nveci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným\nzákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu\nochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo\nich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov.\nKaždé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu\nochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza\naj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je\npriznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj\nIII. ÚS 7/08).\nKonanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní\nzabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie završuje poskytovanie súdnej\nochrany. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto\npotrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva\nna spravodlivý proces, ktorý v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu)\nuplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených\nzáujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho\nkonania a jeho nesprávny výklad, môže mať podstatný vplyv na súdne konanie a môže ním dôjsť\nk porušeniu ústavného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. V tejto súvislosti je potrebné\nzvýrazniť, že súdna ochrana je poskytovaná v materiálnom a nie formálnom zmysle.\n\nPodľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi\nadvokátom a jeho klientom („zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta\nsa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14).\nZ ustanovenia § 2 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže\nadvokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť\nv rozpore s dobrými mravmi.\nZákladná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva\npodľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak\n(§ 59 ods. 1 vyhlášky).\nZ § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby stanovený výpočtom v závislosti od tarifnej odmeny tak, ako je to presne\nstanovené v tomto ustanovení.\nPodľa § 10 ods. 2 platí, že ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného\nplnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania\nprávnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.\nZ ustanovenia § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 31. mája 2009 (podľa aktuálneho\nznenia § 11 ods. 1 teraz písm. a/) vyplýva, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej\nslužby je jedna trinástina výpočtového základu ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v\npeniazoch alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami.\nV prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia odmeny za právnu pomoc, ktorú\njej poskytol v (inom) občianskom súdnom konaní. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca v mene\nžalovanej podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania a následne žalobu\na jej doplnenie na Okresný súd Bratislava V vedenú pod sp. zn. 21 Cb 73/2006 a vykonaním týchto\núkonov poskytol žalovanej právnu pomoc advokáta. Rovnako spornou medzi účastníkmi konania nebola\nani skutočnosť, že medzi nimi nikdy nedošlo k dohode o spôsobe ani výške zmluvnej odmeny advokáta\nza poskytnuté právne služby. Keďže v posudzovanom prípade nebola odmena žalobcu za poskytnutie\nprávnych služieb v intenciách § 1 ods. 2 vyhlášky dohodnutá, prichádzala do úvahy mimozmluvná\n(tarifná) odmena advokáta, ktorá sa riadi ustanoveniami § 9 až § 14 vyhlášky. Spornou medzi účastníkmi\nkonania tak zostala otázka, či sa v danom prípade bude na odmenu advokáta aplikovať ustanovenie §\n10 ods. 1 vyhlášky, t.j. v závislosti od výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, alebo\nje aplikácia uvedeného ustanovenia vylúčená, pretože nie je možné vyjadriť hodnotu práva, ktorého sa\nprávne služby týkali, a preto sa odmena advokáta určí podľa zásad ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky\nako 1/13 výpočtového základu.\nNa správne zodpovedanie tejto otázky je potrebné posúdiť, čo bolo predmetom právnej služby\nposkytnutej žalobcom ako advokátom. Žalovaná si v konaní na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 21\nCb 73/2006 uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny diela v zmysle § 560 Obchodného zákonníka, t.j.\nišlo o nárok zo zodpovednosti za vady v dôsledku porušenia záväzkovej povinnosti zhotoviteľa diela.\nUvedené právo žalovanej má charakter peňažného plnenia, to znamená, že jeho hodnotu možno vyčísliť\nv peňažnom vyjadrení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky\npre určenie tarifnej hodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia\nposkytovania právnej služby a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale taktiež pokiaľ ide\no určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete právnej služby, najmä pokiaľ ide\no taký prípad ako je výška peňažnej zľavy. Uvedené pravidlo tak bráni právnej neistote na strane klienta\nako aj na strane advokáta, ktorá by mohla nastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri\nzmene hodnoty predmetu poskytovania právnej služby (napríklad z dôvodu zmeny trhovej hodnoty veci,\nzániku veci a pod.).\nPokiaľ by súd aplikoval na danú vec skutočne reštriktívny výklad ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky ako to\ntvrdí generálny prokurátor, tak pri posúdení konkrétneho znenia žalobného petitu, by musel konštatovať,\nže požadovaný nárok nie je oceniteľný v peniazoch (povinnosť poskytnúť zľavu z ceny diela). Preto\n\nnemožno úvahu generálneho prokurátora v tomto smere považovať za správnu, čomu nasvedčuje aj\nnovela č. 304/2009 Z.z. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii účinná od 1. septembra 2009, ktorou bol\ndoplnený nový odsek § 18 ods. 4 (advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať\nklienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím\ntohto úkonu, inak mu odmena nepatrí).\nÚmyslom zákonodarcu v tomto smere bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa\ntak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta,\naby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich\nslužieb najmä pokiaľ bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti\nod výšky peňažného plnenia od počiatku ich poskytovania (v bežnej praxi nejde o štandardný postup) a\ns ohľadom na tak vysoké sumy ako v tomto prípade, aby tak klient ako spotrebiteľ mal možnosť slobodne\na hlavne dostatočne informovane rozhodnúť sa, či jeho služby využije alebo nie. Treba tiež poukázať\nna to, že v posudzovanom prípade nemožno hovoriť ani o nemožnosti či neprimeraných ťažkostiach pri\nurčení výšky požadovanej zľavy na strane advokáta (napríklad aj formou znaleckého posudku, ktorý si\nklient mohol obstarať ešte pred začatím konania). Samotný žalobca, ako osoba práva znalá, si musel\nbyť vedomý, že žalobný petit tak, ako ho formuloval, nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti. Z\nuvedeného je zrejmé, že tak ako žalobca ani žalovaná v čase začatia poskytovania právnej služby\nnemali predstavu o hodnote poskytovanej právnej služby, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch,\npričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo v čase trvania právneho zastúpenia. Tento záver\nvyplýva jednak z formulácie žalobného petitu (povinnosť poskytnutia zľavy z ceny diela stanovenej\nznaleckým posudkom) a taktiež z návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 1. júna 2006 a\npripojeného sprievodného listu, ktoré tiež dokazujú skutočný úmysel žalobcu požadovať za poskytnuté\nslužby odmenu nie z výšky žalovaného peňažného plnenia, ale z neurčitého základu tarifnej sadzby.\nSamotný žalobca tu vychádzal z vyúčtovania svojich doterajších právnych služieb podľa ustanovenia §\n11 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ teda nebola hodnota predmetu sporu a tým i hodnota právnej služby určená\nuž pri začatí súdneho konania respektíve v dobe začatia poskytovania právnej služby tak, ako to má na\nmysli ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky, je možné dospieť len k jedinému logickému záveru, a to, že\nhodnotu predmetu poskytovania právnej služby nie je možné vyjadriť v peniazoch a preto bolo potrebné\nodmenu vypočítať podľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky. Iný záver by mal za následok\nneakceptovateľnú neistotu klienta ohľadom výšky odmeny advokáta za vykonané úkony právnej služby\naž do doby konečného rozhodnutia súdu. Navyše by táto výška odmeny mohla byť ovplyvňovaná zo\nstrany advokáta, ktorý má nepochybne osobný záujem na výsledku sporu z dôvodu, že poskytuje právne\nslužby za odmenu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na nález IV. ÚS 1/02 z 26. septembra 2002 (publikovaný\npod č. 85/2002), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že prílišný formalizmu pri\nposudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplňovanie takých\nnáležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona\nalebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, a nie sú v súlade s ústavnými princípmi\nspravodlivého procesu. Výklad a používanie procesných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať\nzákladné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nPokiaľ ide o námietku generálneho prokurátora, že odvolací súd sa nevysporiadal s predchádzajúcim\nvýkladom práva uskutočneným inými krajskými súdmi v obdobných veciach, dovolací súd poznamenáva,\nže súdy Slovenskej republiky sú viazané iným rozhodnutím súdu iba v prípadoch vyplývajúcich z\nustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. a § 226, § 243d ods. 1 O.s.p., pričom o takýto prípad v prejednávanej\nveci nešlo. V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že iné krajské súdy v obdobných prípadoch zaujali\nopačný právny názor ako mimoriadny dovolateľ.\nPodľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu spĺňa aj požiadavku riadneho a\ndostatočného odôvodnenia. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových\na právnych záverov súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\nprvostupňového súdu doplnil ďalšie dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Taktiež vysvetlil, prečo\nsa nestotožnil s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie mimoriadnym dovolaním\nnapadnutých rozhodnutí dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany žalobcu. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno považovať za neodôvodnené, resp. ústavne\nnekonformné, pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia\npríslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba\n\nskutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06).\nNa základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky nie je dôvodné a preto ho zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nŽalovaná bola v konaní o mimoriadnom dovolaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov\nkonania proti neúspešnému žalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods.\n1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej priznal náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 70,90 € pozostávajúcu z vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu z 9. septembra\n2013 v sume 51,45€ (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004\nZ.z. v znení neskorších predpisov), režijného paušálu v sume 7,81 € (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) a DPH\n20 % z vyššie uvedených súm 11,816 € (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky). Za úkon prevzatie veci dovolací súd\nnáhradu trov nepriznal, pretože právny zástupca zastupoval žalovanú aj v základnom konaní.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/246/2008", "guid": "38f8f198-e046-43e1-b555-c638d8d8acea:ca8d42a1-8c5d-4238-82ad-8e73af4933b9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}