{"guid": "11bce672-62fc-4e70-b893-d9b640ef9471:55ccfcb3-691d-415b-b06c-de9ee8dc43b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1", "spisova_znacka": "6MCdo/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/6/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 6MCdo/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1", "identifikacne_cislo": "1409211226", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "nazov": "§ 142 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-143", "nazov": "§ 143 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-143", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-143", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/55ccfcb3-691d-415b-b06c-de9ee8dc43b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/6/2013\n1409211226\n26. 02. 2014\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2014:1409211226.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu F.B., bývajúceho v D., proti žalovanej Bc.\nA.B., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou v Bratislave, Jakubovo nám. 9,\no zrušenie vyživovacej povinnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11 C 380/2010,\no mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave z 28. septembra 2012, sp. zn. 4 Co 392/2012, takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28. septembra 2012, sp. zn. 4 Co 392/2012 a uznesenie\nOkresného súdu Bratislava IV z 28. októbra 2010, č. k. 11 C 380/2010-73 v spojení s opravným\nuznesením z 18. januára 2011, č. k. 11 C 380/2009-78 a s doplňujúcim uznesením z 19. júna 2012, č.\nk. 11 C 380/2009-114 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava IV uznesením z 28. októbra 2010, č. k. 11 C 380/2010-73 v spojení s opravným\nuznesením z 18. januára 2011, č. k. 11 C 380/2009-78 a s doplňujúcim uznesením z 19. júna 2012, č. k.\n11 C 380/2009-114 žalobcovi a ani žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia\nuviedol, že o náhrade trov konania rozhodol podľa zásady úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Hoci\nžalobca bol v konaní úspešný, náhradu trov mu nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil. S\nnávrhom žalovanej priznať jej náhradu trov konania podľa § 143 O.s.p. sa nestotožnil. V tejto súvislosti\nuviedol, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou a v prípade, ak bola táto vyživovacia\npovinnosť určená súdnym rozhodnutím a u dieťaťa nastal právny stav, kedy je schopné sa samo živiť,\nje potrebné obrátiť sa s návrhom na súd na jej zrušenie. Pre nedostatok komunikácie medzi účastníkmi\nžalobca nebol informovaný o stave štúdia žalovanej. Žalovaná „preukázala žalobcovi“ pokračovanie v\nštúdiu až v priebehu súdneho konania. Poukázal na to, že hmotnoprávnou podmienkou podania žaloby\no zrušenie vyživovacej povinnosti nie je podmienené výzvou na podanie správy o stave štúdia pred\npodaním návrhu. Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že i keď žalovaná bezprostredne nezadala\npríčinu na podanie tohto návrhu a k zmene pomerov ukončením štúdia žalovanej došlo až v priebehu\nkonania, nie je možné na vec použiť ustanovenie § 143 O.s.p.\nKrajský súd v Bratislave uznesením z 28. septembra 2012, sp. zn. 4 Co 392/2012\nna odvolanie\nžalovanej napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. upravuje rozhodovanie o náhrade\ntrov konania podľa miery úspechu vo veci samej. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní\nplný úspech vo veci, má právo\nna náhradu účelne vynaložených trov konania. Keďže\npodľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, námietku žalovanej,\nže v čase podania návrhu\nna zrušenie vyživovacej povinnosti žalobcu voči nej ešte študovala,\npovažoval\nza bezvýznamnú. Za nedôvodnú považoval aj jej námietku, podľa ktorej ak\nby súd prvého stupňa rozhodol skôr, žalobca by nebol v konaní úspešný. V danom prípade nebol daný\ndôvod pre rozhodnutie o náhrade trov konania v prospech žalovanej podľa § 143 O.s.p. z dôvodu, že\nnezadala príčinu k podaniu návrhu. Žalobca musel podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, lebo\n\ntáto mu bola určená rozhodnutím súdu. Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď o náhrade\ntrov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas mimoriadne dovolanie generálny prokurátor. Navrhol,\naby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Uviedol, že konajúce súdy nesprávne posúdili rozhodujúce skutočnosti pre\nnepriznanie náhrady trov konania žalovanej v zmysle § 143 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie\numožňuje priznať náhradu trov konania odporcovi, hoci nemal v konaní úspech za predpokladu, že\nsvojim konaním nedal príčinu\nna podanie návrhu. Treba teda posúdiť, či príčina vedúca k podaniu\nnávrhu na začatie konania nebola v správaní odporcu. V danom prípade žalobcu zaťažovala povinnosť\ntvrdenia a dôkazná povinnosť preukázať, že žalovaná ukončila štúdium a teda, že je schopná sama sa\nživiť. Konajúce súdy vôbec nebrali do úvahy skutočnosti, že žalobca podal návrh\nbez\npreukázania rozhodných skutočností o zániku jeho vyživovacej povinnosti. Žalobca nepreukázal ani\nto, že by pred podaním návrhu vyzval žalovanú k oznámeniu, či jej štúdium (ne)trvá a nedoložil ani\nžiaden dôkaz, že mal snahu túto skutočnosť zistiť. Žiadny všeobecne záväzný právny predpis neukladá\nžalovanej povinnosť pravidelne informovať žalobcu o trvaní vyživovacej povinnosti. Z uvedeného je teda\nzrejmé, že neexistuje príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovanej a podaním návrhu na začatie\nkonania. Skutočnosť ukončenia štúdia žalovanou, ktorá nastala až v priebehu konania, ako objektívnu\nskutočnosť nemožno hodnotiť v prospech žalobcu podľa miery úspešnosti v konaní a v neprospech\nžalovanej. Konajúce súdy pri rozhodovaní o trovách konania nevzali do úvahy ani to, že žalobcovi bolo\nsúdnym rozhodnutím určené výživné z dôvodu neplnenia si vyživovacej povinnosti, a že v súvislosti\ns neplatením výživného je vedených viacero exekučných konaní. Ani tieto skutočnosti nenasvedčujú\ntomu, že príčinou podania návrhu bolo správanie sa žalovanej. Konajúce súdy mali preto pri rozhodovaní\no náhrade trov konania aplikovať ustanovenie § 143 O.s.p. Ak tak neurobili, nesprávne vec právne\nposúdili, čo je v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. dôvodom na podanie mimoriadneho\ndovolania. Uvedenými súdnymi rozhodnutiami bol teda porušený zákon a podanie mimoriadneho\ndovolania vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov tejto účastníčky konania, ktorú\nnemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, než mimoriadnym dovolaním.\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že rozhodnutiami nižších stupňov nedošlo\nk porušeniu zákona, považuje ich za správne a spravodlivé. Poukázal na to, že žalovaná nejaví o\nneho dlhodobo žiaden záujem a že dodnes nemá vedomosť o dĺžke jej štúdia. Preplatenie nákladov\nza advokáta, ktorého si najala, je nemorálne. Navrhol preto, aby najvyšší súd rozhodnutia napadnuté\nmimoriadnym dovolaním potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a\nods. 3 O.s.p.), po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v\nspojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel\nk záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora je podané opodstatnene.\nPodľa § 143 O.s.p. odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti\nnavrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu\nna začatie konania.\nUvedené zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti\nza výsledok\nsporu, lebo upravuje možnosť priznať náhradu trov konania aj neúspešnému odporcovi. Predpoklady\nna použitie tohto ustanovenia sú, že odporca nemal úspech vo veci, že svojim správaním nedal príčinu\nna podanie návrhu na začatie konania a u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na použitie\n§ 150 ods. 1 O.s.p. Uvedené ustanovenie dopadá na prípady, kedy je odporca v spore neúspešný\nbez toho, aby žaloba proti nemu bola podaná v dôsledku jeho (protiprávneho) chovania. Správanie\nodporcu treba posudzovať z hľadiska hmotnoprávneho vzťahu, ktorý existuje medzi účastníkmi už pred\nzačatím konania. Odporca spravidla má nárok na náhradu trov konania v zmysle uvedeného zákonného\nustanovenia okrem iného vtedy, ak uplatnený nárok ani nemôže ovplyvniť predsúdnym správaním. To\nvšak treba skúmať so zreteľom na hypotézy jednotlivých noriem hmotného práva. Treba zdôrazniť,\nže uvedené ustanovenie možno aplikovať len vo vzťahu k odporcovi a to v konaní sporovom a že\nodporcovi možno priznať, hoci to ustanovenie § 143 O.s.p. výslovne neuvádza, len účelne vynaložené\ntrovy spojené s konaním pred súdom prvého stupňa.\n\nV posudzovanej veci treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi v tom, že konajúce súdy nesprávne\nzhodnotili skutočnosti určujúce pre rozhodnutie o náhrade trov konania, v dôsledku čoho vec nesprávne\nprávne posúdili.\nZ hmotného práva upravujúceho plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že je to ich\nzákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o\nrodine). Zákon spája zánik tejto vyživovacej povinnosti s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne\nsa živiť. Ak teda nastane táto právna skutočnosť (napr. dieťa riadne ukončí prípravu na budúce\npovolanie), jej okamžikom zaniká vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu a rodič nie je preto povinný\nnaďalej si túto zákonnú povinnosť plniť. Ak vyživovacia povinnosť rodiča bola určená rozhodnutím súdu\npre neplnenie si vyživovacej povinnosti, jeho zmenu možno dosiahnuť len podaním návrhu na súd\no zrušenie vyživovacej povinnosti (§ 163 ods. 1 O.s.p.). To znamená, že aj v prípade, ak žalovaná\nstrana zánik vyživovacej povinnosti nespochybňuje, účastník právneho vzťahu (spravidla rodič) nemá\ninú možnosť ako dosiahnuť zmenu rozhodnutia súdu, než podaním návrhu na súd o zrušenie vyživovacej\npovinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zanikla (napr. dieťa\nriadne ukončilo vysokoškolské štúdium), bude dieťa ako žalovaná strana v spore o zrušenie vyživovacej\npovinnosti neúspešné bez toho, aby žaloba proti nemu bola podaná v dôsledku jeho protiprávneho\nsprávania. Ako to správne uvádza generálny prokurátor objektívnu skutočnosť, ktorá mala\nza\nnásledok zánik vyživovacej povinnosti (napr. skončenie štúdia), nemožno totiž z hľadiska rozhodovania o\ntrovách konania podľa § 143 O.s.p. hodnotiť ako správanie sa odporcu, ktoré zapríčinilo podanie takejto\nžaloby. Ak v spore o zrušenie vyživovacej povinnosti vystupuje dieťa na žalovanej strane a žalobe bude\nvyhovené, treba preto pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásadne aplikovať ustanovenie § 143\nO.s.p. a nie ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovi možno však priznať len účelne vynaložené trovy,\npričom sa treba zaoberať aj tým, či u navrhovateľa (nie)sú splnené podmienky pre použitie § 150 ods. 1\nO.s.p. (tu by bolo možné zohľadniť, okrem iného, odmietnutie žalovanej strany poskytnúť navrhovateľovi\ninformácie o rozhodujúcich skutočnostiach za predpokladu, že navrhovateľ o to pred podaním žaloby\nžalovanú stranu požiadal a rozhodujúce skutočnosti nebolo možné zistiť inak).\nV posudzovanej veci sa z obsahu spisu podáva, že vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej bola\nurčená na návrh žalovanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV\nz 27. januára\n2004, č. k. 12 C 132/2003-74. Ide teda o situáciu, kedy zmenu tohto rozhodnutia súdu bolo možné pri\nzmene pomerov dosiahnuť len podaním žaloby na súd o zrušenie vyživovacej povinnosti, ktorú podal\nžalobca ako osoba povinná plniť si túto zákonnú povinnosť voči žalovanej. Ak žalobe bolo vyhovené, lebo\nžalobcovi zanikla vyživovacia povinnosť k žalovanej, žalovaná bola síce v konaní neúspešná avšak bez\ntoho, aby žaloba proti nej bola podaná v dôsledku jej protiprávneho správania. Konajúce súdy mali preto\npri rozhodovaní o náhrade trov konania, ktoré účastníci vynaložili v súvislosti so sporom o zrušenie\nvyživovacej povinnosti pred súdom prvého stupňa, aplikovať ustanovenie § 143 O.s.p. a nie ustanovenie\n§ 142 ods. 1 O.s.p., ako to nesprávne urobili konajúce súdy. Navyše, treba dodať, že žalobca potom,\nako sa k žalobe písomne vyjadrila žalovaná, na priamy, opakovaný dotaz zo strany súdu, či trvá naďalej\nna pôvodnom návrhu uviedol, že žiada rozhodnúť o znížení jeho vyživovacej povinnosti na sumu 33,19\neur mesačne od 1.1.2010, ktorú zmenu petitu súd prvého stupňa uznesením na pojednávaní konanom\n7.4.2010 pripustil (viď č. l. 22 spisu). Následne konal o tomto zmenenom návrhu, čo bezpochyby vyplýva\nz obsahu spisu, až do okamihu jeho späťvzatia žalobcom na pojednávaní dňa 1.6.2010\n(viď\nč. l. 55 spisu), z ktorého dôvodu v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej, toto konanie zastavil. Bolo\npreto potrebné zvážiť, či v danom prípade neprichádzalo do úvahy rozhodnúť o náhrade trov konania,\nktoré účastníci vynaložili v súvislosti s týmto sporom, v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p.\nNa základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že generálny prokurátor opodstatnene namieta, že\nkonajúce súdy vec týkajúcu sa náhrady trov konania posúdili podľa právnej normy, ktorá na daný prípad\nnedopadá a teda vec nesprávne právne posúdili. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie\nkrajského súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd i o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}