{"guid": "409dd971-bbaf-49b8-bf3a-10020569a882:46ab1383-c1b3-4a43-827e-1f214a6c0d66", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1310206201.1", "spisova_znacka": "5MCdo/16/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/16/2012 z 24. 11. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2014, sp. zn. 5MCdo/16/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:1310206201.1", "identifikacne_cislo": "1310206201", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "sudca_id": 512, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-blazena-fedorkova-512", "datum_vydania": "2014-11-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582.odsek-1", "nazov": "§ 582 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-582"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-578", "nazov": "§ 578 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-578", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-578"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-842", "nazov": "§ 842 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-842", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-842"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-582", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-578", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-842"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/46ab1383-c1b3-4a43-827e-1f214a6c0d66", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206201.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206201.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206201.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/16/2012\n1310206201\n24. 11. 2014\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2014:1310206201.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C. J., bývajúcej C., zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, IČO: 35 929 049, v\nmene ktorej koná Mgr. Peter Bartošík, advokát, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom\nv Bratislave, Tomášikova 48, zastúpenej JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, so sídlom v\nPiešťanoch, Sad A. Kmeťa 24, o zaplatenie 197,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde\nBratislava III pod sp.zn. 16 C 121/2010, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2012, sp.zn. 6 Co\n257/2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2012, sp.zn. 6\nCo 257/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava III rozsudkom z 5. septembra 2011, č.k. 16 C 121/2010-77 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 197,44 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16. apríla 2010 do\nzaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 137,92 € právnemu zástupcovi žalobkyne advokátskej\nkancelárii B & S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gorkého 3, zastúpenej konateľom Mgr. Petrom\nBartošíkom, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie oprel po právnej\nstránke o ustanovenia § 34, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, § 582 ods. 1, § 842, § 843 Občianskeho\nzákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní mal preukázané, že\nZmluva o dôchodku, predmetom ktorej bolo doživotné plnenie žalovanou žalobkyni z uplatneného a\npriznaného nároku na plnenie z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne“ v sume 5948,Sk mesačne je zmluvou na dobu určitú, neurčitého trvania. Mal za to, že nie je v rozpore so zákonom,\na teda nie je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Vychádzal\nz toho, že v Zmluve o dôchodku je jasne špecifikovaný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi\núčastníkmi, t.j. 17. novembra 1998 a aj jej koniec, t.j. doživotne, teda do okamihu smrti žalobkyne. Bol\ntoho názoru, že žalovanou namietaný rozpor čl. II. a III. zmluvy o dôchodku nebol daný, článok III.\nlen konkrétne špecifikoval kedy sa končí vyplácanie plnenia. Na základe tohto právneho názoru, že\nZmluva o dôchodku nebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaná podľa súdu prvého stupňa nemohla túto\nzmluvu vypovedať podľa § 582 Občianskeho zákonníka, pretože výpoveď podľa uvedeného zákonného\nustanovenia sa môže týkať len zmluvy dojednanej na dobu neurčitú. Z uvedených dôvodov súd výpoveď\nžalovanej danú žalobkyni dňa 26. októbra 2009 z predmetnej Zmluvy o dôchodku, vyhodnotil ako\nneplatnú a vzhľadom na charakter a účel Zmluvy o dôchodku i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §\n3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže súd vyhodnotil zmluvu o dôchodku ako platnú a jej výpoveď\nžalovanou ako neplatnú, zmluva naďalej platila a žalovaná bola povinná žalovanej v zmysle tejto\nzmluvy plniť. Preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 197,4 € s 9 % ročným\núrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti mesačného plnenia za apríl 2010 (odkedy jej\nžalovaná prestala uhrádzať plnenia v zmysle Zmluvy o dôchodku) v súlade s ustanovením § 517 ods.\n2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z.\n\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 6. februára 2012, sp.zn. 6 Co 257/2011\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 220 ods. 1 O.s.p.). Žalobkyni\nuložil povinnosť nahradiť žalovanej k rukám jej právneho zástupcu trovy konania v sume 208,84 €\ndo troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že záver okresného súdu ohľadom charakteru zmluvy\no poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu ako zmluvy ,,na dobu určenú neurčitého\ntrvania“, bol zjavne nesprávny a protirečivý. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno platne uzavrieť\nzmluvu na dobu určitú neurčitého trvania, ale len zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú. Zmluvu\nuzatvorenú medzi účastníkmi vyhodnotil odvolací súd ako zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, ktorú\nžalovaná bola oprávnená vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa § 582\nods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže výpoveď tejto zmluvy zo dňa 26. októbra 2009 bola žalobkyni\nriadne doručená, záväzok žalovanej zo zmluvy zanikol dňom 31. marca 2010. Za nesprávny považoval\naj záver odvolacieho súdu, že výpoveď predmetnej zmluvy zo strany žalovanej je v rozpore s dobrými\nmravmi. Preto žalovaná nebola povinná poskytovať žalobkyni plnenie z Podporného dôchodkového\nfondu a odvolací súd jej žalobu zamietol. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkového stavu zisteného\nsúdom prvého stupňa, ktorý však vec po právnej stránke posúdil nesprávne. O trovách konania odvolací\nsúd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej\nžalovanej.\nNa základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2012,\nsp.zn.6 Co 257/2011. Namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď odvolací súd posúdil zmluvu o dôchodku ako zmluvu uzatvorenú\nna dobu neurčitú s možnosťou vypovedať ju podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to,\nže základným znakom zmluvy o dôchodku, ak je uzatvorená doživotne, je neurčitosť doby, počas ktorej\ntrvá právo na vyplácanie dôchodku. Neurčitosť trvania záväzku platiť dôchodok znamená, že právo na\ndôchodok nemôže byť obmedzené určitým dátumom. Zákon výslovne stanovuje, že trvanie práva na\nvyplácanie dôchodku môže byť v zmluve určené až do smrti oprávneného. Dobu vyplácania dôchodku\ntak možno určiť na základe objektívnej skutočnosti, ktorou je úmrtie oprávnenej osoby. Z uvedeného\nvyplýva, že pri zmluve o dôchodku musí ísť vždy o zmluvu uzatvorenú na určenú dobu s neurčitým\nčasom trvania záväzku platiť dôchodok, ako to správne v danom prípade konštatoval súd prvého stupňa.\nPodľa jeho názoru účastníci zmluvy od počiatku vedeli, že ide o zmluvu o dôchodku uzatvorenú na dobu\nurčitú - do okamihu, keď nastane smrť oprávnenej (žalobkyne) ako objektívna udalosť, ktorá sa nedá\nvymedziť konkrétnym dátumom, ale je nepochybné, že nastane. Mal za to, že koniec trvania zmluvy\nje v predmetnej veci určený určitým a zrozumiteľným spôsobom, a keďže ide o zmluvu uzatvorenú\nna dobu určitú, nebolo možné ju vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. So zreteľom\nna to, že výpoveď žalovanej je neplatná, spočíva mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor preto navrhol, aby dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie zmenil a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 5. septembra 2011, č.k. 16\n121/2010-77 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania a trovy konania\no mimoriadnom dovolaní.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa nestotožnila s názorom generálneho prokurátora.\nNamietala neprípustnosť mimoriadneho dovolania z dôvodu, že žalobkyňa podala na Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky sťažnosť, a preto nebola splnená podmienka podľa § 243e ods. 1\nO.s.p., teda ochranu práv účastníka nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa jej\nnázoru mimoriadne dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože nie je podané generálnym\nprokurátorom ani osobou poverenou konať v jeho mene a nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania.\nTvrdila, že žiadne právo, ani zákonom chránený záujem žalobkyne si podanie mimoriadneho dovolania\nnevyžadoval, pretože žalobkyňou uplatňovaný nárok na plnenie z pohľadu hmotného práva neexistuje.\nPoukázala na povinnosť banky v zmysle § 27 ods. 8 a § 119 ods. 3 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, v\nzmysle ktorého sa banke zakazuje uzatvárať určité typy zmlúv a nemôže ani pokračovať v plneniach skôr\nuzatvorených zmlúv tohto typu, t. j. zmluvy uzatvorené bez protiplnenia a bez hospodárskeho dôvodu.\nĎalej sa žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu podrobne zaoberala výkladom charakteru zmluvy o\ndôchodku ako zmluvy uzatváranej na dobu neurčitú. Rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne\nsprávny a zákonný a navrhla, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol podľa § 243i ods. 2, §\n243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a v prípade ak ho neodmietne, aby dovolanie zamietol podľa\n§ 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.\n\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu označila tento opravný prostriedok za dôvodný a\nžiadala mu vyhovieť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ l0a ods. 3 O.s.p.) po\nzistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 2 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento\nopravný prostriedok procesne prípustný.\nŽalovaná zastáva názor, že nie je splnená podmienka mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1\nO.s.p., že ochranu práv účastníka nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Takým iným\nprávnym prostriedkom je ústavná sťažnosť, ktorú žalobkyňa aj podala Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky (podľa nej dostupných informácií).\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov\nfyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem podnetu účastníka konania alebo osoby\ndotknutej alebo poškodenej rozhodnutím súdu a zistenia, že právoplatným rozhodnutím bol porušený\nzákon, musí byť splnená aj ďalšia podmienka v zákone stanovená pre možnosť podania mimoriadneho\ndovolania, že to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a že túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Tento predpoklad\nje daný vtedy, ak mimoriadnym dovolaním a následným zrušením ním napadnutého rozhodnutia súdu\nmožno dosiahnuť nápravu a zabezpečiť ochranu práv fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu,\nktorú nie je možné zabezpečiť právom inak.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v súlade so svojou judikatúrou zastáva právny názor, že v prípade\npodania opravného prostriedku (riadneho, resp. mimoriadneho) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti,\nje ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (I. ÚS\n169/09, I. ÚS 358/09).\nVzhľadom k tomu, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2012, sp.zn.\nI. ÚS 249/2012 bola ústavná sťažnosť žalobkyne, podaná v tej istej veci ako mimoriadne dovolanie,\nodmietnutá pre jej neprípustnosť, je splnená podmienka podania mimoriadneho dovolania v zmysle §\n243e ods. 1 O.s.p., že ochranu práv žalobkyne nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nDovolací súd nepovažuje za opodstatnenú námietku žalovanej, že mimoriadne dovolanie nepodal\nten, komu zákon také oprávnenie zveruje (generálny prokurátor), ale v jeho zastúpení iný prokurátor\ngenerálnej prokuratúry (prvý námestník generálneho prokurátora), ktorý ale nepreukázal poverenie na\ntakéto konanie. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, generálny prokurátor riadi a\nkontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na plnenie úloh vydáva služobné\npredpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry\na ostatných zamestnancov. Podľa čl. 4 bod 1. príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky z\n27. februára 2006, por. č. 5/2006 (úplné znenie príkaz č. 7/2012 z 29. februára 2012), prvý námestník\ngenerálneho prokurátora okrem vecí podľa článku 3 schvaľuje a podpisuje v zastúpení generálneho\nprokurátora mimoriadne dovolania v občianskoprávnych veciach a ich späťvzatie.\nZa nedôvodnú považoval dovolací súd aj námietku žalovanej, že išlo o zastúpenie neexistujúceho\nsubjektu - generálneho prokurátora, resp. nebolo možné počas nevymenovania generálneho\nprokurátora označiť podanie mimoriadneho dovolania za podanie generálneho prokurátora v zastúpení\nprvým námestníkom. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o prokuratúre, ak generálny prokurátor nie\nje vymenovaný, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv a povinností vykonáva\nprvý námestník generálneho prokurátora. Na prvého námestníka generálneho prokurátora tak ex lege\nprešli oprávnenia generálneho prokurátora v plnom rozsahu, avšak nestal sa generálnym prokurátorom,\nlen realizoval jeho zákonné oprávnenia, ktorým je aj podanie mimoriadneho dovolania. Skutočnosť, že\n\ngenerálny prokurátor nie je vymenovaný neznamená, že táto funkcia vedúceho ústredného štátneho\norgánu zanikla a v dôsledku toho, by išlo o neexistujúci orgán výkonu štátnej moci. Preto ak dovolanie\nbolo podpísané prvým námestníkom generálneho prokurátora v jeho zastúpení, nemožno hovoriť,\nže išlo o zastúpenie neexistujúceho subjektu a už vôbec nie o podpísanie mimoriadneho dovolania\nneoprávnenou osobou.\nV ďalšom preto najvyšší súd vychádzal z toho, že mimoriadne dovolanie je v danom prípade procesne\nprípustné. Bez nariadenia pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané\nv konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto\nveci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy,\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd\nnesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existenciu týchto vád generálny\nprokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada konania, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Medzi takéto vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri\nvykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než súd\nprvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Výskyt takejto vady nebol v\nmimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací súd ju ani nezistil.\nV mimoriadnom dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd na danú vec správne aplikoval § 842\nObčianskeho zákonníka, toto ustanovenie ale nesprávne interpretoval tak, že spornú zmluva o dôchodku\nje zmluva uzavretá na dobu neurčitú, ktorú možno vypovedať (§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka).\nZmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo inak určenú dobu neurčitého trvania právo\nna vyplácanie určitého dôchodku (§ 842 Občianskeho zákonníka). Ak je dojednaná zmluva na dobu\nneurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať\n\nsa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej\nvýpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka (§ 582\nods. 1 Občianskeho zákonníka).\nObčiansky zákonník vo viacerých svojich ustanoveniach rozlišuje právne vzťahy uzatvorené na dobu\nurčitú a na dobu neurčitú. Pre záväzkový vzťah uzatvorený na dobu určitú je typické, že je časovo\nohraničený a zaniká uplynutím času, na ktorý bol dojednaný (§ 578 Občianskeho zákonníka). Ide\nnapríklad o zmluvu o ubytovaní, sprostredkovateľskú zmluvu, zmluvu o preprave či poistnú zmluvu.\nCharakter záväzku vyplýva jednak priamo z jednotlivých dojednaní zmluvných strán, zo zákona alebo\naj zo samotnej podstaty a účelu záväzku. Ak má byť záväzkový vzťah dojednaný na dobu určitú,\nmusí byť doba jeho platnosti vyjadrená dostatočne zrozumiteľným spôsobom tak, že účastníci tohto\nzmluvného vzťahu môžu objektívne a nezameniteľne určiť kedy záväzok zanikne. Zo zákona pritom\nvýslovne vyplýva, že takáto doba môže byť určená počtom dní, mesiacov či rokov (§ 122 Občianskeho\nzákonníka), ale súčasne nič nebráni ani tomu, aby bola doba platnosti záväzku vymedzená aj určitou\nudalosťou, ktorá však musí byť objektívne predvídateľná a musí k nej v budúcnosti určite dôjsť. Za\ntakúto objektívnu právnu skutočnosť môžeme isto považovať aj smrť oprávnenej osoby, ako je to v\nposudzovanom prípade. Smrť je objektívna právna skutočnosť, teda právna udalosť, ktorá nastáva\nnezávisle od ľudskej vôle a je zrejmé, že táto právna skutočnosť nastane u každej fyzickej osoby. Naproti\ntomu o záväzkový vzťah dojednaný na dobu neurčitú ide v prípade, ak doba trvania záväzku nie je\nvopred stanovená, t.j. účastníci zmluvného vzťahu nestanovili dĺžku jeho trvania; typickými zmluvami\nsú nájomná zmluva, zmluva o úschove či príkazná zmluva. Zmyslom ustanovenia § 582 Občianskeho\nzákonníka upravujúceho výpoveď, je zabezpečiť účastníkom záväzkového vzťahu neurčitého trvania\nmožnosť ukončiť zmluvný vzťah, ktorý nezanikne uplynutím určeného času. Z toho vyplýva, že právna\núprava vylučuje zánik záväzku dojednaného na dobu neurčitú uplynutím času podľa § 578 Občianskeho\nzákonníka. Pokiaľ teda zmluva o dôchodku dojednaná na doživotie zanikne uplynutím doby života\noprávnenej osoby, potom nie je možné túto zmluvu vypovedať v zmysle ustanovenia § 582 Občianskeho\nzákonníka skôr, ako uplynie doba jej trvania, t.j. počas života oprávnenej osoby.\nDočasnosť právneho vzťahu založeného zmluvou o dôchodku vyplýva už zo samotnej povahy zmluvy\na zo zákonnej dikcie tejto zmluvy, že zakladá právo na vyplácanie dôchodku doživotne alebo po\nurčenú dobu neurčitého trvania. Uplynutím tejto doby zaniká celý záväzkovo-právny vzťah. Zákon teda\npozitívnym spôsobom priamo vymedzuje dobu platnosti zmluvy o dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že\nzmluva o dôchodku má presne vymedzený časový úsek svojej platnosti s presne určeným koncom avšak\nneurčitého trvania. Záver odvolacieho súdu, že občiansky zákonník definuje zmluvy uzatvorené len na\ndobu určitú a neurčitú je síce správny, avšak nemožno súhlasiť s tým, že zmluvu nemožno uzatvoriť\nna dobu určitú neurčitého trvania. Uvedený záver celkom zjavne vyvracia už samotné znenie § 842\nObčianskeho zákonníka. Pojmovým znakom zmluvy o dôchodku je práve neurčitosť trvania doby, počas\nktorej právo na vyplácanie dôchodku trvá v tom zmysle, že účastníci vzťahu nevedia určiť konkrétnu\ndĺžku trvania ich záväzku.\nV konkrétnom prejednávanom prípade cieľom celého systému Podporného dôchodkového fondu\nžalovanej ako je uvedené v liste generálneho riaditeľa žalovanej Ing. Q. U. č. 5/1993 z 20. júla 1993 (č. l.\n56 spisu), bol výrazný humánny spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov. V usmernení\nsa uvádzalo, že príspevok sa poskytuje len tým zamestnancom, ktorí nezostávajú naďalej v pracovnom\npomere so SŠTSP ako pracujúci dôchodcovia. Príspevok sa poskytoval na základe odpracovaných\nrokov zamestnancov u žalovanej. Je zrejmé, že uvedený príspevok mal teda jednak motivovať\nzamestnancov k odchodu do starobného či invalidného dôchodku, pričom poskytovaný dôchodok im mal\nbyť akousi náhradou za zvýšený dôchodok, ktorý by inak dosiahli ako pracujúci dôchodcovia zo systému\nsociálneho zabezpečenia a jednak tak, ako bolo uvedené v štatúte k Podpornému dôchodkovému fondu\nv článku I. - účelom fondu bola podpora zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase\nsvojej pracovnej aktivity, na ocenenie ich vernosti a kvality práce. Žalovaná vstupovala do tohto právneho\nvzťahu celkom dobrovoľne, bola to práve ona, ktorá motivovala svojich zamestnancov k odchodu do\nstarobného dôchodku v protihodnote s poskytnutím dôchodku. Preto si musela byť už od začiatku\nvedomá dôsledkov spojených s týmto zmluvným záväzkom (t. j. doba trvania). Nič nebránilo žalovanej,\naby si dojednala možnosť ukončenia zmluvy o dôchodku za vopred stanovených podmienok. Situácia,\nže žalovaná dospela neskôr po uzatvorení týchto zmlúv k záveru o ich finančnej nevýhodnosti, predsa\nnemôže byť právnym základom pre porušenie zásady ,,pacta sunt servanda“. Dôsledkom takéhoto stavu\nby bolo, že každá uzatvorená zmluva o dôchodku hoci uzatvorená na dobu dožitia oprávnenej osoby,\n\nby bola od počiatku ponechaná na ľubovôľu povinnej strany, ktorá by tak sama svojvoľne určovala\ndĺžku trvania tejto zmluvy bez ohľadu na vôľu svojho zmluvného partnera. Takáto zmluva by tak bola\nzjavne nevýhodná, spôsobujúca značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami a v dôsledku toho i\nneplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Ak by sa takýto výklad pripustil, poprela by sa právna podstata\nzmluvy o dôchodku ako tzv. odvážnej zmluvy, pri ktorej poskytovateľ dôchodku berie na seba riziko,\nže bude musieť poskytnúť druhému účastníkovi zmluvy plnenie bez náležitého protiplnenia. Pokiaľ by\nsa pripustila možnosť zániku tohto zmluvného vzťahu výpoveďou v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, stratil by sa celý zmysel a cieľ sledovaný právnou úpravou tejto zmluvy, t. j. poskytnúť\ndoživotné plnenie. Oprávnená osoba by tak bola počas celého trvania záväzkového vzťahu v právnej\nneistote ohľadom jeho trvania. Najvyšší súd zastáva názor, že v takýchto prípadoch nemožno tento\nzmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nNajvyšší súd poznamenáva, že k otázke, či zmluvu o dôchodku možno vypovedať, vyslovil právny názor\naj ústavný súd, ktorý vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad z 25. apríla 2012, sp.zn. II. ÚS 26/2012,\nzo 7. novembra 2012, sp.zn. IV. ÚS 550/2012, z 13. novembra 2012, sp.zn. II. ÚS 505/2012, zo 17.\njanuára 2013, sp.zn. IV. ÚS 31/2013, z 24. júla 2013, sp.zn. IV. ÚS 457/2013) konštatoval, že zmluvu o\ndôchodku (§ 842 Občianskeho zákonníka), ktorý sa má vyplácať doživotne, nemožno vypovedať podľa\n§ 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd pri tom tiež poznamenal, že „dojednanie zmluvy o\ndôchodku na doživotne je navyše nepochybne potrebné považovať z hľadiska povahy tohto dojednania\nza dojednanie zmluvy na dobu určitú“.\nNajvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že spornú zmluvu o dôchodku nebolo možné\nvypovedať (§ 582 Občianskeho zákonníka); výpoveď daná žalovanou je preto neplatná.\nV preskúmavanej veci teda generálny prokurátor opodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky\nz tohto dôvodu napadnutý rozsudok zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a vec\nvrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd poznamenáva, že konanie o mimoriadnom dovolaní má prieskumnú povahu, preto sa\nnezaoberal otázkou, či plnenie podľa spornej zmluvy o dôchodku je nemožné vzhľadom na ustanovenie\nzákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; tejto otázky sa totiž\nnedotkol Krajský súd v Bratislave, a nenamietal ju ani generálny prokurátor.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243d ods.\n1 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/257/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}