{"guid": "76471069-3552-4c5e-aecc-4b62f921ee41:dd0ff1a5-415e-4fcb-9bb7-af8fc2ef6649", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1310206168.1", "spisova_znacka": "7Cdo/115/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/115/2014 z 23. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2014, sp. zn. 7Cdo/115/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1310206168.1", "identifikacne_cislo": "1310206168", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Šramková", "sudca_id": 287, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-sramkova-287", "datum_vydania": "2014-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd0ff1a5-415e-4fcb-9bb7-af8fc2ef6649", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206168.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206168.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206168.1/text", "citacie_n": 9, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/115/2014\n1310206168\n23. 05. 2014\nJUDr. Mária Šramková\nECLI:SK:NSSR:2014:1310206168.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky D. Q., bytom D., zastúpenej\nspoločnosťou advokátskou kanceláriou B & S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 5 proti\nodporkyni Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova č. 48, zastúpenej spoločnosťou\nJUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa č. 24, o zaplatenie\nsumy 214,93 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 17 C 108/2010,\nna dovolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 1. októbra 2013, sp. zn. 14 Co\n357/2011, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nOdporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania\nv sume 33,55\neur na účet spoločnosti advokátska kancelária B & S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová\nč. 5, do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava III rozsudkom z 21. júna 2011, č. k. 17 C 108/2010-108 uložil odporkyni povinnosť\nzaplatiť navrhovateľke sumu 214,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy\n214,93 eur od 16. apríla 2010 do zaplatenia do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nNavrhovateľke priznal voči odporkyni náhradu trov súdneho konania vo výške 100 %.\nNa základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka uzavrela 17. februára 1994 s odporkyňou\nzmluvu o dôchodku, predmetom ktorej je doživotné plnenie nároku\nz podporného dôchodkového\nfondu odporcu vo výške 214,93 eur (6 475,- Sk) mesačne\naž do dožitia odporkyne.\nOdporkyňa výpoveďou z 26. októbra 2009 predmetnú zmluvu vypovedala a ako dôvod výpovede uviedla\nvyužitie zákonného práva podľa ustanovenia § 582 Občianskeho zákonníka. Podľa výpovede platnosť\na účinnosť zmluvy o dôchodku mala skončiť ku dňu 31. marca 2010. Dospel k záveru, že výpoveď\nje neplatná. Zmluvou\nsa v prospech navrhovateľky založilo právo na vyplácanie\ndôchodku doživotne. V zmysle Zmluvy o dôchodku sa povinný (odporkyňa) zaviazal vyplácať príjemcovi\n(navrhovateľke) mesačne sumu 214,93 eur na základe skutočností uvedených v žiadosti o plnenie, ktorá\nje neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Žiadateľ (navrhovateľka) o poskytnutie plnenia\nzo Zmluvy\nmal k dispozícii vopred formulovanú zmluvu vyhotovenú odporkyňou, ktorá bola súčasťou Štatútu fondu.\nNavrhovateľka v žiadosti podľa údajov je fyzická osoba špecifikovaná menom, priezviskom, dátumom\nnarodenia, rodným číslom, adresou bydliska, preto konštatoval, že tvrdenie odporkyne, že Zmluva\nje neurčitá, čo spôsobuje jej neplatnosť, nedôvodné. Nestotožnil sa s tvrdením odporkyne, že podľa\nZmluvy plnila viac rokov a navrhovateľke vyplatila istú vyššiu sumu peňazí, čím bol dostatočne naplnený\núčel Zmluvy. Účelom Zmluvy bolo poskytovať plnenie navrhovateľke doživotne a nie na vymedzené\nobdobie, ktorého dĺžka závisí od vlastného uváženia odporkyne. Záväzok odporkyne nezanikol z dôvodu\nnemožnosti plnenia podľa § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo\n§ 27 ods. 8\n\nzákona o bankách sa netýka vzťahov upravených predmetnou Zmluvou. Smrť fyzickej osoby je vždy\nobjektívne zistiteľnou skutočnosťou. Zmluva je svojim charakterom zmluvou uzavretou na dobu určitú,\nkedy je presne určený okamih začiatku vyplácania dôchodku a okamih ukončenia právneho vzťahu,\na to smrťou, ktorá skutočnosť nie je závislá od ľudskej vôle. Ide i určitú dobu s presne stanoveným\nzačiatkom a koncom. Možnosť odstúpiť od zmluvy o dôchodku by bola v rozpore s jej podstatou, pokiaľ\nbola dohodnutá\ns povinnosťou poskytovať plnenie doživotne. Vymedzením povinnosti\nplniť doživotne zmluvné strany prejavili vôľu byť takouto zmluvou viazané až do smrti oprávnenej osoby\nna prijatie dôchodku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p., ktoré vyjadril\nv percentuálnej výške s tým, že o výške náhrady trov rozhodne uznesením\npo\nprávoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom z 1. októbra 2013, č. k. 14 Co 357/2011 rozsudok súdu prvého stupňa\npotvrdil. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vo výške 32,80 eur do rúk\nprávneho zástupcu do troch dní. Dovolanie vo veci nepripustil. Dospel k záveru, že napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa je vecne správny,\nčo ho viedlo k jeho potvrdeniu v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p.\nVzhľadom na skutočnosť,\nže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvého\nstupňa, obmedzil odôvodnenie svojho potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov\nuvedených súdom prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti uviedol, že\npredmetná zmluvy o dôchodku uzatvorené na doživotne určenú dobu,\nako aj určenú dobu\nneurčitého trvania sú vždy zmluvami na dobu určitú. Vymedzením povinnosti plniť doživotne zmluvné\nstrany prejavili vôľu byť takouto sumou viazané\naž do smrti oprávnenej osoby na prijatie\ndôchodku. Zmluva o poskytovaní plnenie z podporného dôchodkového fondu je s právneho hľadiska\nzmluvou o dôchodku podľa § 842 až § 844 Občianskeho zákonníka. Účelom predmetnej zmluvy bolo\nzabezpečenie sociálnej starostlivosti o pracovníka po odchode do dôchodku, s úmyslom poskytnutia\nvýhody z podporného dôchodkového fondu slúžiaceho na subvenciu životnej úrovne, ktorá je oproti\npríjmu dosahovanému počas produktívneho veku zamestnanca výrazne znížená. Námietky odporkyne\no absolútnej neplatnosti zmluvy považoval za účelové a poukázal na konanie odporkyne, že sama\npovažovala Zmluvu za platnú na základe ktorej poskytoval navrhovateľke plnenie, o jej platnosti nemal\npochybnosti, inak by ju nevypovedal. Na spornú Zmluvu nie je možné ani aplikovať § 27 ods. 8 a § 116\nzákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, lebo sa netýka vzťahov upravených touto Zmluvou. Odporkyňa\nneuzatvárala predmetnú Zmluvu ako podnikateľ pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, teda nešlo o\nvzťah banky s klientom. Zmluva sa týka interných vecí banky - zamestnávateľa a zamestnanca. Ohľadom\nnámietky odporkyne dotýkajúcej rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý nespĺňa náležitosti\n§\n157 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa spĺňa požiadavky.\nVyporiadal sa aj s námietkou odporkyne spočívajúcou v odňatí možnosti konať pred súdom, pretože\nnemala možnosť sa vyjadriť k dôkazom, pretože súd na pojednávaní neoboznamoval obsah listín a ani\nich neprečítal. Odporkyňa sa nezúčastnila pojednávania\nna ktorom bolo vyhlásenie dokazovania\nza skončené a na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa\n21.6.2011 nevyplýva aké dôkazy vykonal, ale to neznamená, že dokazovanie listinami vôbec nevykonal.\nAj keď postupom súdu prvého stupňa došlo k procesným nedostatkom, tieto nemali vplyv na správnosť\nsúdneho rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že sporné listiny, ktoré predložila navrhovateľka boli odporkyni\nznáme z jej činnosti, ktoré sama odporkyňa vypracovala.\nRozsudok odvolacieho súdu napadla odporkyňa dovolaním. Prípustnosť dovolania odôvodnila\nustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. tvrdiac, že jej ako účastníčke konania bola postupom súdu odňatá\nmožnosť konať pred súdom. K odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť podľa názoru odporkyne\ntým, že súd prvého stupňa v priebehu konania nevykonal dôkazy listinami o ktoré svoje rozhodnutie\noprel, nezistil tak skutkový stav veci, nevyhlásil dokazovanie za skončené na pojednávaní dňa 7. júna\n2011, ale odročil pojednávanie\nna vyhlásenie rozsudku na deň 21. júna 2011. Tohto\npojednávania sa odporkyňa nezúčastnila z dôvodu hospodárnosti konania. Súd prvého stupňa však\npokračoval v konaní na uvedenom pojednávaní. Odvolací súd tento stav nenapravil. Súd prvého stupňa\nna pojednávaní neoboznamoval obsah listín a ani ich neprečítal, ktorý postup je v rozpore s § 122\nods. O.s.p. Súd prvého stupňa a aj odvolací súd vec z viacerých dôvodov nesprávne právne posúdil,\nsvoje rozhodnutie súdy riadne neodôvodnili v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., pretože\nsa nezaoberal jej námietkami uvedenými v odvolaní. Nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu videla aj v tom, že odvolací súd sa nedostatočne nezaoberal jej odvolacou námietkou, či zmluva\no dôchodku je absolútne neplatnou pre rozpor so zákonom\na pre neurčitosť\n\nvo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok. Súd prvého stupňa túto právnu otázku vyriešil tak,\nže zmluva o dôchodku je uzavretá na doživotne a zaniká dňom smrti oprávneného, pričom nárok na\nplnenie - vyplatenie dôchodku vzniká za celý kalendárny mesiac v prípade, že sa oprávnený z dôchodku\ndožil minimálne prvého dňa kalendárneho mesiaca. Zmluva je preto jednoznačne neurčitá, pokiaľ ide\nvymedzenie doby neurčitého trvania, na ktorú sa právo na dôchodok zakladá. Posúdenie platnosti\nzmluvy o dôchodku\nma rozhodný význam pre posúdenie celej veci a bolo povinnosťou\nsúdu právne relevantným spôsobom sa vyporiadať s argumentáciou odôvodňujúcou neplatnosť zmluvy.\nVytkla neodôvodnenosť jeho rozhodnutia aj z dôvodu, že sa nevysporiadal s § 575 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 27 ods. 8, § 116 a § 119 ods. 3 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Odvolaciemu\nsúdu vytkla neodôvodnenosť jeho rozhodnutia aj z dôvodu,\nže sa nevysporiadal s jej\nnávrhom na postup podľa § 238 ods. 3 O.s.p., keďže požiadala odvolací súd, aby v prípade, ak potvrdí\nrozsudok súdu prvého stupňa, vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že ide\no rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v otázke, či zmluvu o dôchodku uzavretú podľa\n§ 842 Občianskeho zákonníka, možno podľa § 582 Občianskeho zákonníka vypovedať. Navrhla, aby\ndovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nNavrhovateľka v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd vzhľadom na to, že závery\nsúdu prvého stupňa a odvolacieho súdu sú správne, dovolanie odporkyne zamietol. Zároveň si uplatnila\nnáhradu trov dovolacieho konania. Domáhala\nsa trov dovolacieho konania v sume 33,55\neur za jeden úkon právnej služby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie\npodala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom\n(§ 241 ods.\n1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).\nV zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu,\npokiaľ to zákon pripúšťa.\nV prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie\nproti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1), ďalej proti\nrozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu\nvysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2)\na napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený\nrozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože\npo právnej stránke\nide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide\no potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3).\nV prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu\nprvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania nevyslovil),\na nejde o\npotvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané\npredchádzajúce rozhodnutie, je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov z ustanovenia § 238\nods. 1 až 3 O.s.p. vyvodiť nemožno.\nPodľa ustanovenia § 242 ods. 1 druhej vety O.s.p., ukladajúceho dovolaciemu súdu povinnosť\nprihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.\n(či už to\núčastník namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal prípustnosť dovolania nielen\nvo vzťahu k § 238 a k § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237\nO.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\na/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,\nf/ účastníkovi\n\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol\nsúd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nOdporkyňa existenciu procesných vád konania vymenované v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila\na procesné vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo.\nZ týchto ustanovení\npreto prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť.\nSo zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky\nosobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej veci jej bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nDovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. namieta\nporušenie jej práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu a inú právnu ochranu.\nPredmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie\nmožnosti konať pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo\nv dôsledku\npostupu súdu, 3) možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Zákon bližšie v žiadnom\nzo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti\nkonať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi\nkonania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym\nporiadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd\nv\nkonaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi\na týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.\nO taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci\npostupoval v súlade s právnymi predpismi\na odporkyni neznemožnil uplatniť procesné\npráva priznané mu právnym poriadkom\nna zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý\nmá\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a\nnestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nDo obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka\nkonania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali\nalebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).\nObsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení\npráva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov\n(IV. ÚS 252/04).\n\nPrávo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred\nvšeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi (I. ÚS 50/04).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie\nje dôvodná\nnámietka dovolateľky týkajúca sa nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomných\nvyhotovení rozhodnutí oboch súdov.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý\nargument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.\n303- A, s.12, § 29, Hiro Balani\nc. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis\nc. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nRovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil,\nže súčasťou\nobsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania\nna\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil. Súd\ndbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nOdôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Odvolací\nsúd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a\njeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky\nvykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne\nzávery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu\nv dovolacom konaní. Ak rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods.\n2 O.s.p., je nepreskúmateľný. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá\nodpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú\nrozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné\nna doplnenie\ndôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.\nPodľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť\nsprávnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nnapadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\ns odôvodnením\nlen na konštatovanie\nna zdôraznenie správnosti\n\nUstanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného\nodôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia\nje podmienená tým, že\nodvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej\nako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza\ndo úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu\nprvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho\niba dopĺňať v tom zmysle,\nže ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie\n\nsúdu prvého stupňa. Odvolací súd prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody\nodvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak\nsa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy,\nale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú\nvyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,\nstanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne\npredpisy, ktoré aplikoval\nna prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté\nprávne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich\núčelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu\nzmluvy, ktorú posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle § 842\na nasl. Občianskeho zákonníka,\nktorú za odporkyňu podpísala oprávnená osoba. Konštatoval, že ide o zmluvu o dôchodku, z ktorého\npojmu dôchodok vyplýva, že sa jedná o opakujúce\nsa peňažné plnenie (rentu) v pravidelných\nsplátkach. Taktiež dostatočne vysvetlil, že zmluva je dostatočne identifikovateľná. Nesúhlasil s tvrdením\nodporkyne, že zmluva o dôchodku\nje neplatná lebo nie je dostatočne identifikovateľná v bydlisku a\ndátume narodenia navrhovateľky. Povinná (odporkyňa) sa zaviazala vyplácať príjemcovi (navrhovateľke)\ndoživotne sumu na základe skutočností uvedených v žiadosti navrhovateľky o plnenie, ktorá tvorila\nneoddeliteľnú súčasť zmluvy. Odporkyňa uzatvárala zmluvy o dôchodku so svojimi zamestnancami na\nzáklade ich žiadosti, ktoré boli formulárového typu s uvedením skutočností, ktoré požadovala sama\nodporkyňa. Zmluva o dôchodku bola uzavretá do dožitia, ktorá je ohraničená smrťou navrhovateľky,\npreto nesúhlasil s názorom odporkyne, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Uzavrel, že výpoveď\nzmluvy o dôchodku daná odporkyňou je v rozpore so zákonom a ako právny úkon je neplatná (§\n39 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil so\nskutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodal, že zmluva o\ndôchodku\nje zmluvou uzavretou na dobu určitú, a to na doživotie. Vyporiadal sa aj s námietkami\nodporkyne v ktorých namietal, že smrť fyzickej osoby nie je vždy zistiteľnou skutočnosť, neaplikovaním\nzákonných ustanovení zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách\nako aj poukazovaním\nodporkyne na rozpor s dobrými mravmi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa\nnie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na že odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre\nzákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv odporkyne.\nPokiaľ dovolateľka v dovolaní namietala aj iné vady konania nevykonanie potrebného dokazovania),\ndovolací súd poznamenáva, že tzv. iné vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci, sú síce dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., no uplatniť ich možno až vtedy, ak\nje dovolanie prípustné. Samotné totiž prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach\nObčianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti\ndovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto\nani\nzohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.\nPokiaľ ide o námietku odporkyne spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci treba uviesť,\nže v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne\nskutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním,\nale je mimoriadnym opravným\nprostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.)\na hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať\n\nrevízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného\ndokazovania.\nAni nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odporkyne nie je postupom, ktorým by mu\nsúd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí\nvýlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže\nto viesť nanajvýš k jeho nesprávnym skutkovým záverom,\na teda v konečnom dôsledku aj\nk nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k zmätočnosti rozhodnutia (viď napr. aj rozhodnutia uverejnené\nv Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993 a pod č. 125/1999).\nPodľa ustálenej judikatúry platí,\nže takýto postup súdu nemožno zásadne považovať\nza odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie\nsvojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä\nvýsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka\na výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých\ndôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je\nzrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu\nnavrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci využil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať\ndôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o\ntom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd (ani okresný súd) preto\nnevykonaním dôkazu, navrhovaného dovolateľom, ho nevylúčili z realizácie žiadneho procesného práva,\nktoré\nmu Občianky súdny poriadok priznáva. Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania,\nresp. že súdy dospeli na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje\ndovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Dovolací súd môže\nv dovolacom\nkonaní prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti\ndovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nejde).\nAj keď dovolateľka výslovne uvádza, že ňou vytýkaným postupom došlo k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., z obsahu dovolania vyplýva,\nže dovolateľka namieta\nnesprávnosť právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri\naplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nNesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť\ndovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť\nrozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu\nneposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala\nza následok vecnú nesprávnosť\nnapadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku\ntoho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval\nalebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až\nvtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).\nVzhľadom na to, že prípustnosť dovolania odporkyne nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b\nods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie\nje dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím\nodvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.\nV dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporkyni,\nktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd\npriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jednu\nprávnu službu, ktorú poskytol navrhovateľke vypracovaním vyjadrenia z 24. januára 2014 k dovolaniu\nodporkyne (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za\n\nposkytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil\npodľa § 10\nods. 1 vyhlášky vo výške 19,92 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne\ntelekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods.\n3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t. j. 8,04 eur)] po pripočítaní DPH v sume 5,59 eur (§ 18 ods. 3 vyhlášky)\npredstavuje spolu predstavuje spolu 33,55 eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/357/2011", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "eb3880ee-800d-49bb-89dd-74b35b7e09bb:414260fa-dac3-426d-9b88-a19ceb223ac4", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:6811202005.1", "spisova_znacka": "14Co/357/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/357/2011 z 5. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2011-12-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6811202005.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9bc285d6-aaf0-4ed4-ac9e-dacbcbb2896a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 479/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 479/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bc285d6-aaf0-4ed4-ac9e-dacbcbb2896a"}, {"guid": "c8df0007-38ae-4306-ac93-68296d723d7b:4e682ecd-2a39-4247-ad92-fdc78e370704", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3716206475.1", "spisova_znacka": "5Co/112/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/112/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3716206475.1"}, {"guid": "bae1fde9-1e81-4a6e-a173-785f6cdeaf30:bd65a518-e207-40a6-b51c-88132274637d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211434.2", "spisova_znacka": "3Co/421/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/421/2013 z 5. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211434.2"}, {"guid": "c1810980-75e4-4c38-8b59-d69a40eaebf6:77fdb660-1b3d-4e83-946a-8317827fe8ec", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211422.1", "spisova_znacka": "3Co/377/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/377/2013 z 5. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211422.1"}, {"guid": "27431483-3e0d-4117-a08b-ec8d3263571c:bffb4d44-94c7-45c4-9c4e-7ffe0bde0d4e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211414.2", "spisova_znacka": "3Co/656/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/656/2013 z 5. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211414.2"}, {"guid": "682657c6-1d0f-4c90-b547-eef53273e4ed:1d89a0ff-a32d-40ef-99d0-a2e4c0c90ae9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1210215625.1", "spisova_znacka": "3Co/520/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/520/2013 z 30. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1210215625.1"}, {"guid": "a2bcac02-2b00-4daa-83a6-e6348de90ebc:86684193-845a-484e-a2ea-2191e7ef5c83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211417.1", "spisova_znacka": "3Co/356/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/356/2013 z 30. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211417.1"}, {"guid": "9e68efe4-6f51-4e7f-bf02-042d2e5502cf:1a924d6e-7b88-4458-bb95-6aa3967af568", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211382.2", "spisova_znacka": "3Co/231/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/231/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211382.2"}, {"guid": "2323e580-8885-4349-a5a3-40c21699c413:e35bd9c7-3125-4b0c-9549-94a80a6d99f5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1312211452.1", "spisova_znacka": "3Co/152/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/152/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1312211452.1"}]}