{"guid": "27a08ad6-d109-4fa5-9925-a96383717efa:5698f3ca-d814-46fe-a8cb-8ab3cd63ebc4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1310206165.1", "spisova_znacka": "5MCdo/49/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/49/2012 z 29. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2014, sp. zn. 5MCdo/49/2012, ECLI:SK:NSSR:2014:1310206165.1", "identifikacne_cislo": "1310206165", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2014-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582", "nazov": "§ 582 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-582"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-842", "nazov": "§ 842 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-842", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-842"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-582", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-842"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5698f3ca-d814-46fe-a8cb-8ab3cd63ebc4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206165.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206165.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1310206165.1/text", "citacie_n": 16, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/49/2012\n1310206165\n29. 04. 2014\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2014:1310206165.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O. G., bývajúcej v G., zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou B & S Legal, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 5, IČO: 35 929 049,\nv mene ktorej koná Mgr. Peter Bartošík, advokát, proti žalovanej Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v\nBratislave, Tomášikova 48, zastúpená JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, so sídlom v Piešťanoch,\nSad A. Kmeťa 24, o zaplatenie 134,10 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod\nsp. zn. 14 C 103/2010, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. januára 2012, sp. zn. 15 Co 194/2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzo 16. januára\n2012, sp. zn. 15 Co 194/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava III rozsudkom z 19. apríla 2011, č. k. 14 C 103/2010-101 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 134,10 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 16. apríla 2010 do\nzaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že o trovách konania\nrozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie oprel po právnej stránke\no ustanovenia § 34, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, § 582 ods. 1, § 842, § 843 Občianskeho\nzákonníka. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní mal preukázané, že\nZmluva o dôchodku, predmetom ktorej bolo doživotné plnenie žalovanou žalobkyni z uplatneného a\npriznaného nároku na plnenie z „Podporného dôchodkového fondu Slovenskej sporiteľne“ mesačne v\nsume 4 040,- Sk (134,10 €) k 15. dňu každého mesiaca až do dožitia žalobkyne\nna jej účet, počnúc\nmesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom žalobkyňa začala poberať starobný dôchodok, je zmluvou\nna dobu určitú, neurčitého trvania. Mal zato, že zmluva nie je v rozpore so zákonom a plnenie poskytnuté\nna jej základe nie je plnením nemožným v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že\nv Zmluve o dôchodku je jasne špecifikovaný začiatok vzniknutého právneho vzťahu medzi účastníkmi,\nt. j. 19. augusta 1996 a aj jej koniec, t. j. doživotne, teda do okamihu smrti žalobkyne. Bol toho názoru,\nže žalovanou namietaný rozpor čl. II. a III. zmluvy o dôchodku nebol daný, článok III. len konkrétne\nšpecifikoval kedy sa končí vyplácanie plnenia. Na základe tohto právneho názoru, že Zmluva o dôchodku\nnebola uzavretá na dobu neurčitú, žalovaná podľa súdu prvého stupňa nemohla túto zmluvu vypovedať\npodľa § 582 Občianskeho zákonníka, pretože výpoveď podľa uvedeného zákonného ustanovenia sa\nmôže týkať len zmluvy dojednanej na dobu neurčitú. Z uvedených dôvodov súd výpoveď žalovanej danú\nžalobkyni dňa 26. októbra 2009 z predmetnej Zmluvy o dôchodku, vyhodnotil ako neplatnú a vzhľadom\nna charakter a účel Zmluvy o dôchodku i v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka. Keďže súd vyhodnotil zmluvu o dôchodku ako platnú a jej výpoveď žalovanou ako neplatnú,\nzmluva naďalej platila a žalovaná bola povinná žalovanej v zmysle tejto zmluvy plniť. Preto súd uložil\nžalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 134,10 € s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa\nnasledujúceho po splatnosti mesačného plnenia za apríl 2010 (odkedy jej žalovaná prestala uhrádzať\nplnenia v zmysle Zmluvy o dôchodku) v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a\n§ 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z. z.\n\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 16. januára 2012,\nsp. zn.\n15 Co 194/2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 220 ods. 1\nO.s.p.). Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania\nv sume 548,87 € do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že záver okresného súdu ohľadom\ncharakteru zmluvy o poskytovaní plnenia z Podporného dôchodkového fondu ako zmluvy ,,na dobu\nurčenú neurčitého trvania,, bol zjavne nesprávny a protirečivý. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno\nplatne uzavrieť zmluvu na dobu určitú neurčitého trvania, ale len zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú.\nZmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi vyhodnotil odvolací súd ako zmluvu uzatvorenú\nna\ndobu neurčitú, ktorú žalovaná bola oprávnená vypovedať v lehote 3 mesiacov ku koncu kalendárneho\nštvrťroka podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže výpoveď tejto zmluvy zo dňa 26. októbra\n2009 bola žalobkyni riadne doručená, záväzok žalovanej\nzo zmluvy zanikol dňom 31.\nmarca 2010. Preto žalovaná nebola povinná poskytovať žalobkyni plnenie z Podporného dôchodkového\nfondu a odvolací súd jej žalobu zamietol. Odvolací súd pritom vychádzal zo skutkového stavu zisteného\nsúdom prvého stupňa, ktorý však vec po právnej stránke posúdil nesprávne. O trovách konania odvolací\nsúd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnej\nžalovanej.\nNa základe podnetu žalobkyne podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. januára 2012, sp.\nzn. 15 Co 194/2011. Namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď odvolací súd posúdil zmluvu o dôchodku ako zmluvu uzatvorenú\nna dobu neurčitú s možnosťou vypovedať ju podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to,\nže základným znakom zmluvy o dôchodku, ak je uzatvorená doživotne, je neurčitosť doby, počas ktorej\ntrvá právo na vyplácanie dôchodku. Neurčitosť trvania záväzku platiť dôchodok znamená, že právo na\ndôchodok nemôže byť obmedzené určitým dátumom. Zákon výslovne stanovuje, že trvanie práva na\nvyplácanie dôchodku môže byť v zmluve určené až do smrti oprávneného. Dobu vyplácania dôchodku\ntak možno určiť na základe objektívnej skutočnosti, ktorou je úmrtie oprávnenej osoby. Z uvedeného\nvyplýva, že pri zmluve o dôchodku musí ísť vždy o zmluvu uzatvorenú na určenú dobu s neurčitým\nčasom trvania záväzku platiť dôchodok, ako to správne v danom prípade konštatoval súd prvého stupňa.\nPodľa jeho názoru účastníci zmluvy od počiatku vedeli, že ide o zmluvu o dôchodku uzatvorenú na dobu\nurčitú do okamihu, keď nastane smrť oprávnenej (žalobkyne) ako objektívna udalosť,\nktorá sa nedá vymedziť konkrétnym dátumom, ale je nepochybné, že nastane. Mal za to, že koniec\ntrvania zmluvy je v predmetnej veci určený určitým a zrozumiteľným spôsobom, a keďže ide o zmluvu\nuzatvorenú na dobu určitú, nebolo možné ju vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nSo zreteľom na to, že výpoveď žalovanej je neplatná, spočíva mimoriadnym dovolaním napadnuté\nrozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor preto navrhol, aby dovolací\nsúd napadnuté rozhodnutie zmenil a potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 19. apríla 2011, č.\nk. 14 C 103/2010-101 a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy odvolacieho konania a trovy\nkonania o mimoriadnom dovolaní.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa nestotožnila s názorom generálneho prokurátora.\nNamietala neprípustnosť mimoriadneho dovolania z dôvodu, že žalobkyňa podala na Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky sťažnosť, a preto nebola splnená podmienka podľa § 243e ods. 1\nO.s.p., teda ochranu práv účastníka nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Podľa jej\nnázoru mimoriadne dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, pretože nie je podané generálnym\nprokurátorom ani osobou poverenou konať v jeho mene a nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania.\nTvrdila, že žiadne právo, ani zákonom chránený záujem žalobkyne si podanie mimoriadneho dovolania\nnevyžadoval, pretože žalobkyňou uplatňovaný nárok na plnenie z pohľadu hmotného práva neexistuje.\nPoukázala na povinnosť banky v zmysle § 27 ods. 8 a § 119 ods. 3 zákona č.483/2001 Z. z. o bankách, v\nzmysle ktorého sa banke zakazuje uzatvárať určité typy zmlúv a nemôže ani pokračovať v plneniach skôr\nuzatvorených zmlúv tohto typu, t. j. zmluvy uzatvorené\nbez protiplnenia a bez hospodárskeho\ndôvodu. Ďalej sa žalovaná vo svojom vyjadrení\nk dovolaniu podrobne zaoberala výkladom\ncharakteru zmluvy o dôchodku ako zmluvy uzatváranej na dobu neurčitú. Rozsudok odvolacieho súdu\npovažovala za vecne správny a zákonný a navrhla, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie odmietol\npodľa § 243i ods. 2, § 243b ods. 5 a § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a v prípade ak ho neodmietne, aby\ndovolanie zamietol podľa § 243b ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.\n\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu označila tento opravný prostriedok za dôvodný a\nžiadala mu vyhovieť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ l0a ods. 3\nO.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.) po podaní podnetu žalobkyne (§ 243e ods. 2 O.s.p.), skúmal najskôr,\nči je tento opravný prostriedok procesne prípustný.\nŽalovaná zastáva názor, že nie je splnená podmienka mimoriadneho dovolania podľa\n§ 243e\nods. 1 O.s.p., že ochranu práv účastníka nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Takým\niným právnym prostriedkom je ústavná sťažnosť, ktorú žalobkyňa aj podala Ústavnému súdu Slovenskej\nrepubliky (podľa nej dostupných informácií).\nPodľa § 243e ods. 1 O.s.p. ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby\ndotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným\nrozhodnutím bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov\nfyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.\nZ citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že okrem podnetu účastníka konania alebo osoby\ndotknutej alebo poškodenej rozhodnutím súdu a zistenia, že právoplatným rozhodnutím bol porušený\nzákon, musí byť splnená aj ďalšia podmienka v zákone stanovená pre možnosť podania mimoriadneho\ndovolania, že to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu, a že túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Tento predpoklad\nje daný vtedy, ak mimoriadnym dovolaním a následným zrušením ním napadnutého rozhodnutia súdu\nmožno dosiahnuť nápravu a zabezpečiť ochranu práv fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu,\nktorú nie je možné zabezpečiť právom inak.\nÚstavný súd Slovenskej republiky v súlade so svojou judikatúrou zastáva právny názor, že v prípade\npodania opravného prostriedku (riadneho, resp. mimoriadneho) a súbežne podanej ústavnej sťažnosti,\nje ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o takomto opravnom prostriedku (I. ÚS\n169/09, I. ÚS 358/09).\nVzhľadom k tomu, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 12.\ndecembra 2012, sp. zn. I. ÚS 249/2012 bola ústavná sťažnosť žalobkyne, podaná v tej istej veci ako\nmimoriadne dovolanie, odmietnutá pre jej neprípustnosť, je splnená podmienka podania mimoriadneho\ndovolania v zmysle § 243e ods. 1 O.s.p., že ochranu práv žalobkyne nie je možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nDovolací súd nepovažuje za opodstatnenú námietku žalovanej, že mimoriadne dovolanie nepodal ten,\nkomu zákon také oprávnenie zveruje (generálny prokurátor), ale v jeho\nzastúpení iný prokurátor generálnej prokuratúry (prvý námestník generálneho prokurátora), ktorý ale\nnepreukázal poverenie na takéto konanie. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre,\ngenerálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokuratúr vrátane vojenských prokuratúr. Na\nplnenie úloh vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov,\nprávnych čakateľov prokuratúry a ostatných zamestnancov. Podľa čl. 4 bod 1. príkazu generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky\nz 27. februára 2006, por. č. 5/2006 (úplné znenie príkaz\nč. 7/2012 z 29. februára 2012), prvý námestník generálneho prokurátora okrem vecí podľa článku 3\nschvaľuje a podpisuje\nv zastúpení generálneho prokurátora mimoriadne dovolania v\nobčianskoprávnych veciach\na ich späťvzatie.\n\nZa nedôvodnú považoval dovolací súd aj námietku žalovanej, že išlo o zastúpenie neexistujúceho\nsubjektu - generálneho prokurátora, resp. nebolo možné počas nevymenovania generálneho\nprokurátora označiť podanie mimoriadneho dovolania\nza podanie generálneho\nprokurátora v zastúpení prvým námestníkom. Podľa § 9 ods. 1\npísm. a/ zákona o prokuratúre, ak\ngenerálny prokurátor nie je vymenovaný, funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu jeho práv\na povinností vykonáva prvý námestník generálneho prokurátora. Na prvého námestníka generálneho\nprokurátora tak ex lege prešli oprávnenia generálneho prokurátora v plnom rozsahu, avšak nestal sa\ngenerálnym prokurátorom, len realizoval jeho zákonné oprávnenia, ktorým je aj podanie mimoriadneho\ndovolania. Skutočnosť, že generálny prokurátor nie je vymenovaný neznamená, že táto funkcia\nvedúceho ústredného štátneho orgánu zanikla a v dôsledku toho, by išlo o neexistujúci orgán výkonu\nštátnej moci. Preto ak dovolanie bolo podpísané prvým námestníkom generálneho prokurátora v jeho\nzastúpení, nemožno hovoriť, že išlo o zastúpenie neexistujúceho subjektu a už vôbec nie o podpísanie\nmimoriadneho dovolania neoprávnenou osobou.\nV ďalšom preto najvyšší súd vychádzal z toho, že mimoriadne dovolanie je v danom prípade procesne\nprípustné. Bez nariadenia pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243a\nods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo\nk vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania ako aj zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 v spojení s §\n242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané\nv konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky len na posúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto\nveci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy,\nak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol\nriadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo\nkonanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania\nsa postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca\nalebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Existenciu týchto vád\ngenerálny prokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada konania, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných\nv § 237 O.s.p., nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup\nsúdu v občianskom súdnom konaní. Medzi takéto vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu,\nže súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho\nsúdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než\nsúd prvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Výskyt takejto vady nebol\nv mimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací súd ju ani nezistil.\nV mimoriadnom dovolaní sa namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo\nskutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu.\nNesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\n\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa právneho názoru generálneho prokurátora odvolací súd na danú vec správne aplikoval § 842\nObčianskeho zákonníka, toto ustanovenie ale nesprávne interpretoval tak, že spornú zmluva o dôchodku\nje zmluva uzavretá na dobu neurčitú, ktorú možno vypovedať\n(§ 582 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka).\nZmluvou o dôchodku sa zakladá niekomu na doživotne alebo inak určenú dobu neurčitého trvania právo\nna vyplácanie určitého dôchodku (§ 842 Občianskeho zákonníka). Ak je dojednaná zmluva na dobu\nneurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať\nsa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej\nvýpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka (§ 582\nods. 1 Občianskeho zákonníka).\nObčiansky zákonník vo viacerých svojich ustanoveniach rozlišuje právne vzťahy uzatvorené na dobu\nurčitú a na dobu neurčitú. Pre záväzkový vzťah uzatvorený na dobu určitú je typické, že je časovo\nohraničený a zaniká uplynutím času, na ktorý bol dojednaný\n(§ 578 Občianskeho zákonníka).\nIde napríklad o zmluvu o ubytovaní, sprostredkovateľskú zmluvu, zmluvu o preprave či poistnú zmluvu.\nCharakter záväzku vyplýva jednak priamo z jednotlivých dojednaní zmluvných strán, zo zákona alebo\naj zo samotnej podstaty a účelu záväzku. Ak má byť záväzkový vzťah dojednaný na dobu určitú,\nmusí byť doba jeho platnosti vyjadrená dostatočne zrozumiteľným spôsobom tak, že účastníci tohto\nzmluvného vzťahu môžu objektívne a nezameniteľne určiť kedy záväzok zanikne. Zo zákona pritom\nvýslovne vyplýva, že takáto doba môže byť určená počtom dní, mesiacov či rokov (§ 122 Občianskeho\nzákonníka), ale súčasne nič nebráni ani tomu, aby bola doba platnosti záväzku vymedzená aj určitou\nudalosťou, ktorá však musí byť objektívne predvídateľná a musí k nej v budúcnosti určite dôjsť. Za\ntakúto objektívnu právnu skutočnosť môžeme isto považovať aj smrť oprávnenej osoby, ako je to v\nposudzovanom prípade. Smrť je objektívna právna skutočnosť, teda právna udalosť, ktorá nastáva\nnezávisle od ľudskej vôle a je zrejmé, že táto právna skutočnosť nastane u každej fyzickej osoby. Naproti\ntomu o záväzkový vzťah dojednaný\nna dobu neurčitú ide v prípade, ak doba trvania záväzku nie\nje vopred stanovená, t. j. účastníci zmluvného vzťahu nestanovili dĺžku jeho trvania; typickými zmluvami\nsú nájomná zmluva, zmluva o úschove či príkazná zmluva. Zmyslom ustanovenia § 582 Občianskeho\nzákonníka upravujúceho výpoveď, je zabezpečiť účastníkom záväzkového vzťahu neurčitého trvania\nmožnosť ukončiť zmluvný vzťah, ktorý nezanikne uplynutím určeného času. Z toho vyplýva, že právna\núprava vylučuje zánik záväzku dojednaného na dobu neurčitú uplynutím času podľa § 578 Občianskeho\nzákonníka. Pokiaľ teda zmluva o dôchodku dojednaná na doživotie zanikne uplynutím doby života\noprávnenej osoby, potom nie je možné túto zmluvu vypovedať v zmysle ustanovenia § 582 Občianskeho\nzákonníka skôr, ako uplynie doba jej trvania, t. j. počas života oprávnenej osoby.\nDočasnosť právneho vzťahu založeného zmluvou o dôchodku vyplýva už zo samotnej povahy zmluvy\na zo zákonnej dikcie tejto zmluvy, že zakladá právo na vyplácanie dôchodku doživotne alebo po\nurčenú dobu neurčitého trvania. Uplynutím tejto doby zaniká celý záväzkovo-právny vzťah. Zákon teda\npozitívnym spôsobom priamo vymedzuje dobu platnosti zmluvy o dôchodku. Z uvedeného je zrejmé, že\nzmluva o dôchodku má presne vymedzený časový úsek svojej platnosti s presne určeným koncom avšak\nneurčitého trvania. Záver odvolacieho súdu, že občiansky zákonník definuje zmluvy uzatvorené len na\ndobu určitú a neurčitú je síce správny, avšak nemožno súhlasiť s tým, že zmluvu nemožno uzatvoriť\nna dobu určitú neurčitého trvania. Uvedený záver celkom zjavne vyvracia už samotné znenie § 842\nObčianskeho zákonníka. Pojmovým znakom zmluvy o dôchodku je práve neurčitosť trvania doby, počas\nktorej právo na vyplácanie dôchodku trvá v tom zmysle, že účastníci vzťahu nevedia určiť konkrétnu\ndĺžku trvania ich záväzku.\nV konkrétnom prejednávanom prípade cieľom celého systému Podporného dôchodkového fondu\nžalovanej ako je uvedené v liste generálneho riaditeľa žalovanej Ing. F. T.. 5/1993 z 20. júla 1993 (č. l. 75\nspisu), bol výrazný humánny spôsob sociálnej a ekonomickej stabilizácie zamestnancov. V usmernení\n\nsa uvádzalo, že príspevok sa poskytuje len tým zamestnancom, ktorí nezostávajú naďalej v pracovnom\npomere so SŠTSP ako pracujúci dôchodcovia. Príspevok sa poskytoval na základe odpracovaných\nrokov zamestnancov u žalovanej. Je zrejmé, že uvedený príspevok mal teda jednak motivovať\nzamestnancov k odchodu do starobného či invalidného dôchodku, pričom poskytovaný dôchodok im mal\nbyť akousi náhradou za zvýšený dôchodok, ktorý by inak dosiahli ako pracujúci dôchodcovia zo systému\nsociálneho zabezpečenia a jednak tak, ako bolo uvedené v štatúte k Podpornému dôchodkovému fondu\nv článku I. - účelom fondu bola podpora zabezpečenia životnej úrovne, ktorú pracovníci dosiahli v čase\nsvojej pracovnej aktivity,\nna ocenenie ich vernosti a kvality práce. Žalovaná vstupovala do\ntohto právneho vzťahu celkom dobrovoľne, bola to práve ona, ktorá motivovala svojich zamestnancov k\nodchodu\ndo starobného dôchodku v protihodnote s poskytnutím dôchodku. Preto si musela byť už\nod začiatku vedomá dôsledkov spojených s týmto zmluvným záväzkom (t. j. doba trvania). Nič nebránilo\nžalovanej, aby si dojednala možnosť ukončenia zmluvy o dôchodku\nza vopred stanovených\npodmienok. Situácia, že žalovaná dospela neskôr po uzatvorení týchto zmlúv k záveru o ich finančnej\nnevýhodnosti, predsa nemôže byť právnym základom\npre porušenie zásady ,,pacta sunt\nservanda“. Dôsledkom takéhoto stavu by bolo, že každá uzatvorená zmluva o dôchodku hoci uzatvorená\nna dobu dožitia oprávnenej osoby, by bola\nod počiatku ponechaná na ľubovôľu povinnej\nstrany, ktorá by tak sama svojvoľne určovala dĺžku trvania tejto zmluvy bez ohľadu na vôľu svojho\nzmluvného partnera. Takáto zmluva by tak bola zjavne nevýhodná, spôsobujúca značnú nerovnováhu\nmedzi zmluvnými stranami a v dôsledku toho i neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Ak by sa takýto\nvýklad pripustil, poprela by sa právna podstata zmluvy o dôchodku ako tzv. odvážnej zmluvy, pri ktorej\nposkytovateľ dôchodku berie na seba riziko, že bude musieť poskytnúť druhému účastníkovi zmluvy\nplnenie bez náležitého protiplnenia. Pokiaľ by sa pripustila možnosť zániku tohto zmluvného vzťahu\nvýpoveďou v zmysle § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, stratil by sa celý zmysel a cieľ sledovaný\nprávnou úpravou tejto zmluvy, t. j. poskytnúť doživotné plnenie. Oprávnená osoba by tak bola počas\ncelého trvania záväzkového vzťahu v právnej neistote ohľadom jeho trvania. Najvyšší súd zastáva názor,\nže v takýchto prípadoch nemožno tento zmluvný typ ukončiť výpoveďou podľa § 582 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka.\nNajvyšší súd poznamenáva, že k otázke, či zmluvu o dôchodku možno vypovedať, vyslovil právny názor\naj ústavný súd, ktorý vo viacerých rozhodnutiach (viď napríklad\nz 25. apríla 2012, sp. zn.\nII. ÚS 26/2012, zo 7. novembra 2012, sp. zn. IV. ÚS 550/2012,\nz 13. novembra 2012, sp. zn. II.\nÚS 505/2012, zo 17. januára 2013, sp. zn. IV. ÚS 31/2013, z 24. júla 2013, sp. zn. IV. ÚS 457/2013)\nkonštatoval, že zmluvu o dôchodku (§ 842 Občianskeho zákonníka), ktorý sa má vyplácať doživotne,\nnemožno vypovedať podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ústavný súd pri tom tiež poznamenal,\nže „dojednanie zmluvy o dôchodku na doživotne je navyše nepochybne potrebné považovať z hľadiska\npovahy tohto dojednania za dojednanie zmluvy na dobu určitú“.\nNajvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že spornú zmluvu o dôchodku nebolo možné\nvypovedať (§ 582 Občianskeho zákonníka); výpoveď daná žalovanou je preto neplatná.\nV preskúmavanej veci teda generálny prokurátor opodstatnene namieta, že napadnutý rozsudok spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky\nz tohto dôvodu napadnutý rozsudok zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a vec\nvrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd poznamenáva, že konanie o mimoriadnom dovolaní má prieskumnú povahu, preto sa\nnezaoberal otázkou, či plnenie podľa spornej zmluvy o dôchodku je nemožné vzhľadom na ustanovenie\nzákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; tejto otázky sa totiž\nnedotkol Krajský súd v Bratislave, a nenamietal ju ani generálny prokurátor.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243d ods.\n1 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Co/194/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d0a765e0-5ec7-497a-886f-76e7f6f1df2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 457/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 457/2013 z 24. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-24", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0a765e0-5ec7-497a-886f-76e7f6f1df2e"}, {"guid": "ussr:acf1403a-0b4e-4a20-af46-295b064978b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 31/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 31/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:acf1403a-0b4e-4a20-af46-295b064978b7"}, {"guid": "ussr:f31c1ab6-0051-435a-9d2e-765070aa9dad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 249/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 249/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f31c1ab6-0051-435a-9d2e-765070aa9dad"}, {"guid": "ussr:0f05195b-d027-46c2-90be-157d5207e4e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2012 z 13. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-13", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f05195b-d027-46c2-90be-157d5207e4e3"}, {"guid": "ussr:44f88110-41af-47b8-a052-8844ee37cee9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 550/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 550/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:44f88110-41af-47b8-a052-8844ee37cee9"}, {"guid": "ussr:c0a01e18-14b1-4b8a-9d37-47bd106336bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 26/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0a01e18-14b1-4b8a-9d37-47bd106336bb"}, {"guid": "ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/09 z 25. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-25", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f25e0dd9-ab66-4e8e-acf5-b3a3bff839de"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}], "citovane_v": [{"guid": "9b190880-ee08-4b63-aaf8-d56470983dcf:7906b419-7b10-4931-8e12-bc07e9e98f09", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1316219190.1", "spisova_znacka": "8Co/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/113/2018 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1316219190.1"}, {"guid": "9b190880-ee08-4b63-aaf8-d56470983dcf:48ea97c9-6a6c-460e-ba23-2cd58f8c49fd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1316219190.1", "spisova_znacka": "8Co/113/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/113/2018 z 26. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1316219190.1"}, {"guid": "0cba5ee8-9892-4e28-a9db-9019ff1e5bcf:c92abcfe-523b-4b8e-9c11-248f4562ea84", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1315215350.1", "spisova_znacka": "14Co/331/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/331/2016 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1315215350.1"}, {"guid": "3776af96-b1e8-4cd7-bffe-3b63e2d88779:3b6bc247-90f3-415f-be2e-ab3c8744f3d1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1316219191.1", "spisova_znacka": "4Co/44/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/44/2018 z 24. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1316219191.1"}, {"guid": "73f536d2-d175-444d-91fa-f82535eb30e5:e869fe2b-5947-4e2e-9eb7-00e7063e6875", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1315215329.1", "spisova_znacka": "8Co/41/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/41/2017 z 29. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1315215329.1"}, {"guid": "56a493ef-d6de-449a-ac91-71bf4f94a516:880ec76a-dd4d-47d6-82d3-7d565634c053", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315215346.2", "spisova_znacka": "8Co/341/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/341/2016 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315215346.2"}, {"guid": "e8154aa8-f715-4c57-a73c-dd723cc51e3d:b2bffdb0-8440-4e86-80dd-a09821948ad6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315215297.1", "spisova_znacka": "8Co/303/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/303/2016 z 17. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315215297.1"}, {"guid": "5e550f0f-105b-4afd-af92-6aa31b531f41:169f334e-f757-4268-8934-c8ff327ed424", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315215294.1", "spisova_znacka": "7Co/39/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/39/2017 z 14. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315215294.1"}, {"guid": "d4d9aba8-a539-4ccc-8cca-4d1df064a632:9ba3c20b-f901-478e-9b48-38a839a2689c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1315215285.1", "spisova_znacka": "9Co/360/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/360/2016 z 25. 1. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-01-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1315215285.1"}, {"guid": "e0b8f61f-4456-493a-a499-41aa1784f430:40d74336-c155-4989-aee7-67896551e1d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315215303.1", "spisova_znacka": "9Co/266/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/266/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315215303.1"}, {"guid": "e25e07ca-0a07-41ed-a1ed-2a21bae11c6b:6ad56abd-5cad-4085-b36d-d9068a9b82ec", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315215288.1", "spisova_znacka": "9Co/265/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/265/2016 z 19. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315215288.1"}, {"guid": "c40f2b62-4f54-4dee-a89b-a836d28164d1:baabc729-cde2-4957-ac6a-d47e713b0ec9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1315211890.1", "spisova_znacka": "10Co/240/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/240/2016 z 24. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-08-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1315211890.1"}, {"guid": "a06a1f07-4964-4f42-9c14-9a06f34348b7:0154b29c-3ecb-4598-96d0-fbcbf333ac1d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1313206838.2", "spisova_znacka": "10Co/104/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/104/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1313206838.2"}, {"guid": "a06a1f07-4964-4f42-9c14-9a06f34348b7:054e3f5e-f6dc-4297-83e5-77f99249c5e5", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1313206838.2", "spisova_znacka": "10Co/104/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/104/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1313206838.2"}, {"guid": "a06a1f07-4964-4f42-9c14-9a06f34348b7:5bf412b7-42e9-4b67-b368-4c6299313c12", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1313206838.2", "spisova_znacka": "10Co/104/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/104/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1313206838.2"}, {"guid": "7a4cc64c-a024-4e04-b9eb-da9eac88bc1e:a06dedeb-3070-4b81-9dc2-f20b5eafe7c3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1313206821.2", "spisova_znacka": "10Co/81/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/81/2015 z 25. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1313206821.2"}]}