Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/8/2011 z 30. 1. 2014
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2014, sp. zn. 1MCdo/8/2011, ECLI:SK:NSSR:2014:1210202127.1
Najvyšší súd | 1MCdo/8/2011 | ECLI:SK:NSSR:2014:1210202127.1 | 2014-01-30 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo
Citované ustanovenia: § 778 OZ, § 175 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7cf4f18-5119-46aa-a0d7-8e1473f81adb
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1210202127.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší súd
1MCdo/8/2011
1210202127
30. 01. 2014
JUDr. Milan Deák
ECLI:SK:NSSR:2014:1210202127.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi X. R., ktorý sa narodil XX. X. XXXX,
naposledy býval v O. a zomrel XX. P. XXXX, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 38D
118/2010, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti osvedčeniu o
dedičstve z 9. augusta 2010 sp. zn. 38D 118/2010, Dnot 23/2010, vydanému notárkou JUDr. Zuzanou
Grófikovou ako súdnou komisárkou so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, takto
rozhodol:
Osvedčenie o dedičstve z 9. augusta 2010 sp. zn. 38D 118/2010, Dnot 23/2010, vydané notárkou JUDr.
Zuzanou Grófikovou ako súdnou komisárkou so sídlom v Bratislave, Seberíniho 1, z r u š u j e a vec
vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresným súdom Bratislava II poverená notárka JUDr. Zuzana Grófiková, so sídlom v Bratislave,
Seberíniho 1 (§ 38 ods. 1 O.s.p.) ako súdna komisárka (ďalej len „súdna komisárka“) v dedičskej veci
po poručiteľovi X. R., narodenom XX. X. XXXX, naposledy bývajúcom v O. a zomrelom XX. P. XXXX
vydala 9. augusta 2010 osvedčenie o dedičstve sp. zn. 38D 118/2010, Dnot 23/2010. V tomto osvedčení
do súpisu aktív zahrnula vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenú v W., ku dňu smrti poručiteľa
so zostatkom vo výške 6 741,25 € s príslušenstvom a hotovosť vo výške 1 100 €, ktorá bola uložená
u družky poručiteľa A. B., bývajúcej v O. a použitá na úhradu pohrebných trov. Pasíva predstavovali
náklady spojené s pohrebom poručiteľa, podľa predložených dokladov v sume 963,67 €, uhradené
z úspor poručiteľa a pohľadávka W. z titulu debetného zostatku na účte W. č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedenom v W. ku dňu smrti poručiteľa vo výške 5,14 € s príslušenstvom. Súčasne osvedčila dohodu
dedičov o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej majetok uvedený v súpise aktív a pasív dedičstva
nadobudli X. R. a Q. B., rod. R. (deti poručiteľa), každý z nich v 1 - ici.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolateľ“) na podnet A. B. bývajúcej v O., ako
osoby dotknutej a poškodenej rozhodnutím súdu (§ 243e ods. 1 O.s.p.), podal proti tomuto osvedčeniu
o dedičstve mimoriadne dovolanie. Navrhol napadnuté osvedčenie zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu
Bratislava II na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že konanie v tejto dedičskej veci
je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm.
b/ O.s.p.). V tejto súvislosti namietal, že súdna komisárka do súpisu aktív dedičstva zahrnula aj vkladnú
knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenú v W., so zostatkom 6 741,25 € s príslušenstvom, a to i napriek
tomu, že z obsahu spisu vyplývalo, že sa jednalo o spoločný vklad poručiteľa a jeho družky A. B..
Poručiteľ v čase svojej smrti nebol výlučným vlastníkom peňažných prostriedkov na tejto vkladnej knižke,
ale len jedným zo spoluvlastníkov, resp. spoluvlastníkom spoločného vkladu, pričom súdna komisárka
nezistila v akom rozsahu. Dovolateľ zdôraznil, že notárka mala zamerať svoju pozornosť na ozrejmenie
tejto skutočnosti a pri zisťovaní majetku patriaceho do dedičstva mohla so zreteľom na znenie § 137
ods. 2 Občianskeho zákonníka zahrnúť do tohto majetku nanajvýš 1 zo sumy nachádzajúcej sa na
vkladnej knižke. Zaradením celej sumy zostatku na vkladnej knižke do dedičstva po poručiteľovi došlo
k porušeniu vlastníckych práv A. B. lebo na základe vydaného osvedčenia o dedičstve sa dedičia

poručiteľa stali vlastníkmi aj tých peňažných prostriedkov, ktoré patrili jej a nie poručiteľovi. Generálny
prokurátor súčasne poukázal aj na tú skutočnosť, že v dedičskom konaní bola nesprávne zistená aj
výška pasív, nakoľko A. B. ako osoba, ktorá zabezpečila pohreb poručiteľa, nebola riadne vyzvaná na
predloženie dokladov preukazujúcich celkové pohrebné náklady. Súdna komisárka totiž vychádzala pri
ich určení z dvoch doložených dokladov znejúcich celkovo na sumu 963,67 € a nezaoberala sa tým,
že A. B. v zápisnici o predbežnom vyšetrení uviedla inú výšku pohrebných nákladov, ako vyplývala z
predložených potvrdení.
Dedičia poručiteľa X. R. a Q. B. sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g
O.s.p.) na základe podnetu A. B. ako osoby dotknutej, resp. poškodenej rozhodnutím súdu (§ 243e ods.
1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.)
preskúmal vec a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v
mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými
vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku
spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípadne nedostatok
návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne
obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná,
je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia, ale jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie
procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní (v predmetnej veci
súdom povereného notára ako súdneho komisára).
Z obsahu dovolania treba vyvodiť, že dovolateľ namieta existenciu práve takejto (inej) procesnej vady,
ktorá podľa neho spočíva v tom, že notárka vychádzala z neúplného, resp. nesprávne zisteného
skutkového stavu, konkrétne súpisu aktív a pasív dedičstva, čo malo za následok vecnú nesprávnosť
osvedčenia o dedičstve.
Podľa § 38 ods. 1 prvej vety O.s.p. na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený
viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo k predloženiu
veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.

Podľa § 38 ods. 2 prvej vety O.s.p. notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem
rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise.
Podľa § 38 ods. 5 O.s.p. úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
Podľa § 175zca ods. 1 písm. c/ O.s.p. notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov
osvedčenie o dedičstve, ak dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou.
Podľa § 175zca ods. 3 prvej vety O.s.p. pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane
podľa § 175b až 175q.
Podľa § 175d ods. 1 O.s.p. v predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie
dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým bol poručiteľ zákonným
zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.
Podľa § 175m O.s.p. súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie sú
dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.
Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou osobou
(ďalej len „vkladateľ“) a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.
Z podanej procesnej úpravy vychodí, že vydaniu osvedčenia musí predchádzať dedičské konanie
a postup v ňom sa spravuje primerane ustanoveniami § 175b až 175q O.s.p. V rámci prípravy na
prejednanie dedičstva súdny komisár vykoná predbežné vyšetrenie, ktoré je zamerané na zistenie
okruhu účastníkov, na objasnenie toho, či sú účastníci spôsobilí pred súdom samostatne konať, a v
neposlednom rade na zistenie poručiteľovho majetku, včítane charakteru tohto majetku.
Treba prisvedčiť dovolateľovi, že súdom poverená notárka pred vydaním osvedčenia o dedičstve sa
nezamerala na niektoré právne významné skutočnosti a vychádzala tak z neúplného, resp. nesprávne
zisteného skutkového stavu, konkrétne súpisu aktív a pasív dedičstva, čo malo za následok vecnú
nesprávnosť osvedčenia o dedičstve.
Z obsahu spisu vyplýva, že súdna komisárka v posudzovanej dedičskej veci po vykonaní predbežného
vyšetrenia výsluchom A. B. urobila dopyt na W. W., a.s. ohľadom poručiteľových účtov a vkladných
knižiek. W. W., a.s. na túto žiadosť súdnej komisárke okrem iného oznámila, že vedie na meno poručiteľa
vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX . vo forme spoločného vkladu so zostatkom ku dňu smrti
poručiteľa vo výške 6 741,25 € (porovnaj č. l. 14 spisu).
K vkladu na vkladnej knižke je potrebné uviesť, že záväzkovo právny vzťah medzi vkladateľom a
peňažným ústavom (tzv. vkladový vzťah) vzniká v zmysle § 778 Občianskeho zákonníka na základe
(reálnej) zmluvy o vklade, a to zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím peňažným ústavom.
Vkladom sa pritom rozumejú peňažné prostriedky odovzdané vkladateľom peňažnému ústavu. Zložením
vkladateľom a prevzatím peňažným ústavom tieto peňažné prostriedky opúšťajú majetkovú sféru
vkladateľa a stávajú sa majetkom (vlastníctvom) peňažného ústavu, pričom vkladateľovi vzniká „len“
pohľadávka vo výške vkladu voči peňažnému ústavu (porovnaj § 780 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V
zmysle § 781 ods. 1 Občianskeho zákonníka je peňažný ústav povinný potvrdiť prijatie vkladu vkladnou
knižkou, ktorá je cenným papierom [§ 2 ods. 2 písm. g/ zákona č. 566/2011 Z.z. o cenných papieroch
a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)],
zhmotňuje právo vkladateľa voči peňažnému ústavu na výplatu peňažných prostriedkov vo výške vkladu.

Právo z vkladu na vkladnej knižke, pretože nejde o vec, ale o pohľadávku, nemôže byť predmetom
vlastníckeho práva.
V danom prípade išlo o spoločný vklad na vkladnej knižke, bolo preto povinnosťou súdnej komisárky
vykonať v zmysle § 175m prvej vety O.s.p. ďalšie šetrenie za účelom zistenia, akú časť zostatku tohto
vkladu tvorili peňažné prostriedky pôvodne patriace poručiteľovi, a na základe toho potom určiť výšku
pohľadávky poručiteľa voči W. z titulu vkladu na vkladnej knižke ku dňu jeho smrti. Súdna komisárka však
naznačeným spôsobom nepostupovala a bez ďalšieho zahrnula do súpisu aktív dedičstva celý zostatok
spoločného vkladu na vkladnej knižke. Uvedené pochybenie malo za následok nesprávne zistenie výšky
aktív dedičstva, nakoľko z potvrdenia W. priloženého k podnetu na mimoriadne dovolanie vyplýva, že
jedným z dvoch majiteľov tejto vkladnej knižky bola A. B., ktorá vo svojom podnete tvrdila, že spoločný
vklad bol tvorený takmer výlučne len z jej vlastných úspor. Napadnutým osvedčením o dedičstve tak
evidentne došlo k neoprávnenému zásahu do majetkových práv A. B..
Dovolací súd sa stotožňuje aj so záverom generálneho prokurátora o nesprávnom zistení výšky pasív
v predmetnom dedičskom konaní. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení (č. l. 8 spisu) totiž vyplýva,
že A. B. použila hotovosť vo výške 1 100 € patriacu poručiteľovi na úhradu jeho pohrebných trov. Do
spisu však doložila doklady preukazujúce pohrebné náklady v celkovej výške len 963,67 € (porovnaj
č. l. 11-12). Súdna komisárka tento zjavný rozpor nechala bez povšimnutia, keď nevyzvala A. B., aby
ňou tvrdenú výšku pohrebných nákladov zdokladovala, a do pasív dedičstva zahrnula pohrebné náklady
len vo výške vyplývajúcej z dokladov priložených pri predbežnom vyšetrení. K podnetu na mimoriadne
dovolanie však A. B. doložila aj ďalšie doklady, v zmysle ktorých celkové náklady na pohreb poručiteľa
predstavovali sumu 1 007,71 €.
So zreteľom na doposiaľ uvedené dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej
republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 v spojení § 243f ods. 1 písm. b/
O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov dotknutej, resp. poškodenej
osoby a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Posudzované dedičské konanie je
postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto uznesením zrušil
napadnuté osvedčenie o dedičstve a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie (§ 243i
ods. 2 v spojení s § 243b ods. 1 a 4 O.s.p.).
Podľa § 243d ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní,
záväzný.
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.