{"guid": "30c4f22e-dd51-4adc-8e48-dc8044dfa7eb:0874a67b-9aa4-4eab-8c67-7c8e729ed0c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1208212306.1", "spisova_znacka": "5MCdo/2/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/2/2013 z 10. 6. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. júna 2014, sp. zn. 5MCdo/2/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1208212306.1", "identifikacne_cislo": "1208212306", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Blažena Fedorková", "datum_vydania": "2014-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-71.odsek-3", "nazov": "§ 71 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-71.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. f) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-71", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-51", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-88", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0874a67b-9aa4-4eab-8c67-7c8e729ed0c9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1208212306.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1208212306.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1208212306.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/2/2013\n1208212306\n10. 06. 2014\nJUDr. Soňa Mesiarkinová\nECLI:SK:NSSR:2014:1208212306.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky - Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému JUDr.\nL. T. bývajúcemu v Z., o vymoženie 66,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava\nII, pod sp.zn. 39 Er 1007/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo 7. februára 2012, č.k. 39 Er 1007/2008-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo 7. februára 2012, č.k. 39\nEr 1007/2008-38 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 2000,Sk s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola povinnému uložená rozhodnutím Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Bratislava II z 12. júla 2006 č.k. ORP- 137/OBCP-2005-M-II; tento\nexekučný titul nadobudol právoplatnosť 7. augusta 2006 a vykonateľnosť 22. augusta 2006.\nNa základe žiadosti súdneho exekútora podanej 16. júna 2008 Okresný súd Bratislava II vydal 21. júla\n2008 pod sp.zn. 39 Er 1007/2008 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej pokuty a\ntrov exekúcie.\nOkresný súd Bratislava II uznesením zo 7. februára 2012, č.k. 39 Er 1007/2008-38 návrh povinného\nna zastavenie exekúcie zamietol. Zamietnutie exekúcie odôvodil s poukazom na zákon č. 298/2008\nZ.z., ktorým bolo novelizované ustanovenie § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch s účinnosťou\nod 1. septembra 2008 tak, že bol vypustený ods. 1 obsahujúci povinnosť vykonať exekúciu v 3ročnej prekluzívnej lehote. Uviedol, že trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia, ktoré je\nv predmetnej exekučnej veci titulom, by podľa zákona o priestupkoch účinného do 31. augusta 2008\nuplynula ku dňu 22. augusta 2009. Nakoľko však zákon č. 298/2008 Z.z. neobsahuje prechodné a\nzáverečné ustanovenia, je potrebné aplikovať ho aj na exekučné tituly, ktoré nadobudli právoplatnosť\na vykonateľnosť pred 1. septembrom 2008. Nestotožnil sa preto s názorom povinného, že ak raz bola\nzákonom určená lehota pre zánik vykonateľnosti rozhodnutia, tak neskoršie zrušenie tejto lehoty sa\nnemôže vzťahovať na rozhodnutia, ktoré boli vydané pred zrušením tejto lehoty. Lehota vymožiteľnosti\nrozhodnutia daná zákonom má procesný charakter, ide teda o normu procesného práva. V prípade\nstretu starej a novej právnej úpravy platí všeobecne nepravá retroaktivita, teda od účinnosti novej\nprávnej normy sa i právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej alebo zmenenej právnej úpravy riadia\nprávnou normou novou (pokiaľ v prechodných ustanoveniach nie je uvedené inak). Dospel k záveru,\nže právne vzťahy sa spravujú zásadne novou právnou úpravou. Návrh povinného vyhodnotil preto ako\nbezdôvodný.\nKrajský súd v Bratislave uznesením z 30. augusta 2012, sp.zn. 17 CoE 35/2012 odvolanie povinného\nproti zamietnutiu návrhu na zastavenie exekúcie odmietol. V odôvodnení konštatoval, že predtým, ako\n\nsa začal zaoberať dôvodmi odvolania, skúmal jeho prípustnosť a zistil, že odvolanie proti zamietnutiu\nnávrhu povinného na zastavenie exekúcie je potrebné odmietnuť, nakoľko proti tomuto uzneseniu\nodvolanie nie je prípustné, pretože podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku je prípustné odvolanie len\nproti rozhodnutiu, ktorým sa exekúcia zastavila.\nNa základe podnetu povinného podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu II zo 7. februára 2012, č.k.\n39 Er 1007/2008-38. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora, nakoľko sa jedná o pokutu\nza spáchanie priestupku, vykonateľnosť rozhodnutia o spáchaní priestupku sa riadi príslušnými\nustanoveniami zákona o priestupkoch. Poukázal na ustanovenie § 88 zákona o priestupkoch účinného\ndo 31. augusta 2008 a ustanovenia § 88, § 88b zákona o priestupkoch účinného od 1. septembra 2008.\nV zmysle týchto ustanovení mal za to, že nemožno súhlasiť s názorom súdu, že ku dňu 22. augusta\n2009 (uplynutie 3-ročnej prekluzívnej lehoty) nemožno aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o\npriestupkoch v znení do 31. augusta 2008, pretože ide o právnu normu, ktorá už v tomto období nebola\nplatná a vzhľadom k tomu, že novela zákona o priestupkoch účinná od 1. septembra 2008 nerieši\nv prechodných ustanoveniach stret rozdielnych právnych úprav, sa právna účinnosť novelizovaného\nustanovenia § 88 zákona o priestupkoch vzťahuje aj na právne vzťahy založené v minulosti. Vyslovil\nnázor, že pre posúdenie vymáhateľnosti rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok vydaných do 31.\naugusta 2008 sa použije ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. augusta\n2008, ktoré ustanovilo trojročnú prekluzívnu lehotu. Zrušenie prekluzívnej lehoty v prípadoch rozhodnutí\no uložení pokuty za priestupok vydaných do 31. augusta 2008, novelizovaných ustanovením § 88 zákona\no priestupkoch v znení účinnom od 1. augusta 2008, by znamenalo nepravú retroaktivitu, čo je v rozpore\nso všeobecným zákazom retroaktivity v priestupkovom a trestnom práve. Súd prvého stupňa nesporne\npochybil, keď na rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok aplikoval právny predpis o vykonateľnosti\nrozhodnutia účinný od 1. septembra 2008. Vzhľadom na to, že prekluzívna lehota uplynula 22. augusta\n2009, mal z úradnej povinnosti exekúciu zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. S\npoukazom na uvedené skutočnosti mal za to, že súd vo veci návrhu povinného na zastavenie exekúcie\nz dôvodu preklúzie práva priznaného exekučným titulom, vec nesprávne právne posúdil, čím naplnil\ndovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c) O.s.p.\nPovinný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora písomne nevyjadril.\nOprávnená vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že nie je možné rozhodovať podľa\nustanovenia právneho predpisu § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31. augusta 2008,\npokiaľ naň neodkazujú prechodné a záverečné ustanovenia teraz účinného zákona o priestupkoch. Súd\nnemôže zastaviť exekúciu po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané uplynutím 3- ročnej\nprekluzívnej lehoty plynúcej od vykonateľnosti rozhodnutia, nakoľko súd nemôže rozhodovať podľa\nustanovenia zákona, ktoré je už v čase rozhodovania zrušené. Mal za to, že exekučný titul nezanikol a\nsúdny exekútor môže v predmetnej exekúcii pokračovať v súlade s poverením na vykonanie exekúcie\nz 21. júla 2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným\nprostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods.\n2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.\na dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie\nje postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v\nmimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\n\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie\nv tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (t.j.\nči v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi\nkonať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).\nExistenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri\nvykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než súd\nprvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Výskyt takejto vady nebol v\nmimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací súd ju ani nezistil.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka rozhodnutiu okresného súdu, že spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keď na rozhodnutie o uložení\npokuty za priestupok zo 4. februára 2005, vykonateľné 22. augusta 2006, aplikoval právny predpis\no vykonateľnosti rozhodnutia účinný od 1. septembra 2008. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade\nprekluzívna 3- ročná lehota uplynula 22. augusta 2009, mal súd exekúciu z úradnej povinnosti zastaviť\npodľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.\nPre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú nielen v konaniach,\nktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa starších právnych\npredpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví výnimky. Pokiaľ ide o\nlehoty platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keď novela zákona nadobudla\núčinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade, ak by zákon doteraz\nustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.\nPri strete staršej právnej úpravy s novou právnou úpravou vyvolanom prijatím novely zákona v prípade\nabsencie prechodných ustanovení treba vychádzať zo všeobecných zásad platných pre konkrétne\nodvetvie práva.\nPodľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.o priestupkoch účinného do 31. augusta 2008 rozhodnutie o\nuložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do\ntroch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.\nUstanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorého sa (okrem iných) týkala novela tohto zákona\nvykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z., bolo systematicky začlenené do časti III zákona o priestupkoch,\nktorá časť upravuje konanie o priestupkoch, t.j. upravuje procesný postup v takomto konaní. Keďže\ntáto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahovala, bolo potrebné vychádzať pri riešení otázky,\nči v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového zo zásad typických pre\nprocesné právo.\nV posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu za priestupok vydaný 12. júla 2006,\nktorý nadobudol vykonateľnosť 22. augusta 2006. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti\nstaršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná\nlehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného\ntitulu, t.j. dňom 22. augusta 2006 a uplynula 22. augusta 2009.\nIde teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej\nzákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila. V § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola ustanovená dlhšia\nlehota ako tá, ktorá je predmetom úpravy v § 71 ods. 3 správneho poriadku, a ktoré ustanovenie je\n\npotrebné na danú vec podporne použiť. To znamená, že aj podľa novej právnej úpravy, trojročná lehota\nzačne plynúť 22. augusta 2006 a uplynie 22. augusta 2009.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky potrebuje poukázať na rozhodnú skutočnosť (ktorú opomenul do\nprávneho posúdenia veci zahrnúť súd prvého stupňa ako aj generálny prokurátor), že okrem zákona\no priestupkoch do prijatia novely vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. účinnou od 1. septembra 2008,\nprávnu úpravu lehoty, do ktorej bolo potrebné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok (ustanovenie §\n88 ods. 1 v časti III zákona pod názvom Výkon rozhodnutia) vykonať, obsahoval vo všeobecnej podobe\naj správny poriadok (ustanovenie § 71 ods. 3 v piatej časti pod názvom Výkon rozhodnutí).\nPodľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného do 31. decembra 2003 rozhodnutie možno vykonať\nnajneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).\nPodľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného od 1. januára 2004 výkon rozhodnutia možno nariadiť\nnajneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).\nNovela správneho poriadku vykonaná zákonom č. 527/2003 Z.z. účinná od 1. januára 2004 zmenila\ntoto ustanovenie tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty\nurčenej pre splnenie uloženej povinnosti.\nPodľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa\nna konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nUstanovenie § 51 zákona o priestupkoch upravuje vo všeobecnej rovine vzťah zákona o priestupkoch k\nsprávnemu poriadku. Z uvedeného vyplýva, že zákon o priestupkoch je vo vzťahu k správnemu poriadku\nzákonom špeciálnym a že z tohto vzťahu uvedených právnych predpisov vyplýva, že na konanie o\npriestupku sa prioritne vzťahujú ustanovenia tohto zákona a jedine v prípadoch absencie určitej právnej\núpravy v zákone o priestupkoch sa podporne použijú ustanovenia Správneho poriadku.\nZ uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu\nnútene vymáhať, sa nachádzala v správnom poriadku aj v zákone o priestupkoch a že po prijatí novely\nsprávneho poriadku, nekorešpondovala úplne s právnou úpravou v zákone o priestupkoch. Účelom\nnovely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1\nformou jeho vypustenia bolo dať právnu úpravu v zákone o priestupkoch do súladu s právnou úpravou\nv Správnom poriadku. Uvedené nepochybne vyplýva aj z dôvodovej správy citovanej novely k tomuto\nustanoveniu, v ktorej sa uvádza, že „vypustením odseku 1 sa právna úprava výkonu rozhodnutí na\npeňažné plnenia dostane do súladu s právnou úpravou v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok). Nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo iné, ako vymáhanie\niných pokút.“\nZ uvedeného je zrejmé, že vypustením § 88 ods. 1 zo zákona o priestupkoch sa sledoval cieľ, aby\naj vymáhanie pokút za priestupky z hľadiska lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie vydané správnym\norgánom nútene vymáhať, spadalo pod režim právnej úpravy Správneho poriadku.\nVšeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o priestupkoch upravuje teda pri výkone rozhodnutí\nvydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vymáhať. Keďže aj v prípade\nrozhodnutia o pokute za priestupok prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy\naplikácia tohto vzťahu a zákon o priestupkoch nemá od 1. septembra 2008 takúto právnu úpravu,\ntreba v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní) podporne použiť ustanovenie § 71 ods.\n3 správneho poriadku. Opačný výklad by znamenal, že od novely zákona o priestupkoch vykonanej\nzákonom č. 298/2008 Z.z. v súvislosti so zmenou v § 88 ods. 1, by sa pri výkone rozhodnutia o pokute za\npriestupok (exekúcii) žiadna lehota neuplatňovala, čo by bolo v rozpore nielen s účelom tejto novely, ale\npredovšetkým v rozpore so zásadou „lex specialis derogat legi generalis“ (zákon špeciálny ruší zákon\nvšeobecný), na ktorej je založený vzťah zákona o priestupkoch k správneho poriadku. So zreteľom na\nvyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci treba pri strete právnych úprav\nuplatniť vyššie uvedenú všeobecnú zásadu pre lehoty, a teda že v danej veci treba použiť znenie nového\nprávneho predpisu, pri právnom posúdení veci však treba však vziať do úvahy vyššie spomenutú právnu\n\núpravu § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Právny názor generálneho prokurátora o potrebe aplikácie\nustanovenia § 88 zákona o priestupkoch účinného do 31. augusta 2008 je preto nesprávny.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že okresného súdu spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne\ndovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243b ods. 2 a 4 O.s.p. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane\n§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}}