{"guid": "1d8baf18-d2a6-4941-8982-00d8f5f6fb40:d4f3beb0-efef-444a-b0ef-1c3584ffb448", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1208211686.1", "spisova_znacka": "2MCdo/6/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/6/2013 z 30. 4. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2014, sp. zn. 2MCdo/6/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1208211686.1", "identifikacne_cislo": "1208211686", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2014-04-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "nazov": "§ 142 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "nazov": "§ 142 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4f3beb0-efef-444a-b0ef-1c3584ffb448", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1208211686.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1208211686.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1208211686.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/6/2013\n1208211686\n30. 04. 2014\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2014:1208211686.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne L.M., bývajúcej v G., zastúpenej\nJUDr. Mgr. Antonom Chromíkom, PhD., advokátom v Šenkviciach, Chorvátska 199, proti žalovaným 1/\nS. X., G. a 2/ G. X., bývajúcej v G., obom zastúpeným spoločnosťou AENEA Legal s.r.o., so sídlom v\nBratislave, Jozefská 3, o zaplatenie 5 974,91 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.\n7 C 1/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave z 29. júna 2012 sp. zn. 3 Co 240/2012 v spojení s opravným uznesením\nKrajského súdu v Bratislave zo 14. augusta 2012 sp. zn. 3 Co 240/2012\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .\nŽalobkyňa je povinná nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy dovolacieho konania v sume 61,57 € na účet\nspoločnosti AENEA Legal s.r.o. do troch dní.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 13. apríla 2012 č. k. 7 C 1/2009-361 zaviazal žalovaných zaplatiť\nspoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania v sume 958,49 € do rúk právneho zástupcu žalobkyne do\ntroch dní od právoplatnosti uznesenia. Ďalej zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet\nOkresného súdu Bratislava II náhradu trov štátu v sume 69,84 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia\na žalovanému 1/ po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia priznal právo na vrátenie nespotrebovaného\npreddavku na znalecké dokazovanie v sume 233,86 €. Pri rozhodnutí o náhrade trov konania súd\nvychádzal z ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keďže rozhodnutie o výške plnenia, ktoré mali žalovaní\nzaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody v predmetnom konaní, záviselo od znaleckého posudku,\nktorý bol v predmetnom konaní vypracovaný. Súd prvého stupňa priznal žalobkyni podľa § 142 ods.\n3 a § 151 ods. 2 O.s.p. právo na plnú náhradu trov konania s výnimkou trov právneho zastúpenia z\ndôvodu oneskoreného predloženia vyčíslenia trov právneho zastúpenia právnym zástupcom žalobkyne.\nO náhrade trov štátu súd rozhodol v súlade s § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p.\nKrajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaných uznesením z 29. júna 2012 sp. zn.\n3 Co 240/2012 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť\nžalovaným trovy prvostupňového konania v sume 1 401,05 € k rukám ich právneho zástupcu do troch\ndní od právoplatnosti rozhodnutia, povinnosť zaplatiť sumu\n44,35 € titulom náhrady trov štátu na\núčet Okresného súdu Bratislava II do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a povinnosť zaplatiť\nžalovaným trovy odvolacieho konania v sume 129,67 € k rukám ich právneho zástupcu do troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave následne uznesením zo 14. augusta 2012 sp. zn. 3\nCo 240/2012 opravil chybu v písaní a počítaní nachádzajúcu sa vo výrokovej časti pôvodného uznesenia.\nV odôvodnení uviedol, že ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti\nza výsledok sporového konania. Účastníkovi konania súd podľa tohto zákonného ustanovenia prizná\nplnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech, ak rozhodnutie o výške plnenia\nzáviselo od znaleckého posudku. Znalecký posudok pritom musí vyčísľovať výšku plnenia a nesmie sa\nzaoberať základom uplatneného nároku. Pokiaľ by sa ním riešil základ uplatňovaného nároku, použitie\n\nustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. by z hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádzalo do úvahy.\nÚvaha o výške plnenia sa musí opierať o hmotné právo. Pre priznanie plnej náhrady trov konania nie je\npodstatný rozsah čiastočného úspechu, a ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník\nuplatňoval. Predpokladom pre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške\nplnenia záviselo od znaleckého posudku. Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania\nrozhodnúť podľa tohto ustanovenia. Odvolací súd v danej veci poukázal na to, že pre predmetné konanie\nnebolo nevyhnutné nariaďovať znalecké dokazovanie. Odvolací súd zároveň uviedol, že z vykonaného\ndokazovania vo veci samej bolo nesporné, že znalecký posudok riešil aj základ uplatňovaného nároku.\nZnalec v posudku riešil aj samotný základ nároku, t. j. nielen opodstatnenosť výšky nákladov spojených\ns odstránením škody resp. s uvedením bytu do pôvodného stavu, vynaložených zo strany žalobkyne,\nale aj či uplatňovaná škoda vyjadruje celý rozsah opráv tak, ako boli vykonané. Zo znaleckého\nposudku je zrejmé, že rozsah poškodenia vnútorných a povrchových úprav bol znalcom stanovený vo\nvýške 45 % z celého bytu, poškodenie keramických obkladov 25 %, rozsah poškodenia podláh 10\n%, poškodenie vybavenia kuchyne 15 %, poškodenie vnútorných hygienických zariadení (vaňa) 40%,\nostatné konštrukcie a zariadenie bytu 20 %. Teda znalecký posudok riešil, či nárok žalobkyne na materiál\na výkon prác je v rozsahu 100 %, alebo či skutočná škoda bola v rozsahu nižšom a následne na tento\nrozsah poškodenia bytu bola vypočítaná cena opravy, ktorá zodpovedala skutočnej škode, ktorá bola\nv dôsledku nadstavby spôsobená. Odvolací súd v závere svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvého\nstupňa nesprávne postupoval, keď trovy konania posudzoval podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.,\npričom mal trovy konania priznať podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Bratislave z uvedeného dôvodu\nnanovo prepočítal trovy konania podľa miery úspechu jednotlivých účastníkov podľa § 142 ods. 2 O.s.p.\nNa základe podnetu žalobkyne podal proti uvedeným uzneseniam odvolacieho súdu mimoriadne\ndovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Generálny prokurátor sa nestotožnil s názorom\nodvolacieho súdu, že vo veci nebolo nevyhnutné nariaďovať znalecké dokazovanie. Uviedol, že\nokresný súd v uznesení o ustanovení znalca uložil znalcovi povinnosť vypracovať znalecký posudok a\nzodpovedať otázku výšky škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s realizáciou nadstavby domu, teda\nurčiť najmä cenu prác, materiálov apod. potrebných na odstránenie vzniknutej škody a zodpovedať\nna otázky žalobkyne. Podľa názoru generálneho prokurátora znalecký posudok nemal riešiť základ\nuplatňovaného nároku ako to tvrdí odvolací súd. To, že znalec popisuje percentuálne rozsah škôd\nvzniknutých v byte žalobkyne ešte neznamená, že riešil aj samotný základ nároku. Zároveň však treba\ndať do pozornosti aj skutočnosť, že ak by aj znalec v znaleckom posudku riešil základ uplatňovaného\nnároku, nemalo by to vplyv na rozhodovaciu činnosť súdu, nakoľko tento ho v uznesení o pribratí\nžiadal stanoviť výšku škody a nie uplatňovaný nárok. Generálny prokurátor zastáva názor, že pokiaľ\nby súd prvého stupňa v konaní nenariadil znalecké dokazovanie, jeho záver by viedol k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a zároveň k nesprávnemu konečnému rozhodnutiu. Odvolací súd bol povinný\nskúmať zákonnosť nároku na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a iba v intenciách\ntohto zákonného ustanovenia meniť výšku priznaného práva alebo uloženej povinnosti. Podľa názoru\ngenerálneho prokurátora odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, keď na daný skutkový stav\naplikoval nesprávnu právnu normu, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nŽalobkyňa vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dolovaniu žiadala, aby mu dovolací súd vyhovel a zrušil\nním napadnuté uznesenia odvolacieho súdu.\nŽalovaní vo svojom vyjadrení navrhli, aby dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora\nzamietol. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 7/2010, 2 M\nCdo 5/2007 a 3 M Cdo 14/2009, ako aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým\ndospel v konaní vedenom pod sp. zn. II ÚS 598/2012.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno vyhovieť.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 2 O.s.p. mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku\nsúdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím namieta.\n\nPodľa odseku 3 tohto ustanovenia generálny prokurátor Slovenskej republiky nie je viazaný rozsahom\npodnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 242 ods. 2 O.s.p.).\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.\nObligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá vadami uvedenými v §\n237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takéto vady\nkonania neboli v mimoriadnom dovolaní namietané a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Mimoriadne\ndovolanie ako dovolací dôvod uvádza nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 243f ods.\n1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nGenerálny prokurátor v danej veci namietal nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu v otázke\nposúdenia nároku na náhradu trov konania. Mal za to, že odvolací súd bol povinný skúmať zákonnosť\nnároku na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a iba v intenciách tohto zákonného\nustanovenia meniť výšku priznaného práva alebo uloženej povinnosti.\nPodľa § 142 ods. 1 O.s.p účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných\nna účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne\nrozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\nPodľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú\nnáhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia\nzáviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej\nodmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.\nV zmysle ustanovenia § 142 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia len\ntrovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi\nmierou procesného úspechu (§ 142 ods. l a 2 O.s.p.). Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje\nvýnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporného konania. Účastníkovi konania súd v zmysle\ntohto zákonného ustanovenia prizná plnú náhradu trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech,\nv troch prípadoch : l) ak účastníkovi neúspech v pomere k úspechu v konaní bol nepatrný, 2) ak\nrozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a 3) ak rozhodnutie o výške plnenia\nzáviselo\nod úvahy súdu. V druhom prípade z dikcie zákonného ustanovenia vyplýva, že\nznalecký posudok sa môže týkať len skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške\nplnenia. Pokiaľ sa ním rieši základ uplatňovaného nároku, použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p.\nz hľadiska rozhodovania o trovách konania neprichádza do úvahy. Úvaha o výške plnenia sa musí\nopierať o hmotné právo. Ide spravidla o právne normy, v ktorých je rozsah nároku upravený vymedzením\nprávne relevantných kritérií a jeho samotné určenie vyplýva z konkrétnych okolností danej veci. Pre\npriznanie plnej náhrady trov konania nie je podstatný rozsah čiastočného úspechu (v nepatrnej časti\nalebo prevažnej časti) ani to, akú sumu v pomere k súdom priznanej sume účastník uplatňoval.\nZa neúspech sa nepovažuje rozdiel medzi uplatňovanou a priznanou výškou nároku. Predpokladom\npre aplikáciu tohto ustanovenia je výlučne skutočnosť, že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od\nznaleckého posudku (prípadne úvahy súdu). Ak je tento splnený, je potrebné o náhrade trov konania\nrozhodnúť podľa tohto ustanovenia. Potom je vylúčené účastníkovi priznať plnú náhradu trov konania\nz dôvodu, že mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (pozri tiež 2 M Cdo 5/2007, 3 M Cdo 14/2009,\n5 M Cdo 7/2010).\nVo veci je sporná skutočnosť, či znalecký posudok mal riešiť (riešil) aj základ uplatňovaného nároku,\nalebo len výšku spôsobenej škody. K tejto otázke už v predmetnej veci na sťažnosť žalobkyne zaujal\n\nsvoj právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. decembra 2012 sp. zn. II. ÚS\n598/2012. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že úvahu odvolacieho súdu, podľa ktorej znalecký\nposudok v danom prípade slúži nielen ako dôkaz výšky škody, ale aj samotného základu zodpovednosti\nžalovaných je potrebné akceptovať. Mal za to, že závery odvolacieho súdu sú dostatočne presvedčivé,\nkeďže je z nich zrejmé, že v skutočnosti jadrom znaleckého posudku bolo ustálenie rozsahu príčinnej\nsúvislosti medzi prácami, ktoré žalobkyňa dala vykonať, a realizáciou nadstavby zo strany žalovaných.\nÚstavný súd vyjadril názor, že posúdenie základu nároku znalcom spolu s posúdením výšky škody\nznalcom vylučuje použitie ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania.\nNakoľko je názor ústavného súdu konformný s hore uvedenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, dovolaciemu súdu neostalo iné ako sa so skôr zaujatým názorom Ústavného súdu\nSlovenskej republiky v predmetnej veci stotožniť. Odvolací súd preto postupoval správne a správne vec\nprávne posúdil, ak neaplikoval ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa miery\nprocesného úspechu, t. j. podľa § 142 ods. 2 O.s.p.\nAk generálny prokurátor v danej veci dospel k opačnému názoru, ide o právny názor nesprávny, nemajúci\noporu v zákone.\nZ uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že by rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) tak ako to obsahovo vymedzil\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie\nzamietol (§ 243b ods. 1, 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 148a ods.\n2 O.s.p.). Dovolací súd priznal žalovaným náhradu trov dovolacieho konania spočívajúcu v odmene\nadvokáta za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu doručené dovolaciemu súdu\n19. apríla 2013 - nejde o rozhodnutie vo veci samej, jedná sa o trovy konania vo výške 1 530,72 € (§\n14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb, ďalej len „vyhláška“). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby\ndovolací súd určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky vo výške\n35,69 €, ktorú dovolací súd znížil o 50 % (pretože ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb podľa § 13 ods. 2 vyhlášky), spolu teda predstavuje základná sadzba tarifnej odmeny\npri zastupovaní 2 osôb sumu 35,69 €, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky\na miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (7,81 € x 2, t. j.\n15,62 €)] a 20 % DPH [§ 18 ods. 3 vyhlášky (t. j. 10,26 €)] predstavuje spolu 61,57 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}