{"guid": "8a262fa9-78de-478c-abf7-887e36e346c2:7b4831cf-536b-49c7-b002-a9f5026777ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1206217734.1", "spisova_znacka": "1MCdo/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/4/2013 z 26. 2. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2014, sp. zn. 1MCdo/4/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1206217734.1", "identifikacne_cislo": "1206217734", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "sudca_id": 519, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-deak-519", "datum_vydania": "2014-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "nazov": "§ 197 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b4831cf-536b-49c7-b002-a9f5026777ea", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1206217734.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1206217734.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1206217734.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/4/2013\n1206217734\n26. 02. 2014\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2014:1206217734.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky, za ktorú koná\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti povinnému O.,\nbývajúcemu v J., o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II\npod sp. zn. 37Er 4695/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2012 sp. zn. 20CoE 542/2010 a uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009 č. k. 37Er 4695/2006-15, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. januára\n2012 sp. zn. 20CoE 542/2010 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009 č. k. 37Er\n4695/2006-15 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOprávnená 21. júla 2006 podala súdnemu exekútorovi Bc. E. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie\nsumy 33,19 € s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola povinnému uložená rozkazom o\nuložení sankcie za priestupok vydaným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Okresný dopravný\ninšpektorát Bratislava II z 10. mája 2004 Čp: ORP-111/OBCP-2004-M-II, ktorý nadobudol právoplatnosť\n31. mája 2004 a vykonateľnosť 15. júna 2004.\nOkresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) na podnet súdneho exekútora Mgr. E., ktorého poveril\nvykonaním exekúcie, uznesením z 10. marca 2009 č. k. 37Er 4695/2006-7 exekúciu zastavil podľa §\n57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný\nporiadok“). Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekučný titul už nemožno vykonať, lebo 15. júna\n2007 uplynula trojročná prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.\nUvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. júna 2009.\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2009 č.k. 37Er 4695/2006-15 uložil oprávnenej\npovinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. E. trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 47,80 € do\ntroch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196 a § 200 ods. 2\nprvá veta Exekučného poriadku v spojení s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.\nKrajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie oprávnenej uznesením z 26. januára 2012 sp.\nzn. 20CoE 542/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).\nOdvolací súd vyslovil, že v prípade, keď dôjde k zastaveniu exekúcie pre preklúziu (zánik práva), teda\nk neúčinnosti exekučného titulu, nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením povinného, pretože\nna plynutie zákonných lehôt nemá povinný vplyv. Otázku, z koho zavinenia došlo k zastaveniu konania,\nsúd môže posudzovať len procesne a z procesného hľadiska zásadne platí, že k zastaveniu konania\n\ndošlo zavinením oprávnenej, ktorá podala návrh na začatie konania a exekučný titul ňou predložený sa\nstal neúčinným. Zdôraznil, že oprávnená, ktorá podal návrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí viac\nako dvoch rokov od právoplatnosti exekučného titulu, mala možnosť ovplyvniť dĺžku trvania exekúcie, a\nteda od začiatku exekučného konania niesla riziko neúspechu exekúcie pre prípad uplynutia trojročnej\nprekluzívnej lehoty spojenej s jej právom na zaplatenie dlžnej sumy skôr, než dôjde k jej vymoženiu.\nNa druhej strane exekútor vyvíjal exekučnú činnosť a hoci táto bola v konečnom dôsledku neúspešná\npre stratu účinnosti exekučného titulu, patrí mu za túto činnosť odmena, ktorú musí znášať oprávnená.\nOdvolací súd mal za to, že cieľom ustanovenia § 203 Exekučného poriadku je zabezpečiť právo\nexekútora na náhradu nevyhnutých trov exekúcie i v tých prípadoch, v ktorých možnosť uspokojenia na\npovinnom bola zmarená tým, že došlo k zániku práva oprávnenej ako tomu bolo v danej veci.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet oprávnenej podal proti tomuto uzneseniu\nodvolacieho súdu, ako aj ním potvrdenému uzneseniu súdu prvého stupňa mimoriadne dovolanie.\nNavrhol napadnuté rozhodnutia oboch nižších súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie. Namietal, že súdy oboch stupňov vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nVyslovil názor, že súd môže uložiť oprávnenému uhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods.\n1, 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, alebo ak sa\nexekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej\nveci nebol ale splnený žiaden z týchto predpokladov. Mal za to, že pokiaľ oprávnená podala včas návrh\nna vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu\nstraty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.\nZdôraznil, že oprávnená nemohla postup súdu, resp. súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i\ndĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v\npriebehu konania ovplyvniť. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno bez ďalšieho založiť iba na jej\ndispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Podotkol, že riziko neúspechu exekúcie\nmusí znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému\nani oprávnenej.\nOprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.\nPovinný a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu\nvyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nVady konania\nuvedené v ustanovení § 237 O.s.p. (prípad nedostatku právomoci súdu,\nnedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne\n\nnespôsobilého účastníka, prekážka veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,\nprípadne nedostatok návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,\nprípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom\nči súdom nesprávne obsadeným) neboli generálnym prokurátorom namietané a ich existenciu nezistil\nani dovolací súd.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v mimoriadnom dovolaní\nnamietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá\nzmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných\nustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím\nsúdom v konaní zistená nebola.\nGenerálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho\nale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí\nexekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.\nPodľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.\nPodľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada\nhotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú\nnárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,\nrozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením\noprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z\ndôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,\nak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy\nexekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nUstanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu\nexekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času\nuhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby\nnahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku\na či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť\nzásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a\noprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto postupu\nje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.\nV predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani\ndôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za\nnásledok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo\nzastavenie exekúcie.\n\nDovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená podala\nvčas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie\nz dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho\nvykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť postup súdu, resp. súdneho exekútora v\nexekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu\ndo straty jeho účinnosti v priebehu konania.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia súdov nižších\nstupňov spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky\npreto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďže\nto vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr.\nsp. zn. 2 MCdo 3/2013, 3 MCdo 2/2013, 4 MCdo 3/2013, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2013, 7 MCdo\n13/2011).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ako\naj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 v\nspojení s § 243b ods. 2, 3, 4 O.s.p.); právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je\nv ďalšom konaní záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20CoE/542/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "f3a29a6b-eb53-4afd-bfb6-ae504d3b78ac:4c6de100-9f26-45d3-a8cc-9de391999537", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1206217873.1", "spisova_znacka": "3MCdo/2/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/2/2013 z 5. 12. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-12-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1206217873.1"}, {"guid": "610d82b0-7936-4cba-9916-4f48fc12d8bd:e5383c7b-b7c5-45f3-aaf8-4a76086b248f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1206212436.1", "spisova_znacka": "6MCdo/4/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/4/2013 z 21. 8. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-08-21", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1206212436.1"}, {"guid": "47cb9338-7696-4f38-b637-c02f317a5793:857239ef-4a73-4da0-b66b-862742cf82f7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1208220032.1", "spisova_znacka": "2MCdo/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2013 z 28. 3. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-03-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1208220032.1"}, {"guid": "5aebd1e3-d4b3-41e8-aead-1d644214e7b3:2df88723-4120-412c-b5b5-ac9c96691b4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1406214246.1", "spisova_znacka": "5MCdo/20/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/20/2011 z 1. 2. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-02-01", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1406214246.1"}], "citovane_v": [{"guid": "878f9f48-3a01-4d01-b7f5-56d13f4baa4c:14a0e698-0917-46ce-97db-cf47265e4e9b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1106223917.1", "spisova_znacka": "1EMCdo/1/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1EMCdo/1/2013 z 23. 10. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-10-23", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1106223917.1"}, {"guid": "89fdeefb-2e61-4a42-86d5-21f46acec1b0:fc97aa3a-8b7e-4f0f-9ff1-ec87e49e3e28", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2021:7808208910.1", "spisova_znacka": "7CoE/92/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoE/92/2020 z 28. 3. 2021", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2021-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2021:7808208910.1"}]}