{"guid": "14fadf77-a723-47b8-99ee-97ee6f3aa787:f61f7d9c-9faa-491f-96aa-14456531bf33", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1206213432.1", "spisova_znacka": "5MCdo/3/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/3/2013 z 13. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. marca 2014, sp. zn. 5MCdo/3/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1206213432.1", "identifikacne_cislo": "1206213432", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Helena Haukvitzová", "sudca_id": 277, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-helena-haukvitzova-277", "datum_vydania": "2014-03-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "nazov": "§ 243b ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "nazov": "§ 243b ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "nazov": "§ 197 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-197.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-197"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "nazov": "§ 203 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-197", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f61f7d9c-9faa-491f-96aa-14456531bf33", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1206213432.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1206213432.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1206213432.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/3/2013\n1206213432\n13. 03. 2014\nJUDr. Helena Haukvitzová\nECLI:SK:NSSR:2014:1206213432.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky - Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, proti povinnému H.\nR., bývajúcemu v U., o vymoženie 66,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II\npod sp. zn. 37 Er 3542/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012 sp. zn. 18 CoE 690/2010 a uzneseniu\nOkresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č.k. 37 Er 3542/2006-8, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012\nsp. zn. 18 CoE 690/2010 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č.k. 37 Er\n3542/2006-8 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 66,39\n€ s príslušenstvom. Povinnosť zaplatiť túto sumu bola povinnému uložená rozhodnutím Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru Bratislava II z 27. februára 2004 č. AA900897; tento exekučný titul\nnadobudol právoplatnosť 27. februára 2004 a vykonateľnosť 15. marca 2004.\nNa základe žiadosti súdneho exekútora podanej 7. júna 2006 Okresný súd Bratislava II vydal dňa 18.\nseptembra 2006 pod sp. zn. 37 Er 3542/2006 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej\npokuty a trov exekúcie.\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 10. marca 2009 č.k. 37 Er 3542/2006-6 exekúciu zastavil podľa\n§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Zastavenie exekúcie odôvodil tým, že exekučný titul už nemožno\nvykonať, lebo uplynula trojročná prekluzívna lehota v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení zmien a doplnkov. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. marca 2009.\nOkresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2009 č.k. 37 Er 3542/2006-8 uložil oprávnenej\npovinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 47,80 € do troch dní\nod právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odmenu súdnemu exekútorovi zaplatí\nv zmysle § 202 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku oprávnená, pretože od začiatku exekučného\nkonania znášala riziko neúspechu v prípade uplynutia prekluzívnej doby spätej s jej právom na zaplatenie\ndlžnej sumy.\nNa odvolanie oprávnenej proti uzneseniu o trovách exekúcie Krajský súd v Bratislave uznesením z 11.\njanuára 2012 sp. zn. 18 CoE 690/2010 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219\nods. 2 O.s.p. potvrdil. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia\nkonštatoval, že k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením povinného, ale márnym uplynutím času ako\n\nobjektívnej kategórie a nie je preto možné zaviazať na náhradu trov exekúcie povinného. Zodpovednosť\nza výsledok exekučného konania má oprávnená, keďže ide o jej procesný neúspech (pohľadávka\noprávnenej nebola uspokojená). V závere svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že oprávnená podala\nnávrh na vykonanie exekúcie až po uplynutí takmer dvoch rokov od právoplatnosti exekučného titulu,\nčím podstatne znížila možnosť vymoženia svojej pohľadávky. Odvolací súd sa nezaoberal výškou\npriznaných trov exekúcie, pretože túto oprávnená vo svojom odvolaní nenamietala.\nNa základe podnetu oprávnenej podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny\nprokurátor“) mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 11. januára 2012\nsp. zn. 18 CoE 690/2010 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č.k. 37 Er\n3542/2006-8. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora môže súd uložiť oprávnenému povinnosť\nuhradiť nevyhnutné trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade,\nak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho zavinením, ale ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V predmetnej veci nebol splnený žiaden zákonom\nstanovených predpokladov. Mal za to, že pokiaľ oprávnená osoba podala včas návrh na nariadenie\nvýkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na\nzastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty\nurčenej na jeho vykonanie. Oprávnená nemohla postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup\nsúdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania, teda ani prípadné vykonanie\nexekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania ovplyvniť. Okrem toho, súd by bol povinný\nexekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania.\nNáhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa § 203 ods. 2\nExekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na náhradu trov exekúcie však musí byť v\nexekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku\nna strane povinného na uhradenie trov exekúcie neskúmali. Procesné zavinenie oprávnenej nemožno\nbez ďalšieho založiť iba na jej dispozičnom úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko\nneúspechu exekúcie musí znášať súdny exekútor pokiaľ, povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno\nuložiť povinnému ani oprávnenému. V závere generálny prokurátor poukázal na rozhodovaciu činnosť\nÚstavného súdu Českej republiky a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele\nproti Belgicku). Z týchto dôvodov generálny prokurátor navrhol, aby mimoriadnym dovolaním napadnuté\na na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) spočívajúce uznesenia\nodvolacieho súdu a súdu prvého stupňa boli zrušené a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nOprávnená sa vo svojom vyjadrení stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora, keď nezistila dôvody na jeho doplnenie alebo zmenu.\nPovinný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto opravným\nprostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods.\n2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.\na dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie\nje postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie\nspočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania, ale i v\nmimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nVzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie\nv tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. (t.j.\nči v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdov, nedostatku spôsobilosti účastníka byť\núčastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie\nkonania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníkovi\nkonať pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným).\nExistenciu týchto vád generálny prokurátor nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je namietaná, je procesná\nvada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Medzi také vady patrí napríklad skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri\nvykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho\nporiadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu, než súd\nprvého stupňa bez toho, aby postupoval podľa § 213 ods. 3 O.s.p. a pod. Výskyt takejto vady nebol v\nmimoriadnom dovolaní namietaný a dovolací súd ju ani nezistil.\nGenerálny prokurátor namieta, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi\nodmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.\nPodľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.\nPodľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových\nvýdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na\nnáhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne\naj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,\nsúd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že\nmajetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o\nvykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie\nsúd, súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.\nUstanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu\nexekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času\nuhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby\nnahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku\na či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení\n\nexekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza\nzásadne povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Predpokladom takéhoto\npostupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.\nV predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani\ndôvod pre použitie uvedenej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za\nnásledok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo\nzastavenie exekúcie.\nDovolací súd sa preto stotožňuje s právnym názorom vysloveným generálnym prokurátorom Slovenskej\nrepubliky, podľa ktorého pokiaľ oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie včas, neprichádza\ndo úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu\nv dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Oprávnená totiž postup súdu vo\nvykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku ich trvania,\nnemohla ovplyvniť. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný exekúciu\nzastaviť z úradnej povinnosti.\nVychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia krajského, ako aj okresného\nsúdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky\npreto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.,\nkeďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu\nnebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd\nSlovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (viď\nnapr. sp. zn. 3 M Cdo 11/2009, 4 M Cdo 11/2008, 6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011 a ďalšie).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou postihnuté\nrozhodnutie okresného súdu o trovách exekúcie podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2, 3,\n4 O.s.p. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane\n§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18CoE/690/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}