{"guid": "cace6432-b37b-4126-8aeb-11d29dc5a710:2dda3a06-6fcd-49c5-ac2d-0c5188423926", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1109249772.1", "spisova_znacka": "6Sžo/15/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/15/2013 z 19. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn. 6Sžo/15/2013, ECLI:SK:NSSR:2014:1109249772.1", "identifikacne_cislo": "1109249772", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2014-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250g.odsek-2", "nazov": "§ 250g ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250g.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250g"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250g"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2dda3a06-6fcd-49c5-ac2d-0c5188423926", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1109249772.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1109249772.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2014:1109249772.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/15/2013\n1109249772\n19. 03. 2014\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2014:1109249772.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu : A. N., bytom C. X, C., právne zastúpený JUDr.\nĽudovítom Főldesom, advokátom, so sídlom Domašská 11, P. O. BOX 21, Bratislava, proti žalovanému :\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. SLV-110/PK-2009 z 15. októbra 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4S/242/2010-45 zo 14. decembra 2012, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/242/2010-45\nzo 14. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\")\npostupom podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „OSP\") zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-110/PK-2009 z\n15. októbra 2009, ktorým bolo v súlade s ustanovením § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej\nslužbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže\nSlovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 73/1998\nZ. z. „) zamietnuté jeho odvolanie a potvrdený personálny rozkaz prezidenta Policajného zboru č. 153\nz 30. júla 2009, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa §\n192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že\nv konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.\nKrajský súd dôvodil, odvolávajúc sa na ustanovenie § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., že medzi\núčastníkmi nebolo sporné, že žalobca v čase rozhodovania správnych orgánov splnil podmienky nároku\nna výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže jeho služobný\npomer trval najmenej 15 rokov a súčasne v čase rozhodovania správnych orgánov už dovŕšil vek 55\nrokov (10.09.2008) doplniac, že tieto skutkové zistenia správnych orgánov tvorili po vecnej a formálnej\nstránke zákonné podmienky, aby mohol nadriadený služobný orgán využiť v rámci svojej diskrečnej\nprávomoci svoje oprávnenie a prepustiť žalobcu podľa § 192 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z. zo služobného\npomeru príslušníka Policajného zboru. Poukázal ďalej na to, že dôvody uvedené v rozhodnutí, teda\nkritérium veku a splnenie nároku na výsluhový dôchodok boli v medziach zákona a žiadnym spôsobom\nnevybočili zo zákonného rámca zdôrazniac, že nemôže posudzovať účelnosť a vhodnosť rozhodnutia,\nnakoľko by tým zasiahol do právomoci, ktorá mu nepatrí. V tejto súvislosti ďalej argumentoval, že\ntakýto postup by bol možný, len ak by diskrečná právomoc vybočila zo zákonného rámca alebo by bola\nzjavne neprimeraná, čo však v danom prípade preukázané nebolo a preto námietku, že by bol žalobca\npostupom žalovaného diskriminovaný nezohľadnil.\nUviedol, že z administratívneho spisu mal preukázané, že ako personálny rozkaz č. 153 z 30.\njúla 2009, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SLV-110/PK-209 z 15. októbra 2009\nobsahuje všetky predpísané zákonné náležitosti, je náležite odôvodnené a žalovaný sa v ňom\n\ndostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami vznesenými žalobcom v odvolaní\nproti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Rovnako námietky žalobcu (umožnenie skončenia\nslužobného pomeru dohodou, dokazovanie opodstatnenosti skončenia služobného pomeru) vyhodnotil\nza nespôsobilé vyvolať zmenu daných rozhodnutí a to z dôvodu, že žalovaný nemal zákonnú povinnosť\naplikovať iné procesné postupy, než aké aplikoval. Za neopodstatnenú vzhliadol aj námietku žalobcu\nohľadne nesprávneho doručenia odpisu napadnutého rozhodnutia dôvodiac ustanovením § 266 ods. 3\nzákona č. 73/1998 Z. z.\nZ vyššie uvedených dôvodov mal za to, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil\nz neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá podľa jeho názoru\nnevybočila z medzí prípustného správneho uváženia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods.\n1 OSP zamietol.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc odvolaciemu\nsúdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie uplatniac si\nzároveň náhradu trov odvolacieho konania vo výške 275,94 €. Dôvodil ustanovením § 205 ods. 2 písm.\na/ OSP majúc za to, že v konaní došlo k vadám podľa § 221 OSP, konkrétne, že postupom súdu mu\nbola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a ďalej ustanoveniami § 205 ods.\n2 písm. c/, e/ a f/ OSP.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ OSP s poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1\npísm. f/ OSP dôvodil, že súd prvého stupňa potom, čo bol v podstate absolútne nečinný po dobu od 14.\ndecembra 2009 do 14. decembra 2012, keď na výzvu jeho právneho zástupcu prejednal žalobu na prvom\na jedinom pojednávaní avšak napriek tomu, že jeho právny zástupca sa riadne ospravedlnil z dôvodu\nkolízie termínu požiadajúc súd o určenie náhradného termínu pojednávania a dodal, že právny zástupca\nospravedlnil aj jeho neúčasť a súd prvého stupňa napriek tomu vec prejednal bez jeho prítomnosti\nbez toho, aby sa ako účastník konania mohol pred súdom vyjadrovať. V súvislosti s touto odvolacou\nnámietkou ďalej tvrdil, že súd prvého stupňa mu odňal možnosť konať pred súdom aj preto, že pri\nprejednaní žaloby nepostupoval v súlade s ustanovením § 250f ods. 1, 2, 3 OSP a ani dôsledne podľa §\n250g ods. 1 OSP tým, že nevyžiadal ani jeho ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ktoré\nmu súd doručil až po 2 rokoch a taktiež nevyžiadal ani ďalšie odklady čím porušil jeho právo na súdnu a\ninú právnu ochranu, právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. e/ OSP s poukazom na ustanovenie § 205a ods. 1\npísm. b/ OSP poukázal na to, že v listinnom dôkaze - Odborné stanovisko Slovenského strediska pre\nľudské práva v Bratislave z 22. decembra 2011 je uvedené, že v prvom rade je pri namietaní určitej formy\ndiskriminácie potrebné preukázať, že existuje/existoval rozdiel v zaobchádzaní s prípadnou obeťou\ndiskriminácie v porovnaní s inou osobou, ktorá sa nachádza v rovnakej alebo porovnateľnej situácii.\nArgumentoval ďalej tým, že pri namietaní diskriminácie sa musí uviesť zákonom uvedený dôvod, z\nktorého je diskriminácia zakázaná s tým, že jednotlivé chránené dôvody v pracovnoprávnych vzťahoch\nsú stanovené v § 2 antidiskriminačného zákona a v § 2a ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov\npokračujúc, že ďalšou podmienkou je preukázanie, že napadnutým konaním vznikla prípadnej obeti\ndiskriminácie nejaká nevýhoda a medzi dôvodom rozdielneho zaobchádzania a vzniknutou nevýhodou\nmusí existovať kauzálna súvislosť. V tejto súvislosti poukázal na to, že v dobe jeho prepustenia zo\nštátnej služby príslušníka PZ SR podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. s ním pôsobili a po jeho\nprepustení sú naďalej zaradení vo funkciách v Kancelárii prezidenta PZ SR v Bratislave Z. M. - ako\nzástupca riaditeľky kancelárie Prezidenta PZ, ktorý už v tej dobe bol od neho starší o 5 rokov a mal\n60 rokov a P. S. - ako vedúci ekonomického oddelenia Kancelárie prezidenta PZ, ktorý bol od neho\nstarší o 1 rok a mal už 56 rokov a samotná riaditeľka Kancelárie prezidenta PZ A., ktorá spracovala jeho\nnávrh na prepustenie zo štátnej služby z dôvodu dosiahnutia fyzického veku 55 rokov bola taktiež od\nneho staršia, pričom vznik spôsobenej ujmy v podobe okamžitej straty zamestnania, zníženia zárobku\nvrátane dôchodku a straty profesionálneho uplatnenia zdôvodnil tým, že táto bola spôsobená v príčinnej\nsúvislosti s diskriminačným konaním voči jeho osobe.\nTaktiež namietal, navrhujúc vykonať dôkazy ako výpoveď svedkov A., P. S. a Z. M. ktoré, ako uviedol,\nneboli doteraz uplatnené a tieto jednoznačne preukazujú, resp. sa nimi má preukázať, že v konaní došlo k\nvadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci uvedúc, že súd sa vôbec nezaoberal\nv rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia otázkou jeho tvrdenej diskriminácie, na ktorú poukazoval\nv už pôvodne podanej žalobe. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd vo svojom napadnutom rozhodnutí\nnevykované dôkazy nahradil svojou hypotézou, že rozhodnutie o prepustení je v súlade so zákonom.\n\nK odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP argumentoval, že súd prvého stupňa pri svojom\nrozhodovaní o predmete žaloby nesprávne právne vec posúdil, keď vo svojom rozhodnutí zohľadnil\nlen ustanovenie § 192 ods. 2 zákona o štátnej službe a nepoužil na posúdenie veci vzťahujúce sa\nustanovenie § 241 ods. 1 vety prvej a § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. a preto jeho prepustenie\npovažoval za nezákonné.\nZároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume 275,94 eur.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatujúc skutočnosť, že žalobca v odvolaní\nneuvádza žiadne nové skutočnosti zotrval na svojom vyjadrení k žalobe a navrhol odvolaciemu súdu\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/242/2010-45 zo 14. decembra 2012 ako vecne\nsprávny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\na medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP v spojení s § § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nV predmetnej veci je potrebné uviesť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu,\nktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného č. p. SLV-110/PK-2009 z 15.\noktóbra 2009, ktorým bol personálny rozkaz prezidenta PZ č. 153 z 30. júla 2009 (o prepustení žalobcu\nzo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) potvrdený a odvolanie\nžalobcu zamietnuté.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako len „najvyšší súd\") v medziach odvolania ako súd\nodvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom považoval\nza potrebné na účely preskúmania napadnutého rozsudku z vecnej stránky vyporiadať sa v prvom\nrade s procesnou námietkou, ktorou žalobca poukazoval, odvolávajúc sa na ustanovenie § 221 ods.\n1 písm. f) OSP, na skutočnosť, že súd prvého stupňa tým, že žalobu prejednal na prvom a jedinom\npojednávaní napriek tomu, že jeho právny zástupca sa riadne ospravedlnil z dôvodu kolízie termínu\npožiadajúc zároveň konajúci súd o určenie náhradného termínu pojednávania súčasne ospravedlňujúc\naj jeho neprítomnosť, keďže trval na prítomnosti svojho právneho zástupcu, mu svojím postupom odňal\nmožnosť konať pred súdom.\nPodľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 250g ods. 2 OSP ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich\nneprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.\nPodľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nZ obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žiadosť právneho zástupcu žalobcu o ospravedlnenie jeho\nneúčasti a neúčasti žalobcu na pojednávaní vytýčenom na deň 14. decembra 2012 a zároveň žiadosť\no určenie náhradného termínu pojednávania bola krajskému súdu doručená dňa 4. decembra 2012, t.\nj. 10 dní pred určeným termínom pojednávania. Z obsahu žiadosti je rovnako zrejmý dôvod brániaci\nprávnemu zástupcovi žalobcu v jeho účasti na nariadenom pojednávaní v podobe jeho nutnej účasti\nna nariadenom hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 3T/28/2012o\n9.30 hod, s dôrazom je sa jedná o väzobnú vec a taktiež je zrejmý dôvod ospravedlnenia neúčasti na\npojednávaní žalobcu, ktorý trval na účasti svojho právneho zástupcu.\n\nRovnako je potrebné uviesť, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu absentujú\nlogické a akceptovateľné právne závery odôvodňujúce splnenie procesných podmienok, za akých\nmožno vykonať pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu, konkrétne\nprečo súd prvého stupňa nepovažoval dôvody na odročenie pojednávania uvádzané právnym\nzástupcom žalobcu v jeho žiadosti za kvalifikované.\nZ osobitnej úpravy obsiahnutej v § 250g ods. 2 OSP vyplýva, že ustanovenie § 101 ods. 2 druhá veta OSP\nsa v správnom súdnictve nepoužije, pričom však odročenie pojednávania pre neprítomnosť účastníka\nz dôležitých dôvodov nemožno a priori vylúčiť.\nDôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania\nposudzuje súd podľa okolností konkrétneho prípadu. Dôležitým dôvodom je i kolízia s iným\npojednávaním zástupcu, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného zástupcu\n(pozri bližšie uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/54/2010). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca je v konaní\nzastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Főldesom na základe plnomocenstva zo 7. októbra 2010. O\ntermíne pojednávania pred súdom prvého stupňa stanoveného na 14. decembra 2012 o 10.00 hod bol\nprávny zástupca upovedomený 12.novembra 2012 a podaním z 2. decembra 2012 doručeným súdom\nprvého stupňa 4. decembra 2012 ospravedlnil svoju neprítomnosť i neúčasť žalobcu, ktorú odôvodnil\nsvojou kolíziou nariadeného pojednávania týkajúceho sa väzobnej veci konaného na Okresnom súde\nBratislava IV sp. zn. 3T/28/2012.\nJe nesporné, že je vecou konajúceho súdu, či argumenty uvádzané v žiadosti o odročenie pojednávania\noznačí za irelevantné avšak, v takomto prípade musí dôvody k danému zisteniu vedúce náležite v\nodôvodnení svojho rozhodnutia označiť, aby účastník konania a v danom prípade aj jeho právny\nzástupca dostali vysvetlenie čo primälo konajúci súd k rozhodnutiu konať v ich neprítomnosti.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 8Sžo/180/2010, v odôvodnení\nktorého je konštatované nasledovné : „Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup\nsúdu, ktorým účastníkovi odníma možnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Tým\nje i právo účastníka, aby jeho vec prejednal súd v jeho prítomnosti. Neznamená to, že by súd nemohol\nprejednať vec i v neprítomnosti účastníka konania, avšak je povinný vždy účastníkovi konania poskytnúť\nmožnosť, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. Samotné ustanovenie § 115 O.s.p. (účinného\nv čase rozhodovania súdu prvého stupňa) ukladá súdu, aby - ak zákon alebo osobitný právny predpis\nneustanovuje inak - nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a\nvšetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí doručiť účastníkom tak, aby mali\ndostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. V\nzmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho\nsúdu pre ľudské práva má účastník právo byť vypočutý aspoň v jednom stupni súdneho konania a o\ntomto práve by mal byť účastník konania súdom poučený. Taktiež by mal byť poučený o tom, že je\npovinný predložiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení tak, a v takej lehote, aby s s nimi mohol\noboznámiť aj účastník vystupujúci na opačnej strane sporu. Až následne je už v zmysle ustanovenia §\n101 ods. 2 O.s.p. na účastníkovi konania, či svoje práva využijú alebo nevyužijú.\"\nPod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa\núčastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní na\núčely ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nZ vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol v postupe súdu prvého stupňa, procesné\npochybenie, v dôsledku ktorého bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom a preto\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení § 221 ods. 1\npísm. f/ OSP zrušil a vec podľa § 221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP vrátil súdu\nprvého stupňa na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť všeobecne platný princíp, podľa\nktorého prípadné zásahy do základných ľudských práv a slobôd (čl. 38 ods. 2 Listiny v spojení s čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), a teda aj ich obmedzenia, musia byť interpretované reštriktívne\na nie extenzívne. Pritom je potrebné najmä rešpektovať zásadu, že pri obmedzení základných práv a\n\nslobôd musí byť zachovaná ich podstata a zmysel, a že takéto obmedzenia nesmú byť zneužívané k\niným účelom, ako pre ktoré boli stanovené.\nZáverom na margo námietky, ktorou žalobca poukazoval na nesprávne právne posúdenie veci najvyšší\nsúd zdôrazňuje skutočnosť, že rozhodnutia konajúcich správnych orgánov boli vydané na základe\nzákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), pri aplikácii ktorej súd preskúmava iba, či také\nrozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom neposudzujúc však účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia.\nV tejto súvislosti dáva najvyšší súd žalobcovi do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojom rozhodnutí III. ÚS 479/2011 z 26. októbra 2011 v súvislosti so správnym\nuvážením konštatoval, že „Všeobecné súdy mali preskúmať správne uváženie z pohľadu, či nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Ak zistili, že je v súlade s pravidlami logického uvažovania,\nak podmienky takej úvahy boli zistené riadnym procesným postupom, potom súdy nemohli z tých\nistých skutočností vyvodzovať iné, alebo aj opačné závery, lebo by tým zasiahli do správneho uváženia\npríslušného správneho orgánu.\"\nO trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3\nOSP v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}