Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2EMCdo/1/2014 z 29. 9. 2014 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2014, sp. zn. 2EMCdo/1/2014, ECLI:SK:NSSR:2014:1106217726.1 Najvyšší súd | 2EMCdo/1/2014 | ECLI:SK:NSSR:2014:1106217726.1 | 2014-09-29 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 196 EP, § 197 EP, § 200 ods. 1 EP, § 200 ods. 2 EP, § 203 ods. 1 EP, § 203 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34d870c7-2c22-4c78-bdd4-a79d2b08123e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1106217726.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2EMCdo/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106217726
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Petríková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1106217726.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Slovenskej republiky - Ministerstvu
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti povinnému E. O., bývajúcemu v
J., o vymoženie uloženej povinnosti a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
1 Er 973/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2013 sp. zn. 21 CoE 612/2012 v spojení s uznesením Okresného
súdu Bratislava I z 19. júla 2012 č. k. 1 Er 973/2006-23, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 25. júna 2013 sp. zn. 21 CoE 612/2012
v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava I z 19. júla 2012 č. k. 1 Er 973/2006-23 a vec vracia
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením z 19. júla 2012 č. k. 1 Er 973/2006-23 uložil oprávnenej povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy za výkon exekučnej činnosti vo výške 51,01 € v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení trovy exekúcie podrobne špecifikoval.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie oprávnenej uznesením z 25. júna 2013 sp. zn. 21 CoE 612/2012
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
prvostupňový súd rozhodol o povinnosti nahradiť trovy exekučného konania vecne správne, keď touto
povinnosťou zaviazal oprávnenú. Odvolací súd mal za to, že dôvodom neúspešného exekučného
konania (ukončeného rozhodnutím prvostupňového súdu na základe uplynutia prekluzívnej lehoty) bolo
oneskorené podanie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávnenej a týmto konaním oprávnená
v podstate zavinila (aj keď nepriamo) zastavenie exekúcie podľa § 203 ods. l Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podal
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s §
243f ods. 1 O.s.p.). Navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu ako aj okresného súdu a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 1, § 2, § 3, § 251 ods. 4 O.s.p.,
§ 196, § 197, § 200, § 203 Exekučného poriadku. Podľa právneho názoru generálneho prokurátora
môže súd uložiť oprávnenej povinnosť nahradiť trovy exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného
poriadku len ak dôjde k zastaveniu exekúcie jej zavinením, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. V predmetnej veci nebol ale splnený žiaden z
týchto predpokladov. Pokiaľ oprávnená podala včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy
jej zavinenie zastavenia exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie.
Oprávnená nemohla postup súdu v exekučnom konaní a dĺžku trvania tohto konania nijako ovplyvniť.
Poznamenal, že súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti
exekučného titulu v priebehu konania. Ďalej uviedol, že riziko neúspechu exekúcie musí znášať



súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť povinnému ani
oprávnenému.

Oprávnená sa stotožnila s obsahom mimoriadneho dovolania.

Povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)
po zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor (§ 243e ods. 1 O.s.p.) na základe
podnetu účastníka konania, v lehote jedného roka (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže
napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal napadnuté uznesenia bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v
spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.

V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu
za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t. j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku
riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať
len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné
vady konania v zmysle § 237 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. (bez ohľadu na to, či generálny prokurátor
odôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.)
dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Túto vadu dovolací súd taktiež nezistil.

Generálny prokurátor namietal, že napadnuté uznesenia súdov nižších stupňov spočívajú na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 veta prvá Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

V zmysle § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú



nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

V zmysle § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času
uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného
poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení
exekúcie prelomiť zásadu zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza
zásadne povinný a oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom
takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného (oprávnenej).

V predmetnej veci nebol splnený žiaden z uvedených zákonných predpokladov, teda nebol splnený ani
dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávnenej v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za
následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo
zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ oprávnená podala
včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy
jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku
uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená skutočne nemohla nijako ovplyvniť
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania. Navyše súd by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu
účinnosti exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako aj okresného
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto
dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu
nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku
(porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2009, 4 M Cdo
11/2008, 5 M Cdo 20/2011, 6 M Cdo 4/2010, 7 M Cdo 13/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a okresného súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 veta prvá O.s.p., § 243b ods. 3 veta prvá O.s.p. v
spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§
243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.